Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/120/2017 z 26. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. septembra 2017, sp. zn. 8CoE/120/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3511205960.2 Krajský súd Trenčín | 8CoE/120/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3511205960.2 | 2017-09-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 386 CSP, § 58 ods. 6 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3169dbf6-7767-42d2-94a7-87b50830734b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3511205960.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/120/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205960
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3511205960.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10,
IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Trenčín, so sídlom Trenčín, Jilemnického 3760, proti povinnému:
EDIS DEVELOPMENT s.r.o., so sídlom Nemšová, Odbojárov 6,
IČO: 35 777 109, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 403,80 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 1. marca 2016, č.k. 1Er/571/2011-9, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex.
por. Uviedol, že z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín zistil, že povinný bol
ku dňu 24.01.2015 ex offo z obchodného registra vymazaný. Okresný súd Trenčín uznesením zo
dňa 12.11.2014, č.k. 38CbR/126/2013-27 zrušil spoločnosť bez likvidácie, toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.01.2015. V súlade s aktuálnou judikatúrou (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 3 M Cdo10/2011) sa súd prvej inštancie zaoberal
otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má
dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách
exekúcie, pričom exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie
odôvodnil § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov, keď z uplatnených trov exekúcie vo výške 71,77 Eur priznal súdnej exekútorke iba 66,43
Eur. Priznal jej odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,50 Eur, náhradu hotových výdavkov
podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 21,86 Eur (za poštovné sumu 8,53 Eur, doručenie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sumu 0,45 Eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
- povinný sumu 1,70 Eur, zaslanie návrhu na zastavenie exekúcie, zaslanie vyúčtovania trov exekúcie a
zaslanie originál exekučného spisu na OS sumu 1,83 Eur, zaslanie faktúry a vyúčtovania trov exekúcie
oprávnenému, povinnému a súdu sumu 1,35 Eur, a nevyhnutné trovy exekúcie účelne vynaložené
v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení
exekúcie - doručenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti na OS sumu 1,60 Eur,
doručenie vrátenia poverenia súdu sumu 1,60 Eur, kolky a poplatky vo výške 0,15 Eur, ostatné vo
výške 13,03 Eur, za použitý papier a toner 76 strán sumu 11,40 Eur, obálky 6 ks sumu 0,60 Eur,
euroobal sumu 0,26 Eur, spisový obal sumu 0,27 Eur, internet sumu 0,50 Eur) a 20 % DPH (z odmeny
a náhrady hotových výdavkov, sumy 55,36 Eur), vo výške 11,07 Eur. Súd prvej inštancie nepriznal
súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za poštovné za tie doručenia, pri ktorých neboli doložené
originály doručeniek - za doručenie žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo výške
1,60 Eur (súd priznal iba vo výške 0,45 Eur) a za faktúru a vyúčtovanie trov exekúcie oprávnenému,



povinnému a súdu vo výške 4,80 Eur (súd priznal iba vo výške 1,35 Eur), a preto súd prvej inštancie
nemal za preukázanú účelnosť vynaloženia poštových výdavkov.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnený z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Oprávnený v danej exekučnej veci
nemá výhrady k zastaveniu predmetnej exekúcie, pokiaľ bola na základe šetrenia súdu potvrdená
nemajetnosť povinného, avšak oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani
pri náležitej opatrnosti, nemohol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať nemajetnosť
povinného. Ako vyplýva z ustanovenia § 197 ods. 1 Ex. por., pravidlom je, že trovy exekúcie
znáša, prípadne nahrádza povinný, pokiaľ nenastane určitá výnimočná situácia a v takom prípade ich
uhrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ustanovenie § 203 Ex. por., podľa ktorého, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však musí uvážiť,
ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie svojho nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený dôvodil, že skutočnosť, že v konečnom dôsledku
môže nastať stav, že súdnej exekútorke nie je priznaná náhrada vzniknutých trov, nie je v rozpore so
zákonom. Riziko, ktoré nesie súdna exekútorka pri výkone exekúcie je odôvodnené a kompenzované jej
v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (mutatis mutandis právny názor Európskeho
súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v
ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá
i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi
s výkonom tejto profesie, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 272/2008,
IV. ÚS 27/2008. Taktiež podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (Mihal proti Slovensku,
rozhodnutie o prijateľnosti z 28.06.2011), súdna exekútorka znáša profesionálne riziko nebyť zaplatená
za svoje služby, čo sa v súhrne nejaví byť nadmerným, neprimeraným alebo inak neprijateľným
bremenom predstavujúcim povinnú alebo nútenú prácu. Poukázal na privilégium súdnych exekútorov
mať výlučné právo vymáhať priznané nároky za odmenu, náhradu výdavkov a náhradu za stratu času,
a tiež na možnosť exekútora žiadať preddavok na svoje výdavky, následkom nezloženia ktorého môže
žiadať o zastavenie konania. Oprávnený žiadal odvolací súd, aby pri rozhodovaní o zaviazaní na úhradu
trov konania, zobral do úvahy skutočnosť, že ako oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení
exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti, nebolo možné predvídať dôvod zastavenia exekúcie a o
zváženie možnosti uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. Navrhol
odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté uznesenie, v časti rozhodnutia o trovách exekúcie zmenil
tak, že súdnej exekútorke sa trovy exekúcie nepriznávajú.

3. Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že exekútor nie je
podnikateľom (Nálezy Ústavného súdu SR zo dňa 10.01.2005, sp. zn. Pl. ÚS 49/03 a zo
dňa 15.11.2000, č. PL. ÚS 21/00, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.06.2001, sp. zn. 6 Sž
221/00), je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a
iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Ex. por.). Podľa § 196 ods. 1 Ex. por. exekútorovi patrí odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách
súdneho exekútora (ide o kogentnú právnu normu vyjadrenú slovami „patrí,“ a nie „môže patriť,“ preto
súd nemá priestor na uváženie, ani na zužujúci výklad právnej normy). Dôvodom na nepriznanie trov
exekúcie súdnemu exekútorovi nemôže byť podmienka súdu, že keď si súdny exekútor v lehote 15 dní
nevyčísli trovy exekúcie, že na tieto trovy exekúcie stráca nárok. Otázka trov exekučného konania, a
povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to
v náleze II ÚS 31/04. Na základe uvedeného nálezu Ústavného súdu, ak súd neprizná náhradu trov
exekúcie exekútorovi, je takéto rozhodnutie súdu v rozpore so zákonom. Je taktiež nesprávne tvrdenie
oprávneného, že exekútor má monopolné postavenie vo výkone exekúcií, a tento názor opiera o názor
Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A,
č. 70 z dôvodu, že tento rozsudok nemožno aplikovať všeobecne aj na pomery na Slovensku, pretože
na Slovensku nemá exekútor monopolné postavenie pri výkone exekúcií, pretože výkon exekúcií na
Slovensku vykonávajú aj daňové úrady, obce a mestá, ktoré vystupujú ako správcovia daní (dane z
nehnuteľnosti, poplatky za komunálny odpad, poplatky za psov a pod.), a iné inštitúcie, ktoré priamo
vykonávajú nútené vymáhanie pohľadávok. Je taktiež absolútne neprijateľné tvrdenie oprávneného, že
exekútor znáša riziko byť „nezaplatený“ za svoje služby. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu
exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR.
Súdna exekútorka uviedla, že z jej doterajšej súdnej praxe má množstvo exekučných vecí, v ktorých
exekúciu súd zastavil, a ako súdna exekútorka nemá zaplatené trovy exekúcie, ako napr. v prípade, keď



oprávnený zomrel, a dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti a povinným bola
obchodná spoločnosť, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz alebo bola vymazaná z obchodného
registra a podobné prípady. Navrhla odvolaciemu súdu, aby vydal uznesenie, ktorým uznesenie súdu
prvej inštancie zostane nezmenené.

4. Oprávnený v písomnom podaní zo dňa 17.05.2017 uviedol, že po oboznámení sa s obsahom
vyjadrenia súdnej exekútorky, zo dňa 20.06.2016, naďalej trvá na obsahu podaného odvolania, zo dňa
11.03.2016.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods.
2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci
súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné
princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov
a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

10. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
13. Podľa § 243b ods. 3 Ex. por., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

14. Podľa § 58 ods. 6 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

15. Proti výroku o náhrade trov konania (teda nielen trov
exekúcie), ktoré je súčasťou uznesenia o zastavení exekúcie podľa §
57 Ex. por., nie je prípustný
riadny opravný prostriedok (odvolanie) ani mimoriadny opravný prostriedok (obnova konania,
dovolanie, mimoriadne dovolanie). Vypustenie devolutívneho účinku odvolania proti výroku
o náhrade trov konania bolo do Ex. por. zakotvené novelou č.
299/2013 Z. z. účinnou od 01.11.2013. Kým podľa právneho stavu platného
do 31.10.2013 bolo proti výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie podľa ustanovenia §
58 ods. 6 , predmetnou novelou
bola prípustnosť odvolania z tohto ustanovenia vyňatá. Keďže od 01.11.2013
Ex. por., ako osobitný právny predpis nepripúšťa proti uzneseniu
o náhrade trov konania odvolanie, je podanie tohto riadneho opravného prostriedku
proti tomuto typu rozhodnutia v zmysle dikcie ustanovenia § 202 ods.
2 O.s.p. neprípustné. Výnimku z
uvedeného upravuje ustanovenie § 243b ods. 3 Ex. por., a tou je prípad, ak účastník konania podá
odvolanie proti výroku o trovách exekúcie pred 01.11.2013. V danom prípade však oprávnený podal
odvolanie poštovému podniku dňa 15.03.2016, teda v čase, kedy už odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie nebolo prípustné podať.

16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP,
v zmysle ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).