Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/67/2016 z 3. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. júla 2018, sp. zn. 7Co/67/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1610208896.2 Krajský súd Bratislava | 7Co/67/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1610208896.2 | 2018-07-03 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájom a podnájom nebytových priestorov Citované ustanovenia: zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e7c8640-321c-4bc3-89bd-ffd7f48d3706 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1610208896.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/67/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610208896
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1610208896.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: Ľ. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom PřeE. XX, XXX XX Y., Č. E., zastúpená Advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., so
sídlom v Skalici, Čulenova 2A/2621, IČO: 36 864 544, proti žalovanej: Ing. Eva Damboráková - Pekáreň
u Damborákov, s miestom podnikania Závod 804, IČO: 18 043 755, zastúpená JUDr. Ľubomírom
Polákom, advokátom, so sídlom Hurbanova 18, 905 01 Senica, o zaplatenie sumy 21 974,37 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.9.2015, č.
k. 4C/12/2012-123, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 2 232,57 eur zastavil
(výrok I), vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol (výrok II) a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 047,53 eur na účet právneho zástupcu žalovanej (výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1,2,3 a 5,6 Nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku (ďalej len
„Nariadenie o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností“), § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu 29.11.2000 (ďalej len „ zákon o
nájme a podnájme nebytových priestorov“), § 34, § 36 ods. 1,2 , § 37 ods. 1, § 107 ods. 1,2, § 451
ods. 1,2, § 457, § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
§ 96 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) pri zohľadnení,
že podaním zo dňa 17.8.2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.8.2015 zobrala žalobkyňa
žalobu v časti späť, preto súd prvej inštancie so súhlasom žalovanej konanie v tejto časti zastavil.
Súd prvej inštancie sa tak pri posudzovaní dôvodnosti žalobkyňou uplatňovaného nároku zameral na
platnosť Zmluvy o nájme poľnohospodárskych objektov z 29.11.2000 ( ďalej len „Zmluva“), nakoľko
žalovaná namietala jej absolútnu neplatnosť a skúmal dôvodnosť námietky premlčania vznesenej
v konaní žalovanou. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že v Zmluve nie je predmet
nájmu špecifikovaný v súlade so zápisom nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva a ani iným
zrozumiteľným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti, ktoré nehnuteľnosti mali byť predmetom
nájmu. Z textu predmetu nájmu v Zmluve nemal za zrejmé, ktoré stavby mali byť predmetom nájmu,
a dokonca či to mali byť len stavby alebo aj pozemky a prípadne ktoré konkrétne pozemky, ako je
uvedené v ďalších ustanoveniach Zmluvy. Poukázal na znenie čl. I Zmluvy, v ktorom bolo uvedené,
že do nájmu boli prenechané poľnohospodárske objekty v katastrálnom území F. v obci Š. - F., a



to na základe vzájomne odsúhlasených dokladov (nebolo zrejmým, o ktoré doklady sa má jednať,
keďže Zmluva neobsahovala žiadnu prílohu), pričom Zmluva len opisne dopĺňala predmet nájmu o
hovorové výrazy pre nešpecifikované stavby (1/stará stajňa pre chov hovädzieho dobytka, 2/ nová
stajňa pre odchov mladého hovädzieho dobytka, 3/ objekt slúžiaci ako sklad a garážové státie pre
poľnohospodárske stroje - pôvodne slúžiaci ako koniareň, 4/ objekt využívaný pre kancelárie a sídlo
spoločnosti vrátane podpivničenia pôvodné využitie objektu bývania a vináreň, 5/ nadväzujúci objekt,
ktorý slúži ako sklad hnojív a technického zariadenia, prístavky pre teplovzdušné kotle, dva zásobníky
krmiva). Za určitosť vymedzenia predmetu nájmu súd prvej inštancie nepovažoval ani odkaz na
špecifikáciu nehnuteľností v platobnom výmere pre daň z nehnuteľností za rok 2000, nakoľko tento
výmer neobsahoval žiadnu špecifikáciu nehnuteľností, ktoré by mali byť predmetom nájmu, keďže
obsahoval len kódy nehnuteľností, výšku daňovej povinnosti a splatnosť splátok dane. Dal do pozornosti
aj čl. II. Zmluvy, v ktorom bolo uvedené, že prenajímateľ prenechal nájomcovi do nájmu nielen objekty,
ale tiež pozemky, bez bližšej špecifikácie a čl. VII. a VIII. Zmluvy, v ktorých bolo uvedené, že prenajímané
mali byť budovy a zrejme tiež pozemky, avšak z celého textu zmluvy nevyplývalo, ktoré pozemky by
nimi mali byť a ktoré boli potom predmetom nájmu podľa ďalšej medzi účastníkmi uzatvorenej nájomnej
zmluvy na pozemky zo dňa 1.3.2001. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že Zmluva
trpí vadou prejavu vôle z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti dohody o jednej z jej podstatných
náležitostí, a to v časti predmetu nájmu, preto ju s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka
posúdil ako absolútne neplatnú. Ako neurčitú súd prvej inštancie vyhodnotil aj Dohodu zmluvných strán
o výške a splatnosti nájomného. Podľa čl. IV. Zmluvy sa síce zmluvné strany dohodli na nájomnom
vo výške 20 000 Sk ( 663,88 eur) mesačne splatných najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca,
avšak splatnosť nájomného bola v čl. IV., VIL, a VIII. Zmluvy dojednaná nezrozumiteľným spôsobom.
Článok IV. Zmluvy obsahoval dojednanie o splatnosti nájomného najneskôr do 25. dňa kalendárneho
mesiaca. Vznik povinnosti platiť nájomné bol však s poukazom na čl. VIII. Zmluvy nejasný - dohoda
o splatnosti nájomného mala nadobudnúť platnosť až 1.3.2001, avšak len za predpokladu, že bude
nájomcom vybudovaná v súlade s čl. VII. Zmluvy prípojka pitnej vody z mestského vodovodu bez toho,
že by obsahovala dojednaný čas, dokedy by mala byť vybudovaná. Za takýchto zmluvných podmienok
nemal súd prvej inštancie za zrejmé, či v prípade vybudovania prípojky má dohoda o splatnosti v
čl. VII. charakter odkladacej podmienky (či sa splatnosť nájomného len „posunie“ od 1.3.2001) alebo
podmienky rozväzovacej (či v prípade vybudovania prípojky žalobkyni patrí nájomné za obdobie od
začiatku užívania do vybudovania prípojky) a ani aká je splatnosť nájomného v prípade, že prípojka
nebude vybudovaná - pretože Zmluva v čl. VIII. z dojednaného okamihu nadobudnutia platnosti jej
Zmluvy od 1.12.2000 ( resp. z kontextu vyplýva, že účastníci mali vôľu dojednať aj súčasne účinnosť
zmluvy) čl. IV. výslovne vylučovala. Podľa názoru súdu prvej inštancie mala nezrozumiteľnosť dohody
o splatnosti nájomného vplyv aj na opodstatnenosť spôsobu započítania preukázateľne uhradených
splátok žalovanou a následného posúdenia porušenia zmluvných platobných povinností žalovanej.
Neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto dojednania mal súd prvej inštancie za preukázanú aj z vyjadrenia
žalobkyne, ktorá tvrdila, že nemá vedomosť o vybudovaní prípojky a uvádzala, že žalovaná si z tohto
dôvodu neuplatnila žiadnu zľavu na nájomnom, pričom žalovaná tvrdila, že prípojku vybudovala a
preto do 1.3.2001 nemala povinnosť platiť nájomné ako vyplýva zo zmluvy (pojednávanie 23.9.2015).
Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že rovnako aj splatnosť a výška nájomného boli
v Zmluve dojednané v rozpore s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu ich neurčitosti a
nezrozumiteľnosti, preto Zmluvu o nájme poľnohospodárskych objektov zo dňa 29.11.2000 posúdil ako
neplatnú. V nadväznosti na uvedené, a to absenciu platného právneho dôvodu súd prvej inštancie ustálil,
že nedošlo platne k vzniku záväzku ani k uznaniu dlhu žalovanej voči žalobkyni.

3. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o
existencii platného právneho dôvodu vzniku záväzku z titulu nájomného za nehnuteľnosti za žalované
obdobie od polovice mesiaca jún 2001 do septembra 2003, a to s poukazom na určenie okamihu
zániku zmluvného vzťahu zo Zmluvy. Poukázal na zmluvné dojednania v čl. VI. Zmluvy, kde okrem
iných spôsobov zániku Zmluva upravovala aj zánik zmluvy písomnou výpoveďou s výpovednou dobou
6 mesiacov odo dňa doručenia výpovede, preto by v prejednávanej veci platnosť zmluvy skončila
uplynutím výpovednej doby 6 mesiacov, a to dňa 10.6.2004. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že platnosť Zmluvy skončila už skôr, a to splnením minimálne jednej z rozväzovacích
podmienok dojednaných v Zmluve. Podľa čl. VI. Zmluvy ( podľa ktorého platnosť zmluvy končí okamžite,
keď nájomca v riadnom termíne nezaplatí daň z nehnuteľnosti správcovi dane) skončenie zmluvy v
takom prípade nastáva automaticky a nevyžaduje žiadny právny úkon ktorejkoľvek zo zmluvných strán.
Preto toto zmluvné dojednanie súd prvej inštancie právne kvalifikoval ako rozväzovaciu podmienku,



keďže od jej splnenia závisí, či následky, ktoré nadobudnutím platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy
už nastali, pominú. Nakoľko žalovaná daň za nehnuteľnosti nezaplatila v riadnom termíne, tak platnosť
Zmluvy skončila 1.7.2001 prvým dňom omeškania so zaplatením dane v riadnom termíne, ktorý bol
do 30.6.2001. V nasledujúcom období po zániku zmluvného vzťahu tak nemohla vzniknúť povinnosť
žalovanej platiť dojednané nájomné a žalobkyni by mohli vzniknúť výlučne nároky z titulu plnenia bez
právneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie). Uvedené by platilo aj pre prípad omeškania s platením
nájomného, keď platnosť zmluvy končí tiež okamžite v prípade, keď nebude uhradené dojednané
nájomné za dva po sebe idúce mesiace. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania prvé nájomné bolo
zaplatené až 18.5.2004, preto by Zmluva zanikla už 26.1.2001 (v prípade nevybudovania prípojky
žalovanou) alebo 26.5.2001 (v prípade vybudovania prípojky keď by ustanovenie čí. zmluvy o splatnosti
nájomného nadobudlo platnosť 1.3.2001, potom splatnosť prvého nájomného by bola 25.3.2001).
V nasledujúcom období po zániku zmluvného vzťahu potom nemohla vzniknúť povinnosť žalovanej
platiť dojednané nájomné a žalobkyni by mohli vzniknúť nároky z titulu plnenia bez právneho dôvodu
(bezdôvodné obohatenie). Z dôvodu neurčitosti dohody o splatnosti nájomného nebolo možné ustáliť
okamih zániku Zmluvy z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti platiť dojednané nájomné, pričom na
platnosť alebo neplatnosť výpovede žalovanej z nájomnej zmluvy a jej neakceptovanie žalobkyňou
nemalo žiadny vplyv na zánik zmluvy splnením niektorej z uvedených dojednaných rozväzovacích
podmienok.

4. S ohľadom na vyššie uvedený právny záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy a Uznania záväzku
zo dňa 3.10.2003 a 15.5.2002 (ďalej len „Uznania záväzkov“) súd prvej inštancie ustálil, že ak aj
žalovaná užívala predmet nájmu v žalovanom období v plnom rozsahu, zakladalo by takéto užívanie
výlučne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako
plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalobkyňa však tento právny titul uplatneného nároku (vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške sumy, ktorá zodpovedá obvyklému nájomnému za užívanie
porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase) netvrdila a ani ho nepreukazovala. Nakoľko
však vo vzťahu k takto posúdenému nároku zároveň vzniesla žalovaná námietku premlčania, súd prvej
inštancie skúmal dôvodnosť uplatnenej námietky. Keďže si žalobkyňa v konaní nárok na odplatu za
užívanie nehnuteľností uplatňovala za obdobie od polovice mesiaca jún 2001 do septembra 2003, súd
prvej inštancie ustálil, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo najneskôr
26.9.2006 (splatnosť nájomného za posledné uplatnené obdobie mesiaca september 2003 je 25.9.2003)
a keďže žalobkyňa žalobu doručila na súd prvej inštancie dňa 5.11.2010 (v oboch spojených veciach),
súd prvej inštancie mal za to, že nárok je premlčaný. S ohľadom na vyššie uvedený právny záver o
neplatnosti Zmluvy a Uznaní záväzkov a na posúdenie dôvodnosti námietky premlčania vznesenej v
konaní žalovanou, považoval súd prvej inštancie za nadbytočné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie.

5. O trovách konania v zastavenej časti súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. vychádzajúc z toho, že procesne zastavenie konania zavinila žalobkyňa, preto je povinná nahradiť
žalovanej trovy konania. V merite veci bola úspešná v celom rozsahu žalovaná, preto jej súd prvej
inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie priznal žalovanej nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v súlade s ust. § 9 ods. 1 , § 13a ods. 4, § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to za 3 úkony právne
služby á 253,94 eur (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20.10.2014 vo veci 4C/11/2012, písomné
podanie - vyjadrenie k odporu dňa 6.2.2009, účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014 ), za 3 úkony
právnej služby á 287,14 eur (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20.10.2014 vo veci 4C/12/2012,
písomné podanie dňa 29.10.2014 vo veci 4C/12/2012, účasť na pojednávaní dňa 28.1.2015, účasť na
pojednávaní dňa 23.9.2015), za 1 úkon právnej služby á 71,78 eur ( účasť na pojednávaní dňa 8.6.2015)
+ režijný paušál 5x á 8,04 eur a 3 x á 8,39 eur, celkom vo výške 2 047,53 eur.

6. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanej uplatnené trovy konania vo výške 1 319 eur za poplatok za
odpor vo veci sp.zn. 4C/11/2012 vo výške 586 eur a poplatok za odpor vo veci sp.zn. 4C/12/2012 vo
výške 733 eur, nakoľko žalovaná bola v konaní sp. zn. 4C/11/2012 (č.l. 36) a v konaní sp. zn. 4C/12/2012
(č.l. 35) oslobodená od súdnych poplatkov.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, namietajúc
jeho nesprávnosť. Poukázala na to, že Zmluvy o nájme so žalovanou boli uzatvorené a obojstranne
podpísané v dňoch 29.11.2000 a 1.3.2001. Namietanú nedostatočnú špecifikáciu a určitosť predmetu



nájmu považovala za absolútne irelevantnú a nedôvodnú, nakoľko z predmetu zmluvy čl. I. jednoznačne
vyplývalo, ktoré objekty sú predmetom nájmu, a to na základe vzájomne odsúhlasených dokladov,
ako i predchádzajúceho osobného oboznámenia sa žalovanej so stavom prenajímaných nehnuteľností.
Považovala za zrejmé, že žalovaná mala podrobnú vedomosť o tom, čo je predmetom nájmu, predmet
nájmu osobne poznala, logicky by inak zmluvy nepodpisovala, a predmet nájmu i riadne užívala a brala
z neho úžitky. Nesúhlasila s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že ani odkaz na platobný výmer
pre daň z nehnuteľnosti za rok 2000, nie je možné považovať za určité vymedzenie predmetu nájmu,
keďže ani tento výmer neobsahuje žiadnu špecifikáciu predmetných nehnuteľností - obsahuje len kódy
uvedených nehnuteľností. Mala za to, že uvedené kódy nehnuteľností stanovené príslušným správcom
dane je možné považovať v plnej miere za určité a zrejmé vymedzenie predmetu nájmu. Žalovaná v
plnej miere akceptovala znenie predmetných nájomných zmlúv, a tým aj ich riadne uzatvorenie, a teda
tieto právne úkony - uzatvorenie predmetných nájomných zmlúv - boli z jej strany jednoznačne urobené
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a teda platne.

8. Mala za to, že aj výpoveďou z nájmu žalovaná potvrdila platnosť vykonaných právnych úkonov,
ktoré týmto úkonom vypovedala - teda nenamietala ich platnosť, ale ich vypovedala. Preto podľa jej
názoru listina zo dňa 15.5.2002, ako i listina zo dňa 3.10.2003, označené ako uznanie dlhu podpísané
žalovanou, obsahujú výslovný prejav vôle uznania žalobou uplatneného nároku, a to čo do dôvodu i
výšky. Takéto uznanie dlhu má všetky náležitosti uznania v zmysle ust. § 110 Občianskeho zákonníka
a je možné s ním spájať začiatok plynutia novej premlčacej 10 ročnej lehoty podľa tohto ustanovenia,
poukazujúc na čiastočné plnenie žalovanej z podpísaných uznaní dlhu v priebehu roku 2004. V
konaní bolo potrebné vyhodnotiť aj správanie žalovanej v priebehu trvania zmluvného vzťahu, ako
i po jeho ukončení a následne po uplatnení nároku na príslušnom súde, kedy žalovaná žiadnym
spôsobom nerozporovala, nenamietala a nespochybňovala akýkoľvek zmluvný vzťah, poukazovala
len na skutočnosť, že uznanie dlhu vlastnoručne nikdy nepodpísala a apelovala na ňou vykonávané
čiastočné úhrady za nájom.

9. Odvolateľka namietala aj súdom priznanú náhradu trov právneho zastupovania žalovanej, a to v
časti úkonu špecifikovaného ako vyjadrenie k odporu zo dňa 6.2.2009, keďže z konania je zrejmé,
že právny zástupca žalovanej prevzal právne zastupovanie až v októbri 2010. Taktiež poukázala na
poplatkovú povinnosť žalovanej v danom konaní, kedy táto rozhodnutím súdu mala byť oslobodená od
súdnych poplatkov, pričom o priznaní oslobodenia bolo potrebné upovedomiť ostatných účastníkov na
najbližšom pojednávaní, čo však v danej veci nebolo vykonané. Uvádzajúc, že pre oslobodenie žalovanej
od súdnych poplatkov, neboli splnené zákonné podmienky, pretože táto - čo vyplynulo i zo samotného
konania - je majetná, je vlastníčkou niekoľko desiatok nehnuteľností v k.ú. Závod, napr. rodinného domu,
a je podnikateľkou v zmysle vydaného živnostenského oprávnenia od roku 1992 až doteraz. Na základe
uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

10. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.12.2015 sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila
žalovaná žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Mala za to, že z dohôd uzavretých medzi účastníkmi sú pochybnosti v predmete Zmluvy, pričom
v texte Zmluvy chýba určitosť dohodnutého vzťahu i vo vzťahu k zápisu na príslušnom LV v katastri.
Zmluvy trpia touto vadou, preto ich súd prvej inštancie správne posúdil ako neplatné a táto absolútna
neplatnosť spochybňuje aj ďalšie kroky účastníkov, t.j. započítanie, dohodnuté úľavy, zánik nájomného
vzťahu a pod.

11. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.2.2016 žalobkyňa doplnila odvolanie a uviedla, že
závery súdu prvej inštancie, v časti neurčitosti predmetu nemajú oporu v zistenom skutkovom stave veci,
ani v zákonných ustanoveniach, poukazujúc najmä na skutočnosť, že opis jednotlivých prenajímaných
nehnuteľností zmluvné strany vykonali podrobne a dôkladne, dostatočne, jasne a zrozumiteľne, a
súdu bol tiež doložený i preberací protokol k nájomnej zmluve zo dňa 1.12.2000, kde zmluvné strany
opakovane deklarovali opisom predmet nájmu, ktorý sa odovzdáva a preberá do nájmu. Samotná
skutočnosť, že stavby neboli označené konkrétnym prípadným zápisom v súlade s LV, ktoré by mohlo
konvalidovať súdom vyslovenú neplatnosť, je rozporné, pretože môže i v praxi nastať situácia, že
akákoľvek stavba z rôzneho zákonného dôvodu nebude zapísaná na LV, nebude ju možné teda podľa
tohto spôsobu definovať, čo by potom malo vždy za následok neplatnosť prípadnej nájomnej zmluvy
na takýto predmet nájmu. Žalovaná, ako nájomca, nemohla a nemala absolútne žiadnu pochybnosť



o nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom nájmu, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania, pretože táto, ako nájomkyňa, na týchto nehnuteľnostiach vykonávala, podľa jej vyjadrení,
rôzne stavebné opravy a úpravy, celý objekt areálu oplocovala, zabezpečovala sama jeho stráženie tak,
ako to uvádzala i v konaní pred súdom, i vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
Poukázala na výpoveď žalovanej v trestnom konaní, v ktorom žalovaná potvrdila, že prípojku vody aj
vybudovala a doklady o vybudovaní tejto prípojky predložila na polícii. Táto skutočnosť je však pre
ňu ako prenajímateľa úplne irelevantná, nakoľko tým, že žalovaná vodovodnú prípojku vybudovala a
začala nájomné platiť, nie je jej zrejmé v čom spočíva nezrozumiteľnosť a neurčitosť ohľadom splatnosti
nájomného v danej veci. Poukázala aj na ďalší rozpor priznanej náhrady trov konania právnemu
zástupcovi žalovanej, ktorý prevzal právne zastupovanie odporkyne dňa 29.10.2014, pričom súd prvej
inštancie priznal právnemu zástupcovi žalovanej aj náhradu trov konania za písomné podanie dňa
29.10.2014, napriek už priznanej náhrade za účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014, kde však právny
zástupca žalovanej najskôr ústne prednášal svoje stanovisko a ústne vyjadrenie k veci samej, pričom
po vykonaní tohto prednesu, predložil súdu zároveň obsahovo zhodné písomné vyjadrenie so svojím
prednesom, datované dňa 29.10.2014 s tým, že súd mu za toto písomné vyjadrenie rovnako priznal
náhradu trov konania, čo však je potrebné považovať za duplicitne priznaný úkon právnej služby v
zmysle vyhlášky. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie.

12. Žalovaná sa k podaniu žalobkyne vyjadrila podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.4.2018
a poukázala na ust. § 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, majú za to, že zmluva je
neurčitá a nepreskúmateľná.

13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ alebo
„Civilný sporový poriadok“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok odvolateľky
smeruje proti ňou tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie (ust. § 205
ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.) vo vzťahu k prijatému zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania
pred súdom prvej inštancie, nenamietajúc vecnú správnosť výroku o zastavení konania. Odvolací súd
tak preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1
C.s.p.) odvolateľky, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne podané proti
zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania nie je podané dôvodne.

16. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p).

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 29.11.2000 uzavrela žalobkyňa so žalovanou Nájomnú
zmluvu na prenájom objektov pre poľnohospodársku činnosť zo dňa 29.11.2000 a dňa 1.3.2001
Nájomnú zmluvu na prenájom poľnohospodárskej pôdy. Žalovaná v decembri 2003 listom vypovedala
Nájomnú zmluvu na prenájom objektov pre poľnohospodársku činnosť zo dňa 29.11.2000 a Nájomnú
zmluvu na prenájom poľnohospodárskej pôdy zo dňa 1.3.2001 a požiadala žalobkyňu, aby akceptovala
čl. VI. odrážku 2 a 3 a predchádzajúci list. Z písomností adresovanej žalovanej podpísanej žalobkyňou
zo dňa 10.12.2003 vyplýva, že žalobkyňa obdržala výpoveď z nájomných zmlúv, avšak tieto výpovede
neakceptovala. Uznaním dlhu zo dňa 15.5.2002 žalovaná uznala dlh za prenájom nehnuteľností a
pozemkov, podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 29.11.2000 za obdobie od 03/2001 do 4/2002 v sume
294 000 Sk. Uznaním dlhu zo dňa 3.10.2003 uznala žalovaná dlh za prenájom nehnuteľností a
pozemkov z Nájomnej zmluvy zo dňa 29.11.2001 za obdobie od 5/2002 do 09/2003 v sume 368 000 Sk.
Predžalobnou výzvou zo dňa 27.4.2010 vyzvala žalobkyňa žalovanú na zaplatenie dlhu a dňa 5.11.2010



doručila žalobu na súd. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4.11.2014 , č.k. 4C/12/2012-66 spojil na
spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 4C/12/2012 (o zaplatenie sumy
12 215,36 eur s prísl.) a pod sp.zn. 4C/11/2012 (o zaplatenie sumy 9 759,01 eur s prísl.).

18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností, Zmluva o nájme
poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností na dobu dlhšiu ako päť rokov sa uzatvorí písomne.

19. Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností, Nájomná zmluva
podľa odseku 1 okrem náležitostí ustanovených osobitnými predpismi obsahuje vymedzenie účelu
nájmu, b) dohodu o výške nájomného alebo o spôsobe, akým sa nájomné vypočíta, za podmienky, že
dohodnutý spôsob nájomné dostatočne určuje, c) určenie spôsobu platenia nájomného, d) dobu nájmu,
e) údaje o záložnom práve alebo predkupnom práve, ak k nehnuteľnosti boli zriadené, f) bližšie určenie
kvality pôdy v rámci jej zatriedenia do bonitovanej pôdnoekologickej jednotky na základe posudku, ktorý
nie je starší ako šesť mesiacov.

20. Podľa § 3 ods. 3 Nariadenia o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností, ak sú predmetom
nájomnej zmluvy podľa odseku 1 poľnohospodárske pozemky, obsahuje zmluva okrem náležitostí
uvedených v odseku 2 aj údaje o osobitnej sústave obhospodarovania, prípadne iných vecných
bremenách.

21. Podľa § 3 ods. 5 Nariadenia o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností, nájomná zmluva
uzavretá podľa odseku 1 je neplatná, ak neobsahuje náležitosti uvedené v odsekoch 2, 3 alebo 4.

22. Podľa § 3 ods. 6 Nariadenia o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností, nájomná
zmluva o samostatnom nájme stavieb slúžiacich poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe sa spravuje
ustanoveniami osobitného predpisu. (§ 663 až 684 Občianskeho zákonníka, zákon č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov v znení zákona č. 403/1990 Zb., zákona č. 529/1990 Zb.,
zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 540/1991 Zb.)

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení účinnom ku dňu
29.11.2000, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným
výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak.

24. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade
s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne
právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj veľmi
podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V
odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých
založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa
zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané,
a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces,
nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť,
naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil.
Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia v napadnutej časti bol koherentný,
jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku
odvolateľky. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku
ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť
prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa
k prijatému zamietajúcemu výroku rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje
jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené
opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľky.



25. Z odvolania odvolateľky odvolací súd vyvodil uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). K uvedenému odvolaciemu dôvodu
odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nie je naplnený.

26. Z odvolania odvolateľky odvolací súd vyvodil uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205
ods. 2 písm. f/ O. s. p., a to že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Vzhľadom na obsah žaloby a argumentáciu žalobkyne v konaní odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právneho záveru o absolútnej neplatnosti
Zmluvy (Nájomnej zmluvy na prenájom objektov pre poľnohospodársku činnosť zo dňa 29.11.2002), a to
z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemala vplyv ani
argumentácia odvolateľky, že Zmluva bola žalovanou podpísaná a predmet nájmu poznala, nakoľko ust.
§ 3 ods. 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov výslovne vyžadovalo uzavretie písomnej
zmluvy, ktorej podstatnými náležitosťami boli predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a
spôsob jeho platenia, pričom ich absencia spôsobovala neplatnosť Zmluvy.

27. Vo vzťahu k námietkam odvolateľky, že žalovaná dlh uznala, preto jej nárok nemôže byť premlčaný,
odvolací súd uvádza. Uznanie dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka je samostatným
zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v dobe uznania. Vychádzajúc zo správnych záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých
posúdil Zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, analogicky uznanie neexistujúceho záväzku, t.j.
záväzku, ktorý v čase jeho uznania neexistoval, je rovnako absolútne neplatným právnym úkonom.
Takéto neplatné uznanie dlhu nebolo spôsobilým prerušiť plynutie premlčacej doby a začatie plynutia
novej premlčacej doby, tak ako dôvodila odvolateľka.

28. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemá vplyv ani prípadné posúdenie nároku žalobkyne ako
nároku titulom bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc z toho, že absolútna neplatnosť právneho úkonu
vyvoláva zodpovednostné vzťahy, a to zodpovednosť za náhradu škody, prípadne aj vznik povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie. Ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje majetkový prospech
získaný z neplatného právneho úkonu, za bezdôvodné obohatenie, pričom v prípade neplatnosti zmluvy
tak vzniká zmluvným stranám povinnosť vzájomne si vrátiť všetko, čo plnením zo zmluvy nadobudli.
Keďže si žalobkyňa v konaní uplatňovala nárok na odplatu za užívanie nehnuteľností za obdobie od
polovice mesiaca jún 2001 do septembra 2003, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčalo najneskôr 26.9.2006 (v objektívnej 3 ročnej premlčacej lehote) a nakoľko je nesporným, že
žalobkyňa si nárok na súde si uplatnila až podaním doručeným dňa 5.11.2010, urobila tak po uplynutí
premlčacej lehoty, preto jej vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania súd nemohol nárok
priznať.

29. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľky, odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,



aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

30. Odvolateľka v podanom odvolaní namietala aj výšku trov konania, ktoré súd prvej inštancie priznal
žalovanej, rozporujúc priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej za úkon -
vyjadrenie k odporu zo dňa 6.2.2009 a za úkon - účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014.

31. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny zástupca žalovanej si podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 28.9.2015 uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 8 úkonov
právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 20.10.2014 (vo veci 4C/11/2012), písomné
podanie - vyjadrenie zo dňa 29.10.2014 (vo veci č.k. 4C/11/2012), prevzatie a príprava zastúpenia
zo dňa 20.10.2014 (vo veci sp.zn. 4C/12/2012), písomné podanie dňa 29.10.2014 (vo veci sp.zn.
4C/12/2012), účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 28.1.2015, účasť na
pojednávaní dňa 8.6.2015, účasť na pojednávaní dňa 23.9.2015. Z obsahu spisu má odvolací súd
za preukázané, že žalovaná udelila plnomocenstvo právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní
pod sp.zn. 4C/11/2012 dňa 24.10.2014, pričom do spojenia vecí vykonal právny zástupca žalovanej
v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/11/2012 nasledovné úkony - príprava a prevzatie, vyjadrenie vo veci
zo dňa 29.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014. Hodnota úkonu právnej služby v konaní
vedenom pod sp.zn. 4C/11/2012 bola vo výške 253,94 eur. V konaní vedenom pod sp.zn. 4C/12/2012
udelila žalovaná plnomocenstvo právnemu zástupcovi dňa 24.10.2014, v ktorej tento do spojenia veci
vykonal nasledovné úkony - prevzatie a príprava, vyjadrenie vo veci zo dňa 29.10.2014. Hodnota úkonu
v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/12/2012 bola vo výške 287,14 eur. Po spojení vecí vedených pod
sp.zn. 4C/11/2012 a sp.zn. 4C/12/2012 na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 4C/12/2012( uznesením
zo dňa 4.11.2014 č.k. 4C/12/2012-66) právny zástupca žalovanej vykonal nasledovné úkony - účasť na
pojednávaní dňa 28.1.2015, účasť na pojednávaní dňa 8.6.2015 a účasť na pojednávaní dňa 23.9.2015.

32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách
právneho zastúpenia žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie správne určil počet úkonov právnej
služby aj ich výšku, ale pri špecifikácii úkonov právnej služby nesprávne uviedol dátum prevzatia a
prípravy zastúpenia, kde namiesto dátumu 24.10.2014 uviedol dátum 20.10.2014 ( v oboch konaniach)
a nesprávne namiesto písomného podania zo dňa 29.10.2014 (vo veci vedenej pod sp.zn. 4C/11/2014)
uviedol písomné podanie - vyjadrenie k odporu dňa 6.2.2009. Uvedené nesprávnosti však nemali vplyv
na správnosť úvahy o výške a dôvodnosti priznaného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia
žalovanej. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd konštatuje aj vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia pokiaľ ide o výšku trov, na zaplatenie ktorej súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu.

33. Vo vzťahu k námietkam odvolateľky, že nemala vedomosť o tom, že žalovaná bola oslobodená
od súdnych poplatkov a že na oslobodenie od súdnych poplatkov na strane žalovanej neboli splnené
podmienky, odvolací súd uvádza nasledovné. Účastník konania podľa zákonných ustanovení účinných
do 30.6.2016 (O.s.p.) mohol požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov, a to v časti alebo celkom.
Pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov súd skúma splnenie dvoch podmienok,
a to majetkové pomery strany sporu v čase rozhodovania a reálnu možnosť prístupu k súdu pri
uplatňovaní a bránení práva zaplatením súdneho poplatku. Uznesenie súdu o priznaní oslobodenia od
súdnych poplatkov sa nedoručuje protistrane a tento účastník nie oprávnený napadnúť toto uznesenie
odvolaním, toto právo mal len účastník, ktorému súd oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval vo veci procesne správne, keď nedoručoval
uznesenie o oslobodení od súdnych poplatkov žalobkyni, čím nedošlo k odňatiu jej práva konať pred
súdom.

34. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v
zamietajúcom výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie a v závislom výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.



35. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnej žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).