Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/173/2012 z 13. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2013, sp. zn. 26Sd/173/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6012200815.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/173/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6012200815.1 | 2013-03-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1de5e22-33c2-41fa-a7bb-293aa424c068 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6012200815.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/173/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200815
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012200815.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky S. V.,
nar. XX. V. XXXX, bytom Z., Z. XXX/XX, v konaní zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou S. V., nar.
XX.V. XXXX, bytom Z., Z. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave
ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X
z 2.augusta 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 2.augusta 2012 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu
trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku,
pretože pri konštatovanej 40%-nej miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou nebola posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaná za invalidnú, preto jej nárok
na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s poukazom na svoj zhoršený zdravotný stav,
pre ktorý vyžaduje neustály dohľad inou dospelou osobou. Konkretizovala prejavy svojho duševného
ochorenia.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní s tým, že nie je spokojná s
percentom jej zníženej pracovnej schopnosti. Považovala ho za nesprávne určené vzhľadom k prejavom
jej duševného ochorenia, v dôsledku ktorého má narušenú aj komunikačnú schopnosť, čo posudkoví
lekári vôbec nezohľadnili.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah
lekárskych správ posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne. Poukázala na to, že
zdravotný stav navrhovateľky bol posudkovými lekármi zhodnotený v medziach platnej právnej úpravy
na základe vlastného vyšetrenia navrhovateľky a odborných lekárskych nálezov, ktoré boli k posúdeniu
zdravotného stavu predložené.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľky
o priznanie invalidného dôchodku, s jej zdravotnou dokumentáciou, s lekárskymi správami posudkových
lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou



navrhovateľky, vypočul účastníkov a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo
vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok
je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o
40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale mieru poklesu pracovnej schopnosti určenú
pre rozhodujúce zdravotné postihnutie poistenca možno zvýšiť maximálne o ďalších 10%, ak aj jeho
ďalšie zdravotné ťažkosti ovplyvňujú jeho pracovnú schopnosť v zákonom predpokladanom rozsahu ( §
71 ods. 1,6,7, 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 6, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti pre ľahkú mentálnu retardáciu s IQ v pásme 50-69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť
vyjadriť v rozpätí 40-60%.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 10.januára 2012 žiadosťou z 18.júla 2012. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti
posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom
vo Veľkom Krtíši. V posudku z 18.júla 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia
navrhovateľky z prepúšťacej správy z hospitalizácie z detského psychiatrického oddelenia z roku
2007 a z psychiatrických a psychologických vyšetrení z roku 2012. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľky označil ľahkú duševnú zaostalosť so zaradením pod kapitolu V., pol. 6,
písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti
vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľka
bola od 6. Roku veku dispenzarizovaná u detského psychiatra pre poruchy správania zajakavosť
a nočné pomočovanie. Psychologickými testami bola potvrdená ľahká mentálna retardácia s IQ 66
bez psychotickej symptomatológie s fóbickými neurotickými ťažkosťami a sklonom k depresívnemu
prežívaniu. Kontrolné psychologické testy v marci 2012 nepotvrdili progresiu ochorenia. Čítanie a písanie
ovláda bez problémov, zajakáva sa od malička. Medikáciu užíva nepravidelne, kontrolné vyšetrenia
u psychiatra sú tiež v nepravidelných intervaloch. Podľa vyšetrenia intelektu ide u navrhovateľky o
ľahkú mentálnu retardáciu s poruchami správania s obmedzením výkonnosti organizmu ľahkého stupňa,
čomu zodpovedá priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti. Jej invalidita nevznikla. Uvedené
posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Po podaní odvolania posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne svoje posudkové stanovisko
nezmenil.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,
posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko
v Banskej Bystrici v súčinnosti s odborným lekárom psychiatrom. V posudku z 15.novembra 2012
vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych
nálezov ako prvoposudzovateľ a z doplneného psychiatrického vyšetrenia z 2.októbra 2012 a dospel
k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku
konštatoval, že psychologickým vyšetrením bola u navrhovateľky preukázaná ľahká mentálna retardácia
s IQ 66, čo je na úrovni takmer hornej hranice, preto bol pokles jej pracovnej schopnosti stanovený
na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Jej pridružené zdravotné ťažkosti a to zmiešané
poruchy správania a emócií vedúce v dospelosti k poruche osobnosti, či balbuties alebo stredne ťažká
depresívna porucha klinicky aktuálne nemanifestná, nepodmieňovala percentuálne navýšenie miery
jej zníženej pracovnej schopnosti. Napriek zdravotnému postihnutiu navrhovateľka môže vykonávať
jednoduché pomocné práce.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese



pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných nálezov,
ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne
a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami
navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú
skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľky o
priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej pracovnej schopnosti. Správne vychádzal
z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený
aj posudkovým lekárom ústredia, pretože podľa platnej právnej úpravy sú posudkoví lekári výlučnými
kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej
invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej
rozhodujúce zdravotné postihnutie ľahkú mentálnu retardáciu, ktorá bola pri IQ 66 potvrdená odborným
psychologickým vyšetrením. Z kvalifikačného kritéria ľahkej mentálnej retardácie (IQ pásmo 50-69)
je zrejmé, že duševné schopnosti navrhovateľky sú takmer na úrovni hornej hranice, čo posudkový
lekár správne vyhodnotil priznaním zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky na dolnej hranici
možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužil možnosť navýšenia určeného percenta jej
zníženej pracovnej schopnosti pre pridružené zdravotné ťažkosti ktorými trpí (depresívna porucha
v dokumentácii, či balbuties), pretože ani jedno z uvedených ochorení neovplyvňuje jej pracovnú
schopnosť v zákonom predpokladanom rozsahu. Ani v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu
nevyšli najavo žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť vyslovený posudkový záver.

Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn.
zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%.
U navrhovateľky bol konštatovaný 40%-ný pokles jej pracovnej schopnosti, tzn., že jej invalidita
nevznikla. V dôsledku uvedeného rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď žiadosť
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku invalidity jej nárok na
invalidný dôchodok nevznikol.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.