{"guid": "123729a9-aded-4efa-8101-940203f5fd13:1e15d8fa-c866-4970-851d-9e783bfe9a3a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4115228596.2", "spisova_znacka": "8Co/272/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/272/2018 z 7. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 7. januára 2019, sp. zn. 8Co/272/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4115228596.2", "identifikacne_cislo": "4115228596", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2019-01-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e15d8fa-c866-4970-851d-9e783bfe9a3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4115228596.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4115228596.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4115228596.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/272/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228596
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115228596.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcov: 1. F. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. K. XXX a 2. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. XXX/XX, obaja zastúpení
advokátskou kanceláriou: Lukačka s. r. o., so sídlom Bratislava, Tehelná 25, IČO: 36 858 927 proti
žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený
advokátskou kanceláriou: BG Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Zámocká 36, IČO: 47 249 561, o
nahradenie škody vo výške 11.000,-Eur, o zastavení konania a o trovách konania, o odvolaní žalovaného
proti výroku o trovách konania uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 28. februára 2018, č. k.
10C/510/2015-276, v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. júla 2018, č. k. 10C/510/2015-297,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania žalobcom
v 2. rade  z r u š u j e   a vec v rozsahu zrušenia   v r a c i a   súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie (aj v časti nároku
žalobkyne v 1. rade) zastavil (I.), žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni
v 1. rade v plnom rozsahu a proti žalobcovi v 2. rade v rozsahu 30 % (II.) žalobcovi v 2. rade vráti
súdny poplatok zo žaloby v sume 155,30 eura cestou Slovenskej pošty a. s. po právoplatnosti tohto
uznesenia (III.). Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, 145 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobcovia žalobou
požadovali, aby súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 1. rade škodu
11 000 eur a žalobcovi 2. rade škodu 9 000 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 21. 09. 2015
do zaplatenia. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že ju navrhol zamietnuť, pričom okrem iného
vzniesol námietku premlčania. Žalobcovia na podanej žalobe naďalej trvali. Právny zástupca žalobcov
pred pojednávaním uznal vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a preto navrhol pripustiť zmenu
žaloby, ktorý návrh súd právoplatným uznesením nepripustil a po čiastočnom späťvzatí rozhodol o
zastavení konania v časti nároku žalobcu v 2. rade, pričom o nároku na náhradu trov konania nerozhodol
a následne vzal žalobu celkom späť. Pretože žalobkyňa v 1. rade vzala žalobu celkom späť súd prvej
inštancie konanie zastavil. Pretože žalobcovia v 1. a 2. rade zavinili zastavenie konania tým, že vzali
späť žalobu bez toho aby žalovaný splnil požadovanú povinnosť, patrí náhrada trov konania žalovanému
podľa § 256 ods. 1 CSP. Pretože však žalobkyni v 1. rade bolo v priebehu konania priznané oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov celkom a žalobcovi 2. rade v rozsahu 70 %, súd pred rozhodnutím skúmal,
či na strane žalobcov nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalovanému
túto náhradu nemal priznať. Vzhľadom na to, že z konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 10C/368/2016 mal súd prvej inštancie vedomosť, že žalobkyňa v 1. rade disponuje s finančnou
hotovosťou 30 000 eur, dospel k záveru, že na jej strane nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by súd nemal žalovanému priznať náhradu trov konania a tak rozhodol tak, že žalovanému priznal



tento nárok proti žalobkyni v 1. rade v plnom rozsahu a pretože z uvedeného konania mal za preukázané,
že na strane žalobcu 2. rade pretrvajú nepriaznivé majetkové pomery, priznal súd žalovanému proti
žalobcovi 2. rade iba nárok na náhrad trov v rozsahu 30 % vychádzajúc z toho, že mu bolo v priebehu
konania právoplatne priznané oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 70 %. Záverom
uviedol, že o výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
uznesenia. Pretože súd prvej inštancie konanie zastavil pred začatím pojednávania, rozhodol podľa § 11
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov aj o vrátení súdneho
poplatku, ktorý žalobca v 2. rade zaplatil zo žaloby vo výške 162 eur, ktorý mu krátil o 6,70 eura a teda
mu vrátil pomernú časť 155,30 eura (162-6,70=155,30).

2. Proti výroku o trovách (II.) napadnutého uznesenie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie je povinný skúmať, či niekto zo
strán konania zavinil zastavenie konania. V tejto súvislosti poukázal na judikát R 11/1998. Uviedol, že
v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami súd prvej inštancie konanie zastavil a teda žalobcovia zavinili
zastavenie konania, súd prvej inštancie mal priznať náhradu trov konania protistrane - žalovanému v
plnom rozsahu. Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V/19/2008 a sp. zn.
6 Obo 181/2007, 6 Obo 103/2008 konštatoval, že  i keď bol žalovaný v 2. rade oslobodený od súdnych
poplatkov vo výške 70 % neznamená to súčasne aj zbavenie sa zodpovednosti žalobcu v 2. rade znášať
trovy konania v plnom rozsahu a teda oslobodenie od súdnych poplatkov nezakladá dôvod pre použitie §
257 CSP a pre priznanie mu nároku žalovaného na náhradu trov konania len vo výške 30 %. Vzhľadom
na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil
tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v 1. rade a proti žalobcovi v 2. rade
v plnom rozsahu.

3. Právny zástupca žalobcov vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcovia sa v plnom rozsahu
stotožňujú s výrokom II. rade uznesenia a považujú ho za vecne správny.

4. Žalovaný v duplike v podstate zopakoval námietky uvedené v odvolaní a zotrvali na svojom odvolacom
návrhu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia v rozsahu
podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a preto napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec v
rozsahu zrušenia vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. Výroky o zastavení
konania, nároku žalovaného na náhradu trov konania proti žalobkyni v 1. rade v plnom rozsahu a o
vrátení súdneho poplatku neboli napadnuté odvolaní, preto nadobudli právoplatnosť.

6. Predmetom konanie je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému náhrady škody, ktorá
vznikla výstavbou líniovej stavby na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade nachádzajúcich sa
v okrese V., obec L. K., katastrálne územie L. K., zapísaných Okresných úradom V., katastrálny odbor
na LV č. XXXX ako parcely reg. „C“: pozemok s parcelou č. XXX/X, orná pôda o výmere 802 m2 a
pozemok s parcelou č. XXX/XX, orná pôda o výmere 95 m2 a taktiež na pozemku žalobcu v 2. rade
nachádzajúcej sa v okrese V., obec L. K., katastrálne územie L. K., zapísanej Okresných úradom V.,
katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely reg. „C“: pozemok s parcelou č. XXX/X, orná pôda o výmere
587 m2. Žalobkyňa v 1. rade sa domáhala náhrady škody vo výške 11 000 eur a žalobca v 2. rade sa
domáhal náhrady škody vo výške 9 000 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 21. 09. 2015 do
zaplatenia. Žalobkyňa v 1. rade cestou svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 15. 09. 2017 navrhla,
aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby, tak aby rozhodol, že žalovaný je povinný odstrániť časť
líniovej stavby, ktorá bola zriadená na jej pozemkoch. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania,
ktorú právny zástupca žalobcov na pojednávaní 18. 10. 2017 uznal za dôvodnú a navrhol pripustiť zmenu
na strane žalobcu v 2. rade, pretože už nie je vlastníkom nehnuteľností, z dôvodu, že ich po začatí
konania predal žalobkyni v 1. rade resp. zobral žalobu v časti nároku, ktorý sa ho týka späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 29. 05. 2017 uviedol, že v roku
2016 dali vyhotoviť geometrický plán a par. č. XXX/X orná pôda o výmere 587 m2 už neexistuje, pretože
sa rozdelila na viaceré parcely, pričom on zostal vlastníkom len parcely č. XXX/X orná pôda o výmere



84 m2, ktorá sa však netýka tohto sporu. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11. decembra 2017,
č. k. 10C/510/2015-267 zmenu žaloby nepripustil a konanie voči žalobcovi v II. rade zastavil. Pretože
súd prvej inštancie po predbežnom právnom posúdení skutočností uvedených v žalobe a žalovaným
dôvodne vznesenej námietky premlčania posúdil žalobu ako zjavne nedôvodnú, vyzval žalobkyňu v 1.
rade podľa § 138 CSP na späťvzatie žaloby. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 02.
2018 žalobkyňa v 1. rade vzala žalobu späť v celom rozsahu. Následne súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým uznesením.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval uznesenie súdu prvej inštancie
len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. K tomu treba
uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 ods. 1 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukazuje na § 257 Civilného sporového
poriadku, ktoré predstavuje výnimku zo zásady úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách konania,
ktorá je charakteristická pre sporové konanie.

12. Ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom
ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do
úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania
povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené
stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u
čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

14. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,
ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a
prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.



15. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda
potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

16. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010,
sp. zn. 2 M Cdo 17/2009. Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady
trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok
i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení
o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie  a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá
na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je
teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane
sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

17. Súd prvej inštancie vzhliadol vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa, aby v konaní žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v 2. rade v rozsahu 30 %. Dôvody hodné
osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že v konaní bol žalobca v 2. rade oslobodený od súdnych poplatkov
v rozsahu 70 % a mal preukázané, že uňho pretrvávajú aj naďalej nepriaznivé majetkové pomery a preto
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 %.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade si v
konaní uplatňujú dva samostatné nároky, preto je každý tento nárok vo vzťahu k žalovanému potrebné
posudzovať každý zvlášť. Ďalej je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade a aj žalobca v 2. rade si na súde
uplatňovali premlčaný nárok. Žalobca v 2. rade využijúc svoje dispozičné právo so žalobou zobral žalobu
v časti svojho nároku späť. Následne vo zvyšnej časti tiež žalobkyňa v 1. rade zobrala žalobu späť.
Späťvzatím žaloby v plnom rozsahu žalobcovia zapríčinili zastavenie konania. Je pravdou, že žalobca
v 2. rade bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov v rozsahu 70 % z dôvodu, že sa nachádza
v zlej finančnej situácii, avšak odvolací súd je toho názoru, že zobratím viacerých úverov, jeden  vo
výške až 100 000 eur, si túto nepriaznivú situáciu zapríčinil sám. Navyše žalobcovia si uplatňovali
premlčaný nárok a teda mali si byť vedomí toho, že žalovaný subjekt sa v konaní môže brániť námietkou
premlčanie a teda, že musia znášať riziko, že budú v konaní neúspešní. Navyše žalobca v 2. rade
bol od súdnych poplatkov oslobodený 11. 04. 2016, čiže od toho času už uplynuli viac ako dva roky,
pričom súd prvej inštancie ničím nepreukázal do akej miery jeho nepriaznivá situácia naďalej pretrváva
a ani sa nezaoberal pomermi toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia
dotknutá. Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal skutočnosťou, že žalovaným v 2. rade rozdelil parcelu
č. 414/6 o výmere 587 m2 a ponechal si len parcelu o výmere 84 m2. Následne ostatné parcely predal,
avšak súd prvej inštancie neskúmal akú odplatu za to získal. Inštitút oslobodenia od súdnych poplatkov
a aplikácia dôvodov hodných osobitného zreteľa nemožno spolu stotožňovať. Aj keď v oboch prípadoch
súd skúma majetkové a sociálne pomery, dôvody hodné osobitného zreteľa nespočívajú iba v týchto
skutočnostiach, ale je treba ich hodnotiť v kontexte vyššie uvedeného.

19. Súd prvej inštancie neuviedol na základe čoho má preukázané, že nepriaznivé majetkové pomery
žalobcu v 2. rade aj naďalej pretrvávajú, túto skutočnosť bez ďalšieho odôvodnenia len skonštatoval. Z
uvedeného nie je zrejmé aké boli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie skutočné osobné, majetkové



a zárobkové pomery žalobcu v 2. rade. Súd prvej inštancie mal žalobcu v 2. rade vyzvať, aby preukázal
či rozdelenú parcelu previedol odplatne a za akú  kúpnu cenu.

20. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd výrok o nároku žalovaného na
náhradu trov konania proti žalobcovi v 2. rade v rozsahu 30 % v uznesení súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným
spôsobom.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183"}], "citovane_v": [{"guid": "123729a9-aded-4efa-8101-940203f5fd13:c672a3bb-9ebf-4c2f-9e1c-b7310202ba0a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4115228596.2", "spisova_znacka": "8Co/272/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/272/2018 z 7. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-01-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4115228596.2"}]}