{"guid": "123eab03-4fbe-4006-bc84-ac77a9ef0440:95f70964-7124-4d60-9243-a56539f307a6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7016200637.1", "spisova_znacka": "6S/62/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/62/2016 z 17. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 17. mája 2017, sp. zn. 6S/62/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7016200637.1", "identifikacne_cislo": "7016200637", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2017-05-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-73.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 73 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-73.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-73"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-73"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95f70964-7124-4d60-9243-a56539f307a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200637.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200637.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7016200637.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/62/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200637
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200637.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: SIMONI SLOVAKIA,
s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 4, 040 17 Košice - Barca, IČO: 45 267 073, zastúpený: Advokátska
kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 321802/2016 zo dňa 23. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 321802/2016 zo dňa 23.03.2016, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1802477/2015 zo dňa 18.12.2015.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane - Daňový úrad Košice
rozhodnutím č. 1802477/2015 z 18.12.2015 podľa § 76 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zamietol návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Košice č.
9801404/5/102248/2014 z 26.05.2014, ktorým bol určený žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie september 2012.

3. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu  za zdaňovacie obdobie september 2012, výsledkom ktorej bol určený rozdiel v sume 10.468,07
Eur na dani z pridanej hodnoty a to rozhodnutím č. 9801404/5/102248/2014 z 26.05.2014. Žalobcovi
nebolo uznané právo na odpočítanie dane v celkovej sume 10.468,07 Eur z faktúr č. XXXXXXXX
(DPH 5.454,19 Eur) a č. XXXXXXXX (DPH 5.013,88 Eur) vystavených spoločnosťou HUGMAX spol. s
r.o., B. X, K. za stavebné a rekonštrukčné práce v prenajatých priestoroch na ul. W. XX, A. z dôvodu
porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane vykonaným
dokazovaním preukázal, že v zdaňovacom období september 2012 sa zdaniteľné obchody neuskutočnili,
spoločnosti HUGMAX spol. s r.o. nevznikla daňová povinnosť a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutie odvolanie, ktoré bolo podané v rozpore s § 14
Daňového poriadku o elektronickom doručovaní a taktiež nebola dodržaná zákonná lehota na podanie
odvolania v zmysle § 72 ods. 3 Daňového poriadku a na základe týchto skutočností správca podané
odvolanie zamietol.



4. Žalobca 30.07.2014 podal v uvedenej veci návrh na obnovu konania a ako novú skutočnosť, ktorá
môže mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, nemohla sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka
konania uviedol potvrdenie vlastníka nebytových priestorov na ul. W. XX M. A. - spoločnosti K. W., s.r.o.
z 25.07.2014, ktorá potvrdila búracie práce v mesiaci september 2012. Správca dane rozhodnutím č.
9801404/5/4030729/2014 z 02.09.2014 zamietol návrh žalobcu na obnovu konania, lebo nepovažoval
predmetné potvrdenie vlastníka nebytových priestorov za relevantný dôkaz, ktorý má podstatný vplyv
na výrok rozhodnutia a ktorý sa nemohol v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu ako daňového
subjektu. Žalobca sa voči rozhodnutiu odvolal a žalovaný rozhodnutím č. 1100303/1/539643/2014/5309
z 08.12.2014 odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu porušenia
§ 63 Daňového poriadku. Následne správca dane vydal nové rozhodnutie č. 9801404/5/341633/2015
z 13.02.2015, ktorým zamietol návrh žalobcu na obnovu konania. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal
odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 753824/2015 z 08.06.2015 opätovne rozhodnutie správcu
dane zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu porušenia § 63 Daňového poriadku. Následne
správca dane vydal rozhodnutie č. 1802477/2015 z 18.12.2015, ktorým opätovne zamietol návrh na
obnovu konania. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č.
321802/2016 z 23.03.2016 potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na
obnovu konania.

5. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že z ustanovenia § 75 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku vyplýva, že dôvodom obnovy konania sú nové skutočností alebo dôkazy len
vtedy ak vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia, ale existovali už v čase keď sa vec prejednávala
v pôvodnom konaní, ale účastník daňového konania o nich nevedel, alebo ich bez vlastného zavinenia
nemohol v konaní uplatniť. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi ako daňovému subjektu bolo v priebehu
daňovej kontroly uložené, aby relevantnými dokumentmi preukázal skutočnú realizáciu stavebných a
rekonštrukčných práv v mesiaci september 2012 a to výzvou z 03.09.2013 č. 9801404/5/4012873/2013
na objekte kaviarne V. v Bratislave N. W.P.N. XX - projektová dokumentácia, stavebné povolenie,
stavebný denník, identifikácia stavebného dozoru, revízne správy, statické posudky, presný popis
realizovaných prác a dodávok a inú podpornú dokumentáciu preukazujúcu realizáciu týchto prác.
Žalobca sa dňa 16.10.2013 dostavil k správcovi dane, ale požadovanú dokumentáciu nepredložil
(zápisnica č. 9800404/5/4685285/2013). Na žiadosť žalobcu správca dane stanovil nový termín na
predloženie dokladov, avšak doklady neboli predložené ani v tejto lehote, ani do konca daňovej kontroly,
t. j. k 28.11.2013. Doklady žalobcom neboli predložené ani vo vyrubovacom konaní, ktoré bolo ukončené
19.05.2014 úradným záznamom, nakoľko žalobca sa ani nezúčastnil prerokovania pripomienok a ani v
termíne, ktorý bol opakovane preložený na základe jeho požiadavky. Z toho je zrejme, že správca dane
poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor na preukázanie jeho tvrdení o oprávnenosti uplatneného
odpočítania dane z faktúr vystavených HUGMAX spol. s r.o. za stavebné a rekonštrukčné práce, ktoré
mali byť vykonané už septembri 2012. Správca dane oprávnene zamietol návrh na obnovu konania, keď
skutočností uvedené v návrhu žalobcu na obnovu konania nepovažoval za novú skutočnosť alebo dôkaz,
ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania, pretože  tieto nemali preukaznú vypovedaciu hodnotu a nepreukázali tvrdenia
žalobcu v súvislosti s vykonanými stavebnými prácami spoločnosťou HUGMAX spol. r. o. v zdaňovacom
období september 2012. Predmetné potvrdenie preukazuje dobu skutočnej realizácie stavebných prác,
čo uvádza aj samotný žalobca, avšak nevyvracia závery správcu dane o neoprávnenom uplatnení
odpočítania dane z preverovaných faktúr. Toto potvrdenie nie je podložené žiadnym relevantným
dôkazom a žalobca ho mohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania.
Skutočnosť, že toto potvrdenie obdŕžal až po vydaní rozhodnutia nemá na tento záver vplyv. V tejto
súvislosti uviedol, že na obnovu konania nestačí, aby dôkazy boli len nové, musia byť takej kvality, že
keby sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli by zmeniť rozhodnutie správcu dane vo veci. V danom
prípade skutková otázka celého prípadu tak, ako bola ustálená v pôvodnom konaní ostáva nezmenená.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zdaniteľné obchody zo strany spoločnosti
uvedenej na faktúrach ako dodávateľ, t. j. HUGMAX spol. s r.o. boli uskutočnené tak, ako je uvedené
v predmetným faktúrach, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie
dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Dôkazné bremeno
preukázania dôvodov na povolenie obnovy konania a teda ich podstatného vplyvu na výrok pôvodného
rozhodnutia je na daňovom subjekte, v danom prípade žalobcovi a tento nepredložil také dôkazy, ktoré
by zakladali dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, preto bol
postup správcu dane, ktorý zamietol návrh na obnovu konania v súlade s platnými právnymi predpismi.



6. K námietke týkajúcej sa prenášania zodpovednosti daňového subjektu za porušenie zákonných
predpisov obchodného partnera uviedol, že podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Všeobecné právne predpisy síce podnikateľským subjektom
priamo neukladajú povinnosť, aby si preverovali svojich obchodných partnerov, avšak vo vlastnom
záujme každého vstupujúceho do obchodných vzťahov je zachovávanie náležitej miery obozretnosti a
zabezpečenie si potrebných podkladov pre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie
dane, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na tento subjekt.

7. Včas podanou žalobou žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného č. 321802/2016 z 23.03.2016, ako
aj rozhodnutie prvostupňového orgánu- Daňového úradu Košice č. 1802477/2015 z 18.12.2015 zrušiť
a vec vrátiť späť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

8. V dôvodoch žaloby odcitoval a poukázal predovšetkým na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009
Z. z. a uviedol, že jedným z dôvodov na obnovu konania je skutočnosť, že vyšli najavo nové dôkazy,
ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania. Je toho názoru, že predložené potvrdenie prenajímateľa nebytových priestorov na
ul. W. XX v Bratislave - spoločnosti K. W., s.r.o., so sídlom W. XX, Bratislava je dôkazom preukazujúcim,
že k dodaniu služieb a teda k zdaniteľnému plneniu došlo v mesiaci september 2012. Nebol spôsobilý
predložiť dôkaz o výkone prác v priestoroch počas mesiaca september 2012 počas daňového konania,
keďže tento dôkaz obdŕžal až 25.07.2014. Je toho názoru, že potvrdenie vystavené spoločnosťou K.
W., s.r.o. je dôkazom majúci podstatný vplyv na rozhodnutie správcu dane č. 9801404/5/2102248/2014
z 26.05.2014. Aj vlastník priestorov nachádzajúcich sa na prízemí ul. W. XX M. A. potvrdil, že
búracie práce boli v priestoroch realizované v mesiaci september 2012. V priebehu celého daňového
konania základným dôvodom, pre ktorý správca dane mu nepriznal nadmerný odpočet DPH bolo, že
nepreukázal, že práce vyfakturované spoločnosťou HUGMAX, spol. s r.o. v mesiaci september 2012, na
základe ktorých si uplatňuje odpočet neboli skutočne realizované v mesiaci september. Už nemal žiadne
iné dôkazy, ktoré by vedel predložiť správcovi dane na preukázanie skutočnosti, že práce vykonala
spoločnosť HUGMAX, spol. s r.o. a predložil správcovi dane faktúru č. XXXXXXXX z 13.09.2012 na
sumu 32.707,13 Eur, č. XXXXXXXX z 27.09.2012 na sumu 30.083,29 Eur, zmluvu o dielo medzi ním a
spoločnosťou HUGMAX spol. s r.o., preberací protokol z 27.09.2012, výzvu na odstránenie vád diela,
rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava z 23.10.2012, oznámenie k ohláseniu stavebných
úprav Mestskej časti Bratislava - Staré mesto z 26.11.2012 a 28.02.2013, titulnú stranu projektovej
dokumentácie, protokol o skúške č. 20130828 na kvalitatívne zhodnotenie hluku, fotodokumentáciu
objektu N. W. XX v Bratislave pred a po rekonštrukcii. Nedisponoval už inou dokumentáciou týkajúcou
sa uvedenej stavby. Nebol spôsobilý predložiť správcovi dane iné ním žiadané dokumenty, keďže nimi
nedisponoval a nevedel zabezpečiť splnenie tejto povinnosti zo strany spoločnosti HUGMAX, spol. s
r.o., preto považoval a považuje potvrdenie spoločnosti K. W., s.r.o. za dôkaz preukazujúci, že stavebné
práce sa v nebytových priestoroch na ul. W. XX M. A. realizovali v mesiaci september 2012 a ide o
dôkaz, ktorý by mal vyvrátiť pochybnosti správcu dane o čase realizácie stavebných práce. Postupom
správcu dane, ako aj žalovaného v tomto konaní došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok
na náhradu trov konania. Uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane.
Vo svojom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli uvedené v
odvolaní a ktoré korešpondujú s námietkami uvedenými v podanej žalobe. Uviedol, že námietky žalobcu
uvedené v podanej žalobe sú neopodstatnené a nie je možné ich akceptovať tak, ako to uviedol aj v
odôvodnení svojho rozhodnutia.

10. Žaloba na súd napadla 01.06.2016 a dňom 30.06.2016 stratil účinnosť Občiansky súdny poriadok,
t. j. zákon č. 99/1963 Zb.. Od 01.07.2016 je účinný zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“).

11. Podľa § 491 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutie účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa
tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno
uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo



právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase.

12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP za splnenia zákonom stanovených podmienok bez nariadenia
pojednávania preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby,
písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného i správcu dane a dospel k
záveru, že žaloba je nedôvodná.

13. Žalobca ako daňový subjekt podal návrh na obnovu konania vo veci daňového konania ukončeného
právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 9801404/5/2102248/2014 zo dňa 26.05.2014,
ktorým bol určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2012. Ako dôvod obnovy
konania uviedol: „Keď vyšli najavo nové dôkazy, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
ktoré sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia daňového subjektu.“ Za účelom preukázania, že
stavebné práce v prenajatých nebytových priestoroch nachádzajúcich sa na ul. W. XX M. A. boli
vykonané v mesiaci september 2012, listom z 20.03.2014 požiadal spoločnosť K. W., s.r.o. so sídlom
W. XX, Bratislava ako vlastníka a prenajímateľa o potvrdenie uvedenej skutočnosti. Táto spoločnosť na
jeho žiadosť nereagovala a listom z 18.06.2014 opätovne požiadal spoločnosť o vydanie potvrdenia.
Odpoveď na jeho žiadosti spoločnosť K. W., s.r.o. mu zaslala až dňa 25.07.2014, a preto nebol spôsobilý
predložiť tento dôkaz pred vydaním rozhodnutia z 26.05.2014.

14. Podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem
rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3
sa obnoví na návrh účastníka konania, alebo z úradnej moci len, ak

a) vyšli najavo nové skutočností alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa
dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

15. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý
vo veci rozhodol v prvom stupni.

16. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia návrh na obnovu konania musí byť podaný do 6 mesiacov
odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však
do 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno
predĺžiť, ani odpustiť ich zmeškanie.

17. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa
ods. 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa ods. 4.

18. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania
nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.

19. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že žalobca podal návrh na obnovu konania
podľa § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku teda, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania, konkrétne predloženie potvrdenia od spoločnosti K. W., s.r.o. zo dňa 25.07.2014, o
ktoré žalobca požiadal písomne listom z 20.03.2014 a opakovane 18.06.2014.

20. Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s
prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že žalobca ako daňový subjekt má
okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať
prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia,
ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda na ňom je dôkazné bremeno. Daňový subjekt
dôkazné bremeno plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený
a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, za zachovania



procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane, alebo iné skutočností pre
správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej
vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje sa dôsledne
zásada voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu
k potrebným zisteniam.

21. Z judikatúry Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen
umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa
reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov
má aj povahu faktu, teda že tovary a služby, ktoré sú deklarované na faktúre boli skutočne dodané
platiteľom uvedeným na danej faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len
jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať a za
správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane
uplatňuje musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené a
najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou
uvedenou na faktúre. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na
odpočítanie dane je vychádzať nielen z dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom,
ale aj zo zistení, či predložením dokladov neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného
obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod
podľa faktúry nie je uskutočnený tak, ako je na nej uvedené, potom len formálna existencia faktúry
nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.. Podmienky uvedené
v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie. Ich nesplnenie nie je
možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca
požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje  preukázal
existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej
stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Žalobca musí vedieť preukázať
uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Ak žalobca neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže
byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

22. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu (v danom
prípade žalobcu), ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočností, pričom správca dane tieto
dôkazy len vykonáva. Dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady
vyhľadávacej, ale v závislosti v priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním
zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.
V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je
spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

23. Žalobcovi v priebehu daňovej kontroly bolo uložené, aby relevantnými dokumentmi preukázal
skutočnú realizáciu stavebných a rekonštrukčných prác v mesiaci september 2012 na objekte kaviarne V.
v Bratislave N. W.P.N. XX - projektová dokumentácia, stavebné povolenie, stavebný denník, identifikácia
stavebného dozoru, revízne správy, statické posudky, presný popis realizovaných prác a dodávok a
inú podpornú dokumentáciu preukazujúcu realizáciu týchto prác. Žalobca požadovanú dokumentáciu
nepredložil, preto správca dane na jeho žiadosť stanovil nový termín na predloženie dokladov, avšak
doklady neboli predložené ani v tejto lehote, ba ani do konca daňovej kontroly, t. j. k 28.11.2013. Doklady
neboli predložené ani vo vyrubovacom konaní, ktoré bolo ukončené 19.05.2014 úradným záznamom,
nakoľko žalobca sa nezúčastnil prerokovania pripomienok ani v termíne, ktorý bol opakovane preložený
na základe jeho požiadavky. Z uvedeného je zrejme, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný
časový priestor na preukázanie jeho tvrdení o oprávnenosti uplatneného odpočítania dane z faktúr
vystavených daňovým subjektom HUGMAX spol. s r.o. za stavebné a rekonštrukčné práce, ktoré mali
byť vykonané už septembri 2012, ako to vyplýva z predložených faktúr.

24.  Obnova konania je opravným prostriedkom predstavujúcim výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Uplatní sa len vtedy, ak v ukončenom konaní nebol



náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci. V konaní o návrhu na obnovu konania sa preto nemožno
vyjadrovať k právnemu posúdeniu vykonaných dôkazov a teda ani k voľnému hodnoteniu dôkazov v
právoplatne ukončenom konaní. Konanie o povolení alebo nariadení obnovy konania taktiež nemôže
nahrádzať odvolacie konanie.

25. Ako už bolo uvedené, žalobca v návrhu na obnovu konania ako dôvod uviedol § 75 ods. 1 písm. a)
Daňového poriadku a pripojil potvrdenie vlastníka nebytových priestorov na W. XX M. A. - spoločnosti
K. W., s.r.o. z 25.07.2014, ktorá potvrdila búracie práce v mesiaci september 2012.

26. S prihliadnutím na výsledky kontroly, keď žalobca, ale ani jeho dodávateľ uvedený na faktúrach
HUGMAX spol. s r.o., ani subdodávateľ BORETTO, s.r.o. nepreukázali opodstatnenosť fakturácie
stavebných prác, správca dane ani žalovaný nepovažoval skutočností uvedené v návrhu na obnovu
konania a to potvrdenie vlastníka nebytových priestorov z 25.07.2014 za takú skutočnosť, ktorá
by mala podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, pretože listinné dôkazy predložené žalobcom a
to potvrdenie vlastníka nebytových priestorov z 25.07.2014, ani listy žalobcu zasielané vlastníkovi
nebytových priestorov z 20.03.2014 a opakovane z 18.06.2014 nemali preukaznú vypovedaciu hodnotu
a nepreukazovali tvrdenie žalobcu v súvislosti s vykonanými stavebnými prácami spoločnosťou
HUGMAX spol. s r.o. v zdaňovacom období september 2012. Potvrdenie vlastníka nebytových priestorov
z 25.07.2014 preukazuje dobu skutočnej realizácie stavebných prác, čo uvádzal aj samotný žalobca,
avšak nevyvracia závery správcu  dane o neoprávnenom uplatnení odpočítania dane z preverovaných
faktúr. Toto potvrdenie nie je podložené totiž žiadnym relevantným dôkazom a napokon žalobca takéto
potvrdenie mohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania. Skutočnosť, že
uvedené potvrdenie obdŕžal až 25.07.2007, t. j. až po vydaní rozhodnutia správcom dane, nemá na tento
záver žiaden vplyv.

27. Je potrebné zdôrazniť, že na obnovu konania nestačí, aby dôkazy boli len nové, musia byť takej
kvality, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli by zmeniť rozhodnutie správcu dane vo veci.
V danom prípade skutková stránka celého prípadu tak, ako bola ustálená v pôvodnom konaní ostáva
nezmenená. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zdaniteľné obchody zo strany
spoločnosti uvedenej na faktúrach ako dodávateľ HUGMAX, spol. s r.o. boli uskutočnené tak, ako
je uvedené v predmetných faktúrach, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok
pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.. Predložené potvrdenie z 25.07.2014
preukazuje len dobu skutočnej realizácie stavebných prác, čo napokon uvádzal aj samotný žalobca,
ale nepreukazuje to, že tieto práce skutočne boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, t. j.
HUGMAX, spol. s r.o..

28. Na základe uvedených skutočností, ako aj na základe toho, že dôkazné bremeno preukázania
dôvodov na povolenie obnovy konania a teda ich podstatného vplyvu na výrok pôvodného rozhodnutia
je na žalobcovi, krajský súd dospel k názoru, že postup správcu dane, ktorý zamietol návrh na obnovu
konania bol v súlade s platnými právnymi predpismi, nakoľko žalobca k návrhu na obnovu konania
nepredložil také dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 75 ods. 1 písm.
a) Daňového poriadku.

29. Preto krajský súd neakceptuje námietky žalobcu uvedené v žalobe a považuje ich za
neopodstatnené.

30. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

31. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý si uplatnil
trovy konania nepriznal právo na ich náhradu, lebo v konaní úspešný nebol. Žalovaný si neuplatnil
náhradu trov konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom
znení).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehota  na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal



jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}