Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/21/2015 z 8. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 8. septembra 2015, sp. zn. 6To/21/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8114010112.1 Krajský súd Prešov | 6To/21/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8114010112.1 | 2015-09-08 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 156 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/66470252-b8f8-4376-b3bd-3a720ab042ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114010112.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010112
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114010112.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. septembra 2015,
v trestnej veci obž. Ing. G. D. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/9/2014 zo dňa 16.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Ing. G. D..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/9/2014 zo dňa 16.03.2015 bol obžalovaný Ing. G.
D. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

- dňa 1.5.2013 asi o 15.00 hod. v C., na ulici G. č. XX, pri pozemku MUDr. Q., tohto fyzicky napadol
a to tak, že po predchádzajúcom nedorozumení ho hlavou - čelovou časťou udrel do tvárovej časti,
nosa, pričom mu spôsobil zlomeninu nosa a krvavé zranenie nosa s liečením a práceneschopnosťou
od 2.5.2013 do 13.5.2013.

Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. j/, 38 ods. 2, 3 Tr. zákona,
§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 300.- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
bol uložený náhradný trest odňatia slobody na 6 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť pošk. MUDr. M. Q. škodu
vo výške 314,- eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný. V písomne predložených
dôvodoch namieta, že prvostupňový súd nevykonal dôkazy potrebné pre náležité objasnenie veci.
Znalecký posudok vo veci bol vypracovaný znalcom z nepríslušného odvetvia - súdne lekárstvo,
pričom bolo ním navrhované, aby bol pribratý znalec z odvetvia otorinolaryngológie. Preto je znalecký
posudok MUDr. I. Y. nezákonný dôkaz. Znalec bol pribratý a posudok vypracovaný ešte pred vznesením
obvinenia, preto nemohol voči tomu ani podať sťažnosť. Zákonnosť znaleckého dôkazu je v tomto konaní
kľúčová z dôvodu, že predpokladaná liečba determinuje, či skutok je trestným činom alebo priestupkom.
Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednostranne a účelovo v jeho neprospech, pričom v odôvodnení
rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho obhajobou ani dôkazmi svedčiacimi o nevine.
Jeho výpoveď bola objektivizovaná výsluchmi svedkov Z. D., I. D., G. S., ktorých výpovede vyvracajú
tvrdenia poškodeného. Aj znalec pripustil, že k zraneniu poškodeného mohlo dôjsť aj inak. Výpoveď
svedka Ing. M. C. hodnotí ako nehodnovernú, pretože niekoľkokrát zmenil svoju výpoveď, čo žiadnym
spôsobom nevysvetlil. Výpoveď poškodeného spochybňuje aj to, že vyhľadal lekárske ošetrenie až



vo večerných hodinách. Vzhľadom na časový odstup medzi konaním kladeným mu za vinu a časom
zistenia zranenia u poškodeného, nie je daná príčinná súvislosť týchto dvoch skutočností. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho v celom rozsahu oslobodiť.

Na základe podaného odvolania obžalovaným krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pretože odvolanie
obžalovaného smerovalo proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia, súd preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a zistil, že odvolania nie je dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v
rozsahu dostatočne postačujúcom na ustálenie skutkových okolností. Zabezpečené dôkazy boli súdom
I. stupňa vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia
uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa odvolací súd
stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok prvostupňového súdu obsahuje odôvodnenie, v ktorom
je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa okresný súd opieral a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd a v celom
rozsahu naň odkazuje.

Odvolací súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz
tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný
Ing. G. D. spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj krajského súdu,
ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Záver o vine obžalovaného je možné konštatovať predovšetkým na základe výpovede poškodeného
MUDr. M. Q., ktorý vypovedal o začatí a priebehu konfliktu s obžalovanými. Obžalovaný Ing. G. D.
napadol pošk. MUDr. Q. po predchádzajúcom verbálnom konflikte a to tak, že ho čelom hlavy udrel
do tvárovej časti, nosa, a spôsobil mu zlomeninu nosa bez posunku úlomkov a krvné zranenie nosa s
liečením od 2.5. do 13.5.2013. Predchádzajúcu konfliktnú situáciu medzi obžalovaným a poškodeným
potvrdzujú aj svedkovia G. S., Ing. J. C. a Ing. M. C.. Posledne menovaný svedok taktiež uviedol, že
obžalovaný napadol poškodeného, stáli blízko seba, čelom k sebe a potom si poškodený držal nos.
Znalec MUDr. I. Y. pri svojom výsluchu, ako aj v podanom znaleckom posudku uviedol, aké zranenie
poškodený utrpel, pričom mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá tomu, čo uviedol poškodený.
Doba liečenia je v dĺžke 11 - 12 dní. Ostatní vo veci vypočutí svedkovia Z. D. a I. D. uviedli, že
fyzický kontakt nevideli. Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného
a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného Ing. G. D..

Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine
napadnutého rozsudku, a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, keď
takéto konanie posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný tým,
že napadol poškodeného, ktorý v dôsledku toho utrpel vyššie popísané zranenia, naplnil po objektívnej
aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm.
j/ Tr. zákona (obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život), bez zistenia priťažujúcich
okolností, pričom pri ukladaní trestu postupoval v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona.



Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň
prihliadal aj na osobu obžalovaného. Na základe zistených osobných a majetkových pomeroch obž. Ing.
G. D. je aj odvolací súd toho názoru, že uložený peňažný trest vo výmere 300,- eur možno považovať
za trest primeraný. Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, čo preukazuje vedenie riadneho života
pred spáchaním prejednávaného skutku. Pozitívne charakteristiky, ako aj vyššie uvedené skutočnosti,
dovoľovali vyvodiť správny záver okresného súdu o tom, že u obžalovaného účel trestu možno dosiahnuť
uložením peňažného trestu.

Aj výška uloženého peňažného trest vo výmere 300,- eur je primeraná a ktorú by mal obžalovaný
pociťovať ako určitú sankciu za svoje nezákonné správanie. Pre prípad, že by výkon tohto trestu chcel
obžalovaný úmyselne zmariť, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Krajský súd je toho názoru, že uložený peňažný trest zabezpečí ochranu spoločnosti a zodpovedá
zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s výrokom o náhrade škody, ktorý považuje za vecne
správny a zákonný. Poškodený MUDr. M. Q. si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas a to z
titulu bodového ohodnotenia bolestného vo výške 314,- eur.

K jednotlivým odvolacím námietkam krajský súd poukazuje na vyššie uvedené hodnotenie dôkazov, o
ktoré oprel svoj záver o vine obžalovaného. Ohľadne namietanej nezákonnosti znaleckého posudku
odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle Zbierky inštrukcií a oznámení č. 7/2009 súdne lekárstvo
mimo iného skúma a rieši posudzovanie mechanizmov pri úrazoch, nehodách, ublížení na zdraví a
pod. Otorinolaryngológia (ďalej aj „ORL“) taktiež rieši problematiku úrazov ušných, nosných lokalít.
Teda obidve odvetvia posudzujú mechanizmy vzniku úrazov, pričom ORL sa špecializuje len na tam
uvádzané anatomické lokality. Trestný poriadok v § 146 ustanovuje procesný spôsob ako postupovať,
ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku. Ak strana obhajoby nadobudla takéto
presvedčenie, nič jej nebránilo v tom, aby si obstarala nový znalecký posudok z odvetvia ORL. Neobstojí
ani tvrdenie obhajoby, že nemohli podať sťažnosť voči uzneseniu o pribratí znalca. Je síce pravdou,
že tento bol pribratý do konania ešte pred vznesením obvinenia (keďže bolo potrebné najmä ustáli
dĺžku práceneschopnosti poškodeného a posúdiť, či ide o trestný čin alebo priestupok), ale predmetné
uznesenie im bolo doručované, o čom svedčia aj nimi podpísané doručenky, pričom nepodali voči nemu
sťažnosť v zákonom stanovenej lehote z dôvodov konštatovaných v ust. § 142 ods. 3 Tr. poriadku.
K samotnému mechanizmu vzniku zranenia je potrebné uviesť, že aj keď príslušný znalec pripustil
možnosť vzniku zranenia aj iným spôsobom, automaticky to neznamená nevinu útočiacej osoby. Znalec
predsa nemôže so stopercentnou istotou uviesť, ako došlo ku samotnému skutkovému deju, pretože
nebol priamym pozorovateľom posudzovanej udalosti. Znalec na základe svojich odborných vedomostí
a skúseností vyslovuje svoj názor, akým spôsobom a za akých okolností mohlo dôjsť k vzniku zranenia
berúc do úvahy jednotlivé subjektívne výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov a objektívne
dôkazy, ako sú napr. lekárske správy o rozsahu zranenia, vlastné vyšetrenie poškodeného, stopy na
mieste činu a pod. Znalecký posudok a výpoveď znalca je len jedným z dôkazov, na ktoré prihliada
súd pri svojom rozhodovaní. Preto, ak znalec nevylúčil spôsob vzniku zranenia tak, ako to uvádza
poškodený, pričom mechanizmus jeho vzniku podporujú aj ďalšie dôkazy, ako je v tomto prípade,
možno na základe takejto dôkaznej situácie spoľahlivo vyvodiť záver, že ku skutku došlo spôsobom
prezentovaným poškodeným. Pokiaľ ide o namietanú nedôveryhodnosť svedka Ing. M. C., krajský
súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby tento svedok uvádzal skutočnosti o
priebehu incidentu v prospech poškodeného v snahe privodiť trestné stíhanie obžalovaného. Obhajoba
poukazuje aj na to, že poškodený vyhľadal ošetrenie až vo večerných hodinách, a preto chýba príčinná
súvislosť medzi vznikom zranenia a konaním obžalovaného. Poškodený ale v priebehu konania logicky
vysvetlil, prečo šiel na ošetrenie neskôr. Najprv sa kontaktoval s právnikom, čo má urobiť, lebo to bola
pre neho neznáma situácia. Keďže po určitom čase zistil majiteľa vozidla, ktoré doviezlo obžalovaného,
Ing. M. C., telefonicky sa s ním spojil a chcel sa stretnúť s obžalovaným, aby si to vysvetlili, čo obžalovaný
odmietol. Zo správy OO PZ Prešov - Juh vyplýva, že pošk. MUDr. Q. ohlásil predmetnú udalosť na
toto oddelenie dňa 01.05.2013 o 18.00 hod. Zohľadnením tejto časovej postupnosti jednotlivých krokov
poškodeného od vzniku zranenia až po jeho ošetrenie, pričom dobu cca 3 hodín nemožno v žiadnom
prípade považovať za extrémne dlhú, krajský súd nezastáva obhajobou prezentovaný názor o chýbaní
príčinnej súvislosti medzi ublížením na zdraví poškodeného a konaním obžalovaného.



To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného Ing. G. D.
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.