{"guid": "125537d4-9f6a-4932-99e3-59948586a12b:48eb8886-4ad1-4682-b3b3-7c6a9dbec2ac", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8014201070.1", "spisova_znacka": "3S/60/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/60/2014 z 10. 9. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 10. septembra 2015, sp. zn. 3S/60/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8014201070.1", "identifikacne_cislo": "8014201070", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ľuboslava Mruškovičová", "sudca_id": 1283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-luboslava-mruskovicova-1283", "datum_vydania": "2015-09-10", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Sžo/19/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "07867af2-a201-4948-b885-86d076baf6b0:f7ad6f38-d082-4517-b826-26ea219009dd", "datum": "2018-02-27", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/48eb8886-4ad1-4682-b3b3-7c6a9dbec2ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201070.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201070.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201070.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/60/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201070
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201070.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu Z. K.,
bytom S., S. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará
Bašta 2, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. júna 2014 číslo: XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX v spojení s rozhodnutím riaditeľa Colného úradu A. zo dňa 18. marca 2014 číslo: XXXXXXX/X/
XXXXXX/X/XXXXna základe žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.6.2014 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu A. zo dňa 18.3.2014 č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/X/XXXX (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 232 ods. 4
zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov (ďalej len zákon č. 200/1998 Z. z.) odvolanie zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia
poukázal na to, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa zo dňa 18.3. 2014  podľa § 183 ods.
1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru v stálej štátnej službe, vo
funkcii odborný colný referent na pobočke Colného úradu Q. (ďalej len odvolateľ). Dôvodom prepustenia
odvolateľa zo služobného pomeru bola skutočnosť, že porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť
zvlášť hrubým spôsobom, tým, že porušil služobné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm.
a), b) g) a h) zákona č. 200/1998 Z. z., nakoľko bol nedisciplinovaný a neriadil sa zákonom č. 200/1998
Z. z., tým, že si neplnil svedomité úlohy uvedené v rozkazoch prezidenta finančnej správy a riaditeľa
Colného úradu A., nevykonával štátnu službu riadne, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe, nedodržal služobnú disciplínu a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tohto protiprávneho
konania sa odvolateľ dopustil dňa 8.12.2013, kedy v rozpore s odsekom 26 rozkazu prezidenta finančnej
správy č. X/XXXX/XXXXXXX „Prepúšťanie tovarov do colného režimu voľný obeh s oslobodením od
dovozného cla a daní, ktoré sa vzťahujú na tovar pri dovoze a zápis do aplikácie TALON“ (ďalej len
rozkaz prezidenta finančnej správy č. X/XXXX/XXXXXXX), v rozpore s odsekom 4 písm. c) rozkazu
riaditeľa Colného úradu A. č. XXX/XXXX „Prepustenie tovaru v osobnej batožine cestujúcich do colného
režimu - voľný obeh s oslobodením od dovoznej platby a zápis údajov do APV TALON“ v znení jeho
zmeny č. XXX/XXXX „Prepúšťanie tovaru v osobnej batožine cestujúcich do colného režimu voľný obeh
s oslobodením od dovoznej platby a zápis údajov do APV TALON“ (ďalej len „rozkaz riaditeľa Colného
úradu A. č. XXX/XXXX“), v rozpore s odsekom  2.2 písm. a) prílohy č. 2 k rozkazu riaditeľa Colného úradu
A. č. XXX/XXXX, v rozpore s odsekom 3 rozkazu riaditeľa Colného úradu A. č. XX/XXXX „Prepúšťanie
tovaru v osobnej batožine cestujúcich a palív nachádzajúcich sa v motorovom vozidle do colného režimu



voľný obeh s oslobodením od dovoznej platby a zápis údajov do APV TALON“, v rozpore s odsekom
3 písm. i) rozkazu vedúceho pobočky Colného úradu Q. č. X/XXXX „Spresnenie činností a spôsobu
vykonávania colnej kontroly vykonávanej colníkmi zaradenými na výkon služby na PCÚ Q.“ a v rozpore
s odsekom 2 písm. a) rozkazu vedúceho pobočky Colného úradu Q. č. X/XXXX „Prepúšťanie tovaru v
osobnej batožine cestujúcich do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dovoznej platby a zápis
údajov do APV TALON“, tým, že dňa 8.12.2013 v čase o 7.44 hod pri výkone štátnej služby na hraničnom
priechode Q. pri výkone colnej kontroly štyroch peších cestujúcich - príslušníkov OHK PZ Q. (A.. A.
B., I.. A. E., Z. T. a U.. W. K.), ktorú vykonal na pracovisku VSTUP 05 peší (na pracovisku, na ktoré
nebol zaradený, nakoľko bol zaradený na pracovisko VSTUP 15 a na výkon služby na tomto pracovisku
mu nebol daný ani pokyn vedúceho zmeny), nezapísal uvedených cestujúcich vstupujúcich na územie
Slovenskej republiky z územia Ukrajiny, ako aj údaje o nimi dovážaných množstvách liehovín (po 1000
ml na každého cestujúceho) a nimi dovážaných tabakových výrobkov (po 40 kusov cigariet na každého
cestujúceho) do APV TALON.

Riaditeľ Colného úradu A. zároveň rozhodol, že služobný pomer colníka končí v súlade s § 184 ods. 2
zákona č. 200/1998 Z. z. dňom doručenia rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie s tým, že žalovaný v
preskúmavanom rozhodnutí tieto odvolacie námietky konkretizoval.

Ďalej žalovaný v rozhodnutí uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil, že odvolateľ dňa
8.12. 2013 vykonával štátnu službu na hraničnom priechode Q.. Podľa rozdeľovníka služieb č. XXXX
z APV TALON zo dňa 8.12.2013 bol zaradený na pracovisko VSTUP 15. V čase o 7.44 hod. vykonal
colnú kontrolu štyroch peších cestujúcich - príslušníkov OHK PZ Q. na pracovisku VSTUP 05 peší (na
pracovisku, na ktoré nebol zaradený, nakoľko podľa rozdeľovníka služieb č. XXXX bol zaradený na
pracovisko VSTUP 15) a nezapísal uvedených cestujúcich vstupujúcich na územie Slovenskej republiky
z územia Ukrajiny, ako aj údaje o nimi dovážaných množstvách liehovín a nimi dovážaných tabakových
výrobkov do APV TALON. Túto skutočnosť odvolateľ uviedol v úradnom zázname z výkonu štátnej
služby dňa 8.12.2013, ktorý spísal na podnet vedúceho zmeny dňa 23.12.2013. V tomto úradnom
zázname jednoznačne uviedol, že zápis tovaru dovážaného cestujúcimi (každý mal 1 liter alkoholu a
dve škatuľky cigariet) - „kolegami policajtmi“ nevykonal, nevykonal ho na podnet týchto cestujúcich a
svoje konanie zároveň oľutoval. Na základe uvedeného vedúci pobočky Colného úradu Q. predložil
riaditeľovi Colného úradu A. návrh na začatie disciplinárneho konania zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX
zo dňa 30. 12.2013. Na základe šetrenia riaditeľa Colného úradu A. sa k predmetnej veci vyjadrili aj
peší cestujúci, štyria príslušníci OHK PZ Q. E.. Z. T., A.. A. B., E.. A. E. a Z.. W. K.. E.. Z. T. vo svojom
vyjadrení zo dňa 24. 12.2013 uviedol, že presný dátum jeho cesty na Ukrajinu si už nepamätá a musí si
to overiť podľa cestovného dokladu. Potvrdil, že v uvedený deň Ukrajinu navštívil, avšak presné detaily
si nepamätá, rovnako ako ani pracovníka colnej pobočky, ktorý ich vybavoval, určite však colný priestor
bez vykonania colnej kontroly neopustil. Obdobne sa vyjadrili aj E.. A. E. a Z.. W. K.. A.. A. B. k veci
uviedol, že dňa 8.12.2013 počas svojho osobného voľna navštívil Ukrajinu z dôvodu predvianočných
nákupov, kde nakúpil rôzne sladkosti a povolené množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (dve
krabičky cigariet a fľašu alkoholu). Z písomnosti riaditeľa Colného úradu A. zn. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX
zo dňa 8.1.2014 vyplýva, že riaditeľ Colného úradu A. sa oboznámil s obsahom kamerového záznamu
z priebehu služby na pobočke Colného úradu Q. zo dňa 8.12.2013 a po posúdení veci, vzhľadom na
charakter konania odvolateľa, dospel k záveru, že odvolateľ sa týmto konaním dopustil zvlášť závažného
porušenia služobnej prísahy, ako aj služobnej povinnosti uvedenej v § 44 ods. 3 písm. a), b), g) a h)
zákona č. 200/1998 Z. z.. Na základe rozhodnutia riaditeľa Colného úradu A. spracoval bezprostredne
nadriadený odvolateľa vedúci pobočky Colného úradu Q. dňa 13.1.2014 návrh na prepustenie odvolateľa
zo služobného pomeru, na základe ktorého začal riaditeľ Colného úradu A. voči odvolateľovi konanie vo
veci skončenia služobného pomeru podľa § 183 ods. 3 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z.
Odvolateľ sa k veci opätovne vyjadril do zápisnice na ústnom pojednávaní zo dňa 14.2. 014, kde okrem
iného uviedol, že zápisnicu zo dňa 23.12.2013 spísal pod nátlakom, z obavy pred prepustením kolegu
S., pričom jednoznačne uviedol, že nepopiera, že tých policajtov kontroloval. Ďalej uviedol, že dňa 8.12.
2013 po príchode na pracovisko peší, kde stáli štyria cestujúci, sa prihlásil do systému APV TALON.
Uvedení cestujúci mu na otázku, či dovážajú alkohol a cigarety odpovedali, že áno, každý po jednej
fľaši alkoholu a dve škatuľky cigariet, od cestujúcich zobral cestovné doklady a vykonal riadny zápis do
APV TALON. Nevie prečo tam uvedené štyri zápisy nie sú a túto skutočnosť nevedel vysvetliť ani dňa
23.12.2013. Zároveň navrhol vykonať dôkaz - konfrontáciu  s dotknutými cestujúcimi a zároveň navrhol



požiadať autora APV TALON či je možné, nakoľko program obsahuje pri zadávaní dve ikony (uložiť a
zmazať), že sa mohlo stať, že nedopatrením ich zmazal on sám, alebo sa mohli vymazať zadaním iných
položiek, podobne, ako sa to stalo pri vrátkach DPH.

Dňa 18.2.2014 sa uskutočnila konfrontácia odvolateľa a cestujúceho E. A. E.. Ďalšie konfrontácie sa
neuskutočnili vzhľadom na to, že odvolateľ bol dlhodobo dočasne neschopný na výkon štátnej služby.
Dňa 3.4.2014 sa uskutočnilo prejednanie veci s ďalšími cestujúcimi: A.. A. B., U.. W. K. a Z. T., ktorým
boli položené otázky týkajúce sa skutočnosti, či sa poznajú s odvolateľom a dovoz akého tovaru v
inkriminovanom čase uskutočnili. Všetci zhodne uviedli, že odvolateľa poznajú len zo služobnej činnosti,
pričom si už nepamätali, aký tovar dovážali, okrem A.. A. B., ktorý opätovne uviedol, že k colnej kontrole
mal nejaké sladkosti, dve krabičky cigariet a fľašu alkoholu. Všetci zhodne potvrdili, že colnej kontrole
sa riadne podrobili, predložili cestovné pasy a kontrola prebiehala obvyklým spôsobom. Ani jeden z nich
nepotvrdil skutočnosť, že odvolateľ vykonal zápis do programovej evidencie APV TALON, ale zhodne
všetci potvrdili, že niečo do počítača zapisoval, pričom oni priamo na obrazovku nevideli.
Tvorca APV TALON U.. O. v odpovedi zn. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX uviedol, že APV TALON eviduje
len údaje o tom, kto a kedy sa prihlásil, ale nie to, na akom pracovisku sa prihlásil. Ďalej uviedol, že
zapísané údaje sa samovoľne stratiť nemôžu. APV TALON ukladá aj čiastkové úkony používateľa a
dokonca uchováva takéto historické údaje aj v prípade, ak sa samotný zápis prestupu neuskutoční.
Žiadny takýto historický zápis, ktorý bol uskutočnený odvolateľom dňa 8.12.2013 do 10:00 hod, sa v
databáze nenachádza. Údaje o prestupoch, ktoré už boli do databázy zapísané, nemôžu používatelia
APV TALON zmazať, údaje môžu vymazať len správcovia APV TALON na základe žiadosti, pričom
uviedol, že žiadosť o vymazanie dotknutých údajov podaná nebola.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu veci dospel odvolací orgán k záveru, že v konaní bolo
jednoznačne zistené a dôkazne preukázané, že odvolateľ dňa 8. 12. 2013 konal v rozpore s rozkazom
prezidenta finančnej správy č. X/XXXX/XXXXXXX, rozkazom riaditeľa Colného úradu A. č. XXX/XXXX,
v rozpore s rozkazom vedúceho pobočky Colného úradu Q. č. X/XXXX „Spresnenie činností a spôsobu
vykonávania colnej kontroly vykonávanej colníkmi zaradenými na výkon služby na PCÚ Q.“, v rozpore
s rozkazom vedúceho pobočky Colného úradu Q. č. X/XXXX „Prepúšťanie tovaru v osobnej batožine
cestujúcich do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dovoznej platby a zápis údajov do APV
TALON“, v rozpore s vyššie uvedenými rozkazmi nezapísal štyroch cestujúcich vstupujúcich na územie
Slovenskej republiky z územia Ukrajiny do APV TALON, hoci v zmysle odseku 26 rozkazu prezidenta
finančnej správy č. X/XXXX/XXXXXXX bol povinný ich do tejto programovej aplikácie zapísať. Rovnako
v rozpore s vyššie uvedenými rozkazmi do APV TALON nezapísal ani údaje o nimi dovážanom tovare
podliehajúcom spotrebným daniam a jeho množstve, konkrétne cigarety a alkohol. Odvolateľ sa týmto
konaním dopustil porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti stanovenej v § 44 ods. 3 písm. a),
b), g) a h) zákona č. 200/1998 Z. z. zvlášť hrubým spôsobom, pretože bol nedisciplinovaný a neriadil sa
zákonom č. 200/1998 Z. z. tým, že si neplnil svedomite úlohy uvedené v rozkazoch prezidenta finančnej
správy, riaditeľa Colného úradu A. a vedúceho pobočky Colného úradu Q., nevykonával štátnu službu
riadne, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k
finančnej správe, nedodržal služobnú disciplínu. Jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby, nakoľko je nezlučiteľné so záujmami štátnej služby, ktoré spočívajú
v zabezpečení dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi a v upevňovaní dôvery
vo finančnú správu, aby v služobnom pomere zotrval colník, ktorý nedáva dostatočné záruky na riadny
výkon štátnej služby.
Odvolací orgán sa zaoberal aj námietkami odvolateľa uvedenými v odvolaní. Preskúmal a posúdil
protiprávnosť konania z hľadiska jeho závažnosti a vo vzťahu k naplneniu jeho kvalifikácie ako hrubého
porušenia služobnej povinnosti,  služobnej prísahy a dospel k  záveru, že toto konanie jednoznačne
napĺňa znaky hrubého porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy colníka. Mal za to, že riaditeľ
Colného úradu A. posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti v medziach
zákona a v súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný.

Zdôraznil, že v služobnom pomere colníkov sa kladie osobitný dôraz na dodržiavanie služobnej
disciplíny. Služobná disciplína je definovaná v ustanovení § 43 zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého:
„Služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré sú ustanovené
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou
prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.“



Zákon č. 200/1998 Z. z. nedefinuje, čo pokladá za porušenie služobnej prísahy alebo zvlášť závažné
porušenie služobnej povinnosti, na základe čoho možno uvedené ustanovenie považovať za právnu
normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza
nie je určená priamo právnym predpisom, a ponecháva správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby
podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého
vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Zákon ponecháva širokú možnosť uváženia v
prípade rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru colníka pre porušenie služobnej prísahy alebo
zvlášť hrubé
porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a
musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní.

Ďalej citoval § 183 ods. 1 písm. e), § 17 ods. 1 zákona č. 200/1998 Zb. a uviedol, že v zmysle
služobnej prísahy sa colník zaväzuje byť čestný, statočný a disciplinovaný a svoje sily a schopnosti
vynakladať na to, aby chránil práva občanov. Týmto cieľom sú podriadené nielen služobné povinnosti
colníka, ale aj jeho súkromné záujmy. Ako protiklad sú zákazom a obmedzeniam spojeným so službou
colníka postavené privilégiá vyplývajúce z tejto profesie, spočívajúce v sociálnom zabezpečení, istote
a v početných sociálnych výhodách. V uvedených osobitostiach spočívajú principiálne rozdiely medzi
bežným pracovnoprávnym vzťahom a výkonom služby colníkov.
Od služobnej prísahy colníka sa odvíjajú jeho služobné povinnosti uvedené v ustanovení § 43 a § 44
zákona č. 200/1998 Z. z. Ťažisko základných povinností tvoria tie povinnosti colníka, ktoré sa realizujú v
priebehu výkonu štátnej služby a ktoré slúžia na zabezpečenie jej náležitého priebehu, ale aj povinnosti,
ktorých realizácia sa uskutočňuje mimo služby. Základnou povinnosťou colníka, vychádzajúc z vyššie
uvedených ustanovení, je dôsledné plnenie si svojich povinností v súlade so zákonmi a všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ale aj služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených.
Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že odvolateľ nevykonával riadne štátnu
službu a počas nej si neplnil svedomito úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu
rozkazmi nadriadených. Odvolateľ ako colník zaradený na výkon štátnej služby na hraničnom priechode
Q. porušil hneď niekoľko rozkazov nadriadených, a to konkrétne rozkaz prezidenta finančnej správy č. X/
XXXX/XXXXXXX, rozkaz riaditeľa Colného úradu A. č. XXX/XXXX, rozkaz vedúceho pobočky Colného
úradu Q. č. X/XXXX „Spresnenie činností a spôsobu vykonávania colnej kontroly vykonávanej colníkmi
zaradenými na výkon služby na PCÚ Q.“ a rozkaz vedúceho pobočky Colného úradu Q. č. X/XXXX
„Prepúšťanie tovaru v osobnej batožine cestujúcich do colného režimu voľný obeh s oslobodením od
dovoznej platby a zápis údajov do APV TALON“, s ktorými bol riadne oboznámený. Účelom vyššie
uvedených rozkazov má byť zabezpečenie vedenia evidencie cestujúcich vstupujúcich na územie
Európskej únie z tretích krajín, ako i evidencie o nimi dovážanom tovare, ktorý podlieha spotrebným
daniam, na účely zabezpečenia dodržiavania podmienok pre oslobodenie tovaru podľa článku 41
nariadenia rady (EHS) č. 1186/2009 ustanovujúceho systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla v
spojení s § 48a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
§ 7 zákona č. 106/2004 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a §
8 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Zabezpečenie kontroly a dôslednej evidencie pri prepúšťaní dovážaného tovaru do colného režimu voľný
obeh s oslobodením od dovozného cla a daní, ktoré sa vzťahujú na tovar pri dovoze, má zabrániť colným
a daňovým únikom. Porušenie týchto rozkazov je preto jednoznačne potrebné považovať za porušenie
služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a to najmä s ohľadom na ekonomické
záujmy Slovenskej republiky, ktorých ochrana je prvoradou úlohou colníka pri výkone štátnej služby.
S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého platí, že
colníkom môže byť len občan SR, ktorý je spoľahlivý, colník, ktorý koná v rozpore so zákonmi, ktoré je
povinný nielenže dodržiavať, ale aj ich aplikovať v mene štátu, dohliadať na ich dodržiavanie, či vymáhať
ich plnenie verejnosťou, nespĺňa kritérium spoľahlivosti a ponechanie takéhoto colníka v služobnom
pomere by bez najmenších pochýb bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Pokiaľ ide o námietku, že napadnuté rozhodnutie nekorešponduje so spisovým materiálom a výrok
je v rozpore s obsahom svedeckých výpovedí, v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, v rozpore s
povinnosťou spoľahlivo zistiť skutočný stav veci je potrebné uviesť, že postup v konaní o prepustenie
zo služobného pomeru colníka je upravený v ustanovení § 220 a nasl. zákona č. 200/1998 Z.z..

Podľa § 227 zákona č. 200/1998 Z. z.:



„(1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré
sú v súlade s právnymi predpismi.
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci, ohliadka.
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.“

Tvrdenie odvolateľa, že riaditeľ colného úradu zohľadnil pri rozhodovaní len úradný záznam zo dňa
23.12.2013, ktorý znegoval na ústnom pojednávaní dňa 14.2.2014, sa nezakladá na pravde. Vo svojom
vyjadrení zo dňa 14.2.2014 odvolateľ znegoval len skutočnosť, že zápis nevykonal z dôvodu, že ho
o to cestujúci požiadali, pokiaľ ide o vykonanie colnej kontroly štyroch peších cestujúcich a informácií
o nimi dovážanom tovare, v tejto časti svoje vyjadrenie, ktoré uviedol v úradnom zázname zo dňa
23.12.2013, neznegoval. Odvolateľ do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 14.2.2014 opätovne potvrdil
skutočnosť, že uvedení cestujúci dovážali alkohol a cigarety, konkrétne uviedol, že: „...na otázku, či
dovážajú alkohol a cigarety odpovedali, že áno, každý po jednej fľaši alkoholu a dve škatuľky cigariet“.
Skutočnosť, že uvedení štyria cestujúci, resp. traja z nich uviedli, že si nepamätajú, či dovážali v ten deň
alkohol a cigarety, je právne irelevantná, pretože túto skutočnosť ani jednoznačne nevyvrátili. V tejto
súvislosti je potrebné dať do pozornosti ustanovenie odseku 26 rozkazu prezidenta finančnej správy č.
X/XXXX/XXXXXXX, podľa ktorého sú colníci na všetkých pracoviskách, okrem leteckej dopravy, ktoré
sú vybavené zariadením na čítanie cestovných dokladov, povinní zapísať všetkých cestujúcich starších
ako 17 rokov pri vstupe, ktorí prestupujú štátnu hranicu, do APV TALON. Následne na predmetný
rozkaz prezidenta finančnej správy nadväzujú ďalšie vyššie uvedené rozkazy príslušných nadriadených,
riaditeľa Colného úradu A. a vedúceho pobočky Colného úradu Q., ktoré bližšie špecifikujú a určujú
povinnosti pri vedení evidencie APV TALON. V zmysle uvedeného rozkazu prezidenta sa odvolateľ
protiprávneho konania dopustil už tým, že do evidencie APV TALON nezapísal samotných štyroch
cestujúcich, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dovážali alebo nedovážali alkohol a cigarety. Skutočnosť
týkajúcu sa množstva a druhu dovážaného tovaru riaditeľ colného úradu vyvodil z úradného záznamu,
ktorý odvolateľ spísal dňa 23.12.2013, a túto skutočnosť odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 14.2.2014
neznegoval a ani nepoprel, naopak opätovne potvrdil. Rovnako informácie o dovážanom tovare
nevyvrátili ani uvedení štyria cestujúci, práve naopak, jeden z nich A.. A. B. jednoznačne uviedol, že
dňa 8.12. 2013 dovážal alkohol a cigarety.
K námietke odvolateľa, že dvaja zo svedkov sa vyjadrili, že colnú kontrolu zapisoval do počítača je
potrebné uviesť, že ani toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože z jednotlivých zápisníc o
ústnom pojednávaní spísaných s uvedenými štyrmi cestujúcimi vyplýva, že títo na otázku, či priamo
videli, že kontrolujúci colník zapisuje ich údaje do programovej evidencie APV TALON zhodne uviedli,
že nie, nakoľko stáli na druhej strane.
Dokazovanie bolo preto riadne vykonané a skutkový stav jednoznačne objasnený.  Prvostupňový orgán
vyhodnotil každý dôkaz zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti. Preto námietky žalobcu o nedostatočnom
zistení skutkového stavu sú dôvodné.
Odvolateľ ďalej namietal, že zápis do APV TALON riadne vykonal,  tento sa však následne neuložil, resp.
stratil. Namietal i vyjadrenie U.. O., ktoré podľa neho nijako nepotvrdzuje ani nevyvracia skutočnosť, že
mal snahu zapísať cestujúcich, avšak sa to nepodarilo a zápisy sa z nejakého dôvodu neuložili. Poukázal
na to, že jeho konanie nebolo úmyselné a nespôsobil ho vedome. Z vyjadrenia U.. O. zn. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX zo dňa 4.3.2014 vyplýva, že dňa 8.12.2013 do 10:00 hod. nebol odvolateľom do APV
TALON uskutočnený žiadny zápis, pričom uviedol, že zapísané údaje sa samovoľne stratiť nemôžu.
APV TALON ukladá aj čiastkové úkony používateľa a dokonca uchováva takéto historické údaje aj
v prípade, ak sa samotný zápis prestupu neuskutoční. Tiež uviedol, že údaje o prestupoch, ktoré
už boli do databázy zapísané, nemôžu používatelia APV TALON zmazať, údaje môžu vymazať len
správcovia APV TALON na základe žiadosti. K námietke odvolateľa, že jeho konanie nebolo úmyselné
žalovaný uviedol, že riaditeľ colného úradu nehodnotil jeho konanie ako úmyselné, pretože v takomto
prípade by vzniklo dôvodné podozrenie, či nedošlo aj ku spáchaniu trestného činu zneužitia právomoci
verejného činiteľa. Pre porušenie služobných povinností nie je nevyhnutné úmyselné konanie colníka,
ale postačí porušenie služobnej povinnosti, ktoré nastane porušením služobnej prísahy, služobnej
povinnosti a ostatných príkazov a nariadení, vychádzajúc zo zákona a interných predpisov. Pokiaľ by sa
colník dopustil porušenia služobných povinností úmyselne, zakladá to skončenie služobného pomeru z
dôvodov uvedených v ustanovení § 183 ods. 1 písm. f) zákona č. 200/1998 Z. z.



K námietke odvolateľa, že jeho služobný pomer by bol ukončený dňom 31.3.2014, a to uvoľnením na
základe jeho žiadosti, o čom riaditeľ colného úradu rozhodol rozhodnutím č. XX/XXXX-XXXXXXX zo dňa
7.2.2014, právoplatným dňa 26.2.2014, na základe čoho je ťažko odôvodniteľné, že jeho ponechanie
v služobnom pomere v termíne od 18.3.2014 do 31.3. 2014, t.j. už len 13 dní, z ktorých by pri čerpaní
dovolenky a momentálnej práceneschopnosti reálne neodslúžil ani jeden deň, by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby žalovaný uviedol, že riaditeľ colného úradu bol v zmysle § 184 zákona č. 200/1998
Z. z. povinný rozhodnúť o skončení služobného pomeru odvolateľa uvoľnením a to na základe ním
podanej žiadosti, neznamená to však, že colník počas plynutia tejto doby do skončenia služobného
pomeru je v „ochrannej dobe“, počas ktorej by ho príslušný nadriadený nemohol prepustiť podľa § 183
ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z., ak sa preukáže existencia zákonných dôvodov. V zmysle §
183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 bol riaditeľ Colného úradu A. povinný konať a rozhodnúť o
prepustení odvolateľa zo služobného pomeru, ak bolo jeho konanie protiprávne a v rozpore so záujmami
štátnej služby.
K námietke, že svojím konaním nespôsobil žiadnu škodu, nakoľko riaditeľ colného úradu nepreveroval
či a koľkokrát u uvedených štyroch cestujúcich bol evidovaný dovoz tabakových výrobkov a alkoholu,
je potrebné uviesť, že účelom programovej aplikácie APV TALON je tvorba databázy údajov o pohybe
osôb, dopravných prostriedkov a o dovoze a vývoze tovaru cez štátnu hranicu Slovenskej republiky, v
súvislosti s výkonom colnej kontroly tovaru dovážaného cestujúcimi v osobnej batožine a navrhnutého
na prepustenie do colného režimu voľný obeh s úplným oslobodením od dovozných platieb. Zápis týchto
údajov je rozhodujúci pre posudzovanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dovozných platieb,
a to hlavne pre posúdenie príležitostnej povahy uskutočňovaného dovozu. Odvolateľ jednoznačne
konal v rozpore s vyššie uvedenými rozkazmi nadriadených upravujúcimi programovú aplikáciu APV
TALON a nezapísal štyroch peších cestujúcich, ako i údaje o nimi dovážanom tovare do APV TALON,
ktorých zaznamenanie je rozhodujúce pre posúdenie splnenia podmienok príležitostného dovozu a
pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s úplným oslobodením od dovozných platieb. Nie je
rozhodnúce, či v danom prípade vznikla škoda tým, že bol uvedeným cestujúcim prepustený tovar do
režimu voľný obeh s úplným oslobodením od dovozných platieb v rozpore s predpismi upravujúcimi toto
oslobodenie, takéto konanie ani nebolo odvolateľovi kladené za vinu, je však potrebné zdôrazniť, že
dôsledné vedenie a zapisovanie údajov do APV TALON (zaznamenávanie údajov o cestujúcich a nimi
dovážanom tovare) je rozhodujúce z hľadiska splnenia podmienok pre oslobodenie, z čoho jednoznačne
vyplýva, že nedôsledným zaznamenávaním údajov do databázy APV TALON by k colným a daňovým
únikom dochádzalo.
K námietke odvolateľa, že v spisovom materiáli sa nenachádza prepis kamerového záznamu a že mu
nebolo umožnené oboznámiť sa s predmetným záznamom, a to ani na ústnych pojednávaniach ani dňa
19.2.2014, kedy mu bolo na základe jeho žiadosti umožnené nazrieť do spisu a robiť si z neho výpisky,
nebol tento prepis jeho súčasťou, je potrebné uviesť, že ani toto tvrdenie odvolateľa sa nezakladá
na pravde. O skutočnosti, že súčasťou spisového materiálu je aj kamerový záznam z výkonu štátnej
služby zo dňa 8.12. 2013 bol odvolateľ informovaný dňa 14.2.2014 na ústnom pojednávaní, kedy mu
bola daná možnosť vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom. Odvolateľ sa dňa 14.2.2014 do zápisnice zn.
XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX vyjadril, že sa oboznámil s kompletným spisovým materiálom a kamerový
záznam vidieť nepotrebuje. Podľa vyjadrenia riaditeľa colného úradu dňa 19.2. 2014 voči odvolateľovi
nebol realizovaný žiadny úkon a nerealizovalo sa ani nahliadnutie do spisu. Na ústnom pojednávaní dňa
28.2.2014 odvolateľ požiadal o možnosť realizácie výpiskov zo žiadosti o zabezpečenie vyjadrenia zn.
XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX, čo mu bolo umožnené. Na základe uvedeného považoval odvolací orgán
námietky odvolateľa aj v tejto časti za právne irelevantné.
Pokiaľ išlo o námietku odvolateľa, že je bežným zvykom, že colníci, ktorí nemajú prácu, vypomáhajú
ad hoc na pracovisku, kde je viac cestujúcich, aby nevznikali zbytočné prieťahy, či čakacie doby, je
potrebné  uviesť, že podľa odseku 3 písm. i) rozkazu vedúceho pobočky Colného úradu Q. č. X/XXXX
„Spresnenie činnosti a spôsobu vykonávania colnej kontroly vykonávanej colníkmi zaradenými na výkon
služby na PCÚ Q.“ colník po skončení colnej kontroly vykoná osobne zápis údajov do APV TALON
(pod svojím osobným číslom a heslom na pracovisku určenom vedúcim zmeny podľa rozdeľovníka
pracovísk vygenerovaného APV TALON). Účelom rozdeľovníka je náhodné prideľovanie colníkov na to
ktoré pracovisko v záujme zabezpečenia identifikácie colníka pri realizácii colnej kontroly na pracovisku,
na ktoré bol colník zaradený. V prípade nutnosti reagovať na vzniknutú situáciu je nadriadený (na zmene
vedúci zmeny) povinný organizovať výkon služby tak, aby bol zabezpečený jej riadny priebeh, vedúci
zmeny má teda právomoc vydať pokyn na zmenu pracoviska, neznamená to však, že v takomto prípade
sa na výkon služby nevzťahuje povinnosť vykonať riadny zápis do APV TALON. V danom prípade
však odvolateľovi takýto pokyn daný nebol. Skutočnosť ktorú namieta odvolateľ, že je možné nájsť



prípady, keď colníci vykonávali štátnu službu na inom ako pridelenom pracovisku, hoci im nebol daný
pokyn nadriadeného, nezbavuje odvolateľa zodpovednosti za jeho protiprávne konanie. Námietka, že
v spisovom materiáli absentuje výpoveď colníka npráp. A.a S., je nepravdivá. E.. A. sa k veci vyjadril
v úradnom zázname z výkonu služby dňa 8. 12. 2013, spísaného dňa 19.12. 2013, ktorý je súčasťou
spisového materiálu.
K námietke odvolateľa, že nebolo vyhovené jeho žiadosti zo dňa 12.3.2014 o účasť na konfrontáciách
(na ústnom pojednávaní) s cieľom položiť doplňujúce otázky zvyšným trom cestujúcim, je potrebné
uviesť, že na základe oznámenia zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX mu bola daná možnosť vyjadriť
sa k veci ústne alebo písomne, a to v lehote troch dní od doručenia tohto oznámenia. Odvolateľ sa
k veci nevyjadril, ale zaslal riaditeľovi Colného úradu A. písomné oznámenie, v ktorom sa domáha
ústneho vyjadrenia k veci z dôvodu, že v súvislosti s realizovanou konfrontáciou má doplňujúce
otázky, pričom uviedol, že ústneho pojednávania sa chce zúčastniť po ukončení práceneschopnosti.
Z predloženého spisového materiálu odvolací orgán ďalej zistil, že odvolateľ bol s termínom realizácie
konfrontácií oboznámený listom zn. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 3.3.2014. Uvedená písomnosť
mu bola neúspešne doručovaná dňa 4.3.2014, následne mu bola doručená dňa 5.3.2014. Dňa 6.3. 2014
bolo Colnému úradu A. doručené elektronické podanie odvolateľa, v ktorom oznamuje, že z dôvodu
práceneschopnosti sa nemôže zúčastniť konfrontácií. Je potrebné uviesť, že odvolateľ sa zúčastnil
konfrontácie s cestujúcim I.. E.. Pokiaľ ide o ďalších troch cestujúcich, tým bola položená tá istá otázka,
ktorú odvolateľ položil cestujúcemu I. E., tiež je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že odvolateľ do
zápisnice o ústnom pojednávaní zn. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že chce
položiť len túto jednu otázku.
Žalovaný ďalej poukázal na § 227 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. a zdôraznil, že účastník konania je
oprávnený navrhovať na  podporu svojich tvrdení dôkazy, avšak vykonávanie dôkazov patrí správnemu
orgánu, ktorý návrhom účastníka konania nie je viazaný.  Zároveň je potrebné poukázať aj na § 226
ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby
svojim konaním nezťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný
námietku odvolateľa za účelovú a právne irelevantnú.
K námietke odvolateľa, že počas svojej viac ako XX.-ročnej praxe sa nedopustil žiadneho disciplinárneho
previnenia, pričom poukazoval  na nesúhlasné stanovisko Závodného výboru ZO S. pri Colnom
úrade A. s jeho prepustením uviedol, že  prepustenie žalobcu  zo služobného pomeru prerokoval v
súlade s § 215 ods. 2 písm. c) zákona č. 200/1998  Z. z. so zástupcami odborov, ako i Nezávislou
odborovou organizáciou zamestnancov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.  Poukázal aj na
odsek 2 citovaného zákonného ustanovenia a zdôraznil, že z týchto ustanovení vyplýva pre správny
orgán povinnosť vopred prerokovať návrh na prepustenie s príslušnou odborovou organizáciou, avšak
jej stanoviskom nie je viazaný. Čo sa týka riadneho výkonu štátnej služby odvolateľa žalovaný bol
toho názoru, že dodržiavanie služobnej prísahy a služobnej disciplíny, svedomité plnenie uložených
služobných úloh a služobných povinností sú základnými povinnosťami colníka podľa § 44 ods. 3 zákona
č. 200/1998 Z. z., ktoré má dodržiavať a plniť počas celej doby príslušnosti k finančnej správe.
Z uvedených dôvodov, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne zistené a preukázané,
že boli naplnené zákonné dôvody na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru colníka podľa § 183
ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z., bol postup riaditeľa Colného úradu A. v súlade so zákonom,
preto odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že  je colníkom XX rokov a počas svojej praxe
sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia, o čom svedčí stanovisko S. - nezávislej odborovej
organizácie zamestnancov finančného riaditeľstva. Nebol preukázaný ani druhý zákonný predpoklad
prepustenia zo služobného pomeru a to, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby. S prihliadnutím na okolnosti prípadu je to obzvlášť prísny - likvidačný trest  a
nebolo ani preukázané, prečo bolo jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere v termíne od 18.3.2014
do 31.3.2014 na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V napadnutom rozhodnutí je zohľadnený len
jediný dokument a to úradný záznam zo dňa 23.12.2013, pričom neskôr žalobca skutočnosti uvedené
v tomto úradnom zázname „znegoval“.

Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie rozhodnutie nekorešponduje so spisovým materiálom, výrok je
v rozpore so svedeckými výpoveďami, v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, v rozpore s povinnosťou
zistiť presne a úplne skutočný stav veci.



Uviedol, že vyjadrenie U.. O. nepotvrdzuje ani nevyvracia skutočnosť, že žalobca mal snahu zapísať
cestujúcich ale to sa nepodarilo, „zápisy sa z nejakého dôvodu neuložili“, čo môžu potvrdiť aj cestujúci. V
administratívnom spise chýba aj dôkaz o tom, či v nasledujúce dni dotyční cestujúci skutočne vycestovali
na Ukrajinu a či niečo doviezli.

Z úradneho záznamu zo dňa 23.12.2013 boli použité len skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu.

Pokiaľ ide o následok, svojou nedbanlivosťou nespôsobil štátu žiadnu škodu. Správny orgán sa však
vznikom škody a jeho výškou nezaoberal, nebolo šetrené, či a koľkokrát za 28 dní bol evidovaný dovoz
tovaru  dotyčných cestujúcich. Žalobca nemal vedomosť ani o kamerovom zázname, ten nebol súčasťou
administratívneho spisu, alebo bol pred ním zatajený a bolo mu zabránené vyjadriť sa k nemu.

Ďalej v žalobe uviedol, že je bežným zvykom, že colníci, ktorí nemajú prácu, vypomáhajú na
pracoviskách, kde je viac práce, čo možno overiť porovnaním rozpisov služieb na jednotlivých
pracoviskách.

Vytýkal správnemu orgánu, že nebol vypočutý colník S., pričom vážnym procesným nedostatkom je aj
skutočnosť, že žalobcovi nebola umožnená účasť na konfrontácii príslušníkov PZ OHK Q.. Namietal aj
nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
skutkový stav bol nesprávne vyhodnotený, naviac posúdený jednostranne, v neprospech žalobcu.
V preskúmavanom rozhodnutí sa správny orgán nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu,
dostatočne neskúmal a nepreukázal mieru zavinenia žalobcu. V závere citoval § 3 ods. 1, 3, 4,, § 32
ods. 1, § 46 správneho poriadku, s odkazom na ktoré sú rozhodnutia zmätočné, nepreskúmateľné a
teda nezákonné.

Z týchto základných dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli
nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach
žaloby boli v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) je rozhodnutie Colného úradu
A., ktorým podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru,
lebo zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu ako aj služobné povinnosti uvedené v § 44 ods.
3 písm. a), b), g), h zákona č. 200/1998 Z. z.  a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 232 ods. 4 zákona č.
200/1998 Z. z. odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. minister alebo príslušný nadriadený prepustí
colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 200/1998 Z. z. colníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky
(ďalej len \"občan\") starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a je spoľahlivý.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú
prísahu, ktorá znie:



„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a
schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a
to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Tak prisahám!“

Podľa § 43 zákona č. 200/1998 Z. z. služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných
povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa § 44 ods. 3 písm. a), b), g) h) zákona č. 200/1998 Z. z. colník je povinný
a)  plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)    vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
g)    v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe,
h)    dodržiavať služobnú disciplínu,

Podľa § 236a  zákona č. 200/1998 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní s výnimkou výkonu rozhodnutia.

Podľa § 227 ods. 4  zákona č. 200/1998 Z. z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Je potrebné zdôrazniť, že služobný pomer sa zakladá k štátu ako typickému subjektu verejnoprávnych
vzťahov, vzniká rozhodnutím (individuálnym právnym aktom) o prijatí občana do služobného
pomeru, ktorému však predchádza žiadosť o prijatie do predmetného vzťahu, čo svedčí o prelínaní
pracovnoprávnych a administratívnych prvkov v tejto oblasti. Po vzniku služobného pomeru, v priebehu
realizácie práv a povinnosti vyplývajúcich z tohto vzťahu, sa prejavuje nerovné postavenie subjektov,
prevládajú vzťahy nadradenosti  a podradenosti. Zmluvná sloboda je značne obmedzená, je nahradená
kategorickým vymedzením oprávnení s povinností subjektov, uplatňuje sa kogentná právna úprava.
Služobný pomer je vzťahom zvýšených práv a povinnosti jeho subjektov, v porovnaní so všeobecnou
mierou práv a povinností občanov. Uvedené je kompenzované výhodami vyplývajúcimi zo služobného
pomeru. Vyjadrením verejnoprávnosti služobného pomeru je aj jeho osobitná, autonómna právna
úprava, uplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti, ako osobitného druhu právnej zodpovednosti, s
výraznou vnútroorganizačnou povahou a sankciami  verejnoprávnej povahy, ktoré korešpondujú s
podstatou tohto vzťahu. Služobný pomer sa zakladá k štátu a vzniká rozhodnutím, na základe žiadosti
občana, po splnení zákonom ustanovených podmienok. Už pri vzniku služobného pomeru colník
skladá služobnú prísahu, v ktorej sľubuje vernosť Slovenskej republike, a že bude čestný, statočný a
disciplinovaný a svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a
verejný poriadok i s nasadením vlastného života. Zároveň sa týmto sľubom zaväzuje, že sa bude riadiť
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V služobnom pomere colníka sa kladie  osobitný dôraz na dodržiavanie služobnej disciplíny. Služobná
disciplína je definovaná v ustanovení § 43 zákona č. 200/1998 Z. z. a spočíva v dôslednom plnení
služobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených.

Zákon č. 200/1998 Z. z.   nedefinuje, čo pokladá za porušenie služobnej prísahy alebo zvlášť závažné
porušenie služobnej povinnosti, avšak v ustanovení § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. ukladá
príslušnému nadriadenému povinnosť prepustiť colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú
prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti žalobcu spočívalo v tom, že nevykonával riadne štátnu
službu a počas nej si neplnil svedomito úlohy na úseku svojho služobného zaradenia, uložené



mu rozkazmi nadriadených. Žalobca ako colník zaradený na výkon štátnej služby na hraničnom
priechode Q. porušil hneď niekoľko rozkazov nadriadených, účelom ktorých je zabezpečenie vedenia
evidencie cestujúcich vstupujúcich na územie Európskej únie z tretích krajín, ako i evidencie o nimi
dovážanom tovare, ktorý podlieha spotrebným daniam, na účely zabezpečenia dodržiavania podmienok
pre oslobodenie tovaru podľa článku 41 nariadenia rady (EHS) č. 1186/2009 ustanovujúceho systému
Spoločenstva pre oslobodenie od cla v spojení s § 48a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej
hodnoty, § 7 zákona č. 106/2004 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a § 8 zákona č. 530/2011 Z. z.
o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Zabezpečenie kontroly a dôslednej evidencie pri prepúšťaní
dovážaného tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla a daní, ktoré sa
vzťahujú na tovar pri dovoze, má zabrániť colným a daňovým únikom. Porušenie týchto rozkazov je
preto jednoznačne potrebné považovať za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť
hrubým spôsobom, a to najmä s ohľadom na ekonomické záujmy Slovenskej republiky, ktorých ochrana
je prvoradou úlohou colníka pri výkone štátnej služby. Neobstojí preto námietka žalobcu, že porušil „len“
interné  predpisy.

S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého colníkom môže
byť len občan Slovenskej republiky, ktorý je spoľahlivý, colník ktorý koná v rozpore so zákonmi, ktoré je
povinný nielenže dodržať, ale ich aj aplikovať v mene štátu, dohliadať na ich dodržiavanie, či vymáhať ich
plnenie verejnosťou, nespĺňa kritérium spoľahlivosti a ponechanie takéhoto colníka  služobnom pomere
by bez najmenších pochýb bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Nepochybil preto prvostupňový správny orgán ak z týchto dôvodov žalobcu prepustil zo služobného
pomeru a žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

K námietke žalobcu, že riaditeľ Colného úradu A. vychádzal len z úradného záznamu zo dňa 23.12.2013,
ktorý ale následne „znegoval“ na ústnom pojednávaní dňa 14.2.2014 je potrebné uviesť, že krajský súd
nemá dôvod pochybovať o vierohodnosti záznamu zo dňa 23.12.2013, v ktorom podľa krajského súdu
žalobca pravdivo opísal skutok tak ako sa stal a na následné „znegovanie“ určitých tvrdení (že zápis
nevykonal z dôvodu, že ho o to cestujúci požiadali) považuje za účelové. Táto skutočnosť ale sama o
sebe nič nemí na tom, že žalobca porušil povinnosť uloženú mu rozkazom prezidenta finančnej správny
č. X/XXXX/XXXXXXX (ods. 26), podľa ktorého colníci na všetkých pracoviskách okrem leteckej dopravy,
ktoré sú vybavené zariadením na čítanie cestovných dokladov sú povinní zapísať všetkých cestujúcich
starších ako 17 rokov pri vstupe, ktorí prestupujú štátnu hranicu do APV TALON.

Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia je jasné, logické a  zrozumiteľné. Vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, je náležite odôvodnené.

Žalobca nesprávne a  nedôvodne namieta aj porušenie ustanovenia § 3 ods. 1, 3, 4, § 32 ods. 1 a §
46 správneho poriadku.

Zákon č. 200/1998 Z. z. ako lex specialis má vlastnú hmotnoprávnu a procesnoprávnu úpravu a v § 236a
upravuje, že s výnimkou výkonu rozhodnutia (čo nie je tento prípad) sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú.

Naopak z ustanovenia § 227 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. vyplýva, že správny orgán hodnotí dôkazy
podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo aj zo
strany správneho orgánu dodržané bolo.

Bez právneho významu sú aj námietky žalobcu týkajúce sa neuloženia záznamu do APV TALON,
nevykonania ďalšieho dokazovania súvisiaceho s vycestovaním cestujúcich na Ukrajinu, či títo niečo
doviezli a v akom množstve, resp. so šetrením, či svojou nedbanlivosťou žalobca spôsobil štátu škodu.

Z výpovede žalobcu zo dňa 23.12.2013, ako aj z výpovede U.. O. zo dňa 4.3.2014 č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 8.12.2013 do 10.00 hod. nebol žalobcom do APV TALON uskutočnený
žiadny zápis, pričom uviedol, že zapísané údaje sa samovoľne stratiť nemohli, APV TALON ukladá aj
čiastkové úkony  a zachováva aj historické údaje v prípade, že sa samotný zápis prestupu neuskutoční.
Tiež uviedol, že údaje o prestupoch, ktoré už boli do databázy zapísané, nemôžu používatelia APV



TALON zmazať, údaje môžu vymazať len správcovia APV TALON na základe žiadosti, ktorá podaná
nebola.

K námietke žalobcu, že jeho služobný pomer by bol ukončený dňom 31.3.2014 uvoľnením na základe
jeho žiadosti, na základe čoho je ťažko pochopiteľné, že jeho ponechanie v služobnom pomere v
termíne od 18.3.2014 do 31.3.2014, t.j. už len 13 dní, z ktorých by pri čerpaní dovolenky a momentálnej
práceneschopnosti reálne neodslúžil ani jeden deň, by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
je potrebné uviesť, že riaditeľ colného úradu bol v zmysle ustanovenia § 184 zákona č. 200/1998 Z. z.
povinný rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka uvoľnením, a  podanie žiadosti neznamená,
že colník počas plynutia tejto doby do skončenia služobného pomeru je v „ochrannej  dobe“, počas ktorej
by ho príslušný nadriadený nemohol prepustiť podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z.,
ak sa preukáže existencia zákonných dôvodov na jeho prepustenie zo služobného pomeru. V zmysle
ustanovenia § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z. bol riaditeľ Colného úradu A. povinný konať
a rozhodnúť o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ak bolo jeho konanie protiprávne a v rozpore
so záujmami štátnej služby.

Pokiaľ ide o námietku, že žalobca svojím konaním nespôsobil  žiadnu škodu, nakoľko riaditeľ Colného
úradu A. nepreveroval či a koľkokrát u uvedených štyroch cestujúcich bol evidovaný dovoz tabakových
výrobkov a alkoholu je potrebné uviesť, že účelom programovej aplikácie APV TALON je tvorba
databázy údajov o pohybe osôb, dopravných prostriedkov a o dovoze a vývoze tovaru cez štátnu
hranicu Slovenskej republiky, v súvislosti s výkonom colnej kontroly tovaru dovážaného cestujúcimi v
osobnej batožine a navrhnutého na prepustenie do colného režimu voľný obeh s úplným oslobodením
od dovozných platieb. Zápis týchto údajov je rozhodujúci pre posudzovanie splnenia podmienok pre
oslobodenie od dovozných platieb, a to hlavne pre posúdenie príležitostnej povahy uskutočňovaného
dovozu. Žalobca jednoznačne konal v rozpore s rozkazmi nadriadených upravujúcimi programovú
aplikáciu APV TALON a nezapísal štyroch peších cestujúcich, ako i údaje o nimi dovážanom tovare do
APV TALON, ktorých  zaznamenanie je rozhodujúce pre posúdenie splnenia podmienok príležitostného
dovozu a pre prepustenie  tovaru do režimu voľný obeh s úplným oslobodením od dovozných platieb.
Nie je rozhodujúce, či v  konkrétnom prípade vznikla škoda tým, že bol cestujúcim prepustený tovar do
režimu voľný obeh  s úplným oslobodením od dovozných platieb v rozpore s predpismi upravujúcimi
toto oslobodenie, takéto konanie ani nebolo odvolateľovi kladené za vinu. Je však potrebné zdôrazniť,
že dôsledné vedenie a zapisovanie údajov do APV TALON (zaznamenávanie údajov o cestujúcich a
nimi dovážanom tovare) je rozhodujúce z hľadiska splnenia podmienok pre oslobodenie od dovážaných
platieb, z čoho jednoznačne vyplýva, že nedôsledným zaznamenávaním údajov do databázy APV
TALON by k colným a daňovým únikom dochádzalo.

Námietka žalobcu, že v spisovom materiáli sa nenachádza prepis kamerového záznamu a že mu
nebolo umožnené oboznámiť sa s predmetným záznamom, a to ani na ústnych pojednávaniach, ani
dňa 19.2.2014, kedy mu malo byť na základe jeho žiadosti umožnené nazrieť do spisu a robiť si z neho
výpisky, nie je pravdivá. O skutočnosti, že súčasťou spisového materiálu je aj kamerový záznam z výkonu
štátnej služby zo dňa 8.12.2013  bol žalobca informovaný dňa 14.2.2014 na ústnom pojednávaní, kedy
mu bola daná možnosť vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom. Žalobca sa dňa  14.2.2014 do zápisnice z.
XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX vyjadril, že sa oboznámil s kompletným spisovým  materiálom a kamerový
záznam vidieť nepotrebuje.

K námietke, že nebolo vyhovené jeho žiadosti zo dňa 12.3.2014 o účasť na konfrontáciách (na ústnom
pojednávaní) s cieľom položiť doplňujúce otázky zvyšným trom cestujúcim je potrebné uviesť, že na
základe oznámenia zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX mu bola daná možnosť vyjadriť sa k veci ústne
alebo písomne, a to v lehote troch dní od doručenia tohto oznámenia. Žalobca sa k veci nevyjadril,
ale zaslal riaditeľovi Colného úradu A. písomné oznámenie, v ktorom sa domáhal ústneho vyjadrenia
k veci z dôvodu, že v súvislosti s realizovanou konfrontáciou má doplňujúce otázky, pričom uviedol,
že ústneho  pojednávania sa chce zúčastniť po ukončení práceneschopnosti. Žalobca bol s termínom
realizácie konfrontácií oboznámený listom zn. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 3.3.2014. Uvedená
písomnosť mu bola neúspešne doručovaná dňa 4.3.2014, následne mu bola doručená dňa 5.3.2014.
Dňa 6.3.2014 bolo Colnému úradu A. doručené elektronické podanie žalobcu, v ktorom oznamuje, že
z dôvodu práceneschopnosti sa nemôže zúčastniť konfrontácií. Žalobca sa zúčastnil konfrontácie s
cestujúcim I.. Pokiaľ ide o ďalších troch cestujúcich, tým bola položená tá istá otázka, ktorú žalobca



položil cestujúcemu I.. E., pričom do zápisnice o ústnom pojednávaní  zn. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX
zo dňa 18.2.2014 uviedol, že chce položiť len túto jednu otázku.

K námietke žalobcu, že sa počas svojej viac ako XX-ročnej praxe nedopustil žiadneho disciplinárneho
previnenia, pričom poukázal aj na nesúhlasné stanovisko Závodného výboru ZO S. pri Colnom úrade
A. s jeho prepustením je potrebné uviesť, že návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru colníka
bol v súlade s ustanovením § 215 ods. 2 písm. c) zákona č. 200/1998 Z. z. prerokovaný so zástupcami
odborov - Závodným výborom ZO S. pri Colnom úrade A., ako i Nezávislovou odborovou organizáciou
zamestnancov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Závodný výbor ZO S. vyjadril nesúhlasné
stanovisko s prepustením žalobcu zo služobného pomeru a navrhol uloženie inej formy disciplinárneho
opatrenia v zmysle § 49 zákona č. 200/1998 Z. z.. Zákon č. 200/1998 Z. z. ukladá služobnému úradu
povinnosť prerokovať s odborovým orgánom okruh otázok, medzi ktoré patrí aj návrh na prepustenie
colníka zo služobného pomeru pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti.
V zmysle § 231 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. ak sa odborový orgán k danej veci  nevyjadrí do desiatich
dní odo dňa , kedy mu bol návrh doručený, postupuje sa ďalej aj bez jeho stanoviska. Z uvedeného
vyplýva povinnosť vopred prerokovať návrh na prepustenie s príslušnou odborovou organizáciou, avšak
jej stanoviskom nie je správny orgán viazaný. Pokiaľ ide o riadny výkon štátnej služby zo strany žalobcu je
potrebné uviesť, že dodržiavanie služobnej prísahy a služobnej disciplíny, svedomité plnenie  uložených
služobných úloh a služobných povinností sú základnými povinnosťami colníka podľa § 44 ods. 3 zákona
č. 200/1998 Z. z., ktoré má colník dodržiavať a plniť počas celej doby príslušnosti k finančnej správe.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný
nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku  je prípustné odvolanie  v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave,  a  to písomne  v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa  má  popri všeobecných   náležitostiach   (§ 42  ods.  3  O.s.p.)
uviesť,  proti   ktorému rozhodnutiu smeruje,  v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "2Sžo/19/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "07867af2-a201-4948-b885-86d076baf6b0:f7ad6f38-d082-4517-b826-26ea219009dd", "datum": "2018-02-27", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}