Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sa/7/2019 z 7. 8. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 7. augusta 2019, sp. zn. 24Sa/7/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200269.2 Krajský súd Banská Bystrica | 24Sa/7/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6019200269.2 | 2019-08-07 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4493031b-e63b-450c-a40d-58c128a77b9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200269.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/7/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200269
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200269.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou
v právnej veci žalobcu: O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XXX/XX, XXX XX N. Y., právne
zastúpený: JUDr. Lucia Fabriciusová, advokátka, so sídlom J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát
katastra nehnuteľností so sídlom Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho
účastníka konania: F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. XXX/XX, XXX XX N. Y., o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. Yo 1/2018-2/P1, k: Y 1/2018 zo dňa 29.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát katastra
nehnuteľností č: Yo 1/2018-2/P1, k.: Y 1/2018 zo dňa 29. januára 2019 a rozhodnutie Okresného úradu
Banská Bystrica, odbor katastrálny č.: Y 1/2018 zo dňa 5. októbra 2018 vo výroku, ktorým Okresný
úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor uložil obvinenému F. X. povinnosť nahradiť poškodenému O.
U. škodu z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu,
v sume, aká bude vyčíslená v uznesení vydanom správnym súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a
to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. Y 1/2018 zo dňa 05.10.2018 Okresný úrad Banská Bystrica,
katastrálny odbor podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uznal obvineného F. X. (v
procesnom postavení ďalší účastník konania) za vinného zo spáchania priestupku proti poriadku na
úseku katastra podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len
„Katastrálny zákon“), ktorého sa dopustil tým že v presne neurčený deň a hodinu v časovom rozmedzí od
27.03.2018 do 21.04.2018, vytrhol zo zeme dve meračské značky (jeden drevený kolík a jeden oceľový
klinec) vytyčujúce hranice pozemkov v katastrálnom území N. Y., parc. č. C-KN č. XXXX/X, C-KN č.
XXXX/X a C-KN č. XXXX/X v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov O. a D. U., čím spôsobil škodu
vo výške 130 Eur, ktorú sumu zaplatil O. U. za vytyčovací náčrt č. 31061591-172/2017. Za priestupok
prvostupňový orgán uložil obvinenému pokutu podľa § 74 ods. 2 písm. b) Katastrálneho zákona vo výške
10 Eur. Zároveň obvinenému podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch uložil povinnosť uhradiť štátu
trovy konania vo výške 16 Eur. Napokon samostatným výrokom rozhodol podľa § 70 ods. 1 a 2 Zákona
o priestupkoch, že obvinený je povinný nahradiť poškodenému O. U. škodu vo výške 130 Eur v lehote
do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

2. Priestupca F. X. sa proti rozhodnutiu o priestupku neodvolal.



3. Poškodený napadol odvolaním výrokovú časť rozhodnutia týkajúcu sa náhrady škody. Namietal,
že v priestupkovom konaní si uplatnil nárok na náhradu škody podaním z 12.09.2018. Prvostupňový
správny orgán priznal náhradu škody len vo výške 130 Eur a nerozhodol o jeho uplatnenom nároku na
náhradu škody v sume 173,24 Eur pozostávajúcej zo sumy 1,60 Eur za overenie dôkazu a sumy 171,64
Eur za právne služby v konaní. Trovy právneho zastúpenia mu vznikli v súvislosti s uplatnením jeho
práv a oprávnených záujmov pred orgánom štátu, priamo nadväzujúce na protiprávne konanie F. X..
Prvostupňový správny orgán o uplatnenom nároku nerozhodol vo výrokovej časti, vyporiadal sa s ním
len v odôvodnení jednou vetou, čo považoval za rozporné so zásadami správneho konania zakotvenými
v ustanovení § 3 ods. 1, od. 2 a ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny
poriadok“). V odvolaní tiež uviedol, že sám nemá právnické vzdelanie, správne konanie je návrhovým
konaním a musel si zvoliť právneho zástupcu, ktorému musel zaplatiť trovy právneho zastúpenia. V
súvislosti s podaným odvolaním uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil ďalšou sumou
34,08 Eur. Náhradu jeho trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia si uplatnil podľa ustanovenia
§ 31 ods. 2 Správneho poriadku, pričom priznanie týchto trov v rámci predmetného správneho konania
považoval za zákonné, spravodlivé a hospodárne.

4. Priestupca F. X. vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že priznal skutok, i keď ho spôsobil neúmyselne,
zaplatil uloženú pokutu, trovy konania štátu, ako aj vzniknutú škodu poškodenému. Navrhoval zohľadniť,
že nároky poškodeného na náhradu trov právneho zastúpenia sú vyššie ako samotná spôsobená škoda,
a preto priznanie takýchto nárokov by odporovalo dobrým mravom.

5. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. Yo 1/2018-2/P1, k: Y 1/2018 zo dňa 29.01.2019 podľa
§ 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie poškodeného O. U. a rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy v napadnutej časti potvrdil.

6. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na konanie o priestupkoch podľa § 77 ods. 8 Katastrálneho
zákona sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Pri riešení otázok
súvisiacich s náhradami trov konania, ktoré Zákon o priestupkoch nerieši, sa s ohľadom na § 51 Zákona
o priestupkoch subsidiárne použije § 31 Správneho poriadku. V rámci správneho konania sa vychádza
zo skutočnosti, že v správnom konaní, bez ohľadu na to, či začalo na podnet účastníka alebo na podnet
správneho orgánu, vždy dochádza k ochrane verejných záujmov. Preto správny poriadok vychádza z
toho, že trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento správny orgán a trovy konania,
ktoré vznikli účastníkovi, znáša tento účastník. V súlade s § 17 ods. 1 Správneho poriadku sa účastníci
konania môžu dať zastupovať advokátom, ktorého si zvolia. V zmysle § 31 ods. 1 Správneho poriadku
trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi, znáša účastník. Takýmito trovami sú najmä poplatky, náklady na
jeho zastupovanie, trovy súvisiace so získavaním podkladov pre rozhodnutie a iné. V zmysle § 31 ods.
2 Správneho poriadku môže správny orgán účastníkovi konania uložiť, aby nahradil trovy, ktoré vznikli
správnemu orgánu jeho zavinením. Môže tiež uložiť, aby nahradil trovy, ktoré vznikli jeho zavinením aj
ostatným účastníkom konania. Podľa žalovaného „zavinením“ nemožno chápať samotný interný vzťah
medzi účastníkom a jeho právnym zástupcom založený na slobodnom rozhodnutí účastníka dať sa
zastupovať, pričom zavinením, by mohlo byť napríklad nepredloženie listiny, neospravedlnená neúčasť
na ústnom pojednávaní a podobne.

7. Žalovaný uzavrel, že nebol dôvod vyhovieť odvolaniu vzhľadom na to, že zo strany obvineného došlo
k splneniu povinností v zmysle výroku rozhodnutia o priestupku, ako aj vzhľadom na to, že poškodený
sa mohol odvolať len vo veci náhrady škody, ktorá mu však bola priznaná v plnej výške.

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V petite žaloby navrhoval, aby správny súd rozhodnutie žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v žalobou napadnutej časti o nároku žalobcu na náhradu škody
podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
„SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu
100%.

9. Voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal, že:
- nedostatočne rozhodol výrokom o riadne písomne uplatnenom nároku na náhradu škody predstavujúcu
zníženie majetku žalobcu pri chránení svojich práv v priamej súvislosti s protiprávnym konaním
priestupcu,



- k nepriznaniu škody, ktorej sa v konečnom dôsledku žalobca domáha priznania, sa vyjadril len v
odôvodnení rozhodnutia a nepostačujúcim spôsobom,
- neuviedol spôsob uplatnenia v nepriznanej časti náhrady škody v prípadnom adhéznom konaní.

10. Voči rozhodnutiu žalovaného žalobca namietal, že:
- nerozhodol výrokom o riadne písomne uplatnenom nároku o náhrade škody žalobcu,
- potvrdil nezákonné prvostupňové rozhodnutie.

11. Podľa žalobcu prvostupňový orgán obvinenému, ktorého uznal za vinného z priestupku, uložil
sankciu, zaviazal ho uhradiť štátne trovy konania a len čiastočne rozhodol o náhrade škody žalobcovi,
čím bol žalobca dotknutý na svojich právach.

12. Namietal, že ani jeden orgán verejnej správy vo veci kvalifikovane nerozhodol o návrhu žalobcu
- poškodeného v priestupkovom konaní, čo je zásahom do práva na spravodlivé prejednanie veci
a porušením práva poškodeného na spravodlivé rozhodnutie v procesnej aj hmotnoprávnej rovine.
Nevyjadrili sa, prečo žalobcovi nepriznali uplatnený nárok predstavujúci zníženie majetku žalobcu
pri chránení svojich práv, ku ktorému došlo v priamej súvislosti s protiprávnym konaním priestupcu.
Správne orgány odôvodňujú časti výrokov, o ktorých nerozhodli. Odôvodňovanie nedostatočného výroku
spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí.

13. Poukázal na základné právo na súdnu ochranu garantované článkom 46 až článkom 50 Ústavy
SR, ktoré musia byť základom pri aplikácii právnych noriem orgánmi štátu. Žalobca nemá právnické
vzdelanie a v administratívnom konaní jeho právo a oprávnené záujmy nehájil prokurátor. Žalobca si
zvolil právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 17 Správneho poriadku. Za poskytnuté právne služby
advokát účtoval v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii za použitia vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov. Náhradu vynaložených nákladov v súvislosti s poskytnutými
právnymi službami, žalobca uplatnil v administratívnom konaní písomným podaním z 12.09.2018.
Napriek tomu o takomto uplatnenom nároku správne orgány oboch stupňov nerozhodli, dotkli sa ho len
v odôvodnení svojich rozhodnutí.

14. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pochybenie pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 31
ods. 2 Správneho poriadku. Celé priestupkové konanie sa viedlo na základe zavineného protiprávneho
konania podozrivého zo spáchania priestupku. Ani jeden konajúci orgán verejnej správy nevysvetlil,
prečo by mal žalobca preukazovať špeciálne zavinenie na strane priestupcu ako dôvod, resp. titul
na priznanie náhrady časti škody bezprostredne súvisiacej s ochranou práv a právom chránených
záujmov poškodeného. Nesúhlasil so záverom, že by usvedčený páchateľ protiprávneho konania -
priestupku nemusel poškodenému nahradiť primerané, zákonné výdaje spojené s chránením jeho práv.
Uvádzal, že procesné normy musia vytvárať podmienky na aplikáciu ochranných hmotnoprávnych
noriem a nemôže to byť naopak. Išlo by o nepredpokladaný výklad právnej normy a nahradenie
materiálnej spravodlivosti formálnou. Slovo „môže“ na začiatku druhej vety ustanovenia § 31 ods. 2
Správneho poriadku nesmie orgán verejnej správy vykladať v neprospech poškodeného, pretože je
to v rozpore s účelom hmotnoprávnej, ochrannej normy. Výklady a aplikácie procesných noriem v
smere zabrániť poškodeným ich zákonnú obranu (aj v materiálnej sfére) sú zúžené, svojvoľné, zákonom
nepredpokladané, teda nezákonné. Správny orgán neuviedol ani jeden dôkaz, že by si žalobca chránil
svoje práva a oprávnené záujmy v rozpore s právom, alebo by takáto ochrana bola nehospodárna,
neprimeraná, a to aj v časti, v ktorej si v konaní priamo vyžiadal od žalobcu overenú kópiu dokladu, v
súvislosti s čím mu vznikli náklady v sume 1,60 Eur, ktoré žiadal nahradiť.

15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správny orgán nepriznal náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 171,64 Eur, náhradu trov v sume 1,60 Eur za overenie príjmového dokladu, ani
náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s odvolacím konaním vo výške 34,08 Eur, spolu 207,32
Eur, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že obvinený už uhradil škodu 130 Eur, trovy štátu 16 Eur
a uloženú sankciu 10 Eur. Celková suma 363,32 Eur, ktorú by mal obvinený zaplatiť, správny orgán
považoval za neprimerane vysokú vzhľadom k preukázateľne spôsobenej škode. Zdôraznil, že pod
trovami konania sa vo všeobecnosti rozumejú všetky účelne vynaložené výdavky v správnom konaní,
pričom s odkazom na § 31 ods. 1 Správneho poriadku trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania
znáša sám a trovami konania sú aj náklady na jeho zastupovanie. Advokát v zmysle § 18 ods. 4 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii je povinný informovať klienta o výške odmeny za úkon právnej služby



ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. V správnom konaní sa náhradou trov konania
rozumie ich náhrada tomu, kto ich znášal, ak sú na to splnené zákonné predpoklady. Správny poriadok
neukladá striktne a obligatórne uložiť povinnosť na náhradu trov konania tým, ktorý ich zavinili voči
ostatným účastníkom konania. Pojmovým označením „môže“ zákon dáva správnemu orgánu na úvahu
posúdiť ich dôvody a opodstatnenosť podľa všetkých okolností konkrétneho prípadu. Zastáva názor, že
žalovaný, ako aj prvostupňový orgán v tomto prípade procesne, ani hmotnoprávne nepochybili. Navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Žalobca v replike konštatoval, že základný rozpor medzi žalobcom a žalovaným spočíva vo vnímaní
spravodlivosti v administratívnom konaní. Žalovaný vytvára koncept aplikovania formálnej spravodlivosti
na úkor materiálnej spravodlivosti. Žalobca tvrdil, že základom administratívneho konania musí byť
nastolenie materiálnej spravodlivosti v právnom prostredí. Formálno-právne prostriedky slúžia iba ako
nástroje, ktoré sú používané na zabezpečenie spravodlivosti v rovine hmotnoprávnych statusov.

17. Podľa žalobcu žalovaný na jednej strane potvrdzuje aktívne protiprávne konanie priestupcu, keď
ho uznal za vinného, ale na druhej strane neakceptoval náhradu za zníženie majetku žalobcu ako
poškodeného v spojení s takýmto konaním. Právna ochrana práv žalobcu bola zákonná, čo do dôvodu
a výšky a bola potrebná. Existovala v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním priestupcu.

18. Trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti považujú za účelne vynaložené trovy. Účelnosť sa dá
stotožniť s právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy SR. Nepredstavujú „individuálny
vzťah“ medzi účastníkom konania a jeho právnym zástupcom, ale ústavou a medzinárodnými normami
priznané právo.

19. V administratívnom konaní boli dvaja rovnocenní účastníci. Správny orgán autoritatívne rozhodol,
či k porušeniu práva jedným z účastníkov voči druhému došlo alebo nedošlo. Následne vyvodzoval
zodpovednostné vzťahy k štátu (uznanie za vinného, sankcia plus paušálna náhrada trov štátu) a k
druhému účastníkovi konania (náhrada škody, avšak bez náhrady za právnu ochranu).

20. Rozhodnutie o náhrade trov konania (aj v administratívnom konaní) tvorí súčasť rozhodnutia vo veci
a jeho odôvodnenie treba posudzovať v kontexte celého konania a rozhodnutia. Výklad slova „môže“
pri aplikácii § 31 ods. 2 Správneho poriadku žalovaným porušuje práva žalobcu zaručené v článku 36
ods. 1 Listiny základných ľudských práv, článku 46 ods. 1 a článku 47 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods.
1 Dohovoru o ľudských právach.

21. Každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Toto právo na
ochranu bolo zo strany žalovaného formalizovaním potlačené, čím sa napadnuté rozhodnutie stalo
nespravodlivé, zasahujúce aj do Ústavou SR zaručeného práva na ochranu majetku v zmysle článku
20 ods. 1 Ústavy SR.

22. Podľa žalobcu orgán verejnej správy poskytol svojim rozhodnutím väčšiu ochranu porušovateľovi
práva ako poškodenému. Rozhodnutia orgánov štátu by nemali byť základom ďalších konaní. V tomto
prípade, by išlo o konanie o náhradu škody, pričom takéto ďalšie konanie, by len zbytočne zaťažovalo
súdny systém.

23. Žalovaný, po doručení mu repliky žalobcu, nevyužil právo podať dupliku.

24. Ďalší účastník konania sa k žalobe nevyjadril, v konaní pred súdom k veci nepodal žiadne stanovisko.
Po poučení zo strany súdu sa ani nevzdal účastníctva v konaní pred správnym súdom v zmysle § 32
ods. 4 SSP.

25. Správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP, preto
rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 08.08.2019. Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 01.08.2019.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane jemu predchádzajúceho



prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, preto rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v žalobou napadnutej časti o nároku žalobcu na
náhradu škody zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) SSP v spojení s § 191 ods. 2 SSP a vec
vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

27. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 2 písm. b); správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

30. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

31. Primárne správny súd posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Aktívna
procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný
subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to
postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na jeho právach napadnutým rozhodnutím
vydaným v administratívnom konaní alebo postupom orgánov verejnej správy.

32. Judikatúra súdov priznáva status aktívne legitimovanej osoby oprávnenej podať žalobu
proti rozhodnutiu vydanému v priestupkovom konaní, pokiaľ žaloba poškodeného (ako účastníka
administratívneho konania v tejto časti) smeruje voči výroku o náhrade škody. Ak je poškodený
účastníkom správneho konania o priestupku pri uplatňovaní nároku na náhradu škody (§ 72 písm. b)
zákona o priestupkoch), potom je aj účastníkom konania pred súdom, zároveň aktívne legitimovaným
na podanie žaloby (§ 178 ods. 1 SSP, § 32 ods. 1 SSP) aj pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré mu
pri uplatnení a v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody vznikli. Správny súd teda akceptuje
status aktívne legitimovanej osoby žalobcu, ak namieta nepriznanie náhrady trov konania vrátane trov
právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v administratívnom konaní v súvislosti s uplatnením náhrady
škody v priestupkovom konaní ako poškodenému a bránením svojich práv, navyše, ak túto náhradu trov
konania považuje za škodu v podobe zmenšenia majetku.

33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

34. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/1995 Z. z.; priestupku proti poriadku na úseku katastra sa
dopustí ten, kto poškodí, neoprávnene premiestni, odstráni alebo zničí meračskú značku, signál alebo
iné zariadenie bodu polohového bodového poľa.

35. Podľa § 74 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z.; za priestupok môže správa katastra uložiť
pokutu do 3 000 Sk za konanie uvedené v ods. 1 písm. e). (Poznámka súdu 99,58 Eur po prepočítaní
konverzným kurzom 30,126 Sk = 1 Euro podľa § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z.)

36. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.; ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená
majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len "poškodený"), pôsobí správny
orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená.



37. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.; ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola
dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

38. Konanie o náhrade škody je časťou konania priestupkového, jedná sa o tzv. adhézne konanie o
majetkovej škode, ktorá bola spáchaným priestupkom spôsobená a možno ho viesť v rámci "klasického"
správneho konania vo veci priestupku. Ide v ňom o riešenie majetkového sporu medzi poškodeným a
priestupcom, ktorý v súvislosti s protiprávnym konaním spôsobil poškodenému škodu.

39. Z administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutie o priestupku v časti o vine, uložení sankcie a
uložení povinnosti zaplatiť trovy konania štátu nebolo napadnuté odvolaním, teda v tejto časti nadobudlo
právoplatnosť. Spornou zostala otázka uplatnených nárokov žalobcom v administratívnom konaní, ktoré
uplatnil ako poškodený. Poškodený podaním zo dňa 11.06.2018 uplatnil náhradu škody vo výške 130 Eur
titulom zaplatenia za vytýčenie hranice pozemkov jeho vyhotoviteľovi Ing. S. P. - GEOPLAN, so sídlom
Tr. SNP č. 75, Banská Bystrica. Výšku uplatnenej škody preukázal overenou kópiou príjmového dokladu
vystaveného geodetickou spoločnosťou zo dňa 10.04.2018. Podaním zo dňa 12.09.2018 žiadal priznať
náhradu trov konania spočívajúcu v sume 1,60 Eur titulom poplatku za overenie príjmového dokladu.
Pripojil blok z registračnej pokladne overujúceho notára. Napokon uplatnil náhradu trov konania titulom
právneho zastúpenia, keď v administratívnom konaní poveril zastupovaním advokáta Petra Fischera a
v súvislosti s tým mu vznikli trovy vo výške 171,64 Eur. Náhradu trov konania žiadal priznať podľa § 31
ods. 2 Správneho poriadku.

40. Čo sa týka právnej kvalifikácie uplatnených nárokov, správny súd zastáva názor, že škodou v
danom prípade je len suma 130 Eur, ktorá je v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním
obvineného a uplatňované sumy titulom právneho zastúpenia a titulom náhrady za overenie listiny
preukazujúcej uplatnený nárok na náhradu škody je potrebné považovať za trovy konania žalobcu v
administratívnom konaní. Škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená a preukázaná, preto nebol dôvod
postupovať podľa § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch.

41. Podľa § 77 ods. 8 zákona č. 162/1995 Z. z.; ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o
priestupkoch sa vzťahuje osobitný predpis.

42. Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb.; výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods.
3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o
nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1).

43. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.; občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako
aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c)
alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú
paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom
financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

44. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.; z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia
povinnosti uhradiť trovy konania podľa odseku 1 celkom alebo čiastočne upustiť.

45. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb.; ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

46. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento
orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli
zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.

47. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným
osobám, svedkom a znalcom uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením;
môže im tiež uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania.



48. Prvostupňový orgán verejnej správy pochybil, ak o uplatnenom nároku na náhradu trov konania
v prospech žalobcu proti účastníkovi konania ako obvinenému nerozhodol. Nepostačuje, ak takýto
svoj postup odôvodnil stručne v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správny súd zastáva názor, že
ak uplatní účastník konania nárok vyplývajúci z právneho predpisu, je povinnosťou rozhodujúceho
orgánu o takomto nároku rozhodnúť, a to buď pozitívne alebo negatívne. Len v takom prípade má
možnosť účastník konania brojiť proti nepriznaniu uplatneného nároku. Žalovaný pochybil, ak napriek
odvolacej námietke o nedostatku rozhodnutia, že o uplatnenom nároku na náhradu trov konania
prvostupňový orgán nerozhodol, takéto rozhodnutie potvrdil. Tým, že žiaden z orgánov verejnej správy
(ani prvostupňový, ani odvolací) v podstate nerozhodli (absentuje výrok) o uplatnenom nároku na
náhradu trov konania, podstatným spôsobom porušili ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, preto uplatňovaný dôvod pre
zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým orgánom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP
je dôvodný.

49. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je, či žalobcovi bolo možné priznať voči priestupcovi
uplatnený nárok na náhradu trov konania. Správny súd sa nestotožnil s interpretáciou orgánom verejnej
správy aplikovanej právnej normy - § 31 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny
poriadok“). Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu vyplýva, že oba
orgány verejnej správy v zásade správne považovali uplatnenú sumu (titulom trov právneho zastúpenia
a náhrady za overenie listiny) za trovy konania, a nie za škodu s poukazom na ustanovenie § 77 ods.
8 Katastrálneho zákona, § 51 Zákona o priestupkoch a § 31 Správneho poriadku.

50. Ustanovenie § 31 ods. 2 Správneho poriadku umožňuje orgánu verejnej správy uložiť povinnosť
tomu účastníkovi konania, ktorý zavinil trovy konania, aby ich nahradil ostatným účastníkom konania. Je
zrejmé, že v správnom konaní sa neuplatňuje zásada úspechu, čo je spôsobené osobitným charakterom
správneho konania vo vzťahu orgán verejnej správy a účastník konania, avšak jej prelomením je
ustanovenie § 31 ods. 2, ktoré výnimočne pokiaľ sú splnené v zákone uvedené podmienky, umožňuje
zaviazať účastníka konania, ktorý zavinil trovy na ich náhradu buď správnemu orgánu alebo aj ďalším
účastníkom konania. Predpokladom je vznik takýchto trov zavinením účastníka konania. Správny súd
sa nestotožňuje so záverom žalovaného, že trovy poškodeného v súvislosti s uplatňovaním nároku
na náhradu škody, konkrétne trovy právneho zastúpenia a trovy overenia dokladu preukazujúceho
škodu, nevnikli v danom prípade zavinením účastníka správneho konania obvineného z priestupku.
Uplatňovanie nároku na náhradu škody poškodeným v súvislosti s protiprávnym konaním a s tým
spojené trovy konania, vzniknú vždy zavinením priestupcu.

51. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že priestupca na vzniku týchto trov nenesenie žiadnu vinu, pretože
sa jedná o vzťah medzi advokátom a klientom - poškodeným, správny súd sa s takýmto záverom
nestotožňuje. Je pravdou, že závisí od vôle poškodeného, či sa nechá zastúpiť právnym zástupcom
pri uplatňovaní náhrady škody, aj to, že predtým, ako sa rozhodne pre takéto zastúpenie je advokát
povinný informovať ho o výške odmeny, avšak uvedené je právne irelevantné vo vzťahu k otázke, či trovy
právneho zastúpenia v danom prípade vznikli zavinením priestupcu. Bez ohľadu na výšku trov právneho
zastúpenia, bez ohľadu na ich pomer k výške škody sa jedná vždy o trovy konania vzniknuté zavinením
priestupcu, pretože pokiaľ by nedošlo z jeho strany k protiprávnemu konaniu, k spáchaniu priestupku, pri
ktorom poškodenému vznikla škoda, žiadne trovy by poškodenému nevznikli. Správny súd sa stotožňuje
s argumentáciou žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci pri interpretácii a aplikovaní
ustanovenia § 31 ods. 2 Správneho poriadku s dopadom na ústavnoprávne aspekty a medzinárodné
zmluvy. Preto správny súd vyhodnotil za opodstatnené aj tie žalobné body, ktorými žalobca tvrdil
nesprávne právne posúdenie veci ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia aj v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

52. Ak zákon umožňuje poškodenému uplatniť nárok na náhradu škody priamo v priestupkovom konaní,
nemožno nepriznať pri realizovaní tohto práva účastníkovi konania právo na náhradu trov právneho
zastúpenia. Správny súd zastáva názor, že práve pre takéto prípady prichádza do úvahy aplikácia
ustanovenia § 31 ods. 2 druhá časť vety za bodkočiarkou Správneho poriadku. Na podporu takéhoto
záveru poukazuje aj na právnu úpravu obsiahnutú v Trestnom poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.), ktorý
v ustanovení § 557 ods. 1 a ods. 2 upravuje, že ak bol poškodenému aspoň z časti priznaný nárok na
náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu
trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátene trov vzniknutých pribraním



splnomocnenca. Trestný poriadok umožňuje, aby bol poškodený uspokojený v trestnom konaní aj
pokiaľ ide o trovy potrebné na účelné uplatnenie svojho nároku na náhradu škody v tzv. adhéznom
konaní. Povinnosť nahradiť poškodenému trovy sa vzťahuje na všetky vynaložené potrebné výdavky
na účelné uplatňovanie svojho nároku na náhradu škody v adhéznom konaní, bez ohľadu na to, či
sa poškodenému ním uplatňovaný nárok priznal celkom, alebo len z časti a so zvyškom nároku bol
poškodený podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázaný na občianske súdne konanie alebo na
konanie pred iným príslušným orgánom. Z komentára k Trestnému poriadku vyplýva, že ak poškodený
splnomocní zastupovaním advokáta, trovy s tým spojené treba spravidla posudzovať ako trovy potrebné
na účelné uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní.

53. Aj trovy konania vzniknuté poškodenému v priestupkovom konaní musia spĺňať požiadavku
účelnosti. Za takéto je nutné považovať aj trovy právneho zastúpenia účastníka konania, ktorý v zmysle
§ 17 ods. 1 Správneho poriadku je oprávnený v konaní sa nechať zastúpiť. Za predpokladu, že
účastník konania nemá právnické vzdelanie je potrebné takéto zastúpenie akceptovať a vzhľadom na
to, že sa jedná o zavinené protiprávne konanie priestupcu, je takéto účelne vynaložené trovy konania
poškodeného nutné považovať zároveň za vzniknuté zavinením priestupcu, na zaplatenie ktorých mal
byť zaviazaný.

54. Ustanovenie § 77 zákona č. 372/1990 Zb. upravuje náležitosti výroku rozhodnutia o priestupku,
medzi ktoré okrem iných patrí aj rozhodnutie o trovách konania. To, že v ustanovení je výslovne uvedené
(§ 79 ods. 1) neznamená, že by vo výroku rozhodnutia o priestupku, pokiaľ si poškodený uplatní nárok na
náhradu škody nemuselo byť rozhodované o trovách konania poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti
s uplatnením nároku na náhradu škody a v konaní o nej, o to viac, ak takýto nárok žiadal poškodený
priamo priznať a obvineného na ne zaviazať.

55. Správny súd nepovažuje za udržateľný taký záver, že vznik trov právneho zastúpenia v danom
prípade nezavinil priestupca, ale samotný poškodený, keďže si zvolil právneho zástupcu na základe
svojho rozhodnutia, podľa svojej vôle sa dal zastúpiť advokátom. V konečnom dôsledku, by takýto postup
orgánov verejnej správy znamenal obmedzenie prístupu k spravodlivosti v správnom konaní, resp. by
to mohlo viesť k uplatňovaniu náhrady škody po ukončení priestupkového konania v samostatnom
občianskom súdnom konaní, čo by neprimerane a zbytočne zaťažovalo súdny aparát, ak právna úprava
predpokladá rozhodovať o uplatnenom nároku poškodeným na náhradu škody priamo v priestupkovom
konaní v rámci adhézneho konania. Niet pochýb o tom, že právne zastúpenie poškodenému poskytne
kvalifikovanejšiu ochranu pri uplatňovaní jeho práv, tiež pri obrane proti porušovateľovi práva, a preto
nemožno obmedziť túto možnosť právneho zastúpenia, resp. odradiť poškodeného nechať sa zastúpiť
advokátom v priestupkovom konaní pri uplatňovaní svojich práv len z dôvodu vzniknutých nákladov
spojených s právnym zastupovaním, ktoré by mu v priestupkovom konaní nemal/nemohol priestupca
uhradiť, avšak v občianskom súdnom konaní by nárok na tieto trovy už mal.

56. Správny súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil rozhodnutie žalovaného a výrok prvostupňového
rozhodnutia o priestupku v časti o náhrade škody vzhľadom na to, že prvostupňový orgán nerozhodol
negatívnym výrokom o uplatnenom nároku v celom rozsahu, keďže žalobca uplatnenú sumu nesprávne
označoval za škodu, s čím sa orgán verejnej správy nižšieho stupňa nanovo vysporiada a rozhodne
aj o uplatnenom nároku na náhradu trov konania poškodeného v súvislosti s uplatnením náhrady
škody podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku. Zároveň zohľadní pri rozhodovaní aktuálny skutkový stav
(priestupca už škodu nahradil), čo uvedie v odôvodnení rozhodnutia (§ 70 ods. 2 zákona o priestupkoch).
Keďže o uplatnenej náhrade trov konania poškodeného nebolo vôbec rozhodnuté ani prvostupňovým
orgánom, v záujme zachovania dvojinštantnosti konania, správny súd zrušil v žalobou napadnutej časti
aj výrok prvostupňového rozhodnutia o náhrade škody a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čím mu umožnil
o uplatnenom práve poškodeného v adhéznom konaní rozhodnúť.

57. V súlade s § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom,
ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku.

58. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške priznaných trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.
2 SSP).



Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.