Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/406/2012 z 13. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 13. januára 2014, sp. zn. 16CoE/406/2012, ECLI:SK:KSKE:2014:7612204407.1 Krajský súd Košice | 16CoE/406/2012 | ECLI:SK:KSKE:2014:7612204407.1 | 2014-01-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/152bb878-30e8-48a9-8663-ceb1efc89b4a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7612204407.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/406/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612204407
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612204407.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: MEDIAPRESS Poprad, spol. s r.o., IČO: 31
703 542, sídlom Partizánska 2900, Poprad, zastúpený JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, so sídlom
Francisciho 25, Poprad, proti povinnému: W.. F. Q., W.: XX XXX XXX, C. G. D. XX, N., vedenej u súdneho
exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, so sídlom Mlynská 2, Spišská Nová Ves, pod sp. zn. EX
282/12R, o vymoženie 600,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.08.2012, č. k. 7Er/197/2012-27, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal
oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 26,54
Eur.

Súd prvého stupňa na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora dňa 12.03.2012 vydal poverenie
na výkon exekúcie pre súdneho exekútora. Dňa 25.06.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené
poverenie, ktoré podľa obsahu súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinný v návrhu uviedol,
že vymáhaná suma je neprimeraná, nekorektná a neodzrkadľuje jeho legitímnu snahu aj napriek
nelichotivej situácii riadne celý dlh splatiť či už splátkami 180 Eur mesačne alebo predajom niektorej
nehnuteľnosti a vyplatenia celého zvyšku dlhu. Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu
povinného uviedol, že povinný súhlasil so zmluvnou pokutou a túto riadne podpísal na dohode a navrhuje
námietky povinného zamietnuť.

Súd citoval ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že v tomto prípade nie
sú dané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku, opodstatnenosť nároku
oprávneného vyplýva z exekučného titulu, pričom vymáhaný nárok nebol dosiaľ uhradený v plnej výške
a oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil.

Súd taktiež priznal oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní v sume 26,54 Eur za 1 úkon právnej pomoci a 1 režijný paušál vo výške 7,63 Eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa a to proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh povinného na
zastavenie konania včas podal odvolanie povinný, pričom z obsahu jeho odvolania odvolací súd



vyvodil, že odvolateľ žiada, aby exekúcia bola zastavená. Uviedol skutočnosti totožne s tými, ktoré boli
predmetom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.06.2012.
Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa riadne nepreskúmaval časť návrhu, v ktorej poukazoval
na ústnu dohodu uzavretú pred začatím exekúcie (odvolateľom je udávaný deň 14.11.2011) medzi
povinným a oprávneným, teda návrh skúmal súd neúplne a nedostatočne, hoci mal možnosť účastníkov
dohody predvolať a zistiť aj skutočnosti o zastavení exekúcie. Súd tak nevykonal, čo malo podľa názoru
odvolateľa za následok, že dospel k nesprávnemu záveru o zamietnutí zastavenia exekúcie.

Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd"), ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§
10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej
len "O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý výrok
rozhodnutia, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212
O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie povinného
nie je dôvodné.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam povinného
odvolací súd uvádza:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného
súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Rob/303/2011-11 zo dňa 13.09.2011, ktorým súd uložil odporcovi zaplatiť
sumu 600 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 30.08.2011 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo
výške 36 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 94,48 Eur. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť
dňa 29.10.2011 a vykonateľnosť dňa 11.11.2011. Súd prvého stupňa poveril dňa 12.03.2012 súdneho
exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka výkonom exekúcie v predmetnej veci.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu.



Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Pokiaľ ide o povinným uvádzané argumenty týkajúce sa nekorektnosti a neprimeranosti vymáhanej
sumy s ohľadom na finančnú situáciu povinného, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené skutočnosti
nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Nemajetnosť povinného, ako zákonný dôvod
zastavenia exekúcie, musí byť preukázaná v exekučnom konaní, a to vykonaním úkonov exekučnej
činnosti súdneho exekútora. Tvrdenia povinného o nemajetnosti a ním predkladané listinné dôkazy
nemôžu byť postačujúce, keďže súdny exekútor je štátom poverenou osobou, aby vykonal úkony
smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho
exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. Samotná
výška vymáhanej sumy vyplýva z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, pričom je zvýšená
o trovy exekučného konania.

Povinný vo svojom odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté
dokazovanie, čím nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci, čo malo za následok nesprávny
záver o zamietnutí zastavenia exekúcie. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 10. apríla 2013, sp. zn. 2 Cdo 345/2012, v zmysle ktorého vo vykonávacom štádiu konania
(exekučné konanie) súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v
ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne
osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to,
oboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí
vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie
je povinnosťou exekučného súdu v každom jednotlivom prípade vykonávať dokazovanie na pojednávaní
za prítomnosti účastníkov.

V predmetnej veci rozhodoval exekučný súd na základe listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
exekučného spisu súdu. Odvolací súd taktiež konštatuje, že vykonanie dôkazu, ktorý navrhol povinný
by bolo bez právneho významu, nakoľko ústna dohoda, na ktorú sa povinný odvoláva, a ktorú
podľa tvrdenia povinného účastníci uzatvorili ešte pred začatím exekučného konania by nespôsobila
neplatnosť exekučného titulu, resp. by nezakladala žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku. Uzavretie, resp. neuzavretie ústnej dohody, na ktorú
povinný odkazuje v podanom odvolaní nemá právnu relevanciu v súvislosti s posudzovaním návrhu
povinného na zastavenie exekúcie v predmetnej veci. Podkladom pre vykonávanie exekúcie v tomto
konaní je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol účastníkmi konania žiadnym spôsobom
spochybnený.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinný nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.