Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/424/2013 z 19. 11. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2013, sp. zn. 4Co/424/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1512210709.1
Krajský súd Bratislava | 4Co/424/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1512210709.1 | 2013-11-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., § 4b zákona č. 135/1961 Zb., § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb., § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/127410fa-50f3-4ad3-9171-426e2a0ee1ff
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512210709.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/424/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512210709
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512210709.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu
JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej-Pospíšilovej, v právnej veci navrhovateľa: K. Č.
D. - I. K., IČO: XX XXX XXX, C. R. X, D., zast. LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti
odporcovi: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, D., zast. opatrovníčkou A. N., zamestnankyňou
Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 93,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného Bratislava V zo dňa 23. apríla 2013, č.k. 41C 241/2012-119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa       p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania      n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým                  sa voči
odporcovi domáhal zaplatenia sumy 93,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od
09.09.2011 do zaplatenia, titulom náhrady navrhovateľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným
odtiahnutím motorového vozidla odporcu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a
odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že Mestská polícia H.H. K. I. D.
rozhodla dňa 24.08.2011 o odtiahnutí osobného motorového vozidla EVČ: Z. XXXCP U. K. B. C. D.,
pretože vozidlo stálo na vyhradenom parkovisku, ktoré nebolo pre toto vozidlo určené, o čom spísala
záznam. Vozidlo bolo odtiahnuté obchodnou spoločnosťou P. T. O..I.. na K. B. C. D., kde si ho toho
istého dňa o 21:25 h vyzdvihol odporca legitimujúci sa osobným dokladom, pričom               z dokladov
od vozidla bolo zistené, že odporca je jeho prevádzkovateľom. Náklady spojené              s odtiahnutím
vozidla neuhradil.

Uviedol, že premávku na pozemných komunikáciách upravoval v rozhodnej  dobe vykonaného odťahu
zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca ako
vodič, ale aj ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla dňa 24.08.2011 nerešpektoval zákaz
státia  na vyhradenom parkovisku, ktoré nebolo určené pre neho, čím porušil povinnosti účastníka
cestnej premávky. Vozidlo bolo na základe rozhodnutia policajta Mestskej polície D. odtiahnuté.
Poukázal na to, že Mestská polícia vykonáva úlohy v zmysle § 2 ods. 4 a § 3  zákona č. 564/1991
Zb. o obecnej polícii, súvisiace so zabezpečovaním vecí verejného poriadku. Zriaďuje ju obec, resp.
mesto a tvoria ju príslušníci ktorí sú zamestnancami obce, resp. mesta (§ 5 ods. 2 zákona č. 564/1991
Zb.). Starosta mestskej časti D. I. K. poveril dňa 20.10.2009 príslušníkov mestskej polície H. K. I. D.



zabezpečovaním výkonu rozhodovania o odstraňovaní vozidiel podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písmená a/ a
b/ zákona č. 8/2009 Zb. Vyslovil názor,                 že pokiaľ Mestská polícia mesta D. rozhodla o odtiahnutí
vozidla odporcu, má toto rozhodnutie charakter rozhodnutia vykonaného samotným navrhovateľom ako
správcom miestnej komunikácie, ako orgánu verejnej moci. Ďalej uviedol, že odstránenie vozidla je
ako správca komunikácie oprávnená vykonať buď samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento
účel založená alebo zriadená. Iný subjekt nie je v týchto prípadoch oprávnený vozidlo odtiahnuť. V
danom prípade nemal za sporné, že navrhovateľ je správcom komunikácie K. B. C. D., ktorá je miestnou
komunikáciou III. triedy. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zák.č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke, a na ust. § 3d ods. 5 písmeno d/ zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách,
a skonštatoval, že odťah vozidla vykonala v predmetnej veci obchodná spoločnosť P. T. O..I.., ktorej
predmetom činnosti je aj výkon odťahovacej služby, keď konala na základe písomne uzavretej zmluvy s
navrhovateľom zo dňa 13.11.2009, podľa ktorej sa zaviazala pre neho zabezpečovať technickú realizáciu
odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií. Zhrnul,             že navrhovateľ vykonal
odstránenie vozidla z miestnej komunikácie po technickej stránke prostredníctvom inej osoby, s ktorou
uzavrel súkromnoprávny zmluvný vzťah. Takéto konanie navrhovateľa vyhodnotil ako právne legitímne,
pretože z ustanovenia § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. nevyplýva, že  by správca takúto
zmluvu nemohol uzavrieť. S poukazom na tieto závery mal za to, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný
domáhať               sa v súdnom konaní úhrady nákladov, ktoré mu v súvislosti s odťahom vznikli.

Napriek vyššie uvedeným záverom návrhu navrhovateľa nevyhovel, keď mal za to,             že
navrhovateľ nepreukázal, aké náklady mu v súvislosti s odťahom vozidla vznikli,                  ani
z čoho pozostávajú. V tejto súvislosti uviedol, že § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. predpokladá
odtiahnutie vozidla z miesta, kde tvorí prekážku cestnej premávky na náklady jeho prevádzkovateľa.
Skonštatoval, že výška týchto nákladov je individuálna v každom jednotlivom prípade odtiahnutia
toho - ktorého vozidla (závisí od vzdialenosti miesta,                     z ktorého sa odtiahnutie
uskutočňuje, technológie a pracovných prostriedkov, ktoré sú použité na odtiahnutie), a preto nemožno
za rozsah týchto nákladov považovať „výslednú kalkuláciu nákladov na odťah jedného motorového
vozidla v roku 2010“, vyhotovenú znaleckým ústavom E. B. C. D., ktorou navrhovateľ odôvodňoval
výšku                   v konaní uplatnených nákladov. Navrhovateľ mal povinnosť preukázať
individuálne náklady, ktoré skutočne, preukázateľne, v konkrétnom prípade priamo na odstránenie
vozidla odporcu vynaložil (nakoľko kalkulácia, vyhotovená znaleckým ústavom, individuálnosť nákladov
odťahu nezohľadňuje), čo v prejednávanom prípade nepreukázal. Uzavrel, že navrhovateľovi náklady v
súvislosti s odťahom vozidla iste vznikli, avšak z čoho tieto pozostávajú, a ako dospel k uplatnenému
nároku 93,- eur, to v konaní nepreukázal, a preto návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu považuje v plnom rozsahu za nesprávny, a žiadal ho zmeniť                           a zaviazať
odporcu na zaplatenie sumy 93,- eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj na trovy prvostupňového
a odvolacieho konania. Dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, a vec aj nesprávne právne posúdil. Mal za to, že náklady za odťah
boli určené v súlade so skutočnými nákladmi a v súlade s cenami za odťah motorového vozidla
stanovovanými v danom mieste a čase. Poukázal                 na znalecký posudok č. 3/2011 zo
dňa 27.05.2011, ktorý predložil v konaní za účelom preukázania relevantnosti výpočtu výšky nákladov
paušálnym spôsobom, ako aj za účelom preukázania samotnej výšky nákladov, v ktorom bola stanovená
výška nákladov na sumu 105,30 eur. Dal do pozornosti, že vymáha od odporcu nižšiu sumu, ako
stanovenú znaleckým posudkom. I keď sa znalecký posudok týka nákladov za odťah v roku 2010 a
vozidlo odporcu bolo odtiahnuté v roku 2011, základ znaleckého posudku považoval za aktuálny, keďže
vzhľadom na rast cien všetkých komodít a infláciu mal za to, že cena podľa novšieho posudku by bola
vyššia. Uviedol citácie z predmetného posudku so záverom, že ani účastníci konania a ani súd nemajú
oprávnenie spochybňovať vecnú správnosť odborných záverov znalca, týkajúcich sa najefektívnejšieho
spôsobu kalkulácie nákladov za odťah. Zároveň vyslovil domnienku, že vyhotovovanie znaleckého
posudku za každý jednotlivý odťah by nebolo únosné tak po časovej ako aj finančnej stránke, pričom
náklady znaleckého dokazovania              za odťah konkrétneho vozidla, by v konečnom dôsledku znášal
prevádzkovateľ, ktorý svojím zavinením dal správcovi komunikácie dôvod na odťah vozidla.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.



Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa                   §
212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa (teda v celom rozsahu), na odvolacom pojednávaní
podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., na ktorom vykonal dokazovanie v zmysle               § 129 ods.
1 a § 213 ods. 3 O.s.p., a to čítaním návrhu na začatie konania a listinných dôkazov: rozhodnutie o
odstránení vozidla (č.l. 7), poverenie Mestskej časti D. - I. K. na zabezpečenie odstraňovania vozidiel
(č.l. 8), Dodatok č. 3 zo dňa 13.11.2009 k zmluve č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby zo dňa
23.10.2006 (č. l. 9-15), faktúra č. XXXXXXX (č.l. 17), protokol o odovzdaní vozidla č. XXXXXXXXXX
(č.l. 19), výzva na úhradu nákladov na odstránenie vozidla č. XXXXXXXXXX (č.l. 20), znalecký posudok
č. X/XXXX zo dňa 18.03.2011, vypracovaný E. B. C. D. (č.l. 50-69). Odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku správny, a preto               je potrebné ho potvrdiť,
avšak z iných dôvodov. Prvostupňový súd zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci, avšak vec
neposúdil správne po právnej stránke čo do základu navrhovateľom uplatňovaného nároku.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zák.č. 8/2009 o cestnej premávke, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je
povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady
správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky,               je povinný bezodkladne zabezpečiť
aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich                    v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou
cestnej premávky súvisia.

Podľa ust. § 43 ods. 4 zák.č. 8/2009 o cestnej premávke, správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na
ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej
premávky, b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, c) bez pripevnenej
tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia
mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou
dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

Podľa ust. § 4b zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, sú miestnymi komunikáciami
všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia
miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii.

Podľa ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, vykonávajú správu
pozemných komunikácii ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a
účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené
alebo zriadené.

Vzhľadom na predmet konania, keď sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nákladov, ktoré mu vznikli v
súvislosti s núteným odťahom vozidla EVČ: Z. XXXCP, odvolací súd  skúmal či navrhovateľovi vznikla
žalovaná pohľadávka, nakoľko technický odťah vozidla vykonala spoločnosť P. T., O..I.., a či je možné
uvedenou spoločnosťou vykonaný odťah vozidla považovať za odstránenie vozidla navrhovateľom s
poukazom na ustanovenie  § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v spojení s § 3d
ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.

V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených              s výkonom
odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 70/2003 uviedol: „Správca
miestnej komunikácie (§ 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) pri
odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci
správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo
sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená
vykonať buď obec sama (správa komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo
zriadená.“ Aj keď citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom
obsiahnutý nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom
Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom
do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 43 zákona o cestnej



premávke spadá do oblasti verejného (správneho) práva, preto nevznikajú v súvislosti so správou týchto
komunikácií súkromnoprávne,                    ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je
súkromnoprávnym aktom, pri ktorom     by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom,
alebo zmluvné poverenie,               v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v
oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej
moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť
na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Vzhľadom
na povahu vzťahu je potom odťah vozidla oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba
ňou pre tento účel založená alebo zriadená.

Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z. totiž nepochybne
vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť,                        kto je oprávnený
vykonávať správu komunikácií a kto je správcom komunikácie s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať
jedine správca komunikácie. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom
bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie, a ktoré by boli oprávnené odstrániť
prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej.
Spoločnosť P. T., O..I.., za žiadnych okolností nemožno považovať za právnickú osobu založenú alebo
zriadenú navrhovateľom na tento účel, nakoľko jej spoločníkmi sú súkromné osoby a súkromnými
osobami aj bola v zmysle § 56 ods. 1 Obch. zák. založená, a to za účelom podnikania, ktorým sa podľa
§ 2 ods. 1 Obch. zák. rozumie sústavná činnosť, vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.               V súlade s ustanovením § 56 ods.
1 tretia veta Obch. zák. môže byť spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť založená
aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. V prípade spoločnosti P. T., O..I.., však táto
podmienka nie je splnená, keďže ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona neumožňuje založiť
takúto spoločnosť súkromným osobám, ale len obci.

Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods.
5 písm. d/ cestného zákona, na spoločnosť P. T., O..I..,                        na základe zmluvy o
výkone odťahovacej služby č. XX/XXXX tak (ktorú síce nepredložil, predložil len dodatok č. 3 zo dňa
13.11.2009, avšak odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známa), nakoľko mu to § 3d ods. 5 písm. d/
cestného zákona, ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej
správy pozemných komunikácií                na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v
rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu                a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa
nemôže zhojiť                ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou P. T., O..I.., ide
len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií,
a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať jedine navrhovateľ, a to buď sám, alebo prostredníctvom
právnických osôb, ktoré na to založil alebo zriadil, a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá.
Je v rozpore nielen so zákonom a Ústavou SR, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických
osôb (najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb) v prípade nakladania s ich majetkom, aby
„technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju
činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že spol. P. T., O..I.., vykonávala len technickú realizáciu samotného
rozhodnutia, keď o odťahu nerozhodovala, ale rozhodol správca komunikácie. Z vopred predtlačeného
rozhodnutia Mestskej časti D. - I. K., ako správcu komunikácie, o odstránení vozidla, je totiž zjavné,
že o odťahu rozhodol mestský policajt, ktorý do tlačiva len doplnil čas, miesto, typ vozidla, jeho EVČ
a farbu, dátum a čas odstránenia, ako aj dôvod odstránenia vozidla. Aj keď podľa § 43 ods. 5 zák.č.
8/2009 Z.z. môže o odstránení vozidla rozhodnúť aj policajt, pod týmto pojmom sa rozumie príslušník
Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej (mestskej) polície. Z uvedeného teda vyplýva, že o
odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba. Nič na tom nemení ani navrhovateľom
predložené Poverenie starostu Mestskej časti D.I. - I. K. na zabezpečenie odstraňovania vozidiel na
území mestskej časti pre mestskú políciu      zo dňa 20.10.2009. Tu je namieste poukázať na to, že
žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný
orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom,
ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2
zák.č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné



oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto
oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zák.č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (podľa
ust. § 3 zák.č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií).
Keďže žiadne ustanovenie zák.č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o
odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn, možno konštatovať, že pokiaľ tak v tomto
prípade (a v mnohých iných) mestský policajt urobil, urobil tak nad rámec svojej právomoci a v rozpore
so zákonom.

Ak sa navrhovateľ v návrhu na začatie konania odvolával na iné rozhodnutia Krajského súdu Bratislava
a Krajského súdu Trnava, odvolací súd uvádza, že v tomto konaní nimi nie je viazaný. Čo sa týka nálezu
Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 300/07-30 zo dňa 14.02.2008, je treba uviesť, že z odôvodnenia tohto
rozhodnutia jasne vyplýva, že dôvodom zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave v obdobnej
veci boli len procesné nedostatky, a to neúplné odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom k právnemu názoru
obsiahnutému                          v rozsudku krajského súdu. Uvedené znamená, že napadnuté rozhodnutie
nebolo zrušené pre nesprávne právne závery krajského súdu v merite veci, ale že rozhodnutie krajského
súdu                 v časti vyhlásenia Zmluvy o výkone odťahovacej služby za neplatnú nebolo
riadne zdôvodnené a nespĺňalo tak požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd sa
stotožňuje s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 70/2003,             v
ktorom Najvyšší súd uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa            je
vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože  § 43 zákona
o cestnej premávke spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú              v súvislosti
so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je
súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom
alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti
verejnoprávnych vzťahov.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že návrhom uplatnená pohľadávka
navrhovateľovi nevznikla, pretože mu nevznikli žiadne náklady spojené s týmto odťahom, keďže
odstránenie vozidla odporcu sám alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil príp. zriadil,
nevykonal.

Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich
priznanie, a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.