Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/131/2019 z 19. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. novembra 2019, sp. zn. 13Cob/131/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5918200871.2 Krajský súd Žilina | 13Cob/131/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5918200871.2 | 2019-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 379 CSP, § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 262 ods. 1 CSP, § 34 CSP, § 7 zákona č. 340/2012 Z. z., § 380 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, CSP, § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., § 3 zákona č. 340/2012 Z. z., § 262 ods. 2 CSP, § 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., § 387 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a136b9b6-52e7-4535-8fc6-6288b9f2f220 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5918200871.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/131/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5918200871
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5918200871.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a
televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 47
232 480, proti žalovanej: Ing. Adriána Trangošová - ADRIA, s miestom podnikania Podhora 48, 034 01
Ružomberok, IČO: 17 873 878, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou,
so sídlom L. M. X, XXX XX V. V., v konaní o zaplatenie 215,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/25/2018-56 zo dňa 01.10.2018, vo výroku o
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 215,16 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/25/2018-56 zo dňa 01.10.2018 v napadnutom výroku
o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 215,16 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, podľa ktorého žalobcovi sa priznáva
náhrada trov konania v rozsahu 12,48%, ktoré mu je žalovaná povinná zaplatiť vo výške, o ktorej bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 215,16 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom bolo konanie o zaplatenie
sumy 166,51 Eur zastavené. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol
tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 12,48%, ktoré mu je žalovaná povinná
zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods.
1 CSP a uviedol, že ak v prejednávanej veci žalobca zobral žalobu čiastočne voči žalovanej späť, a to
v konaní o zaplatenie 166,51 Eur a k tomuto späťvzatiu došlo skôr, ako začalo predbežné prejednanie
sporu podľa ust. § 168 CSP, resp. pojednávanie, v tejto časti samostatným výrokom za aplikácie ust.
§ 145 ods. 2 CSP konanie zastavil.

3. V ďalšej časti svojho odôvodnenia okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom listín založených v spise, a to najmä výzvou na zaplatenie nedoplatku (č.l. 3 spisu), prehľadom
predpisov a platieb (č.l. 4, 5 spisu), podacím hárkom č. EPH100838888 (č.l. 6, 7 spisu), platobným
rozkazom okresného súdu č.k. 1Cb/25/2018-11 zo dňa 11.05.2018, odporom proti platobnému rozkazu
(č.l. 19 spisu), uznesením okresného súdu č.k. 1Cb/25/2018-24 zo dňa 23.07.2018, vyjadrením žalobcu
a čiastočným späťvzatím žaloby (č.l. 27, 28 spisu), vyjadreniami žalovanej (č.l. 35, 40 spisu), vyjadrením



žalobcu (č.l. 50 spisu) a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe
žalobcu o zaplatenie 215,16 Eur je nevyhnutné vyhovieť. Okresný súd zistil, že žalobca je verejnoprávna
inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorá na
základe zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska, poskytuje služby verejnosti, za ktorú činnosť je oprávnený účtovať žalovanej poplatky v
zmysle tohto zákona. Žalobca sa na základe ust. § 23 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. od 01.01.2011
stal právnym nástupcom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a prebral všetky ich práva a
povinnosti. Žalovaná podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. je zo zákona platiteľom úhrady za
služby verejnosti vo výške podľa ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z.. Žalovaná žalobcovi neuhradila
predpísané mesačné úhrady za kontrolované obdobie (04/2008 - 07/2017) v celkovej výške 347,47 Eur.
Keďže dlh za služby verejnosti poskytované žalobcom žalovaná neuhradila do 30 dní od doručenia výzvy
na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom, v súlade s ust. § 10 ods.
4 písm. a), § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z., žalobca si uplatnil aj nárok na pokutu vo výške 33,- Eur
a rovnako aj úhradu za zaplatené poštovné sadzby vo výške 1,20 Eur.

4. Okresný súd poukázal na ust. § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2 písm. b), § 261 ods. 2 až 5, §
269 ods. 2, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s rozhodnými ustanoveniami zákona č.
532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonné ust.
zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene niektorých zákonov, ako aj ust. § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397,
§ 324 ods. 1, § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a zistil, že žalovaná podľa ust. § 3 písm. b)
zákona č. 340/2012 Z.z. vystupovala v záväzkovom vzťahu so žalobcom ako zamestnávateľ, z čoho
vyplynulo, že do záväzkového vzťahu vstúpila ako podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného
zákonníka. Na druhej strane žalobca v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval podľa ust. § 2 ods. 1
zákona č. 532/2010 Z.z. ako právnická osoba zriadená týmto zákonom ako verejnoprávna, národná,
nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia poskytujúca službu verejnosti, podľa ust. § 20
ods. 1 písm. b) zákona č. 532/2010 Z.z. disponujúca príspevkom zo štátneho rozpočtu a ktorej členovia
rady a generálny riaditeľ sú volení Národnou radou SR. Na základe týchto skutočností podľa názoru
okresného súdu bolo potrebné podľa ust. § 261 ods. 2 až 5 Obchodného zákonníka vzniknutý záväzkový
vzťah medzi stranami sporu definovať ako obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa použije právny režim
Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná ako zamestnávateľ bola povinná ako platiteľ v zmysle
ust. § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z.z uhrádzať poplatky za služby verejnosti poskytované Slovenským
rozhlasom a Slovenskou televíziou v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Po zrušení
zákona č. 68/2008 Z.z. žalovaná sa stala platiteľom tejto úhrady v zmysle ust. § 3 písm. b) zákona č.
340/2012 Z.z. voči žalobcovi ako právnemu nástupcovi Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.
Žalovaná povinnosť uhrádzať žalobcovi zákonné poplatky a úhrady podľa ust. § 6 ods. 5 písm. a) zákona
č. 340/2012 Z.z. s mesačnou periódou si riadne neplnila. Výška predpísaných platieb za obdobie od
apríla 2008 do júla 2017 spolu s poštovným predstavovala sumu 348,67 Eur. Žalobca v zmysle ust. § 10
ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. písomnou výzvou zo dňa 7.7.2017, odoslanou hromadným elektronickým
podacím hárkom EPH prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre
doručovanie písomností, vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových
sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy, pričom žalovaná nedoplatok podľa výzvy žalobcu v stanovenej
lehote neuhradila. Z dôvodu, že žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od
doručenia uvedenej výzvy, žalovaná bola povinná v zmysle ust. § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z.
zaplatiť aj pokutu.

6. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, ktoré žalobca realizoval potom, ako žalovaná v podanom odpore v
rámci svojej procesnej obrany vzniesla námietku premlčania (žalobca zobral v časti žalobu späť, a to
z dôvodu premlčania v zmysle ust. Obchodného zákonníka), okresný súd konanie v časti o zaplatenie
sumy 166,51 Eur, ktorá predstavovala úhrady za služby verejnosti za mesiace od 04/2008 do 05/2014,
zastavil. Predmetom konania zostali nezaplatené úhrady za zvyšné obdobie vo výške 180,96 Eur, pričom
súd tento nárok žalobcu považoval za dôvodný a na vznesenú námietku premlčania žalovanou v rámci
obrany s poukazom na ust. § 100 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je
všeobecná premlčacia lehota trojročná neprihliadol a vyhodnotil ju ako nedôvodnú, pretože na vzťah
medzi stranami sporu bolo nutné aplikovať Obchodný zákonník. Okresný súd mal za to, že námietku
premlčania bolo potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, v ktorom je všeobecná premlčacia



doba podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka štvorročná. Ak žalobca podal žalobu na súd dňa
10.05.2018, urobil tak v rámci štvorročnej premlčacej lehoty, a preto nárok žalobcu, ktorým sa domáha
od žalovanej zaplatenia sumy 180,96 Eur nebol premlčaný. Pokiaľ žalovaná v odpore proti platobnému
rozkazu poukazovala na to, že žalobcom predložený „Prehľad predpisov a platieb“ nemá vypovedaciu
hodnotu, keď z neho nie je zrejmé ako dospel žalobca k čiastke predstavujúcej mesačný predpis a že jej
nebol doručený spolu s výzvou, okresný súd poznamenal, že k žalobe priložený „Prehľad predpisov a
platieb“ bol spolu s ostatnými priloženými listinami dostatočným dôkazom preukazujúcim nárok žalobcu.
Výška dlhu žalovanej bola preukázaná ako „Nedoplatok“ v „Prehľade predpisov a platieb“, kde „Obdobie“
predstavuje rok a mesiac a „Predpis“ bola mesačná výška úhrady podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č.
340/2012 Z.z. alebo nákladov na vymáhanie úhrady v zmysle ust. § 10 zákona č. 340/2012 Z.z., „zostatok
k úhrade“ bol neuhradený zostatok pohľadávky žalobcu z „Predpisu“. Žalobca ako vyberateľ úhrady pri
vymáhaní úhrad musí podľa zákona vychádzať z evidencie platiteľov, ktorú je povinný viesť v zmysle
ust. § 9 zákona č. 340/2012 Z.z.. Na účely zistenia počtu zamestnancov rozhodujúceho pre určenie
konkrétnej sadzby úhrady podľa ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. žalobca od Sociálnej poisťovne
vyžiadal údaje o počte zamestnancov žalovanej (súčinnosť Sociálnej poisťovne vyplývala z ust. § 9 ods.
4 zákona č. 340/2012 Z.z.) a tento údaj v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. zaradil
do evidencie platiteľov, pričom výstupom z tejto evidencie bol priložený „Prehľad predpisov a platieb“. Pre
úplnosť okresný súd dodal, že zákon žalobcovi neukladá povinnosť prikladať prehľad predpisov a platieb
k výzve na zaplatenie nedoplatku. Okresný súd sa stotožnil s konštatovaním žalobcu, že pokiaľ žalovaná
údaje v „Prehľade predpisov a platieb“ spochybnila, najmä čo sa týkalo výšky mesačného predpisu, bolo
dôkazné bremeno na žalovanej, aby preukázala, že počet zamestnancov bol v rozhodnom období iný.
Žalovaná však v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesla.

7. Okresný súd dospel k záveru, že rovnako dôvodný bol aj nárok na pokutu vo výške 33,- Eur podľa ust.
§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., pretože bolo nesporné, že po tom, ako bola žalovaná dňa
07.07.2017 vyzvaná žalobcom na zaplatenie úhrad, s ktorými bola v omeškaní (doručenie tejto výzvy
žalovaná nerozporovala), žalovaná žiadne úhrady nevykonala, na základe čoho jej vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi podľa ust. § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. pokutu vo výške 33,- Eur.
Nesporné bolo aj to, že žalovaná bola žalobcom na zaplatenie dlžných úhrad vyzvaná dňa 07.07.2017,
pričom podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. bola žalovaná povinná spolu s dlžnými úhradami
zaplatiť žalobcovi aj poštovné, teda okresný súd aj tento nárok žalobcu na poštovné v sume 1,20 Eur
považoval za dôvodný. Pokiaľ žalovaná namietala, že výzva zo dňa 07.07.2017, ktorá jej bola doručená,
obsahovala len výzvu na úhradu sumy vo výške 348,67 Eur, avšak neobsahovala označenie obdobia,
za ktorý mal nedoplatok vzniknúť, z ktorého dôvodu podľa žalovanej žalobca nemá nárok na zaplatenie
pokuty a poštovného, tak okresný súd považoval túto námietku žalovanej za nedôvodnú, pretože bol
názoru, že žalobca pri vymáhaní úhrady postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami.

8. Okresný súd preto rozhodol o tom, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 215,16 Eur, z toho
istina 180,96 Eur, pokuta 33,- Eur a náhrada poštovného 1,20 Eur, žalobcovi.

9. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. §
255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
okresný súd vychádzal z pomeru úspechu vo veci. Ak má strana vo veci úspech len čiastočný, tak súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, keďže išlo o reakciu na správanie žalovanej,
ktorá vzniesla námietku premlčania, pričom žalobca vychádzal pri premlčaní z ustanovení Obchodného
zákonníka. V konaní bol žalobca úspešný na 56,24%, ak okresný súd pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov vychádzal z priznanej sumy 213,96 Eur, teda nie vrátane priznaných poštových sadzieb,
pretože sa jednalo o príslušenstvo pohľadávky, tak žalovaná bola úspešná na 43,76% (100% - 56,24%).
Nárok na náhradu trov konania tak vznikol žalobcovi v rozsahu 12,48% (56,24% - 43,76%), ktorý mal v
konaní úspech vo väčšej miere než žalovaná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 215,16
Eur a v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zákonnej odvolacej
lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov, že dôkaz nazvaný ako „Prehľad predpisov a platieb“,
o ktorý žalobca oprel svoj nárok a ktorý okresný súd považoval za dostatočný dôkaz preukazujúci



nárok žalobcu, nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Takisto podľa žalovanej nebolo zrejmé, čo sa rozumie
pod pojmom „odpis pohľadávky“. Podľa platieb, resp. ich prehľadu, ani zo žaloby v spojení s ďalšími
podaniami žalobcu nijakým spôsobom nevyplynulo, od akej čiastky a hlavne kedy bol tento odpis
vykonaný. Námietkou žalovanej sa okresný súd nezaoberal. Podľa žalovanej žalobca nemá nárok na
zaplatenie pokuty vo výške 33,- Eur a ani nárok na poštovné vo výške 1,25 Eur (správne malo byť
uvedené 1,20 Eur). Výzva zo dňa 07.07.2017, ktorá bola žalovanej doručená, obsahovala len výzvu
na úhradu sumy vo výške 348,67 Eur, ale neobsahovala prílohu - prehľad. Suma uvedená na výzve
nijakým spôsobom nekorešpondovala s nárokom uplatneným v súdnom konaní. Predmetná výzva podľa
žalovanej neobsahovala ani označenie obdobia, za ktoré mal nedoplatok vzniknúť a ani iný spôsob
výpočtu sumy. Takouto výzvou podľa žalovanej si žalobca len formálne uplatnil svoj nárok, avšak tento
nepreukázal.

11. Žalovaná ďalej namietala, že sa nejedná o obchodný záväzkový vzťah, pretože nejde o právo
vyplývajúce z obchodných záväzkových vzťahov upravených v Obchodnom zákonníku. Žalovaná
poukázala na ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Mala za to, že v danej veci sa nejedná o
záväzkový vzťah medzi žalobcom ako subjektom verejného práva a žalovanou ako podnikateľom pri jej
podnikateľskej činnosti, pretože nebola splnená podmienka týkajúca sa zabezpečenia verejných potrieb
alebo vlastnej prevádzky na strane žalobcu a súčasne, že žalovaná vystupovala v danom záväzkovom
vzťahu v rámci jej podnikateľskej činnosti. Podľa žalovanej na uvedenom nič nemení skutočnosť, že na
strane žalobcu ide o verejnoprávnu inštitúciu, spadajúcu pod definíciu subjektu verejného práva a
na strane žalovanej, o podnikateľa. Zákon č. 340/2012 Z.z. osobitne neobsahuje úpravu premlčania.
Žalovaná mala za to, že na vzťahy vzniknuté z osobitného zákona v prípade vznesenia námietky
premlčania stranou sporu, bol okresný súd povinný aplikovať všeobecnú úpravu premlčania v civilnom
práve, a to ust. § 100 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. trojročnú premlčaciu lehotu.
Žalovaná mala za to, že je nevyhnutné rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmeniť tak,
že žaloba bude zamietnutá a žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. K doručenému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Žalobca zotrval na tom, že ním poskytnuté
stanoviská a vyjadrenia sú opodstatnené, a preto aj naďalej sa domáha zaplatenia istiny vo výške 180,96
Eur, pokuty vo výške 33,- Eur a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške
1,20 Eur, včetne náhrady trov konania.

13. K vyjadreniu žalobcu zaslala stanovisko žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo
dňa 21. januára 2019. Žalovaná uviedla, že dôkaz nazvaný ako „Prehľad predpisov a platieb“ nemá
žiadnu výpovednú hodnotu a žalobca nepreukázal svoj nárok. Podľa žalovanej žalobca nemá nárok na
zaplatenie pokuty vo výške 33,- Eur a nemá ani nárok na poštovné vo výške 1,25 Eur (správne malo
byť uvedené 1,20 Eur). Žalovaná zotrvala na tom, že v danej veci je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to trojročnú premlčaciu lehotu.

14. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 05.02.2019 bolo stanovisko žalovanej zaslané na
vedomie žalobcovi.

15. Žalobca v podaní zo dňa 04.04.2019 zaslal vyjadrenie, v ktorom poukázal na ust. § 10 ods. 2 a
4 zákona č. 340/2012 Z.z., z ktorých ustanovení vyplýva žalobcovi povinnosť vyzvať žalovanú aj na
zaplatenie poštových sadzieb a zároveň povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi pokutu. Žalobca zotrval
na všetkých doterajších vyjadreniach.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 05.06.2019 (č.l. 112 spisu) bolo podanie žalobcu
zaslané na vedomie žalovanej prostredníctvom jej právnej zástupkyne.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, §
380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovanou a rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/131/2019 - 116 zo
dňa 20.09.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli



Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 12.11.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19. Primárne krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v
medziach odvolacích dôvodov žalovanej obsiahnutých v jej podaní zo dňa 5. novembra
2018, za viazanosti skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, za aplikácie ust. § 383 CSP, keď
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie za dôkaznej povinnosti sporových strán, ak nebolo
potrebné zopakovať a ani doplniť dokazovanie v tejto odvolacej právnej veci.

20. Podstatou odvolania žalovanej bola námietka, že žalobca na základe dôkaznej povinnosti svoj nárok
nijakým spôsobom nepreukázal, ako aj, že dôkaz označený „Prehľad predpisov a platieb“ nemá podľa
žalovanej žiadnu výpovednú hodnotu s tým, že žalobca nemá nárok na zaplatenie pokuty vo výške 33,-
Eur, ani nárok na poštovné vo výške 1,25 Eur (správne malo byť uvedené 1,20 Eur) s námietkou, že v
danej veci sa nejedná o obchodno-záväzkový vzťah, a preto pre vznesenú námietku premlčania mal byť
aplikovaný hmotnoprávny predpis, a to Občiansky zákonníka jeho ust. § 100 a nasl. ustanovenia tohto
zákona s trojročnou premlčacou dobou.

21. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov žalovanej nebol právne relevantný. Krajský súd
poukazuje na tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, vykonané pred súdom prvej inštancie. Žalobca
vymedzil nárok voči žalovanej v zmysle ustanovení zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 340/2012 Z.z.“). Žalobca pri vymedzení žalobného nároku poukazoval na dôkaz, a to „Prehľad
predpisov a platieb“, ktorý dôkaz sa nachádza na č.l. 4 - 5 spisu a z ktorého vyplynul nedoplatok
evidovaný voči žalovanej vo výške 348,67 Eur za obdobie 04/2008 do 07/2017. Tento dôkaz „Prehľad
predpisov a platieb“ má svoju výpovednú hodnotu, pretože podľa názoru krajského súdu je tam uvedený
prehľad predpisov, a to obdobie, kategória predpisu § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z., predpísaná výška
platby. Tento dôkaz v spojení s ďalším dôkazom označeným ako Výzva na zaplatenie nedoplatku úhrady
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zo dňa 7.7.2017, ktorý sa nachádza
na č.l. 3 spisu, boli dôkazmi preukazujúce základ a výšku nároku žalobcu, pokiaľ obsahovo vo výzve je
uvedený nedoplatok ku dňu 31.07.2017: 348,67 Eur, ktorá suma je vrátane poštových sadzieb 1,20 Eur.
Ďalej obsahovo vo výzve je uvedený platiteľ žalovaná, IČO, adresa, periodicita platieb: mesačná, výška
platby za zvolené obdobie: 4,64 Eur, počet zamestnancov: 3 - 9 a výška mesačného poplatku: 4,64 Eur s
poučením žalovanej, že ak tento nedoplatok nezaplatí do 30 dní od doručenia výzvy, tak žalobca v zmysle
ust. § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. uplatní aj pokutu. Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacím
dôvodom žalovanej, že dôkaz označený „Prehľad predpisov a platieb“ je dôkazom bez výpovednej
hodnoty, keďže obsahovo presne vyjadruje, aké prehľadové obdobie je zahrnuté do vyúčtovaného
nedoplatku cez odkaz na právny predpis - ust. § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z., podľa ktorého
je vyúčtovaný nedoplatok s predpisom výšky tohto nedoplatku, za tomu zodpovedajúce vymedzené
obdobie a konečný výpočet výšky tohto nedoplatku.

22. Bolo nesporné, že predmetom žalobného nároku bolo zaplatenie úhrady za služby verejnosti
podľa zákona č. 340/2012 Z.z., pričom vo Výzve na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zo dňa 7.7.2017 bolo jednoznačne vyjadrené, že
nedoplatok na strane žalovanej ku dňu 31.7.2017 predstavoval 348,67 Eur spolu s poštovným.

23. Podľa ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je
zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň
troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

24. Podľa ust. § 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za
každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.

25. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas
a televízia Slovenska.

26. Z ustanovenia § 7 zákona č. 340/2012 Z.z. vyplýva povinnosť platenia úhrady a z ust. § 10 ods. 5
zákona č. 340/2012 Z.z. vyplýva, že nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty



podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde. Z ustanovenia
§ 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z. vyplýva povinnosť platiteľa zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu,
a to podľa § 10 ods. 4 písm. a) vo výške 33,- Eur, ak nezaplatil úhradu podľa ust. § 6 ods. 5 písm. a).

27. Krajský súd poukázal na vyššie citované rozhodné zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že
ak žalovaná bola platiteľkou úhrad, ktorú povinnosť si neplnila, tak okrem platby úhrad, ktorá bola
predpísaná, bola aj zákonná povinnosť na strane žalovanej platiť tak poštovné sadzby, ako aj pokutu,
ktorej výška je stanovená práve zákonom č. 340/2012 Z.z., t.j. žalobca si uplatnil v časti žalovanej
pohľadávky zákonnú pokutu. Na uplatnenie a účtovanie tejto zákonnej pokuty bola žalovaná upozornená
vo Výzve na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska zo dňa 7.7.2017. Nárok žalobcu na poštovné rovnako bol zákonne opodstatnený a vychádzal
z ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., podľa ktorého ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v
omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na
zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie
úhrady. Žalobca podľa záveru krajského súdu, ktorý je v zhode so záverom okresného súdu, preukázal
nárok čo do základu a výšky, včetne zákonného nároku žalobcu na zaplatenie pokuty a poštovného.

28. Krajský súd k dôkazu, a to k „Prehľadu prepisov a platieb“ uvádza, že z tohto je zistiteľný a
zrejmý celkový nedoplatok 348,67 Eur za obdobie od 04/2008 do 07/2017, jednotlivo je konkrétne
vymedzený každý mesiac, je vymedzená úhrada. Žalobca predloženými dôkazmi a vyjadreniami
konkretizoval uplatnenú pohľadávku čo do základu, výšky, t.j. čo do istiny, pokuty a nároku na zaplatenie
poštových nákladov. Listinné dôkazy doložené žalobcom v súhrnnosti v spojení s tvrdeniami žalobcu
boli dostatočným a zrozumiteľným základom na preukázaný žalobný nárok. Nebol vyhodnotený ako
opodstatnený odvolací dôvod žalovanej o nepreukázaní žalobcovho nároku.

29. Z dôkazov predložených žalobcom a vykonaných pred súdom prvej inštancie vyplynulo, s odkazom
aj na Výzvu na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska zo dňa 7.7.2017, že pri žalovanej v rámci evidencie platiteľa úhrady bol vyjadrený počet
zamestnancov 3 - 9, ktoré údaje žalobca vo vyjadrení v jeho podaní zo dňa 01.08.2018 (č.l. 32, 33 spisu)
získal od subjektu Sociálna poisťovňa, ktorá v zmysle ust. § 9 zákona č. 340/2012 Z.z. poskytuje tieto
údaje. Tento údaj z ktorého vychádzal žalobca, žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred
odvolacím súdom nespochybnila, preto bolo namieste z neho vychádzať aj pri uplatnenej pohľadávke
žalobcu voči žalovanej. Na základe uvedeného preto došlo k naplneniu zákonného predpokladu v zmysle
ktorého žalovaná ako zamestnávateľ sa stala platiteľom úhrady v zmysle ust. § 3 písm. b) zákona č.
340/2012 Z.z..

30. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že výzva zo dňa 7.7.2017, ktorá jej bola doručená,
neobsahovala prílohu - prehľad, tak k uvedenému krajský súd v zhode so záverom okresného súdu
vyjadreným v odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu uvádza, že žalobcovi
zákon č. 340/2012 Z.z. takúto povinnosť neukladal. Z ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012
Z.z. vyplýva len to, že ak vyberateľ úhrady, t.j. žalobca zistí, že platiteľ, v danom prípade žalovaná,
je v omeškaní so zaplatením úhrady, tak je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto
skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy
na zaplatenie úhrady. Zákonná úprava nevyžaduje, že by súčasťou tejto výzvy mali byť aj ďalšie doklady
tak, ako to neopodstatnene namietala žalovaná odvolacím dôvodom.

31. Žalovaná v odvolaní v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania pred súdom prvej inštancie
namietala, že v danom prípade nejde o obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou,
t.j. vzťah medzi žalobcom ako subjektom verejného práva a žalovanou ako podnikateľkou pri jej
podnikateľskej činnosti. Podľa žalovanej nie je splnená podmienka týkajúca sa zabezpečenia verejných
potrieb alebo vlastnej prevádzky na strane žalobcu a súčasne, že žalovaná vystupovala v danom
záväzkovom vzťahu v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k uvedenému ak zákon č. 340/2012 Z.z.
podľa žalovanej osobitne neobsahuje úpravu premlčania, tak v takomto prípade pre vznesenú námietku
premlčania mala byť aplikovaná trojročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 100 a nasl. ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

32. Krajský súd uvádza, že ani tento odvolací dôvod žalovanej nebol relevantný. Podľa krajského súdu
bol tu založený vzťah medzi žalobcom a žalovanou zákonnou úpravou, a to zákonom č. 340/2012 Z.z.,



z ktorého na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyplynula zákonná povinnosť žalovanej ako
platiteľovi úhrad voči žalobcovi. Zákonná úprava, a to ust. § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. striktne
stanovuje, kto je platiteľom úhrady a aplikácia tejto zákonnej úpravy okresným súdom nebola popretím
účelu a zmyslu tejto zákonnej úpravy, ak podľa výsledkov vykonaných dôkazov pred súdom prvej
inštancie bol tu splnený zákonný predpoklad pre plnenie tejto povinnosti žalovanou. Krajský súd uvádza,
že medzi žalobcom a žalovanou vznikol vzťah na základe zákonnej úpravy, a to zákona č. 340/2012
Z.z., z ktorého žalobcovi vzniklo právo na plnenie od žalovanej a žalovanej povinnosť plniť. Predmetný
zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania od platiteľov, pričom
platiteľom je aj zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
zamestnáva aspoň troch zamestnancov (§ 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z.).

33. Je nepochybné a vo všeobecnosti vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, napr. zo zmlúv,
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a
touto skutočnosťou je povinnosť žalovanej platiť úhrady v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z.. Ak bol takto
založený vznik záväzkov medzi žalobcom a žalovanou v zmysle uvedenej zákonnej úpravy, tak v ďalšom
krajský súd uvádza, že na tento právny vzťah medzi stranami sporu bolo potrebné aplikovať hmotné
právo, a to Obchodný zákonník. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol podradený pod režim tohto
hmotného práva, pretože žalobcom v tomto konaní je právnická osoba zriadená ako verejnoprávna,
národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca službu verejnosti v oblasti
rozhlasového a televízneho vysielania (§ 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii
Slovenska). Krajský súd mal za to, že vzhľadom k takémuto charakteru, resp. statusovému postaveniu
žalobcu, ktoré vyplýva z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. a postavenia žalovanej ako podnikateľky,
bolo potrebné pri námietke premlčania aplikovať Obchodný zákonník, preto dĺžka premlčacej doby
bola štvorročná v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka. Statusové postavenie žalobcu, žalovanej
a vzťah vyplývajúci zo zákonnej úpravy podľa názoru krajského súdu boli okolnosti, ktoré viedli pri
uplatnenej námietke premlčania žalovanou k aplikácii Obchodného zákonníka (v súlade s ust. § 261
ods. 2 až 5 Obchodného zákonníka). Žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zabezpečujúcou verejné
potreby a žalovaná je podnikateľka. Okresný súd správne postupoval pokiaľ pri vznesenej námietke
premlčania žalovanou, za aplikácie Obchodného zákonníka - štvorročnej premlčacej doby, žalobcovi
priznal zákonný nárok za obdobie 06/2014 do 07/2017. Krajský súd v súvislosti so svojím konaním a
rozhodovaním ako odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach ako súdu
odvolacieho vo veci sp. zn. 2Cob/34/2018 zo dňa 31.07.2018, ktorým rozhodnutím aj tento odvolací
súd zaujal právny názor o aplikovaní režimu Obchodného zákonníka ako hmotného práva v súvislosti
s uplatnenou námietkou premlčania.

34. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovanej nebol vyhodnotený krajským súdom ako relevantný,
preto vo vyvolanom odvolacom konaní došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutých
výrokoch t.j. aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ak osobitnými
odvolacími dôvodmi žalovanou nebol napadnutý, bol rovnako potvrdený ako vecne správny výrok.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému proti
žalovanej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.