Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/17/2013 z 25. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. apríla 2013, sp. zn. 3CoE/17/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7205224434.1 Krajský súd Košice | 3CoE/17/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7205224434.1 | 2013-04-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7eb7cfb-a32e-4ae4-8a1d-4f055f0c8f01 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7205224434.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoE/17/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205224434
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7205224434.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: J. N., L.. XX.X.XXXX, J. L. XXX, G. T., T.
XX, proti povinnému: J. N., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T., P.. D. XX, zastúpenému Mgr. Richardom
Petrovom, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska č. 3, vedenej súdnou exekútorkou JUDr.
Lýdiou Bujňákovou so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Pražská 4, pod č. Ex/144/2005, o
vymoženie výživného s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II z 31.05.2012 č.k. 39Er/1257/2005-59 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom a súdnej exekútorke náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnená sa návrhom zo dňa 16.05.2005 domáhala
vykonanie exekúcie voči povinnému pre vymoženie výživného s príslušenstvom na základe exekučného
titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/1161/2002-33
zo dňa 12.11.2003. Po tom, ako dňa 05.09.2005 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, súd prvého stupňa dňa 22.09.2005 vydal súdnej
exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie. Následne dňa 22.01.2008 doručil povinný súdu podanie
označené ako „Žiadosť o zrušenie exekúcie“ s odôvodnením, že vyživovaciu povinnosť si plní a
dlžné výživné vyrovnal v plnej výške. Spolu s uvedeným podaním povinný predložil súdu aj fotokópie
poštových peňažných poukazov s potvrdením o realizácií zrážok zo mzdy povinného ako aj uznesenie
Okresnej prokuratúry Košice II spis. zn. 2Pv/691/05-62 zo dňa 12.10.2007, ktorým bolo trestné stíhanie
voči povinnému pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 zák. č. 300/2005
Z. z. Trestného zákona zastavené. Na základe výzvy súdu zo dňa 15.04.2008 súdna exekútorka
súdu oznámila, že dňa 02.11.2005 vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy
resp. iných príjmov povinného pre bývalého zamestnávateľa HUTNÉ MONTÁŽE, s.r.o. Košice. Súdna
exekútorka týmto spôsobom vymohla spolu 806,68 Eur z dôvodu, že povinnému bolo umožnené
platiť výživné priamo k rukám matky oprávnenej. Pri zmene zamestnania mal povinný aj v tomto
prípade požiadavku neriešiť jeho vyživovaciu povinnosť cez zamestnávateľa. Povinný súdnej exekútorke
priebežne dokladoval kópie poštových poukážok o platení výživného k rukám matky. Istý čas nastala
dlhšia odmlka a povinný ani oprávnená súdnu exekútorku neinformovali o priebehu veci a na predvolania
súdnej exekútorky oprávnená nereagovala. Dňa 07.01.2008 súdna exekútorka vydala príkaz na začatie
exekúcie a dňa 11.01.2008 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, resp. príjmov
povinného pre jeho zamestnávateľa, spoločnosť IZOSTAV, s.r.o., Bardejov. Povinný reagoval na
doručený príkaz a predložil súdnej exekútorke fotokópiu uznesenia spis. zn. 2Pv/691/2005 zo dňa
12.10.2007 vydaného Okresnou prokuratúrou Košice II o zastavení trestného stíhania. V odôvodnení



uznesenia bolo konštatované, že povinný v mesiaci január 2007 dlh uhradil na výživnom v plnej výške,
a to k rukám matky dieťaťa, ktorá to aj potvrdila. V konaní súdna exekútorka vychádzala aj z čestného
vyhlásenia oprávnenej zo dňa 09.03.2007, že povinný k tomuto dátumu dlhuje na výživnom 265,55 Eur
(8.000 Sk). Po predložení uznesenia povinným súdna exekútorka predvolala oprávnenú, ktorá opäť na jej
predvolania nereagovala. Súdna exekútorka sa preto dohodla s povinným, že do času rozhodnutia súdu
o jeho návrhu na zastavenie exekúcie zruší exekučný príkaz. Exekučný príkaz súdna exekútorka zrušila
dňa 04.02.2008. Oprávnenej poukázala spolu 474,67 Eur (14.300 Sk). Súd prvého stupňa opätovnou
výzvou zo dňa 12.10.2011 žiadal oprávnenú, aby sa v stanovenej lehote vyjadrila k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, táto však na výzvu súdu nereagovala. Dňa 12.08.2010 doručil povinný súdu
podanie označené ako „Žiadosť o zrušenie exekúcie o bežnom výživnom“ s odôvodnením, že dňa
12.11.2003 súd rozhodnutím spis. zn. 17C/111/2002-33 zaviazal povinného prispievať na výživu vtedy
maloletej oprávnenej sumou 60,00 Eur (1.800 Sk) mesačne. Povinný požiadal súd o zrušenie exekúcie
na bežné výživné, z dôvodu že dlh, ktorý ma na výživnom, má vyrovnaný a chcel by pokračovať v
platení výživného šekom. Na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 18.04.2012 povinný dňa 17.05.2012
predložil súdu fotokópie výplatných pások, v ktorých mu bolo sťahované výživné exekúciou za obdobie
od 01.01.2009 do času vydania napadnutého rozhodnutia a zároveň oznámil súdu prvého stupňa, že
oprávnená ukončila stredoškolské štúdium s maturitou, čím upadá jeho vyživovacia povinnosť. Výživné
mu bolo v danom období sťahované.

S poukázaním na § 57 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné jednoznačne ustáliť, že povinný si bude v prípade
zastavenia exekúcie plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej riadne a včas tým viac, že voči
povinnému bolo vedené trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy, povinný si svoju vyživovaciu
povinnosť neplnil pravidelne, pričom plnenie na základe príkazu na vykonávanie zrážok zo mzdy
sa nepovažuje za dobrovoľné plnenie. Súd prvého stupňa mal totižto za preukázané, že povinný
neprispieval na výživu vtedy maloletej oprávnenej za obdobie od 01.01.2005 do 27.04.2005, v dôsledku
čoho mu vznikol dlh na výživnom vo výške 239,00 Eur (7.200 Sk). Zároveň bolo voči nemu začaté
trestné stíhanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Z fotokópií poštových peňažných poukazov
mal za zistené, že povinný uhradil oprávnenej celé zaostalé výživné. Zároveň oprávnenej hradil bežné
výživné, a to za mesiace 08/2005, 09/2005 a 10/2005 a následne za mesiace 02/2007, 03/2007, 04/2007,
07/2007, 10/2007, 11/2007 a 12/2007, avšak ďalšie úhrady bežného výživného boli realizované formou
zrážok zo mzdy na základe príkazu na začatie exekúcie vydaného súdnou exekútorkou, teda nie na
základe dobrovoľného plnenia povinného. Súd prvého stupňa záverom uviedol, že povinný nepredložil
súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že by bol exekučný titul zmenený alebo zrušený, a
preto ho súd aj naďalej považuje za právoplatný a vykonateľný exekučný titul. S ohľadom na uvedené
súd prvého stupňa návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..
Nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa povinný vidí v tom, že napriek skutočnosti, že povinný svoj
dlh na výživnom uhradil v januári 2007 a trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy bolo voči
povinnému zastavené uznesením zo dňa 12.10.2007, súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je
možné jednoznačne ustáliť, že povinný bude v prípade zastavenia exekúcie plniť vyživovaciu povinnosť
voči oprávnenej riadne a včas tým viac, že voči povinnému bolo vedené trestné stíhanie pre zanedbanie
povinnej výživy a povinný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil pravidelne. V odvolaní ďalej uvádza, že
zo správania povinného je zrejmé, že mal a stále má záujem na vybudovaní dôvery súdu v dobrovoľné
platenie výživného a bola to oprávnená, ktorá neposkytla súdnej exekútorke pravdivé informácie o
zaplatení dlžného výživného povinným. Povinný je toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne a
nesprávne posúdil podstatné okolnosti priebehu exekučného konania, najmä doby trvania exekučného
konania ako aj jej výchovného pôsobenia na povinného. Žiadal preto, aby súd odvolaniu v celom rozsahu
vyhovel.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou a odvolaciemu súdu bolo
predložené so stanoviskom konajúceho sudcu, že odvolaniu povinného nemieni vyhovieť (§ 374 ods.
4 O.s.p.).



Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako
aj konanie ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané dôvodne. a preto
napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Povinný uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že uznesenie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko súd
prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav relevantné ustanovenia Exekučného poriadku v zmysle
ktorých dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

Právo na výživné je osobným právom dieťaťa, ktorým sa zabezpečujú jeho potreby (výživa, odev,
byt a ostatné potrebné životné potreby), pretože deti (zvyčajne) prostriedky na uspokojenie svojich
potrieb nemajú a nevedia si ich ani samé zaobstarať. Právu dieťaťa na výživné zodpovedá povinnosť
rodičov plniť vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Táto
vyživovacia povinnosť je stanovená vo výroku súdu, ktorým výšku vyživovacej povinnosti rodiča,
prípadne aj oboch rodičov, určuje. Stanovené výživné je rodič povinný platiť riadne a včas, inak
oprávnené deti sa môžu domáhať prisúdeného výživného aj návrhom na vykonanie exekúcie.

V danej veci povinný nepochybne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne a dobrovoľne, v
dôsledku čoho bolo výživné vymáhané prostredníctvom súdnej exekútorky.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade sú splnené
predpoklady a zároveň aj dôvody na zastavenie exekúcie, prihliadal na skutočnosť týkajúcu sa správania
povinného, ktoré viedlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou. Z obsahu súdneho spisu
totižto nepochybne vyplýva, že povinný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil pravidelne a od mesiaca
január 2008 ani dobrovoľne, keďže úhrady bežného výživného boli realizované núteným výkonom
na základe príkazu na začatie exekúcie. V danom prípade preto naďalej existuje dôvodná obava, že
povinný si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a včas plniť nebude.

Za predpokladu, že povinný podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, určený
rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 17C/1161/2002-33 zo dňa 12.11.2003, a toto konanie nie je
právoplatne skončené, môže sa domáhať v súlade s ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku len odkladu
exekúcie, nie však jej zastavenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol povinný neúspešný a oprávnenej trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto
odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.