Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/28/2013 z 26. 8. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. augusta 2013, sp. zn. 19CoP/28/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3612206769.1 Krajský súd Trenčín | 19CoP/28/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3612206769.1 | 2013-08-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e0a5bcd-854e-4a02-bd23-089c363e7a4a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3612206769.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/28/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612206769
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3612206769.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky M. C., bytom S., D. XXXX/XX
proti odporcom 1) Z. C., bytom S., J. E. XXXX/X, 2) M. C., bytom S., D. XXXX/XX, o zrušenie vyživovacej
povinnosti, na odvolanie odporkyne 2) proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. novembra
2012, č.k. 4P/81/2012-21, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť odporkyne 2) voči
navrhovateľke, určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Partizánske, č.k. 3C/12/2009-25 zo dňa
12.03.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.08.2009, č.k. 19Co/119/2009-17
vo výške 66,40 Eur mesačne z r u š u j e s účinnosťou od 01.08.2012.

Odporkyni 2) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.11.2008, č.k.
6P/59/2008-33 tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu 1) voči navrhovateľke s účinnosťou od
01.12.2012 s tým, že v ostatných častiach ponechal uvedený rozsudok nezmenený a zmenil rozsudok
Okresného súdu Partizánske zo dňa 12.03.2009, č.k. 3C/12/2009-25 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.05.2009, č.k. 19Co/119/2009-17 tak, že zrušil
vyživovaciu povinnosť odporkyne 2) voči navrhovateľke s účinnosťou od 01.12.2012. Navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľka ukončila
denné vysokoškolské štúdium, od septembra 2012 študuje na vysokej škole v Bratislave formou
externého štúdia, vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, z ktorej má príjem do 500
Eur mesačne. Navrhovateľka s odporcami 1), 2) nebýva, je samostatná, schopná sama sa živiť, a preto
súd vyživovaciu povinnosť odporcov 1), 2) k nej zrušil od 01.12.2012. Mal za to, že zrušenie výživného
je možné len na návrh a obaja rodičia navrhovateľke výživné zaplatili do 30.11.2012 , a preto podľa §
153 ods. 2 O.s.p. zrušil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 01.12.2012. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 62 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách
konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa 2) a domáhala sa,
súdiac podľa obsahu jej podania, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jej
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke zruší od 01.08.2012 a uloží navrhovateľke povinnosť vrátiť
jej sumu 6 x 66,40 Eur, čo predstavuje neoprávnene prijaté výživné od 01.08.2012 do 31.01.2013, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že so zrušením svojej vyživovacej povinnosti
k navrhovateľke súhlasí, žiada však, aby jej vyživovacia povinnosť nebola zrušená od 01.12.2012 z



dôvodu, že navrhovateľka ukončila dobrovoľne denné štúdium na V. v C. C. v
septembri 2012. Od tejto doby navrhovateľka vedela, že na výživné z jej strany nemá nárok. Tvrdila, že
má hodnovernú informáciu o tom, že navrhovateľku zo školy vylúčili a z potvrdenia V. v C. C. je zrejmé,
že navrhovateľka ukončila nedobrovoľne štúdium na vysokej škole ku dňu 16.07.2012. Z tohto dôvodu
poberala neoprávnene výživné, na ktoré nemala už zákonný nárok. Zdôraznila, že je samoživiteľka a
okrem navrhovateľky má syna, ktorý navštevuje 8. ročník ZŠ a ona nemá dostatok peňazí.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 220 O.s.p..

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola zrušená vyživovacia povinnosť odporcu 1) voči
navrhovateľke s účinnosťou od 01.12.2012 a vo výroku, ktorým v ostatnej časti zostal rozsudok
Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.11.2008, č.k. 6P/59/2008-33 nezmenený, krajský súd
nepreskúmaval z dôvodu, že tieto výroky rozsudku neboli odvolaním účastníkmi napadnuté, nadobudli
právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Vyživovacia povinnosť odporkyne 2) voči navrhovateľke bola naposledy určená rozsudkom Okresného
súdu Partizánske, č.k. 3C/12/2009-25 zo dňa 12.03.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 19Co/119/2009-17 zo dňa 28.05.2009 vo výške 66,40 Eur.

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 05.11.2012 domáhala, aby bola vyživovacia povinnosť
odporkyne 2) k nej zrušená z dôvodu, že v septembri 2012 dobrovoľne ukončila denné štúdium na V. v
C. C., od tejto doby sa živí sama a vysokú školu navštevuje formou externého štúdia.

Z oznámenia prodekana pre pedagogickú činnosť ekonomickej fakulty V. Z. C. zo dňa 14.12.2012
bolo zistené, že navrhovateľka ukončila štúdium na tejto vysokej škole dňa 16.07.2012 tak, že bola zo
štúdia vylúčená pre nesplnenie študijných povinností. Navrhovateľka deklarovala, že v dennom štúdiu
na vysokej škole nepokračuje, je zamestnaná, je schopná sa sama živiť.

Na základe týchto skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k názoru, že
u navrhovateľky nastala taká zmena pomerov, ktoré odôvodňujú zrušenie vyživovacej povinnosti
odporkyne 2) voči nej. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Spornou skutočnosťou v danej veci bolo, kedy došlo k zániku vyživovacej povinnosti odporkyne 2) voči
navrhovateľke, t.j. kedy navrhovateľka ukončila denné štúdium na V. v C. C., ktorým sa pripravovala
na svoje budúce povolanie a nadobudla tak schopnosť sama sa živiť. Z obsahu spisu je nesporné, že
navrhovateľka štúdium na uvedenej vysokej škole ukončila dňa 16.07.2012. Odo dňa nasledujúceho po
ukončení štúdia navrhovateľky dennou formou, t.j. odo dňa 17.07.2012 zanikla vyživovacia povinnosť
odporkyne 2) voči navrhovateľke. Na tejto okolnosti nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľka
sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti odporkyne 2) k nej od 01.12.2012, ani skutočnosť,
že navrhovateľka sa zamestnala v septembri 2012. Pokiaľ však odvolateľka navrhovala zrušenie
vyživovacej povinnosti od 01.08.2012, odvolací súd jej odvolaciemu návrhu vyhovel a zmenil rozsudok
okresného súdu tak, že jej vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke zrušil od 01.08.2012.



Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade podstatnej zmeny pomerov, čo v danej veci je ukončenie
sústavného štúdia, ktorým sa navrhovateľka pripravovala na svoje budúce povolanie a s poukazom na
ust. § 163 ods. 1 O.s.p., je možná zmena súdneho rozhodnutia o výživnom pre deti, a to aj spätne od
času, kedy došlo k zmene pomerov. Rozdiel je len v tom, že u maloletých detí sa môže súdne konanie
o zmenu takéhoto rozhodnutia začať aj bez návrhu, kým u plnoletých detí, čo je i prípad danej veci,
možno zmeniť rozhodnutie o výživnom len na návrh účastníka, ktorým v danej veci je navrhovateľka,
ale vždy od času, keď došlo k zmene pomerov, t.j. k podstatnej zmene okolností, ktoré sú rozhodujúce
pre trvanie vyživovacej povinnosti.

Pokiaľ súd prvého stupňa bol toho názoru, že výživné pre plnoleté dieťa možno zrušiť až od doby, ktorá
je uvedená v návrhu na začatie konania, resp. až od podania návrhu na začatie konania o zrušenie
vyživovacej povinnosti , odvolací súd sa s jeho právnym názorom nestotožnil a poukazuje na ustálený
výklad cit. zákonných ustanovení, z ktorého je zrejmý záver, že zrušiť vyživovaciu povinnosť k
plnoletému dieťaťu je možné len na návrh, ale od doby, kedy došlo k zmene pomerov.

Pokiaľ sa odporkyňa 2) domáhala, aby odvolací súd uložil navrhovateľke povinnosť vrátiť jej sumu 6 x
66,40 Eur, ktorá predstavuje navrhovateľkou neoprávnené prijaté výživné od 01.08.2012 do 31.01.2013,
ktoré podanie odvolací súd posúdil ako vzájomný návrh, je potrebné poukázať na ust. § 216 ods. 1
O.s.p., z ktorého vyplýva, že ust. § 97 O.s.p. pre odvolacie konanie neplatí. Ust. § 97 ods. 1 O.s.p.
umožňuje odporcovi uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi vzájomným návrhom, čo v odvolacom
konaní vzhľadom na ust. § 216 ods. 1 O.s.p. je neprípustné. Odvolacie konanie v občianskom súdnom
konaní je založené na systéme neúplnej apelácie, a pretože podanie vzájomného návrhu je pojmovo
späté s uplatnením nových skutočností a dôkazov, nie je možné v odvolacom konaní použiť citované
zákonné ustanovenie. Odporkyňa 2/ teda nemôže v odvolacom konaní uplatniť svoje práva proti
navrhovateľke vzájomným návrhom. Pokiaľ tak mienila podaným odvolaním urobiť, nemohol mať tento
jej návrh sledované právne účinky a odvolací súd k takémuto návrhu prihliadnuť nemôže.

Z tohto dôvodu odvolací súd o vzájomnom návrhu, ktorý odporkyňa 2) uplatnila, a ktorý bol podaný v
rozpore s ust. § 216 ods. 1 O.s.p., ani nerozhodoval, iba v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil,
prečo uvedeným spôsobom postupoval. Právo odporkyne 2/ uplatniť svoj nárok voči navrhovateľke
samostatným návrhom na začatie občianskeho súdneho konania, nie je týmto dotknuté.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 150
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko táto
si ju v odvolacom konaní neuplatnila.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .