Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/301/2018 z 14. 11. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. novembra 2018, sp. zn. 2CoE/301/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6614207177.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/301/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6614207177.1 | 2018-11-14 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. m) EP, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f5b49e3-b013-422f-b5e7-0f8ab3ecd943
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6614207177.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/301/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207177
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614207177.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
I XXXX/XX, XXX XX G., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 501,14 Eur s prísl., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, pod sp. zn. EX 6212/14, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č. k. 9Er/383/2014-28 zo dňa 24. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 9Er/383/2014-28 zo dňa 24. augusta 2018 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením
č. k. 9Er/383/2014-28 zo dňa 24. augusta 2018 exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým PhD., podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa
03. februára 2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré
bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. januára 2016, v ktorom oprávnený uviedol, že dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku
výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.
Oprávnený bol toho názoru, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická
osoba v čase podpísania Zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ďalej exekučný súd
uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 16. februára 2014 spísaním návrhu na začatie exekúcie
do zápisnice súdnym exekútorom. Toto exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu -
Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14. mája 2012, sp. zn. SR 01071/2012, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 501,14 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25% denne zo sumy 182,00 Eur od 08. novembra 2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom
vo výške 6% ročne zo sumy 182,00 Eur od 08. novembra 2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške
184,84 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 80,00 Eur splatných vždy k poslednému dňu
v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom
straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia, čo i len jednej splátky riadne a
včas. Exekučný súd ďalej uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 15. júna 2010, z ktorej povinný riadne a včas neplnil. Účastníci konania zabezpečili svoj
záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 15. júna 2010.
Exekučný súd uviedol, že z predloženej Zmluvy o úvere jednoznačne nevyplýva, či povinný uzavrel
Zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ, keďže povinný je



označený aj ako podnikateľ (obchodné meno, miesto podnikania a IČO) a aj osobnými údajmi typickými
pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé
bydlisko). Predmetná Zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej
veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že
by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma
na predtlačenom formulári spolu so Všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že
bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného
subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade
pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ žalovaný), pričom existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom
prípade, je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že
zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený Zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským.
Z obsahu exekučného spisu exekučný súd zistil, že oprávnený si svoju povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote splnil. V závere exekučný súd uviedol, že v
predmetnom prípade veriteľ si uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky vyplnenej dňa 25. februára 2011 vo
výške 300,00 Eur, pričom istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 462,00 Eur. V zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľov si veriteľ mohol voči dlžníkovi uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom
prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia (vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva - vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) činila maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t. j. maximálne 138,60 Eur. Na
základe uvedeného exekučný súd dospel k záveru, že nárok veriteľa zo zmenky uplatnený v predmetnej
exekúcii je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Nakoľko v predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom
rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie, resp.
neprípustnosť zmenky, bolo potrebné exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písmeno m) Exekučného poriadku
zastaviť.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
žiadal zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odvolaní namietal, že dňa 15. júna 2010 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania. Povinný v Zmluve o úvere uviedol a aj osobitne
podpísal, že poskytnuté peňažné prostriedky sú na tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa,
pretože v zmysle bodu 2 Všeobecných obchodným podmienok povinný podpisom zmluvy potvrdil,
že informácie, ktoré poskytol oprávnenému súd pravdivé. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným
následne poskytnutý úver aj využitý oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná
informácia. Namietal, že Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinnému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a
to s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný predmetnú Zmluvu o úvere uzatvoril za účelom výkonu
jeho zamestnania. Namietal, že ak by povinný nebral úver na účely zamestnania, tak prehlásenie, že
finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania by nikdy neurobil a pripojil by k takémuto
prehláseniu svoj podpis. Ďalej namietal, že dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a
nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený
poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak
ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu výlučne z dôvodov uvedených v
odvolaní, avšak pre úplnosť dodáva nasledovné:
6. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; (1) v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) ak



oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere); spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
10. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa odvolacieho súdu,
právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a
nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa
priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§
52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného,
že úver bol poskytnutý za účelom zamestnania. V Zmluve o úvere je povinný označený menom,
priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je
taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená,
že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by
ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou
osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v Zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jeho
zamestnanie, to ale nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v
§ 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa nepovažuje len osobu, ktorá koná za účelom
podnikania, teda nie za účelom zamestnania, ako je tomu v danom prípade. V danej veci povaha zmluvy
má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade
meniť jej znenie a jej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Ďalšie pochybnosti o tom, že
išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného
zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“. V danom prípade
ide teda o tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o tvrdený obchodno-právny vzťah, Zmluva o úvere
sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný
dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady,
keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva.
Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah
sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený
nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu
zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený
vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil
povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí
byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe
aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.



11. Ako vyplýva z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca
2017, jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu vydaného v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je
rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že plnenie
priznané rozhodcovským rozsudkom je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná sloboda účastníkov
záväzkového právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z právom aprobovaných hraníc.
Ak ich prekročí, nemožno im priznať právnu ochranu. Konanie oprávneného v danom prípade je
jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, ako určitého, spoločensky akceptovaného správania sa. Pod
pojmom dobré mravy je pritom potrebné rozumieť určité pravidlá morálneho charakteru. Je v rozpore s
dobrými mravmi požadovať od druhého účastníka zmluvného vzťahu odplatu v neprimeranej výške tak,
ako to priznal rozhodcovský súd v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd prvej inštancie správne
dospel k záveru, že v danom prípade boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa a že samotné plnenie priznané exekučným titulom je v rozpore s dobrými mravmi, čo
je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
12. Odvolací súd uvádza, že námietka oprávneného, ktorou namietal, že dohodnutá výška úrokov 0,25%
denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nekorešponduje
s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto ju odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
13. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).