Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/357/2015 z 22. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. júna 2016, sp. zn. 3Co/357/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8715201007.3 Krajský súd Prešov | 3Co/357/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8715201007.3 | 2016-06-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13d5321f-6bf5-4799-847c-f17c0748c623 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8715201007.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/357/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715201007
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715201007.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu AB 2 B.V., registračné
číslo : 57279667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo,
právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín,
IČO:47234679 proti žalovanému H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. č. XX , XXX XX R. Y., o zaplatenie
sumy 870,57 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 17. 08.
2015, č. k. 10C/62/2015-52 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil,
že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil, cit.: „Právny predchodca žalobcu P. M. R. a. s., J., uzavrel
so žalovaným dňa 04. 09. 2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovanému poskytol bezúčelový
revolvingový úver v sume 830 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal mesačne splácať vo výške 4 % z dlžnej
čiastky; medzi účastníkmi bola dojednaná ročná úroková sadzba 26,28 %. Žalovaná pohľadávka bola
postúpená deklarovanou zmluvou o postúpení zo dňa 18. 03. 2013 na terajšieho žalobcu, pričom táto
skutočnosť sa uvádza v písomnom oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 12. 2014. Následne
po uvedenom postúpení pohľadávky pôvodný veriteľ, t. j. právny predchodca žalobcu dňa 30. 09. 2014
doručil žalovanému vyhlásenie o splatnosti celého úveru a súčasne ho vyzval na úhradu sumy 923,57
Eur do 15 dní. Z doloženej špecifikácie o postupnom splácaní úveru súd zistil, že z poskytnutej výšky
úveru 830 Eur žalovaný uhradil sumu 891,69 Eur a žalobca od neho žiada ešte zaplatenie sumy 886,31
Eur, čo spolu činí sumu 1 778 Eur.

S poukazom na § 52 ods. 2, 3, 4 a § 39 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že žaloba je
neopodstatnená, odporujúca platnej právnej úprave. Na žalovaného ako spotrebiteľa sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a súd ex offo prihliadol k tomu, že v
prípade úveru dojednaného medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ide o hrubý nepomer
medzi poskytnutou výškou úveru a sumou, ktorú by mal žalovaný vrátiť, resp., ktorú si voči nemu
žalobca ako nezaplatený zostatok ešte žiada vrátiť. Ide o úžeru, v dôsledku ktorej by poskytnutie súdnej
ochrany takémuto vzťahu bolo v neprospech žalovaného a na druhej strane by to spôsobilo nezaslúžený
majetkový prospech u žalobcu na úkor žalovaného. Naviac žalobca ani nepreukázal svoju aktívnu



legitimáciu, t. j., že sa stal nositeľom práv a povinností zo žalovaného právneho vzťahu na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože túto zmluvu v konaní nepredložil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vo veci podľa § 142 ods. 1 O. s. p..
Neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí a úspešnému žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, žalobe vyhovel a rozhodol o náhrade trov konania. Uviedol, že
vady svojho podania odstráni na výzvu súdu v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06. 10.
2010, sp. zn. 5Cdo/268/2009.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej legitimácie
na strane žalobcu. Žalobca ako to vyplýva zo spisu spolu s návrhom na začatie konania predložil
súdu prvého stupňa aj plnomocenstvo spoločnosti P. M. R., a. s. udelené Advokátskej kancelárii
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín. Z obsahu plnomcenstva okrem iného
vyplýva osobitné plnomocenstvo v rozsahu práv a povinností požadovaných podľa Občianskeho
zákonníka. Plnomocenstvo je datované dňom 31. 05. 2014 (č. l. 18 spisu). Žalobca spolu s návrhom
na začatie konania súdu prvého stupňa predložil taktiež písomnosť zo dňa 17. 12. 2014, ktorou
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. v mene spoločnosti P. M. R. a. s. oznámila
žalovanému postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 09. 2011 na
obchodnú spoločnosť AB 2 B. V.; z oznámenia tiež vyplýva, že jeho prílohu tvorí aj kópia plnomocenstva
na postúpenie pohľadávky od postupcu a kópia plnomocenstva na prevzatie právneho zastúpenia
udelená advokátskej kancelárii (č. l. 20 - 21 spisu).

Zo spisu zároveň nevyplýva, aby žalovaný skutkové okolnosti uvedené v návrhu na začatie konania
spochybnil.

Účelom ust. § 526 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka je ochrana dlžníka pred plnením svojho
záväzku osobe, ktorá podľa hmotného práva v čase plnenia nie je podľa hmotného práva už veriteľom
pohľadávky. Právnou skutočnosťou, na ktorú právo viaže zmenu osoby oprávnenej k prijatiu plnenia je
oznámenie postupcu dlžníkovi. Nie je pritom podstatné či k postúpeniu došlo platne a či k postúpenie
vôbec došlo. Notifikačný úkon - oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom vyvoláva zamýšľané
právne dôsledky aj vtedy, keď k postúpenie vôbec nedošlo, alebo zmluva o postúpení je neplatná.
Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore
medzi postupcom a postupníkom. Pokiaľ nie je podľa hmotného práva pre určenie osoby, ktorá je v
dôsledku postúpenia pohľadávky a následného oznámenia veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať plnenie s
účinkami pre splnenie dlhu rozhodné, či zmluva o postúpení bola platná a či k nej naozaj došlo, potom
táto okolnosť nemôže byť významná ani v súdnom konaní.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalobcu
P. M. R. a. s., J., uzavrel so žalovaným dňa 04. 09. 2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol
žalovanému bezúčelový revolvingový úver v sume 830 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal mesačne splácať
vo výške 4 % z dlžnej sumy. Ročná úroková sadzba úveru bola v tejto zmluve určená rozsahom 26,28
% (č. l. 24 spisu). Ako vyplýva z prehľadu rekapitulácie úhrad, žalovaný zaplatil titulom poskytnutého
úveru celkom 891,69 Eur (č. l. 35 spisu).

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť, že
úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka).



Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena
plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa
generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny súd preveroval a zistil,
že úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od jedného
do piatich rokov v septembri 2011 činili úrok 10,95 % p. a.. Z uvedeného je zrejmé, že ročná sadzba
úroku dohodnutá medzi účastníkmi (26,28 %) v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšovala mieru
úrokov poskytovaných v tomto období bankami. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že
pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto je takéto dojednanie
o úrokoch neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver je
teda z uvedeného dôvodu bezúročný. Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver 830 Eur a z prehľadu
rekapitulácie úhrad vyplýva, že žalovaný žalobcovi celkom uhradil 891,69 Eur. Z uvedeného je zrejmé,
že žalovaný preplatil poskytnutý úver, a to aj s úrokmi vo výške, ktoré odvolací súd odôvodňuje ako
neprimerane vysoké, a teda neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.

Pokiaľ súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené
dôvody rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§
219 ods. 1, 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov konania
a žalovanému v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.