Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/269/2013 z 9. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 9. apríla 2014, sp. zn. 9Co/269/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4211207730.5 Krajský súd Nitra | 9Co/269/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4211207730.5 | 2014-04-09 | Rozsudok Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 588 OZ, § 516 ods. 1 OZ, § 516 ods. 2 OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 531 ods. 1 OZ, § 531 ods. 2 OZ, § 531 ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a45c03a1-d06e-4f50-817c-ef8d13cb36e1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4211207730.5 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/269/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211207730
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211207730.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu
JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: T. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A., I. X/B, zast. Mgr. Cyntiou Takács-Szalai, advokátkou so sídlom Nám.
M. R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., Ul. X. mája XXX,
zast. JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 28, o zaplatenie 24.896 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. júna 2013
č. k. 6C/128/2012-165, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako i v časti náhrady
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24.896
eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 30. 06. 2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní po
právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania k rukám Mgr. Cyntie Takács-Szalai do 15
dní po právoplatnosti rozsudku v sume 3.451,68 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ust. § 488, § 489, § 588 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z a zistený skutkový stav. Za preukázané považoval, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne, nachádzajúcich sa v obci V. F., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č.
XXX pre katastrálne územie V. F.. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy došlo k zápisu zmeny vlastníka
nehnuteľností príslušnou správou katastra, keď ako nový vlastník nehnuteľností bola zapísaná žalovaná,
t.j. zo strany žalobkyne boli dodržané zmluvné podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 17. 09.
2009. Medzi účastníčkami konania nebolo sporné, že žalovaná doteraz nezaplatila dohodnutú kúpnu
cenu, a to ani čiastočne. V konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že by zmluvná
povinnosť žalovanej zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu zanikla. Samotná skutočnosť, že P. H. a M. A.
prisľúbili žalovanej, že zaplatia za ňu žalobkyni kúpnu cenu, bez súhlasu žalobkyne, nemá žiaden vplyv
na existenciu záväzku žalovanej a bez súhlasu žalobkyne teda k žiadnej zmene záväzkového vzťahu
nemohlo dôjsť. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné uskutočniť výsluch
svedka P. H., ktorý by prípadne mohol uviesť to, z akého dôvodu chcel pristúpiť k dlhu žalovanej. Táto
skutočnosť však nijako neovplyvnila sporný záväzok žalovanej vo vzťahu k žalobkyni, preto ani pre
rozhodnutie vo veci takýto výsluch nemohol mať žiadny význam. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že
žalovaná tvrdila, že so žalobkyňou sa mala dohodnúť na tom, že kúpna cena bude zaplatená v splátkach.
Na pojednávaní dňa 21. 06. 2013 žalovaná uznala, že síce prišlo do reči medzi ňou a žalobkyňou, že
by sporný dlh mala vyrovnať v splátkach, ale ku konkrétnej dohode medzi nimi nedošlo. To znamená,



že ani dohoda o plnení v splátkach uzavretá nebola. Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa
dospel k záveru, že žalovaná svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy - zaplatiť dohodnutú kúpnu
cenu - doteraz nesplnila, jej dlh vyplývajúci zo spornej kúpnej zmluvy žiadnym spôsobom nezanikol,
ani nedošlo k žiadnej zmene tohto jej záväzku. Súd prvého stupňa preto uplatnený nárok žalobkyne
na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny v sume 24.896 eur považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal
na zaplatenie dlžnej kúpnej ceny v tejto výške. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že žalovaná
svoj dlh vyplývajúci z kúpnej zmluvy mala pôvodne splniť do 17. 01. 2010, tento však riadne a včas
neuhradila a následne na jednaní iniciovanom zástupkyňou žalobkyne sa účastníčky konania dohodli
na predĺžení lehoty do 30. 06. 2010. Keďže však žalovaná ani v tejto predĺženej lehote svoj záväzok
nevyrovnala, dostala sa do omeškania s plnením sporného peňažného dlhu. Súd prvého stupňa v časti
o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu považoval za dôvodnú len čiastočne, keď v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania od 18. 01. 2010 do 30. 06. 2010 žalobu zamietol s prihliadnutím na to, že po
splatnosti dlhu dohodou účastníčok bola predĺžená lehota na zaplatenie dlhu do 30. 06. 2010, preto
omeškanie žalovanej nemohlo nastať pred uplynutím tejto predĺženej lehoty na dobrovoľné plnenie. O
trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a v konaní v nepatrnom rozsahu
neúspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 373,50
eura a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 6 úkonov právnej služby po
419,94 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba, písomné podanie na
súd - vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 27. 06. 2012, vyjadrenie k odvolaniu a účasť na
pojednávaní dňa 21. 06. 2013) + 2x režijný paušál po 7,41 eura (rok 2011), 3x režijný paušál po 7,63 eura
(rok 2012) a 1x režijný paušál 7,81 eura (rok 2013) + náhrada DPH, čo celkovo titulom trov právneho
zastúpenia predstavuje sumu 3.078,18 eura a uložil žalovanej zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 OSP do
rúk právnej zástupkyne žalobkyne trovy konania v celkovej výške 3.451,68 eura.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote, v časti, v ktorej súd návrhu žalobkyne vyhovel,
odvolaním žalovaná, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 OSP, s vyslovením záväzného právneho názoru vo veci
samej. Poukázala na to, že od začiatku sporu nepopiera právny titul ani dôvodnosť žalovanej sumy, čo
ani nebolo v konaní sporné, nemá však predstavu o tom, ako by svoju povinnosť v súčasnosti mohla
splniť. Predmetnú nehnuteľnosť už ďalej nevlastní, na túto nehnuteľnosť bola vyhlásená dobrovoľná
dražba zo strany K. a. s., pričom pôvodné finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny boli poskytnuté
priamo dcére žalovanej M. A. a jej druhovi P. H., ktorý sa ústne zaviazali, že prevezmú kúpnu cenu a
odovzdajú ju žalovanej. Vytýkala súdu prvého stupňa, že zamietol vykonanie dôkazu, výsluchu svedkov
M. A. a P. H., ktorí by vedeli uviesť, kto prevzal vyplatenú kúpnu cenu, kto sa zaviazal vyplatiť kúpnu
cenu žalobkyni, či bola prítomná žalobkyňa pri preberaní kúpnej ceny. Nakoľko boli uvedené osoby
prítomné i pri mimosúdnych rokovaniach medzi účastníkmi dňa 27. 04. 2010, mohli by sa vyjadriť i
ku skutočnosti, či bolo medzi účastníkmi dohodnuté splácanie nezaplatenej kúpnej ceny mesačne vo
výške 800 eur a že P. H. bol ochotný prevziať splatenie záväzku na svoju osobu. Súd prvého stupňa
sa v tomto smere výlučne stotožnil s tvrdením žalobkyne a zamietol vykonanie dôkazov, ktoré by
mohli prispieť k objasneniu skutkového a následne aj k posúdeniu právneho stavu veci. Súd prvého
stupňa tiež zásadne pochybil v otázke priznaného príslušenstva vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy,
pričom tieto úroky z omeškania priznal od 30. 06. 2010, keď prihliadol k tomu, že medzi účastníkmi
konania došlo k predĺženiu lehoty splatenia dohodnutej kúpnej ceny do 30. 06. 2010 oproti pôvodnému
dohodnutému času plnenia do 17. 01. 2010. Súd prvého stupňa však opomenul, že do omeškania sa
dostala až deň nasledujúci po dodatočnej splatnosti záväzku, t. j. 01. 07. 2010, a nie 30. 06. 2010,
resp. sám v rozpore s výrokom rozhodnutia v odôvodnení rozsudku konštatoval, že považoval v časti
úrokov z omeškania žalobu dôvodnú len o zaplatenie od 01. 07. 2010. V tejto časti výrok rozsudku
odporuje jeho odôvodneniu a rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Záverom podaného odvolania
uviedla, že ponecháva na zváženie odvolacieho súdu otázku zaviazania na plnenie záväzku v splátkach,
a to vzhľadom na to, že nie je schopná žalovanú sumu s príslušenstvom zaplatiť v celosti, nakoľko
je zamestnaná na čiastočný pracovný úväzok s príjmom 200 eur mesačne, pričom nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

K odvolaniu žalovanej sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.



Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalovanej
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia
za splnenia podmienok § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné
a o tomto rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako i v časti
náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je žaloba žalobkyne o zaplatenie sumy 24.896 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od 18. 01. 2010 do zaplatenia. Žalobkyňa sa požadovaného plnenia domáha od
žalovanej titulom nezaplatenej kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, realizovaný na základe písomne
uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 17. 09. 2009, v ktorej zmluve sa žalovaná ako kupujúca zaviazala
vyplatiť žalobkyni ako predávajúcej dojednanú kúpnu cenu vo výške 24.896 eura v lehote do 17. 01.
2010.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.

Podľa § 516 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok
zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom
požadované náležitosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako
dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi,
alebo tomu, kto dlh prevzal.

Podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s
veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou
formou.

Kúpna zmluva má charakter konsenzuálnej odplatnej zmluvy, na základe ktorej vzniká synalagmatický
záväzkový právny vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim. Účelom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho
práva na kupujúceho. Kúpna zmluva zaväzuje predávajúceho k tomu, aby kupujúcemu odovzdal vec a
zaobstaral mu ku kúpenej veci vlastnícke právo a kupujúci je naproti tomu zaviazaný, aby zaplatil kúpnu
cenu. V prípade, že predmetom kúpy je nehnuteľná vec, nadobúda sa vlastníctvo k nej vkladom do
katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z. z. Kúpna cena je odplata za predmet kúpy stanovená
v peniazoch a vyjadrujúca ekvivalent výmeny vecí, práv a iných majetkových hodnôt za peniaze. K
určeniu kúpnej ceny najčastejšie dochádza určením výšky kúpnej ceny určitou sumou peňazí. Výška
kúpnej ceny sa určuje dohodou, pokiaľ zmluvná voľnosť nie je obmedzená právnym predpisom. Kúpnu
cenu možno na základe dohody zaplatiť jednorazovo alebo v splátkach.



Podľa právnej úpravy § 516 Občianskeho zákonníka môže na základe dohody strán dôjsť k zmene
obsahu záväzku týkajúcej sa vzájomných práv a povinností účastníkov (dlžníka a
veriteľa), pričom dochádza k zmene obsahu existujúceho záväzku (kumulatívna novácia), t.j. za trvania
existujúceho záväzkového vzťahu. Takáto zmena sa môže týkať miesta, spôsobu plnenia, splatnosti
a pod. Zákon nepredpisuje pre dohodu o kumulatívnej novácii osobitnú formu. V prípade, ak určitá
forma bola zákonom predpísaná pre pôvodný záväzok, potom rovnaká forma sa vyžaduje aj pre dohodu
o kumulatívnej novácii. Rovnako Občiansky zákonník nestanovuje pre dohodu o kumulatívnej novácii
zvláštne náležitosti, aplikujúc tak všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Pre posúdenie toho, či
ide o dohodu o zmene záväzku, je rozhodujúca vôľa účastníkov, z obsahu ktorej je zrejmé ich ujednanie
o zmene obsahu pôvodného záväzku.

Ustanovenie § 531 Občianskeho zákonníka upravuje zmenu v subjektoch záväzku na strane dlžníka.
K prevzatiu dlhu podľa uvedeného ustanovenia dochádza buď tak, že namiesto pôvodného dlžníka
vstupuje do existujúceho právneho vzťahu tretia osoba - nový dlžník (ods. 1 § 531 Občianskeho
zákonníka) alebo sa tretia osoba (pristupujúci dlžník) stáva dlžníkom vedľa pôvodného dlžníka (ods. 2
§ 531 Občianskeho zákonníka). V prvom z prípadov dochádza k prevzatiu dlhu na základe písomnej
zmluvy medzi dlžníkom a treťou osobou (preberateľom dlhu), na účinnosť ktorej je potrebný súhlas
veriteľa. V druhom z prípadov je upravené prevzatie dlhu treťou osobou, ktorá sa stáva ďalším dlžníkom
vedľa pôvodného dlžníka, pôvodný dlžník účastníkom tejto zmluvy nie je a na pristúpenie k dlhu sa
jeho súhlas nevyžaduje. T. j., zatiaľ čo v zmysle ustanovenia ods. 1 § 531 OZ sa pôvodný dlžník zbaví
povinnosti splniť pohľadávku veriteľovi, v zmysle odseku 2 § 531 povinnosť pôvodného dlžníka splniť dlh
trvá aj po pristúpení preberateľa dlhu a veriteľ si môže vybrať, od ktorého z nich bude plnenie požadovať.
Zmluva o prevzatí dlhu musí obsahovať dohodu, že preberateľ dlhu prevezme dlh namiesto dlžníka. Táto
zmluva musí mať písomnú formu (§ 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a po uzavretí sa stáva účinnou
až súhlasom veriteľa. Bez takéhoto súhlasu (ktorého forma nie je predpísaná) nevyvoláva zmluva o
prevzatí dlhu zamýšľané právne účinky (vznikol by iba právny pomer medzi pôvodným dlžníkom a
treťou osobou, veriteľ by však s treťou osobou v žiadnom právnom vzťahu nebol). Účinky prevzatia
dlhu teda nastanú, keď veriteľom prejavený súhlas dôjde pôvodnému dlžníkovi alebo preberateľovi
dlhu. Platným prevzatím dlhu tak dochádza k singulárnej sukcesii. Rovnako i zmluva o kumulatívnom
prevzatí dlhu medzi treťou osobou (preberateľom dlhu) a veriteľom musí mať písomnú formu. V tomto
prípade dochádza k prevzatiu dlhu preberateľom dlhu takým spôsobom, že tento nenastupuje na miesto
pôvodného dlžníka, ale stáva sa ďalším dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Rozdiel medzi prevzatím
dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka (dohoda medzi pôvodným a novým dlžníkom so
súhlasom veriteľa) a podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka (dohoda medzi veriteľom a novým
dlžníkom bez súhlasu pôvodného dlžníka) je najmä v tom, že v prvom prípade je zaviazaný len nový
dlžník, avšak v druhom prípade sa mení počet subjektov na strane dlžníkov.

V prejednávanej veci bola nespornou skutočnosť, že medzi žalobkyňou ako predávajúcou v 2. rade
(podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vo veľkosti podielu 1) a žalovanou ako kupujúcou došlo
dňa 17. 09. 2009 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území V. zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, a to
parcela č. 3696/168 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 423 m2, parcela č. 3696/169 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 115 m2, parcela č. 3696/446 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
20 m2, parcela č. 3696/447 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, dom súpisné č. XXX
postavený na parcele č. 3696/169, prístavba rodinného domu súpisné č. XXX postavená na parcele
č. 3696/447 a garáž súpisné č. XXXX postavená na parcele č. 3696/446. Taktiež nebola sporná tá
skutočnosť, že účastníčky zmluvného vzťahu sa dohodli na kúpnej cene za prevádzané nehnuteľnosti v
spoluvlastníckom podiele žalobkyne vo výške 24.896 eur s lehotou splatnosti tejto kúpnej ceny do 17. 01.
2010. Nespornou v konaní bola taktiež skutočnosť, že žalovaná kúpnu cenu žalobkyni neuhradila, a to
ani čiastočne. Taktiež je nepochybné, že dňa 27. 04. 2010 sa v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne
žalobkyne uskutočnilo stretnutie, na ktorom sa zúčastnili obe účastníčky konania, ako i P. H.. Z obsahu
písomného záznamu z tohto stretnutia vyplýva vyjadrenie žalovanej o tom, že záväzok voči žalobkyni
vo výške 24.896 eur uznáva a zaväzuje sa ho uhradiť najneskôr do 30. 06. 2010. Súčasťou písomného
záznamu zo stretnutia je i vyjadrenie žalobkyne v tom smere, že je ochotná vyčkať do termínu 30. 06.
2010, avšak ak v uvedenom termíne nebude kúpna cena vyplatená v plnej výške, žiada o vrátenie jej
spoluvlastníckeho podielu k prevedeným nehnuteľnostiam vo forme kúpnej zmluvy.



Pokiaľ súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24.896 eur do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku, jeho rozhodnutie je vecne správne. Súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že žalovaná si povinnosť vyplývajúcu z uzavretej kúpnej
zmluvy zo dňa 17. 09. 2009 riadne a včas nesplnila (čo ani nebolo sporné), jej dlh vyplývajúci z kúpnej
zmluvy nezanikol a ani nedošlo k žiadnej zmene jej zmluvného záväzku. S ohľadom na dôvody
uvádzané žalovanou v podanom odvolaní odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa sa správne
vysporiadal s návrhom na vykonanie dôkazu svedeckými výpoveďami svedkov P. H. a M. A., keď
takýto návrh na dokazovanie prednesený žalovanou zamietol. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, k
platnému prevzatiu dlhu v zmysle ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka môže dôjsť len na základe
písomnej zmluvy o prevzatí dlhu medzi pôvodným a novým dlžníkom so súhlasom veriteľa (§ 531 ods. 1
Občianskeho zákonníka) alebo písomnej zmluvy o kumulatívnom prevzatí dlhu medzi veriteľom a novým
dlžníkom (§ 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu a konania pred súdom prvého stupňa
nevyplýva existencia žiadnej takej písomnej dohody, ktorá by v zmysle ustanovenia § 531 Občianskeho
zákonníka vyvolala účinky platného prevzatia dlhu a mala za následok zmenu subjektu záväzku na
strane dlžníka (žalovanej). Tvrdenia žalovanej o ústnom prísľube P. H. a M. A. (žalovanou navrhnutých
svedkov), že žalobkyni za ňu zaplatia kúpnu cenu, sú preto právne bezvýznamné, bez akéhokoľvek
právneho účinku vo vzťahu k existujúcemu záväzku žalovanej voči žalobkyni. X. teda súd prvého stupňa
konštatoval, že pre rozhodnutie vo veci samej je výsluch navrhnutých svedkov bez právnej relevancie,
je takýto záver súdu správny.

J. súd prvého stupňa správne konštatoval tú skutočnosť, že medzi účastníčkami konania nebola
uzatvorená dohoda o zaplatení dlžnej kúpnej ceny vo forme splátok. Existencia takejto dohody v
konaní pred súdom prvého stupňa nebola preukázaná, pričom sama žalovaná uviedla, že ku konkrétnej
dohode o zaplatení kúpnej ceny v splátkach so žalobkyňou nedošlo. Na to, aby bolo možné konštatovať
existenciu platne uzavretej dohody o splátkach, ako dohody, ktorá by mala za následok zmenu obsahu
pôvodného záväzku medzi účastníčkami konania, takáto dohoda si vyžaduje rovnakú formu ako je
predpísaná pre pôvodný záväzok. Uvedené teda znamená, že platne uzavretá dohoda o zmene obsahu
záväzku týkajúca sa spôsobu plnenia dlhu by v danom prípade bola uzatvorená v písomnej forme, ktorá
forma je pod následkom neplatnosti právneho úkonu predpísaná pre kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je
prevod nehnuteľností (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa
správne rozhodol, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobkyni v celosti do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd súčasne nevzhliadol dôvod ani na aplikáciu ustanovenia § 160
OSP a žiadosť žalovanej o plnenie v splátkach, ktorá je súčasťou ňou podaného odvolania, považoval za
nedôvodnú. Súdom určená lehota na plnenie nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný
účel súdneho konania a v konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty. Pre rozhodnutie
súdu o tom, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, musia byť zistené potrebné skutočnosti, ktoré
by spoľahlivo osvedčili, že vzťahom na povahu prejednávanej veci, výšku nároku, osobné pomery
účastníkov, je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. V prejednávanej veci je
odvolací súd toho názoru, že s ohľadom už na uvedené skutočnosti, a to predovšetkým výšku priznaného
peňažného plnenia, osobné pomery žalovanej a jej platobnú schopnosť, keď prípadné plnenie vo forme
splátok nemožno očakávať v lehote, ktorá by bola pre žalobkyňu primeraná, nemožno od žalobkyne
spravodlivo požadovať, aby strpela plnenie v splátkach, ale je namieste práve také rozhodnutie, že lehota
na plnenie je stanovená v zmysle napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa i v časti, v ktorej súd prvého stupňa zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 24.896 eur od 30. 06. 2010
do zaplatenia, keďže i v tejto časti je napadnuté rozhodnutie správne. Na rozdiel od súdu prvého stupňa
je však odvolací súd toho názoru, že medzi účastníčkami konania nedošlo k platnému uzatvoreniu
dohody o zmene obsahu záväzku, týkajúcej sa jeho splatnosti. Súd prvého stupňa existenciu dohody
o predĺžení lehoty splatnosti dlhu z pôvodnej lehoty 17. 01. 2010 na lehotu 30. 06. 2010 odvodzoval
od dohody účastníčok konania na stretnutí konanom dňa 27. 04. 2010. Súčasťou obsahu písomného
záznamu z tohto stretnutia je síce vyjadrenie žalovanej o tom, že sa zaväzuje dlh vyplatiť najneskôr do
30. 06. 2010, ako i vyjadrenie žalobkyne o tom, že je ochotná vyčkať do termínu 30. 06. 2010, avšak
podľa názoru odvolacieho súdu, z tejto listiny a z jej obsahu nie je možné vyvodiť záver, že účastníčky
zmluvy platne uzavreli dohodu o zmene obsahu záväzku, z ktorej by bola nepochybne zrejmá vôľa oboch
zmluvných strán zmeniť existujúci záväzok tak, že sa zmení lehota splatnosti kúpnej ceny z 17. 01.



2010 na 30. 06. 2010. Obsah písomného záznamu zo stretnutia účastníčok dňa 27. 04. 2010 zachytáva
priebeh stretnutia a vyjadrenia jednotlivých zúčastnených strán, avšak týmto vyjadreniam, i keď v zásade
smerujúcim k dosiahnutiu predpokladaného účelu stretnutia, nemožno pripísať také účinky, ktoré by mali
za následok zmenu obsahu existujúceho záväzku. S ohľadom na uvedené je preto potrebné konštatovať,
že splatnosť kúpnej ceny v zmysle zmluvného ujednania účastníčok nastala dňa 17. 01. 2010, a pokiaľ
súd prvého stupňa zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania, počnúc od 30. 06. 2010, v
uvedenom termíne bola žalovaná nepochybne v omeškaní s plnením dlhu, splatného dňa 17. 01. 2010.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti, ako i v časti náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.