{"guid": "1259ef28-e90d-4434-a449-84e1699b102f:41fed3ac-55ca-4f23-874e-3cdbfdbf7e61", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6711212394.1", "spisova_znacka": "2CoE/14/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/14/2019 z 12. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. februára 2019, sp. zn. 2CoE/14/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6711212394.1", "identifikacne_cislo": "6711212394", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2019-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41fed3ac-55ca-4f23-874e-3cdbfdbf7e61", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6711212394.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6711212394.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6711212394.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/14/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212394
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6711212394.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Zvolen, so sídlom Š. Moyzesa č. 1369/52, 960 62 Zvolen, IČO: 30 807 484, proti povinnej:
A. N. - ZUZU, miesto podnikania: E. M. Šoltésovej 2510/42, 960 01 Zvolen, IČO: 43 272 746, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským so sídlom exekútorského úradu Kukučínova 18, 974 01
Banská Bystrica, o vymoženie 2 413,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 22Er/755/2011-24 zo dňa 13. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 22Er/755/2011-24 zo dňa 13. júna 2017   vo výroku I.   p
o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Zvolen                     č. k.
22Er/755/2011-24 zo dňa 13. júna 2017   o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 22Er/755/2011-24 zo dňa 13. júna 2017 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že
súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %. Exekučný
súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že dňa 22. augusta 2011 bola exekučnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s exekučnými titulmi, ktorými sú
vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen č. k. 7027-2510556209-GC04/9 zo dňa
28. septembra 2009, č. 7027-2510556309-GC04/09 zo dňa 28. septembra 2009, č. 7018-2510134210-
GC04/2010 zo dňa 8. marca 2010 a č. 7030-2510551211-GC04/2011 zo dňa 6. júla 2011. Exekučný súd
po preskúmaní uvedených podkladov vydal dňa 23. augusta 2011 poverenie, ktorým poveril súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci. Dňa 10. marca 2017 bol exekučnému
súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). V oznámení
o stave exekučného konania súdny exekútor uviedol, že v priebehu exekúcie zistil, že majetok povinnej
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že nebol zistený žiaden hnuteľný ani
nehnuteľný majetok a ani žiadne finančné prostriedky vo vlastníctve povinnej, z ktorých by bolo možné
uspokojiť vymáhaný nárok, exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený  odvolanie, a
to tak proti výroku o zastavení exekúcie, ako aj výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie. Oprávnený odvolanie odôvodnil tým, že oprávnený podal proti povinnej
návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a so zastavením exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku nesúhlasí, keďže ho považuje za predčasné. Povinná evidovaná ako SZČO
a je povinná platiť odvody na sociálne poistenie, z čoho podľa oprávneného vyplýva, že dosahuje
príjmy z podnikania. Pravidelne predkladá daňové priznania a nepretržite dosahuje príjmy zakladajúce



účasť na povinnom poistení na základe príjmu z podnikateľskej činnosti. Povinná súčasne zamestnáva
zamestnancov, z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že má zriadené prevádzky a nie je
vylúčené, že do budúcna povinná nadobudne príjem, prípadne majetok, z ktorého by bolo možné
uspokojiť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací
súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred                   1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 23. augusta 2011 udelil súdnemu
exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5611 051465*, sp. zn.
22Er/755/2011-16 proti povinnej. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného
a s exekučnými titulmi, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen č.
k. 7027-2510556209-GC04/9 zo dňa 28. septembra 2009, č. 7027-2510556309-GC04/09 zo dňa 28.
septembra 2009, č. 7018-2510134210-GC04/2010 zo dňa 8. marca 2010 a č. 7030-2510551211-
GC04/2011 zo dňa 6. júla 2011. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 10. marca 2017 podanie
označené ako „Podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 zák.            č. 233/95 Z.z.
v aktuálnom platnom znení“. Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej
podstaty povinnej nebol zistený žiadny exekvovateľný majetok. Súdny exekútor zároveň predložil
exekučnému súdu doklady osvedčujúce nemajetnosť povinnej - odpovedný hárok Sociálnej poisťovne
k žiadosti o poskytnutie súčinnosti podľa § 34 Exekučného poriadku, výsledok lustrácie bankových
účtov povinnej, z ktorého vyplýva, že povinná má vedený len jeden účet v Tatra banke, a.s., a to so
záporným celkovým zostatkom, zoznam vozidiel povinnej, z ktorého vyplýva, že povinná vlastní jedno
motorové vozidlo, na ktorom bola vykonaná blokácia ako piata v poradí, a výsledok lustrácie v katastri
nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že povinná nevlastní žiadny nehnuteľný majetok.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí
exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a
má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí
zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie
tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinnej nebol zistený žiadny
taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného. Odvolací súd je toho názoru,
že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným podkladom pre
exekučný súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného
systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti
súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako



je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše
tento záver oprávnená žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnila, nakoľko v podaní uviedla
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinnej.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávnenej v tom, že nemajetnosť povinnej je len prechodná,
pričom nie je vylúčené, že povinná v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto
exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec
súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
(§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí
vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,
vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicata pre
začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na
podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na §  387 ods.  1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení
exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade
znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Trovy exekúcie tak
predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie
neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže
v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne
pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie
nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky       sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa
ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje § 203
Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v
exekučnom konaní vedenom podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom
ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne



neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie
proti nemu nebolo prípustné.“

18. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a
nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať
ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného  proti výroku II.
napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa       (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Er/755/2011", "guid": "c966c2f2-0669-4216-9930-f58e985f6405:535f4e5b-ef0c-44fb-9cb3-46522138fbca", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a652b660-57ec-4da1-8d10-bebf272c6932", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a652b660-57ec-4da1-8d10-bebf272c6932"}, {"guid": "ussr:7ee5d9a4-43df-4c18-b7c3-dd588179b65e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 185/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 185/2012 z 2. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-02", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ee5d9a4-43df-4c18-b7c3-dd588179b65e"}, {"guid": "ussr:1560e07e-4744-406d-9410-fbd6fa0034bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 452/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1560e07e-4744-406d-9410-fbd6fa0034bb"}, {"guid": "1259ef28-e90d-4434-a449-84e1699b102f:9a39cef9-9979-478c-a830-d3135a8b9cb4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6711212394.1", "spisova_znacka": "2CoE/14/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/14/2019 z 12. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6711212394.1"}], "citovane_v": []}