Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/335/2016 z 25. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. apríla 2017, sp. zn. 1Co/335/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7115208284.1 Krajský súd Košice | 1Co/335/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7115208284.1 | 2017-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93061c20-2251-4b11-9d3b-05c644b3e2f8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7115208284.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/335/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208284
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115208284.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne R. F., bytom v P., U. Č.. XX proti
žalovaným 1. E.F. H., bytom v P., U. Č.. XX, 2. O. H., bytom v P.O., U. Č.. XX, o zaplatenie 14.605,00
eura s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.2.2016 č.k.
17C/194/2015-93 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobkyni sumu 14.605,00
eur s 3% úrokom z omeškania od 1.7.2014 do zaplatenia a na trovách konania sumu 876,00 eur, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu zamietol.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutia
pôžičky.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa ako veriteľ uzavrela so
žalovanými ako dlžníkmi v rokoch 2001 až 2004 zmluvy o pôžičke, na základe ktorých im podľa zápiskov
zapožičala sumy 3.500,00 Sk na dom, 6.000,00 Sk na vakovanie, 84.000,00 Sk na kúpu nábytku,
22.000,00 Sk na pohreb otca žalovanej, 36.000,00 Sk na kúpu dlažby, 117.000,00 Sk na vrátenie pôžičky
matky žalovanej, 235.000,00 Sk na kúpu auta, 2.400,00 Sk na kúpu bundy, 990,00 Sk na kúpu košele,
15.000,00 Sk, 8.000,00 Sk, 23.000,00 Sk a 3.000,00 Sk, teda spolu v sume 555.890,00 Sk. I keď
jednala prevažne len so žalovanou v 2. rade, ktorá bola v tom čase už vydatá podľa § 145 Občianskeho
zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a z právnych
úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Z uvedeného je zrejmé, že pasívna legitimácia oboch žalovaných je daná v konaní. Uvedené pôžičky
žalovaná sčasti uspokojila platbami vo februári, v novembri 2001 v sume 96.000,00 Sk.

4. Podľa písomnej zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke zo dňa 1.1.2004 žalobkyňa poskytla dlžníkovi
v deň podpísania sumu 440.000,00 Sk s 3% ročným úrokom na dobu 6 mesiacov a dlžník podpisom
potvrdil prevzatie pôžičky v uvedenej sumy, ktorú sa zaviazal vrátiť žalobkyni v mieste jej bydliska.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 1.1.2004 sa táto zmluva podpísala, nedošlo k požičaniu sumy
440.000,00 Sk, preto súd v súlade s ust. § 41a a 516 Občianskeho zákonníka podľa obsahu tento
úkon posúdil nie ako zmluvu o pôžičku, ale ako nováciu skoršieho záväzku - pôžičiek poskytnutých zo
strany žalobkyne žalovaným v rokoch 2001 až 2004 a nesplatených k 1.1.2004 v sume 440.000,00 Sk,



t.j. 14.605,32 eura tak, že bol dohodnutý termín splatnosti dlhu 30.6.2004 a úroky. Rovnako zmluvu
označenú ako zmluvu o pôžičke zo dňa 24.2.2014, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako veriteľ so žalovanými,
v ktorej sa uvádza, že veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú pôžičku 14.605,00 eur v hotovosti a dlžník sa
zaväzuje vrátiť do 30.6.2014 súd podľa obsahu posúdil ako zmenu už existujúceho záväzku - dlhu vo
výške 14.605,32 eura a to pokiaľ ide o čas a miesto jeho plnenia. Súd neuveril tvrdeniu žalovanej, že
zmluvu uzatvárali pod psychickým tlakom. Podľa doručenky návrh zmluvy o pôžičke žalovaní prevzali
27.2.2014 a podľa poštovej obálky žalovaní poslali zásielku žalobkyni 31.3.2014. Súd bol ďalej toho
názoru, že žalovaní nepreukázali tvrdenie, že niektoré sumy poskytnuté zo strany žalobkyne mali byť
darom, resp. odpustenými dlhmi. Tomu odporuje skutočnosť, že žalovaná v 2. rade niekoľkými svojimi
podpismi potvrdila zostatok dlhu, ako aj fakt, že účastníci zostatok dlhu potvrdili podpismi na zmluvách
z 1.1.2004 a z 24.2.2014. Vo vzťahu k započítaniu súd uviedol, že ide o dva záväzky medzi tými istými
subjektmi, keď je veriteľ pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak. V konaní
nebol predložený žiadny započítací prejav účastníkov. Vo vzťahu k vzneseniu námietky premlčania súd
uviedol, že v danom prípade začala trojročná premlčacia lehota plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti
záväzku, t.j. od 1.7.2014 a neuplynula pred začatím súdneho konania, pretože žaloba bol súdu doručená
dňa 8.4.2015, teda k premlčaniu uplatneného nároku nedošlo. Vzhľadom na uvedené súd dospel k
záveru, že žalovaní žalobkyni doposiaľ neuhradili dlžnú sumu vo výške 14.605,00 eura. Vzhľadom na
to, že žalovaní boli v omeškaní s plnením peňažného záväzku, súd zaviazal žalovaných aj na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 14.605,00 eur od 1.7.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej
časti príslušenstva súd žaloba zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. majúc za to, že žalovaní
mali v konaní úspech len v pomerne nepatrnej časti, preto sú povinní plne nahradiť žalobkyni účelne
vynaložené trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. V odvolaní uviedli, že od počiatku tvrdili, že žalobkyňa im
nikdy žiadnu pôžičku neposkytla a od nej nikdy žiadne peniaze neprevzali. V určitom období sa dostala
do finančne výhodnej situácie a nútila ich, aby si zakúpili motorové vozidlo. Sama sa svojvoľne bez ich
súhlasu rozhodla kúpiť im motorové vozidlo, čo sa v skutočnosti aj stalo. Vozidlo užívali, ale vzhľadom
na to, že nebolo dobré, bolo často poruchové, odpredali ho. Žalobkyňa bola ich kamarátka a vzťahy
medzi nimi boli dobré. Dar prijali, motorové vozidlo určité obdobie užívali a potom ho odpredali. Motorové
vozidlo však považovali za dar, ktorý im žalobkyňa poskytla a to bol aj dôvod, prečo jej žiadne finančné
prostriedky nevracali. Vzťahy medzi nimi sa napokon zhoršili, preto ich fakt prekvapilo, že podala žalobu
o vrátenie pôžičky, ku ktorej nikdy nedošlo. Sama uviedla, že dlh zasahuje do obdobia roku 2002 až 2004,
teda nejedná sa o pravdivé skutočnosti uvedené v zmluve o pôžičke, ktorá bola urobená až dodatočne.
Nemožno to považovať za uznanie dlhu, keď sa konštatuje v zmluve o pôžičke, že im bola poskytnutá
suma ešte v roku 2002 až 2014. Z ich námietky premlčania, nárok žalobkyne neuznávajú, pretože to,
čo ona považuje za pôžičku, im neposkytla a peniaze im do rúk ani na účet nikdy neodovzdala. Z jej
výpovede vyplýva, že im niekoľkokrát finančne pomohla, ale finančné prostriedky jej vrátili. Žalovaná
v 2. rade jej splácala dlh v splátkach, čo vyplýva aj z dokladov, ktoré v konaní preukázala. Do roku
2004 prestali spolu komunikovať, stýkať sa a od tej doby žalobkyňa si voči nim nič neuplatňovala,
teda nemohla vzniknúť nová pôžička na základe zmluvy, ktorú žalobkyňa predložila. Rozhodnutie súdu
považuje za nedostatočne odôvodnené, súd nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože pôžička medzi
nimi nevznikla, peniaze v hotovosti neprevzali, čo vyplýva aj z výpovede žalobkyne. Dlh nevznikol,
preto im nevznikla ani povinnosť dlh splatiť. Súd nemal za preukázané z vykonaného dokazovania
to, že dlh vznikol v roku 2004. Ak bol vyhotovený splátkový kalendár a jednotlivé splátky podliehajú
premlčaniu, preto z opatrnosti obaja vzniesli námietku premlčania. Žalobkyňa začala urgovať požičané
peniaze až po 13 rokoch, čo len potvrdzuje, že žalobkyňa tento dlh do roku 2013 nepovažovala za
dlh, pretože ho neuplatňovala, nevymáhala. Až po 13 rokoch ich donútila, aby podpísali zmluvu o
pôžičke, ktorá sa mala vzťahovať na finančné prostriedky použité na kúpu motorového vozidla, ktoré im
bolo následne darované. Súd sa zaoberal aj otázkou platnosti zmluvy o pôžičke. Ide však o absolútne
neplatný právny úkon a to aj z dôvodu, že ani prejav vôle navrhovateľky nebol vážny, pretože finančné
prostriedky im na základe zmluvy o pôžičke neposkytla, k zmluve nedošlo a ani ich prejav vôle nespel k
prijatiu finančných prostriedkov, pretože okrem existujúcej zmluvy žiadny dôkaz o prijímaní finančných
prostriedkov neexistuje. Konštatovanie, že súd im neuveril, že zmluvu uzatvorili len pod psychickým
nátlakom je paušálne. Pri zhodnotení výpovede žalobkyne musel súd dospieť k záveru, že údajný
dlh vznikol v roku 2002 až 2004. Tvrdili, že dlh vo výške požadovaný žalobkyňou nevznikol v roku



2014, tieto finančné prostriedky im žalobkyňa neposkytla a ak si ich žalobkyňa mala spojiť do jednej
sumy aj s darom, ktorý im poskytla a s nedoplatkami na skôr poskytnuté finančné prostriedky ešte v
roku 2002 až 2004, na to súd nemal prihliadnuť, pretože tieto pôžičky neboli preukázané, dôkazné
bremeno zaťažuje žalobkyňu, skutkové okolnosti nezodpovedajú tvrdeniam žalobkyne a s prihliadnutím
na vznesenie námietky premlčania navrhli, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej uviedli, že
odvolanie smeruje proti trovách konania, ktoré zodpovedajú sume za zaplatený súdny poplatok za návrh
vo výške 876,00 eur. Ďalej uviedli, že požiadali o oslobodenie od zaplatenia poplatkov, o ktorom súd
nerozhodol. Trvali na tom, že ich majetkové pomery im neumožňujú zaplatiť súdny poplatok.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav, ak dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k nováciu skoršieho záväzku dohodnutím termínu
splatnosti dlhu do 30.6.2004, resp. 30.6.2014, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak návrhu
vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací
súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

9. K odvolaniu žalovaných je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 24.2.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

11. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

12. Ako vyplýva z citovaného ust. § 657 zmluva o pôžičke má reálnu povahu. Vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Pojmovým znakom pôžičky
je dočasnosť, avšak nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je určenie doby vrátenia. Splatnosť pôžičky
môže byť dohodnutá i neskoršie. Doba vrátenia môže byť ponechaná i na vôli dlžníka.

13. V zmysle citovaného ust. § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenou obsahu záväzku dohodou
strán sa rozumie kumulatívna novácia. Pri kumulatívnej novácii sa pôvodný záväzkový právny vzťah
mení, ale nezaniká. K pôvodným právnym skutočnostiam, z ktorých záväzok vznikol, pristupuje ďalšia
právna skutočnosť - dohoda, ktorou strany menia svoje vzájomné práva a povinnosti. Tým sa mení
obsah ich pôvodného záväzku. Predmetom dohody však môže byť i právo premlčané, lebo premlčaním
právo nezaniká.

14. Pri uzatváraní dohody nie sú strany nijako obmedzené v rozsahu, v akom môžu zmeniť doterajšie
práva a povinnosti, ktoré sú obsahom ich záväzkovo-právneho vzťahu. Spravidla sa zmena týka miesta,
spôsobu plnenia, splatnosti a pod.

15. Nové dojednanie zmluvných strán o inom mieste, či termíne splatnosti znamená síce zánik povinnosti
dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dojednané, nejde však o zánik jeho povinnosti plniť ani o zánik
záväzkovo-právneho vzťahu, ale ide len o zmenu jednotlivých práv a povinností v existujúcom právnom
vzťahu. Vždy je potrebné rozlišovať záväzok ku konkrétnemu plneniu a celý záväzkovo-právny vzťah.

16. Dohodou strán podľa § 516 môže byť zmenený záväzkový vzťah i ohľadne predmetu plnenia, ku
ktorému je dlžník zaviazaný. Podľa zmeneného záväzku je potom dlžník povinný a oprávnený plniť a
veriteľ je oprávnený a povinný toto nové dojednané plnenie prijať k uspokojeniu svojej pohľadávky.

17. V prejednávanej veci, ako to vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie
„zmluvu o pôžičke zo dňa 1.1.2004 a zmluvu o pôžičke 24.2.2014“ nepovažoval za zmluvy o pôžičkách,
ale ich správne posúdil podľa § 41a a § 516 Občianskeho zákonníka ako nováciu skoršieho záväzku -



pôžičiek poskytnutých zo strany žalobkyne žalovaným v rokoch 2001 až 2004. Teda súd podľa obsahu
uvedené písomné úkony posúdil ako zmenu existujúceho záväzku - dlhu vo výške 14.605,32 eura a
to pokiaľ ide o čas a miesto jeho plnenia. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovaných v odvolaní,
že sa jedná o absolútne neplatné právne úkony - zmluvy o pôžičkách, keďže súd tieto právne úkony
neposudzoval ako zmluvy o pôžičkách.

18. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovaných aj vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania, pretože s touto námietkou sa vyporiadal správne súd prvej inštancie, ak vychádzal z toho,
že premlčacia lehota v občianskoprávnych vzťahoch je trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka) a v
danom prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti záväzku, t.j. od 1.7.2014, pričom žaloba
bola podaná na súde dňa 8.4.2015, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty.

19. Za správny treba považovať aj výrok o trovách konania, ak súd prvej inštancie uložil žalovaným
povinnosť nahradiť úspešnej žalobkyni trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Vo
vzťahu k povinnosti žalovaných nahradiť žalobkyni účelne vynaložené trovy je tvrdenie žalovaných, že
požiadali o oslobodenie od platenia poplatkov, o ktorom súd ešte nerozhodol, nepodstatné. Je tomu tak
preto, že prípadné oslobodenie účastníka od povinnosti platenia súdnych poplatkov samo o sebe nie je
dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi.

20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanými uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

21. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania mal úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa,
preto odvolací súd uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom
rozsahu.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).