Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE/32/2013 z 27. 2. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. februára 2013, sp. zn. 6CoE/32/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8203897124.1
Krajský súd Prešov | 6CoE/32/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8203897124.1 | 2013-02-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 93 ods. 2 OSP, § 251 ods. 4 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc229d2d-c1f0-4b62-9016-df7cc3662bcb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8203897124.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/32/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8203897124
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8203897124.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému U. I., nar. X.X.XXXX, C.. R.. X. X, XXX XX
H., o vymoženie 350,53 Eur, o odvolaní oprávneného a vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu
spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov z 15.11.2012 č.k. 1Er 149/2003-18
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania  z a m i e t a.

II. Z r u š u j e   uznesenie vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka.

III. P o t v r d z u j e   uznesenie v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením  vstup Združenia na
ochranu spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil,
exekúciu zastavil s tým, že  o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie samostatným uznesením.

Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie Združenie na ochranu
spotrebiteľa HOOS („združenie“ alebo „vedľajší účastník“), ktoré navrhlo uznesenie vo výroku o
nepripustení vedľajšieho účastníka do konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Oprávnený navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Naopak dôvodným je odvolanie vedľajšieho účastníka.

Prvostupňový súd pojmovo vylúčil v exekučných veciach vedľajšieho účastníka.

Záver prvostupňového súdu by mohol byť ako tak právne udržateľný, ak by sa  v prípade vedľajšieho
účastníka vyžadoval právny záujem na výsledku sporu. Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. však
práve v prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnických
osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu počíta práve
so združeniami na ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k § 93 ods. 2 O.s.p. Z dôvodovej
správy: ,,Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení  539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v  zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v



znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú
zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených
na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania
a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka.
Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom
na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do
konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by
bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.

Niet rozumného dôvodu vylučovať z aplikácie práve ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 251 ods.
4 O.s.p. V exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku sa posudzujú aj otázky,
ktoré majú význam v základnom konaní  Nejde teda len o aspekt vymoženia bez ďalšieho. A práve v
upozornení vedľajšieho účastníka treba vidieť jeho význam aj v takomto vykonávacom súdnom konaní.

Z ust. § 93 O.s.p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť
z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanej prostredníctvom súdu.
Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď účastník namietne
neprípustnosť takéhoto postupu.

Keďže návrh na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania nie je obsahom spisu, neboli splnené
podmienky, aby o jeho návrhu prvostupňový súd rozhodoval. Za tohto stavu odvolací súd uznesenie
prvostupňového súdu vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka. zrušil (§ 221 ods. 1 písm. i) O.s.p.).

Oprávnený v podanom odvolaní tiež navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie  vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či
označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.



Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
zamietol.

Notárska zápisnica N718/2003, Nz16624/2003 z 6.3.2003 (č.l. 3, 4) bola označená ako exekučný
titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako
procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho
a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice
právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona,
pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného.  Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej
skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo
o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu  zo strany
stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca  konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak
podpísal zápisnicu za povinného.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný
právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný  pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný  v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS
499/2010 a II. ÚS 498/2010).

Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutia rôznych súdov,
ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (napr.
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE
307/2010).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.



Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie v prevyšujúcej časti potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.