Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/200/2016 z 27. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. júna 2016, sp. zn. 15CoE/200/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4211221384.1 Krajský súd Nitra | 15CoE/200/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4211221384.1 | 2016-06-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ea7efd9-9b4b-4825-846c-24b1d07f7e47 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4211221384.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/200/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211221384
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4211221384.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: 36 432
105, Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zast.: verita, s. r. o., IČO: 35 940 875, Karpatská 18, Bratislava,
proti povinným: 1./ N. I., nar. X. X. XXXX, bytom J. XXX/XX, U. V., 2./ P. I., nar. XX. X. XXXX, J. XXX/
XX, U. V., o vymoženie pohľadávky vo výške 1 961,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/1555/2011-14 zo dňa 04. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/1555/2011-14 zo dňa 04. 06. 2015 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2, § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).

Súd prvého stupňa konštatoval, že predložené osvedčenie o dedičstve nie je exekučným titulom
podľa § 41 Exekučného poriadku. Osvedčenie o dedičstve č. 5D/766/2009, Dnot 5/2010
nie je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie, keďže nedisponuje vlastnosťou materiálnej
vykonateľnosti, imanentným znakom vymáhateľného exekučného titulu. Kritériom materiálnej
vykonateľnosti osvedčenia o dedičstve je výslovné zaviazanie sa dediča na splnenie konkrétnej
povinnosti. V danom prípade záväzok dediča je síce v súpise pasív konštatovaný tak, ako je to v
súlade so zásadou univerzálnej sukcesie, no pre zabezpečenie právnej istoty dedičských vzťahov
možno pripustiť len taký výklad § 41 ods. 2 písm. e), podľa ktorého osvedčenie o dedičstve možno ako
exekučný titul vymáhať len v prípadoch, ak dediči vyporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, pričom
nadobúdajúci dedič sa zaviazal výplatou voči odstupujúcemu dedičovi a tento svoj záväzok aj dostatočne
konkretizoval.

Predmetné osvedčenie o dedičstve deklaruje pohľadávku veriteľa voči dedičovi poručiteľa, no
nepriznáva mu právo ani konkrétnu lehotu na plnenie, uplynutím ktorej by mohlo byť právo priamo
vymáhateľné v exekučnom konaní. Preto toto osvedčenie o dedičstve nemôže slúžiť ako exekučný titul.
Ten je v danom prípade možné získať len vo vyhľadávacom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd
prvého stupňa rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.



Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že v zmysle
§ 579 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie,
ktoré mal osobne vykonať dlžník.

V zmysle § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Na základe citovaných ustanovení mal za to, že smrť poručiteľa je právne relevantná skutočnosť majúca
za následok prechod dlhov poručiteľa na dedičov, t. j. dlhy poručiteľa prechádzajú ex lége jeho smrťou
a bez ďalšieho (napr. právneho úkonu) na dedičov.

Účastník sa môže vzdať práva na podanie žiadosti podľa odseku 4. V tomto prípade dňom vzdania sa
práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudne osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného
uznesenia o dedičstve.

Nakoľko predmetné osvedčenie o dedičstve spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky, v zmysle
ustanovení § 175zca ods. 4, 5 OSP, nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve a je
opatrené potvrdením o vykonateľnosti, mal za to, že predstavuje, v zmysle vyššie uvedených ustanovení,
riadny exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Zákon nestanovuje, s výnimkou
ustanovení § 43 zákona č. 233/1995 Z. z., žiadne ďalšie podmienky pre vykonateľnosť osvedčenia o
dedičstve ako exekučného titulu.

Tvrdil, že samotným vyporiadaním dedičstva, neuplatnením práva dedičov odmietnuť dedičstvo,
nepopretím pohľadávky oprávneného a uzavretím dohody o vyporiadaním dedičstva sú dedičia ex
lége zaviazaní na úhradu dlhov poručiteľa, ktoré na nich prešli jeho smrťou. Pokiaľ nebolo vôľou
dedičov zodpovedať a uhrádzať dlhy poručiteľa, v zmysle nižšie uvedených zákonných ustanovení, mohli
dedičstvo ako celok odmietnuť.

Pokiaľ by platil výklad súdu v napadnutom uznesení, ustanovenia, ktoré stanovujú rad povinností a
úkonov súdu v dedičskom konaní by strácali na svojom význame a samotným výkladom a aplikáciou
súdu by boli ad absurdum položené do roviny obsolétnosti. Inštitút zisťovania veriteľov poručiteľa, ich
pohľadávok a najmä inštitút prihlasovania pohľadávok do dedičského konania veriteľom a ich zahrnutie
do pasív dedičstva by sa takýmto výkladom súdu „stal" právne bezvýznamný, nakoľko by veriteľ mohol a
mal tieto inštitúty ignorovať a po ukončení dedičského konania pristúpiť k vymáhaniu svojej pohľadávky,
v zmysle ustanovení § 175y ods. 2 OSP priamo prostredníctvom žaloby.

Okrem nelogickosti a absurdnosti uvedeného postupu, by tento postup bol aj a hlavne v rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

V súhrne, oprávnený má za to, že smrťou poručiteľa prešla na povinných ako dedičov pohľadávka
oprávneného. Pohľadávka oprávneného bola riadne prihlásená a zahrnutá do pasív dedičstva. Povinní
sú podľa osvedčenia o dedičstve povinní pohľadávku veriteľovi riadne uhradiť. Nakoľko tak do dnešného
dňa dobrovoľne neučinili, osvedčenie o dedičstve predstavuje spôsobilý exekučný titul pre vedenie
exekúcie v predmetnej veci; výklad a aplikácia príslušných zákonných ustanovení súdom v napadnutom
uznesení je v zrejmom rozpore s ich zmyslom a systémom a rovnako so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti konania.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil
tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne,
aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a
zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa §219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.



Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi Mgr. Jana Sitášová dňa 14. 11. 2011 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia
pohľadávky vo výške 1 961,18 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný
titul osvedčenie o dedičstve č. 5D/766/2009, Dnot 5/2010, ktoré nadobudlo účinky právoplatného
uznesenia o dedičstve dňa 12. 5. 2010. Súdny exekútor požiadal dňa 22. 11. 2011 Okresný súd Komárno
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev
a dohôd nimi schválených,

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto s poukazom na §
219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že osvedčenie o dedičstve
vydané notárom ako súdnym komisárom nadobúda podľa § 175zca ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku účinky právoplatného uznesenia súdu o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve je však exekučným
titulom iba vtedy, pokiaľ dedičia vysporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, pričom nadobúdajúci
dedič sa zaviazal výplatou voči odstupujúcemu dedičovi. Teda priamo v osvedčení je zahrnutý konkrétny
záväzok dediča voči oprávnenej osobe. Takýto záväzok dediča voči inému dedičovi možno bez ďalšieho
vymáhať.

Pokiaľ sa v osvedčení o dedičstve konštatuje prechod určitých dlhov poručiteľa na dedičov alebo
pokiaľ dedičia uzavreli s veriteľom poručiteľa dohodu o vysporiadaní jeho pohľadávky (dohodu o
tom, že záväzok voči veriteľovi preberajú iba určití dedičia alebo iba jeden dedič), nemôže veriteľ
poručiteľa podať návrh na exekúciu voči dedičovi iba na základe osvedčenia o dedičstve; v tomto
prípade osvedčenie o dedičstve nepredstavuje exekučný titul. Veriteľ poručiteľa musí získať voči dedičovi
exekučný titul (rozsudok) vo vyhľadávacom konaní.

Rovnako exekučným titulom nie je osvedčenie o dedičstve, v ktorom sa dedič nadobúdajúci dedičstvo
(určitú časť dedičstva) zaviazal, že v prípade predaja alebo iného speňaženia nadobudnutého majetku
vyplatí odstupujúcim dedičom časť kúpnej ceny; takéto osvedčenie nespĺňa materiálne podmienky
vykonateľnosti pre absenciu presného určenia predmetu plnenia. V takom prípade však odstupujúci
dedič má právo domáhať sa svojho práva z uzavretej dedičskej dohody vo vyhľadávacom konaní.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že osvedčenie o dedičstve č.
5D/766/2009, Dnot 5/2010 deklaruje pohľadávku veriteľa voči dedičovi poručiteľa, no nepriznáva mu
právo ani konkrétnu lehotu na plnenie, uplynutím ktorej by mohlo byť právo priamo vymáhateľné
v exekučnom konaní. Súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.