Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/366/2015 z 25. 5. 2016
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 1Cdo/366/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6412213197.2
Najvyšší súd | 1Cdo/366/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:6412213197.2 | 2016-05-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 237 ods. 1 písm. f) OSP, § 12 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/acb162cc-ed3d-489f-939c-5aca8eb0abe4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6412213197.2

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/366/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213197
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6412213197.2

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4 C 143/2012,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2013 sp. zn.
16 Co 151/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie  o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala  27. septembra 2012 na Okresnom súde Žiar nad Hronom žalobu, ktorou sa voči
žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym
úradným postupom Okresný súd Žiar nad Hronom, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a
rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o prikázaní tejto veci
inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Žiar nad Hronom majúc za to, že obsahom žaloby v uvedenej časti je námietka zaujatosti
sudcov tohto súdu, predložil spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne na rozhodnutie Krajskému
súdu v Banskej Bystrici (§ 16 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11. októbra 2012 sp. zn. 24 NcC  253/2012 rozhodol,  že
sudcovia Okresného súdu Žiar nad Hronom JUDr. Peter Lukáč, Mgr. Zlatica Spurná, JUDr. Ivan Spurný,
JUDr. Vojtech Ševčík, JUDr. Igor Valent, JUDr. Ľuboš Baka, JUDr. Andrea Gindlová, JUDr. Miroslav
Toma, JUDr. Jarmila Kasanová a Mgr. Milena Fegyesová nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
vecí vedených na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 4 C 97/2012, 4 C 87/2012, 4 C 93/2012,
4 C 94/2012, 4 C 102/2012, 4 C 107/2012, 4 C 113/2012, 4 C 114/2012, 4 C 119/2012, 4 C 128/2012,
4 C 143/2012, 4 C 149/2012, 4 C 176/2012, 5 C 145/2012, 5 C 148/2012, 7 C 53/2012, 7 C 57/2012, 7
C 67/2012, 7 C 73/2012, 7 C 74/2012, 12 C 118/2012, 12 C 147/2012.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 11. januára 2013 č. k. 4 C 143/2012-13  uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške  66 € za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č.
17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).



Označené uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc
tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho
istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti, nezaťažovala by
ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho
poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona  č. 71/1992 Zb.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. septembra 2013 sp. zn. 16 Co 151/2013 odvolaním
napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,
že z hľadiska obsahového išlo v podanom návrhu aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi súdu
prvého stupňa. V odôvodnení poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní
sp. zn. II. ÚS 124/2011. Odvolanie navrhovateľa tak nepovažoval za dôvodné.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v
danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol
podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa
§ 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým,
že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený
sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok
rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady
ktorej sa v konaní domáha.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď
konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 165/2013, 2 Cdo 328/2013, 2 Cdo 6/2014, 2
Cdo 41/2014, 2 Cdo 166/2014, 2 Cdo 214/2014, 2 Cdo 271/2014, 1 Cdo 359/2013, 3 Cdo 310/2014, 4
Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014, 7 Cdo 368/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré
boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods.
7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej
dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného
dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.