Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/379/2013 z 28. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. apríla 2014, sp. zn. 7CoP/379/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7712203834.1 Krajský súd Košice | 7CoP/379/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7712203834.1 | 2014-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01bae28b-30e6-4240-867c-192d17815c3b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7712203834.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/379/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712203834
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712203834.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti o maloletého
C. O. nar. X.XX.XXXX zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Michalovce na návrh matky M. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. č. XXX zastúpenej JUDr.
Dušanom Kmecom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo Vranove nad Topľou na ul. M. R.
Štefánika č. 2465 za účasti otca M. O. nar. X.XX.XXXX bývajúcom v P. nad U. č. XX zastúpeného
JUDr. Jozefom Fajčákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Štefana
Kukuru č. 14 o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo
dňa 9.10.2013 č.k. 17P 84/2012 - 81 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
a vyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného. Poukázala na to, že má závažné dôvodné pochybnosti o
tom, že otec maloletého nevyhľadáva pracovné miesta účelovo a tým sa bráni plneniu si vyživovacej
povinnosti vo vyššej sume, pretože na pojednávaní mu bolo predložených niekoľko pracovných
ponúk, ku ktorým sa nevyjadril, napr. prácu opatrovateľa a jeho tvrdenie o nemožnosti nájsť si prácu
zodpovedajúcu jeho kvalifikácii považuje za účelové, pretože v čase, keď naposledy pracoval nemal
žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali pri výkone práce a má vedomosť o tom, že sa
nezúčastnil ani rekvalifikačných kurzov. Citovala ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uviedla, že v
súčasnosti existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko vznikli nové okolnosti, ktoré odôvodňujú
zvýšenie výživného od 1.9.2012 už len samotnou okolnosťou, že maloletý od posledného rozhodnutia o
výživnom začal navštevovať materskú školu, čo je priamo podmienené zvýšením nákladov v súvislosti
s touto pravidelnou dochádzkou.

Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že odvolacie námietky matky sú
neodôvodnené, s týmito nesúhlasí, pretože stále si hľadá prácu, ktorá by zodpovedala aspoň približne
jeho kvalifikácii a poprel, že by sa bránil plateniu výživného. Uviedol, že v súčasnosti žije v rodinnom
dome so svojimi rodičmi, ktorým pomáha s domácimi prácami a oni mu následne pomáhajú s platením
výživného, ktoré pravidelne uhrádza v sume 56,- € mesačne. Poprel tvrdenia matky, že by mal ponuky
na prácu v Českej republike, pretože vzhľadom na súčasný stav v jeho rodine, konkrétne rodičov
nemôže pracovať mimo územia republiky. Uviedol, že prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie



zabezpečil listinné dôkazy, na základe ktorých vo veci samej rozhodol, preto navrhuje, aby odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a dôvodný.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol rozhodnúť vo veci samej podľa schopností, možností a
majetkových pomerov otca.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania matkou preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o
rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného. Konajúci súd sa vysporiadal
s námietkami matky uplatnenými v odvolaním, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu
konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jej návrhu na zvýšenie výživného. Odvolací súd dôsledne
porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že
na strane maloletého od posledného rozhodnutia súdu v r. 2009 došlo k zmene pomerov nástupom do
materskej školy v septembri 2011 a zároveň správne skúmal súčasne s touto zákonnou podmienkou
zmeny pomerov aj s plnenie ďalšej podmienky v zmysle ust. § 77 Zákona o rodine či sú splnené na strane
matky okolnosti hodné osobitného zreteľa, z dôvodu ktorých súd môže priznať zvýšenie výživného aj
spätne od 1.9.2011, keďže podala matka návrh až v marci 2012 a konštatoval správne, že u matky
táto splnená podmienka existencie okolnosti hodnej osobitného zreteľa nie je splnená, pretože uvedené
skutočnosti a to nevedomosť o zvýšených nákladoch, práca v zahraničí nie sú tými okolnosťami, na
ktoré by súd mohol prihliadať. Matka na podanie návrhu mohla splnomocniť právneho zástupcu, ktorý
ju aj zastupuje v konaní a náklady sú spravidla známe hneď nástupom do materskej školy alebo aj skôr
v čase, keď matka dieťa pripravuje, preto súd prvého stupňa na tieto okolnosti správne neprihliadal.
Taktiež súd prvého stupňa správne porovnával tak oprávnené potreby a náklady maloletého dieťaťa
ako aj možnosti a schopnosti rodičov prispievať na výživu a zistil, že v r. 2009 pri určovaní výživného v
sume 56,- € otec bol nezamestnaný, nemal príjem a medzi rodičmi došlo k dohode o výške výživného
a v súčasnej dobe na strane otca nedošlo k zmene pomerov ani v príjmoch ani majetku, pretože je
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, pretože si prácu nenašiel a je nemajetný. Preto súd prvého
stupňa správne konštatoval, že dohodnuté výživné 56,- € presahuje výšku minimálneho výživného,
ktoré upravuje Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine a v súčasnej dobe 30 % zo sumy
životného minima predstavuje sumu 27,126 € a teda v čase, keď otec platí výživné aj keď nemá príjem
a je nezamestnaný súd musel konštatovať, že u otca k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
posledného rozhodnutia o výživnom, t.j. jeho zvýšením nedošlo. Súd prvého stupňa správne prihliadal
na tú skutočnosť, že matka v súčasnosti pracuje, má príjem a pokiaľ má vyššie výdavky v súvislosti
s ich súčasným pobytom v zahraničí, kde pracuje je to jej rozhodnutím. Pretože konajúci súd správne
rozhodol o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto zák. ust. sa obmedzil na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.