{"guid": "122b462c-097e-4774-a1b7-ba07ecf817f0:1ddc40d4-06a3-450d-a17d-81f3b510e420", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2214206674.1", "spisova_znacka": "11CoP/70/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/70/2014 z 21. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. októbra 2014, sp. zn. 11CoP/70/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2214206674.1", "identifikacne_cislo": "2214206674", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2014-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých", "Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ddc40d4-06a3-450d-a17d-81f3b510e420", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2214206674.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2214206674.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2214206674.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/70/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214206674
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2214206674.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. Q., nar.
XX.XX.XXXX a T. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. F. XX, otec - Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX Q., o úpravu práv a povinností rodičov
voči maloletým deťom, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 17. júna 2014, č. k. 9P/21/2014-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného otca na mal. T. a S. a
v časti nedoplatku na zročnom výživnom   p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním mal. T. a mal. S. zveril do osobnej starostlivosti
matke, ktorá je povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň schválil rodičovskú dohodu
tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. T. sumou 60,- eur mesačne a na mal. S. sumou 60,-
eur mesačne. Zároveň určil dlh na zročnom výživnom od 25.03.2014 do 17.06.2014 vo výške u každého
z maloletých po 180,- eur, ktorý povolil zaplatiť otcovi v mesačných splátkach u každého maloletého
dieťaťa po 20,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že matka maloletých sa návrhom domáhala úpravy práv a povinností rodičov voči maloletým
deťom. Výdavky na maloleté deti vyčíslila spolu na sumu 235,- eur, ktoré pozostávajú z výdavkov na
plienky 30,- eur mesačne, mokré utierky 5,- eur mesačne, mlieko 10,- eur mesačne, stravu 100,- eur
mesačne, hygienické prostriedky 20,- eur mesačne, lieky 30,- eur mesačne. Otec od roku 2014 prispel
na výživu maloletých nepravidelne sumami 5 až 10,- eur. Matka spolu s deťmi býva v podnájme u
svojej starej matky a na nájom jej prispieva sumou 120,- eur mesačne. Celkový príjem matky ako
trojčlennej rodiny je 250,24 eur, pozostáva z rodičovského príspevku 199,60 eur a prídavkov na deti
47,04 eur. Na pojednávaní rodičia prejavili záujem uzatvoriť rodičovskú dohodu ohľadne výšky výživného
na obidve deti spolu 120,- eur mesačne. Súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods.
1,2,3,4,5, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal preukázané, že rodičom sa narodili maloleté
deti, o ktoré sa matka riadne stará, býva s nimi u svojej starej matky. Je na materskej dovolenke, má
vytvorené vhodné výchovné prostredie pre maloleté deti. Otec maloletých je zárobkovo činný, pracuje v
spoločnosti P. S. s.r.o. s priemerným čistým príjmom 362,- eur. Podľa vlastného udania pred tým zarábal
430,- eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá, žije u svojich rodičov a je nemajetný. Súd porovnal
príjem matky, ktorá vyživuje dve maloleté deti, ktorý je 250,- eur s príjmom otca, ktorý je 362,- eur, a
ktorý od januára 2014 odovzdal matke maloletých v nepravidelných intervaloch 5 až 10,- eur, Sem - tam



urobil nákup a zistil hrubý nepomer  čo do výšky výživného, preto zaviazal otca na adekvátne výživné
na maloleté deti, tak ako sa rodičia dohodli v sume 60,- eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletých
detí. Uviedol, že počas celého jednania nesúhlasil s touto sumou a patrične prejavoval aj svoj nesúhlas.
Táto suma sa mu toho času zdá privysoká. Je síce zamestnaný, avšak jeho príjem dosahuje hranicu
minimálnej mzdy. Z toho príjmu mesačne platí nájomné, má pôžičky v celkovej sume vo výške 12.000,-
eur, ktoré spláca a taktiež aj stravovanie ho niečo stojí. Je síce pravdou, že matke finančné prostriedky na
deti dával podľa svojich možností, ale deťom nikdy nič nechýbalo. Od narodenia o čo si matka požiadala
všetko jej bolo zakúpené.  On ako otec aj starí a prastarí rodičia maloletých detí prispievajú na výživu a
výchovu detí. Ak matka potrebovala niečo kúpiť prišla si o to požiadať, vždy jej bolo vyjdené v ústrety.
Od narodenia deti chodia na návštevu prastarým rodičom, zdržiavajú sa tam počas celého dňa, vtedy
je im zabezpečená celodenná starostlivosť zo strany celej jeho rodiny. Začalo sa od neho žiadať viacej
peňazí napriek tomu, že deti vždy dostali, čo potrebovali. Matke detí vždy pomáhali s financiami, darmi
ako aj so starostlivosťou o deti. Navrhol prehodnotiť výšku určeného výživného.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje prvostupňový rozsudok
potvrdiť v celom rozsahu, nakoľko určená výška výživného je primeraná veku a odôvodneným potrebám
detí.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania podľa  § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. postupom
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia
na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9P/21/2014 je úprava práv a
povinností rodičov k maloletým deťom S. nar. XX.XX.XXXX a T. nar. XX.XX.XXXX Q..

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bola po tom, ako boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke schválená rodičovská
dohoda o výške výživného v sume 60, - eur na každé maloleté dieťa a určený nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od 25.03.2014 do 17.06.2014 vo výške 180,- eur na každé maloleté dieťa, ktorý
bol otcovi povolený zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur na každé maloleté dieťa spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku,  na základe vykonaných dôkazov  dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako  odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše v
odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku
v napadnutej časti určenia výživného.

Nad rámec toho, čo uviedol súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odvolací súd uvádza, že plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie



sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti možnosti a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné
nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a
závisia predovšetkým od veku zdravotného stavu schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o
seba a pod. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti teda faktické príjmy, ale i na
jeho možnosti teda na to, či je objektívne možné, aby zarobil z ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a
okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
toho na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných
vyživovacích povinností a zároveň na okruhu osôb, ktoré súd povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné.

V predmetnej veci matka maloletých detí je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok,
takže nemá možnosť dosiahnuť vyšší príjem. Tento príjem vo výške 199,60 eur je jej jediným príjmom.
Má vo svojej výchove dve maloleté deti, o ktoré sa stará sama a poskytuje im osobnú starostlivosť,
keďže sa jedná o maloleté deti v útlom veku svoju vyživovaciu povinnosť voči nim pokrýva výhradne
osobnou starostlivosťou. Pokiaľ sa týka otca maloletých detí tento je riadne zamestnaný, nemá žiadnu
inú vyživovaciu povinnosť, je zdravý, práceschopný, takže odvolací súd dospel k záveru, že je schopný
prispievať na výživu svojich dvoch maloletých detí  sumou 60,- eur na každé. Keďže  rozdiel medzi
maloletými je len rok a pol, ich potreby sú v ich veku takmer totožné, správne súd určil výšku výživného aj
rovnakou sumou na každé maloleté dieťa. Matka pokiaľ dostane od otca detí 120,- eur výživné a pripočíta
si aj rodinné prídavky bude mať do domácnosti 367,- eur, z ktorej sumy musí živiť tri osoby. Otcovi po
úhrade výživného vo výške 120,- eur zostane ešte na vlastnú výživu suma 242,- eur. Takže vzhľadom
aj k týmto skutočnostiam odvolací súd považoval súdom určené výživné za primerané k odôvodneným
potrebám maloletých detí ako aj schopnostiam a možnostiam povinného otca.

K vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti určenia výživného a nedoplatku na zročnom výživnom z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/21/2014", "guid": "1b17a3b9-0ed8-4ad8-b166-956d2b646e28:808ceec4-3951-4363-a843-2fc2327479d5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}