Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/172/2011 z 23. 6. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. júna 2014, sp. zn. 6Co/172/2011, ECLI:SK:KSTN:2014:3610205217.1
Krajský súd Trenčín | 6Co/172/2011 | ECLI:SK:KSTN:2014:3610205217.1 | 2014-06-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f740ac4-24ac-4d88-b20c-27e274e72b6f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3610205217.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/172/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610205217
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3610205217.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľa F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A. Z.
V., č. XXX, zastúpeného JUDr. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., Q. č. XXXX/XX, proti odporcovi V. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v A. Z. V., č. XXX, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária
JUDr. I. G., s.r.o., IČO 36 789 925, so sídlom v B. nad B., J. P. č. XX, konajúcim prostredníctvom
JUDr. I. G., advokátky, o zaplatenie 305 Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 06. júna 2011, č. k.5C/25/2011-177, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je      p o v i n n ý   zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní
vo výške 38,77 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 6. júna 2011, č. k.5C/25/2011-177, bolo rozhodnuté
tak, že súd návrh navrhovateľa zamieta a navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v
sume 242,38 Eur na účet Advokátska kancelária JUDr. I. G., s.r.o., IČO 36 789 925, so sídlom v B. nad
B., J. P. č. XX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci samej
domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 305 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 65 Eur od 02.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 10 Eur od 02.09.2010 do
zaplatenia, zo sumy 115 Eur od 02.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 115 Eur od 02.11.2010 do zaplatenia
a náhrady trov konania z titulu nezaplateného nájomného za užívanie nehnuteľností v období od augusta
2010 do novembra 2010.  V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 29.05.2008,
ktorou od odporcu a L. P., ako predávajúcich, nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX pre k.ú. A. Z. V. a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc.
č. XXXX/XX a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. A. Z. V., a to pozemok parc. č. XXXX/X
(orná pôda) o výmere 420 m2 a pozemok parc. č. XXXX/XX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere
370 m2. Nájomnou zmluvou zo dňa 23.07.2008 prenechal odporcovi do nájmu uvedený rodinný dom
vrátane priľahlých pozemkov. Keďže zmluva bola uzavretá ešte v roku 2008 a neriešila aktuálny stav a
situáciu, ktorá nastala, zaslal odporcovi listom zo dňa 30.08.2010 návrh dodatku k predmetnej nájomnej
zmluve tak, aby bol v súlade so skutkovým a právnym stavom veci. Následne listom zo dňa 21.09.2010
odporcu upozornil, že už dlhodobo neuhrádza nájomné a súčasne mu opäť zaslal aj návrh dodatku
nájomnej zmluvy. Neskôr viacerými listami bezvýsledne vyzýval odporcu na úhradu dlžného nájomného.
Nakoniec listom zo dňa 03.11.2010 upozornil odporcu, že podľa nájomnej zmluvy a vzájomnej dohody



mal uhrádzať nájomné v sume 115 Eur mesačne vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca,
ale zistil, že za mesiac august 2010 uhradil len sumu 50 Eur, za september 2010 len sumu 105 Eur a
za mesiace október 2010 a december 2010 neuhradil žiadnu sumu. Preto dlh odporcu na nájomnom ku
dňu podania návrhu predstavuje sumu 305 Eur. Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Podľa jeho
názoru bolo nájomné v nájomnej zmluve zo dňa 23.07.2008 dojednané určite a zrozumiteľne vo výške
pomernej časti úhrad za služby spojených s užívaním domu, toto nájomné platil v období od júla 2008 do
apríla 2010 a to aj za navrhovateľa, od apríla 2010 platí len pomernú časť dojednaného nájomného za
seba. Ak súd neposúdi uvedenú nájomnú zmluvu za platnú, je ju možné pokladať za zmluvu o výpožičke.
V konaní sa ďalej bránil aj kompenzačnou námietkou do výšky uplatnenej sumy, nakoľko uhradil nájomné
aj za navrhovateľa spolu v sume 1.000,81 Eur a tiež požičal navrhovateľovi spolu sumu 13.277,57 Eur,
ktorú mu navrhovateľ doposiaľ nevrátil (č. l. 52 spisu v spojení s č. l. 60 spisu, č. l. 98-101 spisu).
Pred vydaním platobného rozkazu doručil navrhovateľ súdu písomné podanie zo dňa 17.01.2011 (č. l.
47-49 spisu), ktorým zmenil návrh v časti uplatneného príslušenstva istiny tak, že namiesto pôvodne
uplatnených úrokov z omeškania uplatnil popri istine poplatok z omeškania výške 1 promile denne zo
sumy 65 Eur od 02.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 10 Eur od 02.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 115
Eur od 02.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 115 Eur od 02.11.2010 do zaplatenia. Podľa § 172 ods. 6
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") návrh v znení uvedenej zmeny zostal predmetom
konania bez potreby osobitného procesného rozhodnutia o zmene návrhu.

V odôvodnení rozsudku okresný súd ďalej podrobne poukázal na obsah vykonaných dôkazov, na ktorý
obsah týmto odvolací súd poukazuje a na znenie ustanovení § 663, § 671 ods. 1, § 35 ods. 2, § 37 ods.
1, § 41, § 40 ods. 2, § 657, § 451 ods. 1, § 451 ods. 2, § 456 prvá veta, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a  § 98 O.s.p..

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľ ako prenajímateľ na jednej
strane a odporca ako nájomca na strane druhej (spolu s ďalším nájomcom v osobe svedkyne M. V.)
uzavreli spornú nájomnú zmluvu zo dňa 23.07.2008, ktorou im navrhovateľ prenechal do užívania na
dobu 30 rokov nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX v k.
ú. A. Z. V. a pozemky parc. č. XXXX/X (orná pôda) o výmere 420 m2 a parc. č. XXXX/XX (zastavané
plochy a nádvoria) o výmere 370 m2 v k. ú. A. Z. V. (článok II zmluvy). Medzi účastníkmi nebolo sporné,
že výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností je navrhovateľ, pričom v prípade rodinného domu
to vyplýva aj z predloženého listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. A. Z. V.. Pokiaľ navrhovateľ v konaní
tvrdil, že uvedenú zmluvu o nájme si pred podpisom neprečítal, podľa záveru okresného súdu toto
svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Naopak zo samotnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa pred
podpisom oboznámili s jej obsahom (článok IX bod 9.5 zmluvy) a podľa výpovede odporcu si navrhovateľ
zmluvu pred podpisom prečítal. Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia uplatnenej sumy z
titulu dlžného nájomného za obdobie od augusta 2010 do novembra 2010. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že odporca v uvedenom období predmetné nehnuteľnosti užíval.

Okresný súd ďalej uviedol, že po vykonaní dôkazu čítaním spornej nájomnej zmluvy, výsluchom
navrhovateľa a odporcu ako účastníkov konania a svedkyne M. V. dospel k záveru, že sporná
nájomná zmluva zo dňa 23.07.2008 je čiastočne neplatná v časti dojednania o nájomnom za užívanie
nehnuteľností, ktoré boli jej predmetom. Účastníci konania a svedkyňa M. V. dojednali nájomné v článku
IV nájomnej zmluvy ako sumu "zodpovedajúcu úhradám za služby spojené s užívaním domu vo výške
určenej podľa faktúr, vystavených jednotlivými poskytovateľmi služieb, pričom výška úhrady musí byť
prenajímateľom určená primerane k užívaniu predmetu nájmu odporcom alebo svedkyňou M. V. a za
súčasného zohľadnenia úhrad zaplatených za služby prenajímateľovi ostatnými užívateľmi predmetu
nájmu". Takéto dojednanie je podľa názoru okresného súdu neurčité a preto je neplatné podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože z neho nie je možné jednoznačne určiť konkrétnu výšku nájomného,
ktorú má platiť konkrétny nájomca (odporca alebo svedkyňa M. V.), pričom túto neurčitosť sa nepodarilo
odstrániť ani výkladom jazykového vyjadrenia tohto dojednania v zmluve podľa vôle konajúcich osôb v
zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z ich výpovedí vyplývajú rozdielne závery a vôľa každého
z nich bola rôzna - navrhovateľ uviedol, že otázkou nájomného sa nezaoberal a tvrdil, že dohoda
o nájomnom bola uzavretá až neskôr ústne, odporca uviedol, že dojednanie o nájomnom v zmluve
chápal tak, že všetky náklady na energie budú platiť pomerne každý v jednej štvrtine (teda aj samotný
navrhovateľ, čo je v rozpore s účelom nájomnej zmluvy) a svedkyňa M. V. uviedla, že dojednanie o



nájomnom v zmluve chápala tak, že s odporcom budú platiť nájomné vo výške faktúry za elektrinu
každý v jednej polovici (teda už bez navrhovateľa). Samotné dojednanie v zmluve ponecháva určenie
konkrétnej výšky nájomného na navrhovateľa bez zakotvenia konkrétnych kritérií (takýmto kritériom
nemôže byť primerané zohľadnenie užívania predmetu nájmu odporcom alebo svedkyňou M. V., pretože
konkrétny rozsah ich užívania nebol v zmluve určený. Navyše podľa názoru okresného súdu nie je ani
určené, ako má navrhovateľ zohľadniť úhrady zaplatené ostatnými užívateľmi, teda či napr. v plnej výške
alebo pomerne, keď povinnosť platiť nájomné žiadneho ďalšieho užívateľa zmluva nezakotvuje. Z týchto
dôvodov považoval okresný súd dojednanie o nájomnom v spornej nájomne zmluve zo dňa 23.07.2008
za neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko uvedený dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť spornej nájomnej zmluvy a podľa názoru
okresného súdu dojednanie o nájomnom možno oddeliť od jej ostatného obsahu, v zmysle zásady favor
contracti, považoval okresný súd za neplatnú len túto časť zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka), keď
zo samotnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku vyplýva, že ak nejde o byt, preto môže
byť uzavretá aj bez dohody o nájomnom (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neplatnosť spornej
nájomnej zmluvy nevidel okresný súd v skutočnosti, že navrhovateľ prenechal odporcom do užívania
všetky svoje nehnuteľnosti v celom rozsahu, hoci ich neprestal užívať spolu s nájomcami (článok III bod
3.2 zmluvy), pretože takéto dojednanie podľa názoru okresného súdu neodporuje žiadnemu kogentnému
ustanoveniu právneho poriadku a je výrazom zásady zmluvnej voľnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Preto ak odporca a svedkyňa M. V. takúto nájomnú zmluvu
s navrhovateľom uzavreli, okresný súd ich dohodu rešpektoval.

Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že o nájomnom sa s odporcom a svedkyňou M. V. dohodli ústne
po uzavretí spornej nájomnej zmluvy, podľa názoru okresného súdu takáto dohoda z vykonaného
dokazovania nevyplýva, pretože odporca aj svedkyňa jej uzavretie popreli. Pripustili len ústnu dohodu
o platení nákladov na elektrinu, kým bude navrhovateľ splácať hypotéku (túto ústnu dohodu však ani
samotný navrhovateľ nepovažuje za dohodu o nájomnom, pretože podľa vlastného udania sumu 115
Eur mesačne z titulu nájomného požaduje od odporcu bez ohľadu na úhrady energií - č. l. 172 spisu).
Navyše je zrejmé, že žiadna ústna dohoda o nájomnom nemôže byť právnym dôvodom na vymáhanie
nájomného od odporcu, pretože sporná nájomná zmluva bola uzavretá písomne a preto aj jej zmena
alebo zrušenie by mohla byť vykonaná len písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto
akákoľvek zmena písomne uzavretej zmluvy ústnou formou je neplatná podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Vzhľadom na neplatnosť dojednania spornej nájomnej zmluvy o nájomnom možno podľa názoru
okresného súdu od odporcu v zmysle § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka požadovať len obvyklé
nájomné v čase uzavretia zmluvy (júl 2008) s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania (teda užívanie viacerými osobami). Z troch správ realitných kancelárií okresný súd zistil, že
obvyklé nájomné za užívanie porovnateľnej nehnuteľnosti v mesiaci júl 2008 predstavovalo 50,33 eur
mesačne. Pri výpočte súd vychádzal z priemeru oznámeného nájomného od jednotlivých realitných
kancelárií (200 Eur + 170 Eur + 83 Eur ako stredná hodnota intervalu 49,79 Eur až 116,18 Eur = 453 Eur :
3 = 151 Eur), pričom okresný súd zohľadnil, že v období, za ktoré navrhovateľ uplatnil nájomné (august
2010 až november 2010), užívali rodinný dom tri dospelé osoby okrem navrhovateľa, a to odporca,
svedkyňa M. V. a snúbenica navrhovateľa. Preto na odporcu pripadá obvyklé nájomné v sume 50,33 Eur
mesačne (151 Eur : 3) a spolu za uplatnené obdobie v celkovej sume 201,32 Eur (50,33 Eur x 4). Podľa
názoru okresného súdu z hľadiska hospodárnosti konania stačilo uspokojiť sa pri stanovení obvyklého
nájomného so správami troch realitných kancelárií, a to vzhľadom na sumu uplatnenú odporcom v rámci
kompenzačnej námietky.

Pokiaľ ide o obranu odporcu v konaní vo forme kompenzačnej námietky, túto okresný súd vyhodnotil ako
dôvodnú. Odporca proti uplatnenej sume vzniesol kompenzačnú námietku jednak v podobe preplatku
na nákladoch na energie ("nájomnom") a jednak v podobe "pôžičky", ktorú poskytol navrhovateľovi.
Okresný súd mal preukázané, že v období od uzavretia spornej nájomnej zmluvy do apríla 2010 zaplatil
odporca na energiách (elektrina) spolu sumu 5.538,52 Eur (teda priemerne v sume 263,74 Eur mesačne,
hoci na neho pripadala len suma 50,33 Eur mesačne) a naviac platil aj náklady na vodu. Súčasne



bolo preukázané, že dňa 09.07.2008 poukázal odporca na účet navrhovateľa v banke sumu 250.000,-
Sk (8.298,48 Eur. V období od 08.08.2008 do 06.10.2008 vybral zo svojho účtu v banke spolu sumu
151.000,- Sk (5.012,28 Eur), o ktorých odporca tvrdil, že ich požičal navrhovateľovi, pričom na vrátenie
týchto súm odporca navrhovateľa vyzval písomnou výzvou zo dňa 21.03.2011. Po právnej stránke
okresný súd posúdil tieto sumy vyplatené odporcom ako bezdôvodné obohatenie navrhovateľa na úkor
odporcu, pretože v konaní nebol preukázaný žiadny právny dôvod na ich poskytnutie. Navrhovateľ v
konaní tvrdil, že peniaze zaslané odporcom na jeho účet boli jeho vlastníctvom. Žiadnym spôsobom
však toto svoje tvrdenie nepreukázal. Naopak okresný súd mal kúpnou zmluvou zo dňa 29.05.2008
preukázané, že navrhovateľ mal povinnosť zaplatil odporcovi kúpnu cenu v sume 400.000,- Sk, ktorú
zaplatil dňa 07.07.2008 (č.l. 147 spisu). Hoci navrhovateľ v konaní spochybnil prevzatie ostatných súm
v hotovosti, ich prevzatie navrhovateľom od odporcu potvrdila svedkyňa M. V.. Odporca v konaní tvrdil,
že uvedené peňažné prostriedky odporca poskytol navrhovateľovi z titulu pôžičky, ktorej uzavretie však
okresný súd nemal preukázané, pretože samotný odporca, ako aj svedkyňa M. V. potvrdili, že odporca
sa s navrhovateľom nedohodli na čase vrátenia poskytnutých peňazí. Doba poskytnutia pôžičky je
podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka). Nemôže ísť o darovaciu
zmluvu, pretože navrhovateľ spochybňuje samotné prevzatie časti peňazí v hotovosti (č. l. 172 spisu)
a inak bez prevzatia peňazí by zmluva musela byť uzavretá písomne (§ 628 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). O časti peňazí navrhovateľ tvrdil, že ich odporcovi vrátil (suma 10.000,- Sk za nákup
nábytku). Napokon darovanie peňazí žiadny z účastníkov v konaní ani len netvrdil. Preto okresný súd
posúdil tieto sumy ako bezdôvodné obohatenie navrhovateľa na úkor odporcu, poskytnuté bez právneho
dôvodu. Podľa názoru okresného súdu ustanovenia o bezdôvodnom obohatení neupravujú jeho
splatnosť, táto sa preto riadi výzvou (§ 563 Občianskeho zákonníka), ktorú mal okresný súd preukázanú
písomnou výzvou zo dňa 21.03.2011. Preto na základe kompenzačnej námietky odporcu započítal oproti
dôvodne uplatnenej sume 201,32 Eur z titulu nájomného sumu bezdôvodného obohatenia navrhovateľa,
ktoré nepokladal za premlčané, pretože navrhovateľ nepochybne mal vedomosť o poskytnutí minimálne
finančných prostriedkov zaslaných na jeho účet dňa 09.07.2008 (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 580 Občianskeho zákonníka, § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ spolu s istinou uplatnil príslušenstvo v podobe poplatku z
omeškania. Nárok na poplatok z omeškania vzniká len v prípadoch taxatívne uvedených v Občianskom
zákonníku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý ho zakotvuje v ustanoveniach § 697
Občianskeho zákonníka (omeškanie s nájomným a úhradami za plnenia poskytovanými za užívanie
bytu) a § 723 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (omeškanie s vrátením prenajatej veci alebo jej strata či
zničenie). V prejednávanej veci žiadny takýto nárok navrhovateľ neuplatnil, preto v prípade omeškania
nemá právo na poplatok z omeškania a jeho návrh bol aj v tejto časti nedôvodný. Preto okresný súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanej veci bol v dôsledku
zamietnutia návrhu plne úspešný odporca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania v sume 242,38
Eur voči vo veci plne neúspešnému navrhovateľovi, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za podanie odporu proti platobnému rozkazu v sume 18 Eur (č.l. 161 spisu) a trov právneho zastúpenia
za štyri úkony právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 24,90 eur spolu s režijným
paušálom v sume 7,41 eur, 2. písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 04.05.2011) v sume 24,90 eur
spolu s režijným paušálom v sume 7,41 Eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 04.05.2011 v sume 24,90 Eur
spolu s režijným paušálom v sume 7,41 Eur a 4. účasť na pojednávaní dňa 06.06.2011 v sume 24,90 Eur
spolu s režijným paušálom v sume 7,41 Eur, k tomu náhrada cestovných výdavkov za použite osobného
motorového vozidla zn. Jeep Grand Cherokee (č.l. 176 spisu) cestou na pojednávania dňa 04.05.2011
a dňa 06.06.2011 z Bánoviec nad Bebravou do Partizánskeho a späť v sume 23,34 Eur (pri vzdialenosti
4 x 20 km, t.j. 80 km, priemernej spotrebe 9,8 litrov na 100 km, paušálnej náhrade 0,183 Eur/km, cene
pohonných hmôt 1,110 Eur za liter), k tomu náhrada za stratu času stráveného cestou na pojednávania
dňa 04.05.2011 a dňa 06.06.2011 z Bánoviec nad Bebravou do Partizánskeho a späť v sume 49,40 Eur
za 4 polhodiny po 12,35 Eur, k tomu odmena a hotové výdavky v sume 201,98 Eur zvýšené o daň z
pridanej hodnoty vo výške 20 % v sume 40,40 Eur, pretože právny zástupca odporcu je jej platiteľom (č.
l. 175 spisu), spolu trovy konania odporcu predstavujú sumu 242,38 Eur, ktoré je navrhovateľ v zmysle
§ 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu.



Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávne zisteného skutkového stavu a okresný súd vec nesprávne právne posúdil. V úvode odvolania
navrhovateľ poukázal na znenie § 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 125, § 129 a § 132 O.s.p.. Vytkol okresnému
súdu, že návrh ohľadne príslušenstva pohľadávky zmenil len na základe výzvy okresného súdu pred
vydaním platobného rozkazu z úroku z omeškania na poplatok z omeškania. Navrhovateľ považoval
za nesprávny záver okresného súdu, podľa ktorého je predmetná nájomná zmluva neplatná len v
časti nájomného, keďže dohoda o nájomnom je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy. Poukázal
pritom na rozdielne tvrdenia účastníkov a svedkyne V. ohľadne výkladu dohody o nájomnom, pričom
právneho zástupcu odporcu nepovažuje za osobu, ktorý vie vyložiť, akým spôsobom sa účastníci
dohodli v tejto otázke. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd nepostupoval správne ani pri určovaní
obvyklého nájomného, keď vyhádzal z obdobia od augusta do novembra roku 2008, hoci navrhovateľ
uplatňoval zaplatenie nájomného za obdobie od augusta do novembra 2010. Navrhovateľ vytýkal
okresnému súdu správnosť záveru o čiastočnej neplatnosti v časti dohody o určení nájomného. Podľa
jeho názoru predmetná nájomná zmluvy nie je ani ako celok zrozumiteľná, určitá, jasná a je v rozpore
s dobrými mravmi. Poukázal na to, že odporca a svedkyňa V. v súdnych konaniach pod č. 3C/154/2011
a 5C/25/2011 hovorili, že užívajú niečo iné, než je uvedené v predmete nájomnej zmluvy, v bode 2.2.
Bod IV. spornej nájomnej zmluvy je nezrozumiteľný, nejasný a odporuje dobrým mravom, lebo podľa
neho by mal prenajímateľ platiť nájomné sám sebe, resp. určiť cenu nájmu. Takto sa dá hovoriť aj o
ďalších častiach spornej nájomnej zmluvy. Napríklad bod VII. spornej nájomnej zmluvy umožňuje skončiť
nájomný pomer len dohodou alebo uplynutím doby, na ktorú bol zriadený, takže nájomcovia si môžu
robiť, čo chcú, môžu porušovať zmluvu, narušovať vzťahy, užívanie nehnuteľností a prenajímateľ to musí
trpieť, lebo zmluva neumožňuje zmluvu vypovedať alebo ju okamžite ukončiť a neexistuje žiadna sankcia
za prípadné porušovanie zmluvy. To platí aj o bode VIII. uvedenej zmluvy, ktorý  hovorí o náhradách
pri skončení nájmu podľa zmluvy. Navrhovateľ poukázal na znenie ustanovení § 34, § 35 ods. 1, 2,
3, § 39 Občianskeho zákonníka a na to, že zo správania odporcu je možné prijať jediný záver, podľa
ktorého táto situácia mu vyhovuje a s takýmto záverom aj pristupoval k uzatvoreniu spornej nájomnej
zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa sa okresný súd nevyporiadal ani s rozpornými tvrdeniami odporcu,
svedka a právneho zástupcu odporcu. Odporca v odpore tvrdil, že dňa 07.07.2008 prijal sumu 400.000
Eur, ktorú navrhovateľovi dňa 09.07.2008 naspäť previedol navrhovateľovi na jeho účet, pričom nič o
pôžičke neuviedol. Na pojednávaní však už uviedol, že išlo o pôžičku a na jej vrátení sa nedohodli. Jej
vrátenie žiada, nakoľko navrhovateľ chce nájomné. Navrhovateľ to považuje za dôkaz toho, že k žiadnej
pôžičke nedošlo a je to len reakcia odporcu na to, že navrhovateľ chce nájomné. Raz odporca tvrdí, že
niečo poslal na účet, ale potom tvrdí, že peniaze dal do ruky, ale nevie, kto pri tom bol a svedok uvádza
niečo iné. Raz odporca tvrdí, že sa nepamätá, či tam bola sestra navrhovateľa a následne na otázku
uvádza, že dohodu o pôžičke vie preukázať sestra navrhovateľa. Podľa názoru odporcu svedkyňa k
okolnostiam odovzdávania peňazí odporcom navrhovateľovi vypovedala nacvičene a účelovo, pričom
o konkrétnych okolnostiach pôžičky nevedela nič bližšie uviesť. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že
žiadny kompetentný orgán doposiaľ nekonal a nerozhodoval o údajnej pôžičke. Preto okresný súd
nemohol túto otázku vopred prejudikovať a uznať údajnú pohľadávku z titulu údajnej pôžičky. Okresný
súd tiež v súvislosti s kompenzačnou námietkou neuviedol, či išlo o preplatok na nájomnom alebo o
preplatok na nákladoch za energie. Pokiaľ okresný súd vychádzal v súvislosti s vrátením pôžičky z
doručenia výzvy odporcu navrhovateľovi, vôbec neprihliadal na tvrdenie odporcu, ktorý poprel, že by
mu mala byť takáto výzva doručená, lebo ju prevzal sám odporca. Navrhovateľ v ďalšej časti odvolania
poukázal na postup právneho zástupcu odporcu voči nemu, na to, že navrhol odporcovi odkúpenie
nehnuteľností a uzavretie rovnakej nájomnej zmluvy s navrhovateľom ako nájomcom, s čím odporca
nesúhlasil. Vytýkal okresnému súdu, že nevyhodnotil zmeny vo výpovediach odporcu, neprihliadol k
absencii dôkazu o existencii pôžičky a k tomu, že tvrdenia odporcu sa nezhodujú s tvrdeniami svedka.
S poukazom na dôvody odvolania navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu vo veci samej
vyhovie v celom rozsahu.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo
vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny napriek tomu, že sa okresný súd
dôkladne nevyporiadal so všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a že dospel k nesprávnemu
právnemu záveru ohľadne platnosti dojednania ceny nájmu. Odporca sa nestotožnil s názorom
okresného súdu, podľa ktorého je nájomná zmluva neplatná v časti dojednania nájmu. Preto okresný
súd rozhodol o zamietnutí návrhu z nesprávnych dôvodov. To, že účastníkmi dohodnuté nájomné



bolo zmluvnými stranami dohodnuté určito, preukazuje, že títo takto dohodnutým spôsobom aj plnili.
Odporcom a jeho dcérou poskytované plnenie nad rámec ich povinnosti bolo dočasným plnením z
dôvodu vedomosti o platobnej neschopnosti navrhovateľa. Okrem platieb  dodávateľom energií zo
strany odporcu navrhovateľ nežiada žiadne finančné prostriedky, čím konkludentne vyjadril súhlas s
dohodnutou výškou nájomného a aj so spôsobom jeho platenia. V tejto súvislosti odporca poukázal
na súdnu prax, prezentovanú rozhodnutiami NS ČR, sp. zn. 23Cdo/4513/2009 a ÚS ČR, sp. zn.
II. ÚS 571/06. S poukazom na uvedené podľa názoru odporcu okresný súd nezohľadnil konkrétne
skutkové okolnosti a vôľu účastníkov, ktoré boli v konaní preukázané. Zmluvné strany si pri uzatváraní
nájomnej zmluvy dohodli výšku nájomného a preto okresný súd zbytočne pristúpil k výpočtu obvyklého
nájomného. Preto nie je možné zaviazať odporcu k úhrade za pomerné užívanie nehnuteľnosti v
rozsahu jednej tretiny zisteného nájomného, keďže tento skutočne užíva nehnuteľnosť v oveľa menšom
rozsahu. Odporca ďalej poukázal na znenie ustanovení § 35 ods. 1, 2, 3, § 659, 34 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na citované ustanovenia a na okolnosti prípadu zámerom zmluvných strán
bolo uzavrieť zmluvu o výpožičke podľa § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej
navrhovateľ prenechal odporcovi a M. V. predmet zmluvy na dočasné bezplatné užívanie. Odporca
tiež predložil okresnému súdu navrhovateľom podpísaný návrh nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2011,
preukazujúci vôľu navrhovateľa prenechať predmet nájmu odporcovi za úhradu pomernej časti nákladov
a nájomné vo výške 1 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver o prejave vôle účastníkov, ktorý
smeroval k bezodplatnému prenechaniu užívania nehnuteľností do užívania odporcu a M. V.. Odporca
vytýkal okresnému súdu, že v prvom rade mal prihliadať k bezdôvodnému obohateniu navrhovateľa
tým, že odporca mal podľa názoru súdu platiť obvyklé nájomné v sume 50,33 Eur mesačne, pričom
skutočne platil priemerne 263,74 Eur. Na základe uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny a navrhovateľa zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 38,77 Eur, pozostávajúcich z odmeny za písomné vyjadrenie k odvolaniu
vo výške 24,90 Eur, z režijného paušálu vo výške 7,41 Eur a 20 % DPH.

Krajský  súd, ako  súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa  § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch. Odvolací súd sa preto stotožňuje  s týmito skutkovými závermi v odôvodnení
napadnutého rozsudku a  podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, podľa názoru odvolacieho súdu ako okresný súd, tak aj účastníci
konania v prejednávanej veci používali právny pojem „nájomné“ bez toho, by bolo jasné, či do tohto
pojmu zahŕňajú aj úhrady za plnenia spojené s užívaním veci (resp. predmetu nájmu). Je pritom
nepochybné, že pojem „nájomné“ v užšom slova zmysle predstavuje odplatu prenajímateľovi za to, že
nájomcovi umožní užívanie predmetu nájmu. Úhrady za plnenia spojené s užívaním nájmu predstavujú
náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania predmetu nájmu. V súvislosti
s právnou úpravou nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku len ustanovenia o nájme bytu používajú
pojem nájomné v uvedenom užšom slova zmysle. Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné tieto dve
plnenia od seba odlišovať, čo správne naznačil navrhovateľ až vo svojom odvolaní proti napadnutému
rozsudku.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu nie
dôsledne vychádzal aj z ustanovení § 51, § 489, § 490 a § 491 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých
účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená,
pričom tieto zmluvy môžu zmiešane obsahovať prvky rôznych zmlúv. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
nepovažoval za správny právny záver okresného súdu o neplatnosti dohody účastníkov o odplate za
užívanie nehnuteľností odporcom na základe nimi uzatvorenej zmluvy.



V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že ustálená súdna prax na
základe uvedených  všeobecných ustanovení o záväzkových vzťahoch akceptuje napríklad aj možnosť
dojednania záväzkového vzťahu o bezplatnom práve doživotného bývania, pokiaľ toto právo nebolo
dojednané formou vecného bremena. Keďže uvedený typ zmluvy, zakladajúci zväzkový vzťah, nie je
právnymi normami osobitne upravený, akceptácia uvedeného záväzkového právneho vzťahu ustálenou
súdnou praxou je možná len na základe aplikácie § 51 a ostatných vyššie uvedených ustanovení.
Vzhľadom na ustálenou súdnou praxou akceptovanú dohody o bezplatnom práve doživotného bývania
ako záväzkového vzťahu nie je teda vylúčené, aby právo na užívanie obydlia nebolo možné zriadiť
bezplatne záväzkovým vzťahom, teda obdobne ako pri zmluve o výpožičke podľa § 659 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Na druhej strane je potrebné prihliadať na ochranu ústavne garantovaného
práva na bývanie v zmysle ustanovení § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto na záväzkový
vzťah práva doživotného bývania je potrebné primerane aplikovať aj uvedené ustanovenia o nájme.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade práva bývania fyzickej osoby v obydlí, ktorého nie je vlastníkom,
nie je právnymi predpismi vylúčené, že takéto bývanie by nebolo možné platne zriadiť bez dohody o
odplate. V tomto smere nie je možné považovať za nesprávny záver okresného súdu, podľa ktorého
prípadná absencia platnej dohody účastníkov o odplate za užívanie obydlia automaticky nespôsobuje
aj neplatnosť ostatných dojednaní o užívaní obydlia.

Na základe vyššie uvedeného a na základe správnych skutkových zistení okresného súdu ohľadne
znenia dohody účastníkov o užívaní obydlia odporcom, ako aj následného konania účastníkov, odvolací
súd sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o neurčitosti uvedenej dohody. Podľa zistení
okresného súdu účastníkmi zmluvy bolo dojednané nasledovné znenie zmluvy v súvislosti s cenou za
užívanie obydlia odporcom: „ Na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom v 1/ a 2/ rade,
sa títo zaväzujú platiť prenajímateľovi mesačne nájomné zodpovedajúce úhradám za služby spojené s
užívaním domu vo výške určenej podľa faktúr vystavených jednotlivými poskytovateľmi služieb, pričom
výška úhrady musí byť prenajímateľom určená primerane k užívaniu predmetu nájmu nájomcom v 1/
alebo v 2/ rade a za súčasného zohľadnenia úhrad zaplatených za služby prenajímateľovi ostatnými
užívateľmi predmetu nájmu“. Z jazykového znenia citovanej časti zmluvy vyplýva, že dohodnutá cena
za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa predstavuje u odporcu úhrady za služby spojené
s užívaním domu, určené podľa faktúr za služby v pomere k počtu užívateľov domu. Zo zmluvy teda
vyplýva, že účastníci si nedohodli nájomné v užšom slova zmysle (odplatu za užívanie obydlia), ale
dohodli si len úhradu za plnenia spojené s užívaním obydlia a spôsob ich výpočtu, ktoré jediné plnenie
za užívanie obydlia odporcom má právo požadovať navrhovateľ. Podľa právneho názoru odvolacieho
súdu takéto dojednanie v zmluve medzi účastníkmi konania je dostatočne určité a vzhľadom na
okolnosti prípadu (blízky vzťah účastníkov, okolnosti predchádzajúce uzavretiu zmluvy, ako aj následné
okolnosti spolužitia účastníkov do vzniku ich sporu) niet dôvodu dospieť k záveru, že uzavretá zmluva
medzi účastníkmi by v tejto časti odporovala obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka, teda aj
navrhovateľom namietanému nesúladu s dobrými mravmi.

Vychádzajúc zo správnych skutkových zistení okresného súdu, podľa ktorých odporca preukázateľne
uhrádzal náklady spojené s užívaním nehnuteľností, po vzniku nezhôd medzi účastníkmi ich uhrádzal v
pomere, v akom nehnuteľnosti užíval popri ostaných osobách, ktoré obývali nehnuteľnosti, navrhovateľ
nepreukázal skutkovú a ani právnu opodstatnenosť nároku, ktorý uplatnil podaným návrhom vo veci
samej.

K dôvodom odvolania navrhovateľa, podľa ktorých mal okresný súd posúdiť písomne uzavretú nájomnú
zmluvu ako absolútne neplatnú v celom rozsahu z dôvodu neurčitosti aj ostatných jej častí, odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V
prejednávanom prípade bolo okresným súdom nepochybne zistené, že pomerne dlhú dobu po uzavretí
zmluvy nebolo medzi účastníkmi sporné, v akom rozsahu je odporca oprávnený užívať predmetné
nehnuteľnosti a že okrem úhrad za plnenia spojené s užívaním nehnuteľností priamo dodávateľom
plnení odporca navrhovateľovi nič neuhrádzal z dôvodu užívania nehnuteľností navrhovateľa. Na
základe uvedeného niet dôvodu dospieť k záveru, že medzi účastníkmi by nebolo vymedzené, akým
spôsobom a v akom rozsahu vzniklo odporcovi na základe uzavretej zmluvy právo užívať nehnuteľnosti.



Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodné argumenty navrhovateľa v odvolaní o
absolútnej neplatnosti zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, z dôvodu jej neurčitosti, nejasnosti alebo
zrozumiteľnosti v otázke rozsahu užívacieho práva odporcu. V súvislosti s námietkami navrhovateľa v
odvolaní odvolací súd považuje za podstatné zdôrazniť, že absolútna neplatnosť celej zmluvy môže
byť vyvodená len v dôsledku existencie vád, týkajúcich sa podstatných náležitostí zmluvy, pričom vady
vedľajších dojednaní môžu spôsobiť len neplatnosť týchto vedľajších dojednaní. V prejednávanom
prípade na základe správnych skutkových zistení okresného súdu odvolací súd aj s poukazom na
vyššie uvedené sa stotožnil so záverom okresného súdu, podľa ktorého sporná zmluva neobsahuje
také vady, v dôsledku ktorých by bola v celom rozsahu absolútne neplatná. Pokiaľ navrhovateľ
v odvolaní argumentoval ďalšími vadami vedľajších dojednaní predmetnej zmluvy, ktorými sú aj
prípadné dojednania o ukončení zmluvného záväzkového vzťahu, poúdenie týchto otázok odvolací súd
nepovažoval za právne významné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa, pre posúdenie dôvodnosti
ktorého nie je rozhodná platnosť alebo neplatnosť vedľajších dojednaní spornej zmluvy.

Za významné pre rozhodnutie vo veci odvolací súd nepovažoval ani námietky navrhovateľa v odvolaní
k záverom okresného súdu v súvislosti s návrhom uplatňovanou sankciou za omeškanie s plnením
uplatnenej istiny. Keďže odvolací súd považoval za vecne správny záver okresného súdu o nedôvodnosti
návrhu navrhovateľa v časti uplatnenej istiny, z uvedeného dôvodu nemá žiadny význam zaoberať
správnosťou navrhovateľom uplatnenej sankcie za oneskorené plnenie istiny a dôvodom zmeny návrhu v
tejto časti. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za právne významné pre rozhodnutie
vo veci pristúpiť aj k preskúmaniu správnosti záverov okresného súdu v súvislosti s odporcom
uplatnenou kompenzačnou námietkou.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešný odporca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní v celkovej výške 38,77 eur, pozostávajúcich z odmeny za písomné vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 24,90 eur, z režijného paušálu vo výške 7,41 eur a 20 % DPH. Keďže uplatnený
nárok je v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov, o náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é   .