{"guid": "12298d4d-681b-4b7a-a98f-5273207bece4:2e42edd5-4b98-428c-a8dd-8591bdb5a373", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2015200943.5", "spisova_znacka": "14S/179/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/179/2015 z 19. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. septembra 2017, sp. zn. 14S/179/2015, ECLI:SK:KSTT:2017:2015200943.5", "identifikacne_cislo": "2015200943", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2017-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e42edd5-4b98-428c-a8dd-8591bdb5a373", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2015200943.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2015200943.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2015200943.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/179/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200943
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200943.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: MVDr. C. D., bytom T. XXX, XXX
XX G. E. C., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava
proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 841 04
Bratislava, IČO: 17317894, zastúpenému spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária s.r.o.,
Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Dozornej komisie komory
veterinárnych lekárov č. 437/2015 zo dňa 27.10.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I.  Súd žalobu  z a m i e t a.

II.  Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.12.2015 domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 437/2015 zo dňa 27.10.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Komory veterinárnych lekárov SR č. 398/2015 zo dňa
4.9.2015, ktorým Dozorná komisia komory veterinárnych lekárov SR vyčiarkla žalobcu z registra Komory
veterinárnych lekárov SR  (Ďalej len KVL SR) a súčasne mu bolo odňaté osvedčenie na vykonávanie
súkromnej veterinárnej činnosti. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že žalobca
bol právoplatne odsúdený za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák.,
a to v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp.zn. 2T/39/2012-917 zo dňa 24.11.2014
(vo vyhotovení rozsudku došlo k pisárskej chybe, keď na prvej strane predmetného rozsudku bola
nesprávne uvedená sp.zn. 2T/32/2012-917). V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí konštatované, že
takéto pochybenie nemá žiaden vplyv pre správnosť napadnutého rozhodnutia, a preto nemožno na
takúto námietku žalobcu prihliadať. V tejto súvislosti bolo poukázané na ust.  § 7 ods. 1 písm. c) zákona o
Komore veterinárnych lekárov v spojení s § 1 písm. c) piatej časti registrového poriadku stanov Komory
veterinárnych lekárov SR, v ktorých je uvedené, že komora vyčiarkne z registra toho, kto bol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo trestný čin z nedbanlivosti súvisiaci s poskytovaním veterinárnej
starostlivosti. Taktiež aj ust. § 6 ods. 4 zákona o Komore veterinárnych lekárov uvádza, že ak súkromný
veterinárny lekár prestal spĺňať podmienky uvedené v § 2 ods. 3 zákona o Komore veterinárnych lekárov,
komora ho vyčiarkne a osvedčenie odníme. Bezúhonnosť žalobcu, ako zákonná podmienka pre zápis do
registra komory bola zisťovaná KVL SR v súlade so zákonom číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií) a z tohto
dôvodu nemožno o nezákonnom postupe pri získavaní informácií hovoriť.

2.



Žalobca v žalobe namietal, že odvolací orgán žalovaného nevedel presvedčivo zdôvodniť, ktorý orgán
bol oprávnený rozhodnúť o vyčiarknutí žalobcu z registra, a preto mal za to, že napadnuté rozhodnutie
vydal neoprávnený orgán žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného, ktorý konštatoval, že zákon o KVL SR neustanovuje, ktorý orgán KVL SR rozhoduje o
vyčiarknutí z registra KVL SR. Rozhodnutie žalovaného považoval za zmätočné, pretože doposiaľ nemá
vedomosť, že by takéto rozhodnutie žalovaného - KVL SR č. 398/2015 zo dňa 4.9.2015 existovalo,
pretože mu bolo doručené iba rozhodnutie prezidenta KVL SR zo dňa 4.9.2015, ktoré nebolo žiadnym
číslom označené. Ďalej uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 24.9.2015, v ktorom
namietal, že žalovaný postupoval nezákonne, keď žiadal o doručenie písomného vyhotovenia rozsudku
sp.zn. 2T/39/2012 zo dňa 24.11.2014, nakoľko odôvodnenie predmetného rozhodnutia obsahovalo
citlivé informácie o súkromí žalobcu. O týchto skutočnostiach musel mať žalovaný vedomosť, keďže
JUDr. MVDr. A. (na sneme dňa 29.11.2014 bol zvolený do prezídia KVL SR) sa dostavil na pojednávanie
dňa 24.11.2014, pričom musel opustiť pojednávaciu miestnosť z dôvodu výsluchu znalcov prešetrujúcich
psychický stav žalobcu. Skutočnosť, že pochybil aj Okresný súd Bratislava IV (tento predmetný rozsudok
poskytol), je predmetom návrhu žalobcu na začatie konania o ochrane osobných údajov pred Úradom na
ochranu osobných údajov SR. Taktiež mal za to, že skutok ako bol špecifikovaný v rozhodnutí prezidenta
KVL SR neexistuje, nakoľko voči žalobcovi nebolo vedené trestné konanie pod sp.zn. 2T/32/2012, ale
pod sp.zn. 2T/39/2012, o čom bolo vydané aj opravné uznesenie. Ďalej namietal, že o vyčiarknutí z
registra KVL SR rozhodol neoprávnený orgán, pretože o vyčiarknutí z registra rozhoduje Prezídium
KVL SR ako kolektívny orgán a nie iba prezident KVL SR. Ďalej uviedol, že ust. § 7 ods. 1 písm.
c) zák.č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch a o KVL SR vyžaduje, aby úmyselný
trestný čin alebo trestný čin z nedbanlivosti súvisel s poskytovaním veterinárnej starostlivosti. Považoval
preto výklad ust. § 7 ods. 1 písm. c) zák.č. 442/2004 Z.z. zo strany žalovaného za nesprávny, pretože
predpokladá automatický zánik členstva v KVL SR pri spáchaní trestného činu nesúvisiaceho s výkonom
veterinárnych činností a za ktorý bol žalobcovi uložený trest s podmienečným odkladom. Uložený trest
za marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. s podmienečným odkladom na 15
mesiacov nesúvisí s tým, že by žalobca vykonával svoju profesiu nezodpovedne alebo neprofesionálne,
a preto nie je dôvod, aby bol z KVL SR vyčiarknutí z registra. Okrem toho namietal, že tým, že bol
právoplatne odsúdený za trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) a b) Tr. zák.,
tak ďalším trestom bol trest spočívajúci vo vyčiarknutí z registra KVL SR, čím bola porušená zásada ne
bis in idem, t.j. právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát.

3.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.1.2016 uviedol, že z ust. § 7 ods. 1 písm. c) zák.č. 442/2004
Z.z. z jeho gramatického ako aj logického výkladu vyplýva, že KVL SR obligátorne vyčiarkne z registra
osobu, ktorá splní podmienky uvedené v zákone, a to bez ďalšieho, t.j. možností výberu. V tejto
súvislosti poukázal na to, že zo žaloby vyplýva, že trestný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV voči
žalobcovi nadobudol právoplatnosť, čo znamená, že žalobca bol právoplatne odsúdený za úmyselný
trestný čin. Zákonodarca z dôvodu vylúčenia pochybností rozdelil vetu v zákone tak, že je potrebné
s následkami rozlišovať úmyselné a nedbanlivostné trestné činy. Mal za to, že ust. § 7 ods. 1 písm.
c) zák.č. 442/2004 Z.z. je potrebné vykladať tak, že KVL SR vyčiarkne z registra KVL SR toho,
kto bol právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin, alebo trestný čin z nedbanlivosti
súvisiaci (výlučne) s poskytovaním veterinárnej starostlivosti. Taktiež z ust. § 2 ods. 5 zák.č. 442/2004
Z.z., ktoré upravuje, kto sa považuje za bezúhonného vyplýva, že za takéhoto sa považuje ten, kto
nebol právoplatne odsúdený za (akýkoľvek) úmyselný trestný čin alebo za trestný čin z nedbanlivosti
spáchaný (výlučne) pri poskytovaní veterinárnej starostlivosti. Za tohto stavu boli splnené zákonné
podmienky na vyčiarknutie žalobcu z registra, keď trestný čin marenia spravodlivosti je úmyselným
trestným činom a trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalej uviedol, že vzhľadom
k vyššie uvedeným skutočnostiam je nepodstatné, či a akým spôsobom sa do sféry dispozície KVL
SR dostal rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. V tejto súvislosti zdôraznil, že KVL SR žalobcu
pred vyčiarknutím z registra vyzývala, za účelom vylúčenia pochybností, aby tento predložil výpis z
registra trestov preukazujúci jeho bezúhonnosť, pričom žalobca požadovaný listinný doklad nepredložil.
K polemike žalobcu o tom, kto mal vydať rozhodnutie o vyčiarknutí z registra uviedol, že zákon v ust.
§ 7 ods. 2 upravuje, že komora vydá rozhodnutie, nie Prezídium KVL SR. V zmysle ust. § 17 ods. 4
zák.č. 442/2004 Z.z. je prezident štatutárnym orgánom komory a zastupuje ako na za komoru navonok.
Znamená to, že rozhodnutie za KVL SR správne podpísal prezident KVL SR ako jej štatutárny orgán,
pričom o vyčiarknutí žalobcu z registra rozhodlo Prezídium KVL SR. V tejto súvislosti ďalej poukázal na
to, že zák.č. 442/2004 Z.z. neustanovuje, ktorý orgán KVL SR rozhoduje o vyčiarknutí z registra KVL SR,



a preto bolo potrebné aplikovať aj ďalšie ustanovenia zák.č. 442/2004 Z.z. ako aj vnútorné poriadky KVL
SR. Poukázal na ust. § 17 ods. 2 písm. b) zák.č. 442/2004 Z.z. a § 2 písm. b) tretej časti organizačného
poriadku vtedy platných stanov KVL SR, v ktorých bolo uvedené, že prezídium vedie register a vydáva
rozhodnutie o zápise do registra, vydáva a odníma osvedčenia, vydáva potvrdenie o zápise do registra,
rozhoduje o odmietnutí zápisu do registra, vyčiarknutí z registra a pozastavení registrácie, a preto na
základe takejto úpravy o vyčiarknutí rozhodlo Prezídium KVL SR, prezident KVL SR ako štatutárny orgán
KVL SR, v zmysle § 17 ods. 4 zák.č. 442/2004 Z.z. zastupuje a koná za KVL SR navonok prezident
a preto aj podpisuje rozhodnutia. Žiadal preto, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému
priznal náhradu trov konania.

4.
Z prvostupňového rozhodnutia KVL SR so sídlom v Bratislave zo dňa 4.9.2015  vyplýva, žalobca v
zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. c) zák.č. 442/2004 Z.z. bol vyčiarknutý z registra Komory veterinárnych
lekárov SR a v zmysle ust. § 6 ods. 4 tohto zákona mu odňala osvedčenie na vykonávanie súkromnej
veterinárnej činnosti. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca bol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný čin marenia spravodlivosti podľa ust. § 344 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák.,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu v trvaní
15 mesiacov, vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/32/2012 (správne mala
byť uvedená spisová značka 2T/39/2012), ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 4.6.2015.

5.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
dňa 24.9.2015, ktoré bolo doručené KVL SR 29.9.2015, v ktorom predovšetkým namietal nezákonný
postup KVL SR pri získavaní súkromných informácií uvedených v trestom rozsudku, pričom zdôraznil,
že ako dotknutá osoba nikdy nedal súhlas so sprístupnením informácií o jeho súkromí a mal za to,
že Okresný súd Bratislava IV nemohol sprístupniť rozsudok obsahujúci informácie o jeho súkromí
vrátane veľmi citlivých informácií o jeho zdravotnom stave a osobných údajoch. O tom svedčí aj tá
skutočnosť, že na pojednávanie dňa 24.11.2014 sa ustanovil JUDr. MVDr. A., ktorý musel opustiť
pojednávaciu miestnosť, nakoľko súd vylúčil verejnosť. Ďalej namietal, že rozsudok ako bol uvedený,
resp. špecifikovaný v rozhodnutí Prezidenta KVL SR neexistuje. Ďalej namietal, že skutok nemá
súvislosť poskytovaním veterinárnej starostlivosti a tiež aj to, že o vyčiarknutí z registra rozhodol
neoprávnený orgán, keď Prezident KVL SR nebol oprávnený rozhodnúť o jeho vyčiarknutí z registra.

6.
Dozorná komisia KVL SR vo svojom rozhodnutí č.k.: 437/2015 zo dňa 27.10.2015 odvolanie žalobcu
zamietla a rozhodnutie KVL SR číslo 398/2015 zo dňa 4.9.2015 potvrdila. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia poukázala na to, že preskúmala zákonnosť a odôvodnenosť tohto rozhodnutia ako aj postup
konania, ktorý mu predchádzal. V rozhodnutí bolo uvedené, že bezúhonnosť žalobcu ako odvolateľa
ako zákonná podmienka pre zápis do registra komory bola zisťovaná KVL SR v súlade so zákonom
číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a z tohto dôvodu nemožno o nezákonnom
postupe pri získavaní informácií hovoriť. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu tak poukázal na to, že pri
vyhotovení rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 2T/32/2012 došlo k pisárskej chybe (uvedenú
skutočnosť potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/32/2012,  ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.3.2015), pričom je nepochybné, že žalobca bol právoplatne odsúdený za zločin
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák., avšak takáto chyba v písaní nemá žiaden
vplyv pre správnosť napadnutého rozhodnutia. K výkladu ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c) zák.č. 442/2004
Z.z. bolo v rozhodnutí žalovaného uvedené, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť členstvo v komore
osobám, ktoré spáchali akýkoľvek úmyselný trestný čin bez ohľadu na to, či tento súvisí s poskytovaním
veterinárnej starostlivosti alebo nie. Podmienka spojitosti s poskytovaním veterinárnej činnosti sa viaže
len na trestné činy spáchané z nedbanlivosti, a to práve z dôvodu, že pri nich absentuje vôľová zložka
trestný čin spáchať. V súvislosti s vyčiarknutím žalobcu z registra uviedol, že zák.č. 442/2004 Z.z.
neustanovuje, ktorý orgán KVL SR rozhoduje o vyčiarknutí z registra KVL SR, avšak v zmysle § 2 písm.
v) tretej časti organizačného poriadku stanov KVL SR prezídium vedie register a vydáva rozhodnutie o
zápise do registra, vydáva a odníma osvedčenia, vydáva potvrdenie o zápise do registra, rozhoduje o
odmietnutí zápisu do registra, vyčiarknutí z registra a pozastavení registrácie. Prezident KVL SR ako
štatutárny orgán KVL SR v zmysle §17 ods. 4 zák.č. 442/2004 Z.z. zastupuje a koná za komoru navonok,
preto aj podpisuje rozhodnutia KVL SR.



7.
Krajský súd v Trnave predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 20.9.2017, pričom zistil,
že žaloba nie je dôvodná.

8.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zo strany žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu bol porušený zákon, pretože o vyčiarknutí z registra ohľadne žalobcu rozhodol
neoprávnený orgán. Namietal, že o vyčiarknutí z registra komory prináleží rozhodovať prezídiu komory,
pričom v danom prípade o vylúčení z registra ohľadne žalobcu rozhodol a podpísal ho prezident komory.
Ďalej uviedol, že postup komory nebol správny aj z hľadiska vyžiadania si podkladov k vydaniu takéhoto
rozhodnutia - vylúčenia z komory, keď bol porušený zákon na ochranu osobných údajov, pričom výpis z
registra trestov mal byť z jej strany požadovaný od žalobcu a nie dopytom na Okresný súd Bratislava IV.

9.
Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal na dôvody
uvedené v ich písomnom vyjadrení zo dňa 7.1.2016, v ktorom urobený gramatický ako aj logický výklad
ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c), týkajúci sa vyčiarknutia z registra. Poukázal na to, že žalobca, resp.
jeho právny zástupca doposiaľ neuviedol, či bol žalobca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin
a svoju argumentáciu postavil iba na tzv. formálnych chybách, ktoré sú vytýkané KVL SR. Mal za to, že
rozhodnutia o vyčiarknutí z registra komory podpisuje prezident, táto právomoc neprináleží kolektívnemu
orgánu, čo by nebolo možné ani zrealizovať. V tejto súvislosti poukázal na to, že je zaujímavé to, že
žalobca túto skutočnosť nenamietal, keď osvedčenie o zápise žalobcu do registra podpisoval prezident.
Zo strany KVL SR bol dodržaný aj postup, pokiaľ ide o skúmanie bezúhonnosti žalobcu, keď práve
on bol najprv najskôr kontaktovaný, aby predložil výpis registra trestov, avšak odmietol tak urobiť.
Taktiež Generálna prokuratúra SR z neznámych dôvodov tento výpis z registra trestov ohľadne žalobcu
nepredložila. KVL SR sa dozvedela o právoplatnom odsúdení žalobcu, pričom túto skutočnosť si overila
prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám a až potom bolo požiadané o overenie si
týchto skutočností prostredníctvom výpisu z registra trestov.

Podľa § 2 ods. 5 zák.č. 442/2004 Z.z. za bezúhonného podľa tohto zákona sa považuje ten, kto
nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin z nedbanlivosti spáchaný pri
poskytovaní veterinárnej starostlivosti. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším
ako tri mesiace alebo iným obdobným dokladom vydaným príslušným orgánom v členskom štáte pôvodu
alebo členskom štáte, z ktorého veterinárny lekár prichádza, potvrdzujúcim bezúhonnosť, nie starším
ako tri mesiace.

Podľa § 7 ods. 1 písm. c) zák.č. 442/2004 Z.z. komora vyčiarkne z registra toho, kto bol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný čin alebo trestný čin z nedbanlivosti súvisiaci s poskytovaním veterinárnej
starostlivosti.

Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 442/2004 Z.z. prezídium riadi činnosť komory medzi zasadnutiami snemu.
Rozhoduje o všetkých veciach, ak nie sú vyhradené iným orgánom komory. Prezídium má najmenej päť
členov. Členstvo v prezídiu je nezlučiteľné s členstvom v dozornej komisii a disciplinárnej komisii.

Podľa § 17 ods. 4 zák.č. 442/2004 Z.z. prezident prezídia je zároveň prezidentom komory. Prezident je
štatutárny orgán komory. Prezident zastupuje a koná za komoru navonok.

Podľa § 18 ods. 1 písm. f) v čase rozhodovania žalovaného platného  zákona č. 442/2004 Z.z. dozorná
komisia rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam o odmietnutí zápisu do registra.

Podľa § 23 ods. 1 zák.č. 442/2004 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

10.
K jednotlivým námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné: v súvislosti s námietkou žalobcu, že skutok
ako bol špecifikovaný v rozhodnutí prezidenta KVL SR neexistuje, nakoľko voči žalobcovi bolo vedené
trestné konanie pod inou spisovou značkou nie je relevantným žalobným dôvodom a nemá vplyv na
zákonnosť žalobcom napadnutého rozhodnutia. Je nepochybné, že pri vyhotovovaní trestného rozsudku



došlo k pisárskej chybe v časti označenia tohto trestného rozsudku a takýto nedostatok bol odstránený
opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV. Taktiež nemožno súhlasiť s dôvodnosťou námietky
žalobcu, že o vyčiarknutí z registra v jeho prípade rozhodol neoprávnený orgán (mal za to, že o
vyčiarknutí registra rozhoduje Prezídium KVL SR ako kolektívny orgán a nie iba prezident), pretože z
ust. § 18 ods. 1 písm. f) v tom čase platného zákona číslo 442/2004 Z.z. vyplýva, že dozorná komisia
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam o odmietnutí zápisu do registra. Pokiaľ v tom čase nebolo
upravené, kto rozhoduje o vyčiarknutí z registra, tak z výkladu ust. § 18 ods. 1 v tom čase platného
zák.č. 442/2004 Z.z.  mal správny súd za to, že pokiaľ dozorná komisia rozhodovala o odvolaniach proti
rozhodnutiam o odmietnutí zápisu do registra, tak  je kompetentným orgánom rozhodovať aj o vyčiarknutí
z registra komory. Správny súd  nemal pochybnosť, že by o vyčiarknutí nerozhodoval kolektívny orgán, je
potrebné však uviesť, že prezident zastupuje a koná za komoru navonok a preto aj podpísal rozhodnutie
o vyčiarknutí žalobcu z KVL SR. Po oboznámení sa so skutkovým stavom a po aplikovaní zákonných
ustanovení, ktoré sa na daný skutkový stav viažu dospel správny súd k záveru, že žalobca bol dôvodne
vyčiarknutý z registra KVL SR, nakoľko bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin (marenie
spravodlivosti), a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/39/2012-917 zo dňa 24.11.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 24.3.2015. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovaného v časti
výkladu ust. §7 ods. 1 písm. c) zák.č. 442/2004 Z.z., ktoré rozlišuje úmyselný trestný čin a trestný
čin z nedbanlivosti, ktorý bol spáchaný v súvislosti s poskytovaním veterinárnej starostlivosti. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj samotná veta je rozdelená slovným spojením alebo, zrejme aby
bolo možné z hľadiska prípadných následkov rozlišovať úmyselné trestné činy a nedbanlivostné trestné
činy. V opačnom prípade by skutočne zákonodarca nemal záujem na rozlíšení zavinenia páchateľa pri
spáchaní trestného činu a veta by znela inak. Vzhľadom na to, že zavinenie páchateľa pri akomkoľvek
úmyselnom trestnom čine je nepochybne nebezpečnejšie ako pri nedbanlivostnom, zákonodarca mal
vôľu následky spáchania akéhokoľvek úmyselného trestného činu sankcionovať vyčiarknutím z registra
KVL SR a nedbanlivostné trestné činy jedine tie, ktoré súvisia s výkonom veterinárnej starostlivosti.

11.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom neprihliadal na
námietku právneho zástupcu žalobcu vznesenú na pojednávaní konanom dňa 20.9.2017, že neexistuje
zápisnica o tom, na ktorom zasadnutí bolo rozhodnuté prezídiom o vyčiarknutí žalobcu z registra KVL
SR,  pretože súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby do uplynutia doby na podanie žaloby, pričom
na žalobné dôvody, ktoré sú uplatnené po uplynutí lehoty určenej zákonom na podanie žaloby už súd
neprihliada, čo platí aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. (§ 183 SSP, predtým § 250h ods. 1
O.s.p.).

12.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 167 ods. 1 SSP, keď v konaní úspešnému
žalovanému súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých rozhodne vyšší súdny úradník
postupom podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote  jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len \"sťažnostné body\"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské



právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}