Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/301/2013 z 25. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. februára 2014, sp. zn. 25Co/301/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4113206268.1 Krajský súd Nitra | 25Co/301/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4113206268.1 | 2014-02-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: OSP, § 80 OSP, § 213 ods. 2 OSP, OZ, § 132 ods. 1 OZ, § 132 ods. 2 OZ, § 133 ods. 2 OZ, § 136 ods. 1 OZ, § 49a OZ, § 39 OZ, § 219 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2086a58-6875-4334-8f67-c21e70e2257b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4113206268.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/301/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113206268
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113206268.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Dušana Harbutu, v právnej veci žalobcu: O. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L., G. XX/XX, zast. JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD, MBA, advokátom, so sídlom
Bratislava, Karloveská 3154/32, proti žalovanej: S. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., E. XX/XX, zast.
Mgr. Jánom Polákom, advokátom, so sídlom Bratislava, Miletičova 64, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 01. 07. 2013 č.k. 12C/140/2013-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e s tým, že žalobca je povinný
náhradu trov konania zaplatiť žalovanej do rúk jej právneho zástupcu.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 294,18 eura Mgr. Jánovi
Polákovi, advokátovi, so sídlom Bratislava, Miletičova 64, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po jej doplnení domáhal
určenia, že je výlučným vlastníkom bytu č. XX, vo vchode č. XX, na G. ulici, súp. č. XX, na 8. poschodí
o výmere 76,47 m2, zapísaných na Správe katastra v L. na LV č. XXXX, vrátane príslušenstva - pivnice
o výmere 2,10 m2 a určenia, že nadobúda podiel k priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v rozsahu 786/33789-ín. O trovách konania súd
rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania
vo výške 1.029 eur, pričom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť ich náhradu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku do rúk právneho zástupcu žalobcu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 80 písm. c/
OSP a vychádzal zo zistenia, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným
vlastníkom vyššie popísanej nehnuteľnosti, pretože je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 9/10-
ín, ako vyplýva z listu vlastníctva a kúpnej zmluvy. Nemôže sa domáhať určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom. Pokiaľ ide o určenie vlastníctva vo zvyšnej časti podielu, v rozsahu
1/10-iny, aj v tejto časti konštatoval absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení. Vlastníkom tohto podielu je žalovaná na základe platnej kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že žalobca
zaplatil celú kúpnu cenu neznamená, že by mal byť vlastníkom aj podielu žalovanej a tento by mal
automaticky prejsť na neho. Navyše nebolo preukázané jeho tvrdenie ohľadne dohody o nadobudnutí
spoluvlastníckeho podielu, pretože žalovaná tvrdila, že sa dohodli tak, že zaplatí celú kúpnu cenu a ona
rekonštrukciu bytu, čo uvádzal žalobca v odôvodnení návrhu, pričom na pojednávaní tvrdil, že sa dohodol
na zaplatení kúpnej ceny žalovanou v rozsahu 10 %. Nič mu nebránilo, aby sa domáhal zaplatenia časti
kúpnej ceny, alebo vyporiadania podielového spoluvlastníctva.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že dňa 28. 05. 2008 uzatvoril so žalovanou
kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudli do podielového spoluvlastníctva byt č. XX, v kat. úz. L.. Kúpna
cena bytu bola 2.200.000,-Sk a bola hradená čiastočne v hotovosti a čiastočne z hypotekárneho úveru,
ktorý mu bol poskytnutý V.. Nakoľko kúpna zmluva neobsahuje ustanovenie o výplate kúpnej ceny vo
výške nadobudnutých spoluvlastníckych podielov, je zrejmé, že kupujúci vo veci výplaty kúpnej ceny v
prospech predávajúcich sú i v pozícii dlžníkov a v zmysle § 511 a nasl. OZ je záväzok zaplatiť kúpnu cenu
spoločný. Z uvedeného vyplýva vôľa žalobcu zaplatiť kúpnu cenu, vrátane spoluvlastníckeho podielu
žalovanej vo výške 1/10-iny v sume 220.000,-Sk, ktorá bola podložená ústnou dohodou medzi nimi. V
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaná nedisponovala finančnou hotovosťou v uvedenom rozsahu,
preto sa dohodli, že sumu 220.000,-Sk investuje do rekonštrukcie bytu a on zaplatí sumu 220.000,-
Sk. Žalovaná v nehnuteľnosti preinvestovala finančné prostriedky približne 5.000 eur, v čase ukončenia
spolužitia si z bytu vysťahovala veci v hodnote 1.800 eur a on jej poskytol finančné prostriedky vo
výške 710 eur na úhradu jej pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná využila jeho hotovosť a
uviedla ho omylu, aby nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/10-iny, pritom už samotná skutočnosť, akým
spôsobom vlastnícke právo nadobudla, sa prieči dobrým mravom. Poukázal aj na to, že pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu je potrebné zisťovať, či žalobca môže žalobou dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať
iné konanie. Žalovaná v rámci pojednávania žiadala od neho vyplatenie svojho podielu, čo je podľa
neho v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože žiada vyplatiť podiel, ktorý sama neuhradila. Navyše,
preukázateľne si zobrala všetky hnuteľné veci, ktorých vlastníkom bol on, nikdy nevyplatila pomernú
časť kúpnej ceny, neprispela na náklady spojené s údržbou nehnuteľnosti, ani na iné náklady. Na
nehnuteľnosť si robí nárok len preto, že jej v tom čase veril a túto dôveru zneužila a zneužíva vo svoj
prospech s cieľom obohatiť sa na úkor iného. Poukázal na to, že určovacia žaloba je preventívneho
charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu, ak zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, ako aj v prípadoch, v
ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne aj iná žaloba. On
sa v predmetnom konaní domáha súdnej ochrany jeho majetkových práv k nehnuteľnosti, ku ktorému
došlo konaním žalovanej uvedením do omylu, čím nadobudla podielové spoluvlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený do omylu bol v tom, že vyplatil celú časť kúpnej
ceny ako časť svojej dohody so žalovanou, pričom u žalovanej absentovala vôľa splniť záväzky, ktoré
boli predmetom dohody.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Tvrdenie žalobcu, že nemala peniaze na zaplatenie časti
kúpnej ceny, považuje za zavádzajúce. Uviedla, že na základe dohody so žalobcom investovala do
rekonštrukcie bytu okolo 6.000 eur. Tvrdenie o tom, že žalobca bol uvedený do omylu, odmieta
a nerozumie jeho úvahe o nadobudnutí jej spoluvlastníckeho podielu v rozpore s dobrými mravmi,
pričom žalobca pre takýto argument neuviedol žiadnu podstatnú okolnosť. Nehnuteľnosť nadobudli
kúpnou zmluvou do podielového spoluvlastníctva, kúpnu cenu uhradil v plnej výške žalobca na základe
dohody s ňou a ona následne mu kompenzovala jeho plnenie tým, že investovala svoje finančné
prostriedky do rekonštrukcie kupovaného bytu, čím splnila svoj záväzok voči nemu. Po nadobudnutí
bytu do podielového spoluvlastníctva nenastala žiadna právna skutočnosť, v dôsledku ktorej by došlo
k prevodu alebo prechodu jej spoluvlastníckeho podielu na žalobcu a súčasný stav zapísaný v katastri
nehnuteľností preto zodpovedá skutočnosti. Nebola preukázaná ani tvrdená skutočnosť, ktorá by dávala
podklad pre záver o konaní niektorého účastníka kúpnej zmluvy o omyle alebo v rozpore s dobrými
mravmi. V časti 1/10-iny spoluvlastníckeho podielu je vedená ako spoluvlastníčka, a preto súd nemohol
žalobe vyhovieť, lebo žalobca nepreukázal existenciu právneho titulu, ktorým by na jeho osobu prešiel
alebo mal prejsť spoluvlastnícky podiel v uvedenom rozsahu.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) vyzval právnych zástupcov
účastníkov konania v zmysle § 213 ods. 2 OSP na vyjadrenie k možnosti právneho posúdenia veci z
hľadiska ustanovení hmotného práva a po prejednaní odvolania žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku pri splnení podmienok



uvedených v § 214 ods. 3 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca po jej doplnení na výzvu súdu
domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. XX, vo vchode č. XX, na G. ulici,
súp. č. XX, 8. poschodie, o výmere 76,47 m2, zapísaný na Správe katastra L., na LV č. XXXX, vrátane
príslušenstva - pivnice k bytu o výmere 2,10 m2 a priestoru na spoločných častiach a zariadeniach
domu a pozemku v podiele 786/33789-ín. Za nadobúdací titul, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke
právo, označil kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 28. 05. 2008 medzi predávajúcimi C.. D. T. a G.. S. T. a
ním a žalovanou ako kupujúcimi. Nehnuteľnosť - byt podľa kúpnej zmluvy, ako aj podľa zápisu na liste
vlastníctva nadobudli do podielového spoluvlastníctva tak, že podiel 9/10-ín nadobudol žalobca a podiel
1/10-iny nadobudla žalovaná.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca na podanej žalobe nemá naliehavý
právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP, keďže je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v rozsahu 9/10-
ín a žalovaná v rozsahu 1/10-iny, ktorý podiel nadobudla na základe kúpnej zmluvy. Žalobca sa domáha
určenia výlučného vlastníckeho práva k bytu tvrdiac, že žalovaná nedodržala dohodu, podľa ktorej
hodnotu svojho spoluvlastníckeho podielu 220.000,-Sk prefinancuje na rekonštrukciu nehnuteľnosti.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny
vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde
sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého
určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa
teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva. Možno preto uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam,
kde by sa bez tohto určenia právne postavenie žalobcu stalo neistým, alebo kde by bez tohto určenia
bolo ohrozené jeho právo. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej
je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností (výpis z listu vlastníctva preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky
je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho
práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi
účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným a právnym stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov sa stotožnil s právnym
záverom súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení, týkajúceho sa určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu 9/10-ín.
Určenie vlastníckeho práva žalobcu k tejto časti nehnuteľnosti totiž nie je spôsobilé zlepšiť jeho právne
postavenie, pretože je ako vlastník v uvedenom rozsahu 9/10-ín zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX,
pre kat. úz. L., a teda jeho právne postavenie ako vlastníka je isté a neohrozené.

Pokiaľ ide o právny záver súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu
na určení spoluvlastníckeho práva k bytu v rozsahu 1/10-iny, odvolací súd ho nepovažuje za správny.
Určenie vlastníckeho práva v tomto rozsahu by bolo spôsobilé zlepšiť jeho právne postavenie, ak
by sa preukázalo, že je vlastníkom aj tejto časti spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti. Žalobca
tvrdí, že vlastnícke právo nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 28. 05. 2008 a nadobudnutie
spoluvlastníckeho práva žalovanou v rozsahu 1/10-iny je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj



z dôvodu, že využila lesť a uviedla ho do omylu pri nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu. S ohľadom
na nesprávny právny záver súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení vlastníckeho práva k podielu 1/10-iny odvolací súd v súlade s § 213 ods. 2 OSP
vyzval účastníkov konania (ich právnych zástupcov), aby sa vyjadrili na možnosť právneho posúdenia z
hľadiska ustanovení hmotného práva a to Občianskeho zákonníka k možnému použitiu ust. § 132 ods.
1, 2, § 136 ods. 1, 2 OZ.

Právny zástupca žalobcu v tejto súvislosti uviedol, že nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej v
rozsahu 1/10-iny je založené kúpnou zmluvou, ale je spojené s predchádzajúcim právnym úkonom v
zmysle dohody účastníkov, a to zaplatením kúpnej ceny. Žalobca má za to, že v čase nadobudnutia
vlastníckeho práva obaja prejavili vôľu nadobudnúť nehnuteľnosť, na dôkaz čoho podpísali kúpnu
zmluvu. Je však zrejmé, že nedostatok prejavu vôle, resp. uvedenie žalobcu do omylu preukazuje to,
že už v tomto čase žalovaná nemala v úmysle zaplatiť časť kúpnej ceny v rozsahu jej spoluvlastníckeho
podielu, pričom v čase spísania zmluvy žalobcovi nebola známa vôľa žalovanej nevyplatiť mu náhradu
spoluvlastníckeho podielu. Z toho vyplýva, že žalobca konal v omyle, čo je možné hodnotiť ako postup
žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal aj na to, že ako podielový spoluvlastník sa domáhal
okrem určenia spoluvlastníckeho práva aj náhrady vo forme peňažného plnenia za užívanie, resp.
neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu v zmysle osobitnej úpravy Občianskeho
zákonníka.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k možnosti odlišného právneho posúdenia uviedla, že nenamieta
aplikáciu ďalších ustanovení Občianskeho zákonníka a navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 132 ods. 1, 2 OZ vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak
sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

V prejednávanej veci je nesporné, že vlastnícke právo k bytu účastníci konania nadobudli na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28. 05. 2008. Tento nadobúdací titul je uvedený aj v liste vlastníctva a
žalobca a žalovaná sú zapísaní ako spoluvlastníci bytu, žalobca v rozsahu 9/10-ín a žalovaná v rozsahu
1/10-iny. Kúpna zmluva spĺňala formálne a obsahové náležitosti, a preto jej vklad bol Správou katastra
L. povolený dňa 29. 10. 2008. Z obsahu zmluvy z 28. 05. 2008, ako aj jej dodatkov zo 06. 08. 2008 a 29.
10. 2008 je zrejmé, že kúpna cena bytu bola 2.200.000,-Sk a mala byť vyplatená čiastočne v hotovosti
a čiastočne z prostriedkov hypotekárneho úveru V., pričom byt nadobudli žalobca v rozsahu 9/10-ín
a žalovaná v podiele 1/10-iny do podielového spoluvlastníctva. Z obsahu zmluvy, ani z vykonaného
dokazovania neboli preukázané tvrdenia žalobcu, že nadobudnutie spoluvlastníckeho práva žalovanej
bolo podmienené vyplatením kúpnej ceny v rozsahu 220.000,-Sk, prípadne investíciami v uvedenom
rozsahu. Žalobca najprv tvrdil, že žalovaná mala do bytu investovať peniaze, čo aj urobila, hoci podľa
neho v menšom, ako dohodnutom rozsahu, potom tvrdil, že nevedel o tom, že nemá prostriedky
vo výške spoluvlastníckeho podielu, čím ho mala uviesť do omylu. Z uvedeného tvrdenia nemožno
vyvodiť neplatnosť zmluvy z dôvodu uvedenia žalobcu do omylu, pretože právny úkon je neplatný,
ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť,
alebo je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne (§ 49a OZ). Žalobca nepreukázal, že
žalovaná ho v čase uzatvorenia zmluvy uviedla do omylu, zo zmluvy nevyplýva, že nadobudnutie jej
spoluvlastníckeho podielu bolo viazané na vyplatenie podielu alebo investície. Pokiaľ sa aj dohodli o
nejakej forme úhrady spoluvlastníckeho podielu, či už vo forme investícií do bytu, v ktorom plánovali
spolu žiť, alebo iným spôsobom, nespôsobuje táto následná dohoda neplatnosť kúpnej zmluvy .



Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu žalovaná mala vyplatiť kúpnu cenu 220.000,-Sk, resp. v uvedenom
rozsahu investovať do bytu, mohol sa domáhať buď zaplatenia časti kúpnej ceny, resp. aj vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ako uvádzal aj súd prvého stupňa. Rozpor s dobrými mravmi, na ktorý
poukazuje v odvolaní, nevyplýval z obsahu zmluvy, v ktorej je jasne uvedená dohoda o kúpnej cene,
ako aj podiely, v ktorých účastníci zmluvy nehnuteľnosť nadobúdajú. Ďalšie prípadné dojednania, ktoré
podmieňovali právny režim účastníkov k zmluve, nezakladajú bezprostredné právo žalobcu domáhať
sa nadobudnutia vlastníckeho práva k podielu 1/10-iny, spoluvlastníckeho podielu žalovanej k bytu
a to ani podľa ustanovení o omyle alebo neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle účastníkov zmluvy -
nadobudnúť vlastnícke právo k bytu v zmluve uvedeným spoluvlastníckym podielom s tým, aby v tomto
rozsahu boli zapísané aj do katastra nehnuteľností. Z ich prejavov je zrejmá jednota vôle a prejavu
a nebolo preukázané, že by právny úkon - kúpna zmluva smerovala k inému následku, než aký bol
obsahom zmluvy. Nadobudnutie spoluvlastníckeho práva žalovanou nebolo podmienené vyplatením
kúpnej ceny, ani investíciami do nehnuteľnosti, a preto sa nemôže žalobca dovolávať neplatnosti
kúpnej zmluvy pre tento dôvod. Pokiaľ poukazuje na to, že sám spláca hypotekárny úver, táto okolnosť
predstavuje jeho pohľadávku v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej.

Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil s tým, že pokiaľ ide o výrok o trovách prvostupňového konania, tento
upresnil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa sa v tejto časti
výroku dopustil zrejmej nesprávnosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP,
keď úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie
k odvolaniu v sume 294,18 eur. Odvolací súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania za vyjadrenie k otázke možného odlišného právneho posúdenia veci odvolacím
súdom, keďže právny zástupca žalovanej sa v tejto súvislosti právne nevyjadril, uviedol iba toľko, že
aplikáciu iného právneho posúdenia nenamieta.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.