Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/12/2016 z 5. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 5. decembra 2016, sp. zn. 20S/12/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200076.1 Krajský súd Žilina | 20S/12/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5016200076.1 | 2016-12-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. g) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1d7528f-58f0-4487-b8d2-a1c7b4ef38a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200076.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200076
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200076.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov
senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. č. XXXX/X, I., právne zast. JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom U. č. XX,
A., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 4853/2016 zo dňa 05.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 1351122/2015 zo dňa 28.08.2015, ako aj
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. k. 4853/2016 zo dňa 05.01.2016 z r u š u
j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. k. 1351122/2015 zo dňa 28.08.2015 Daňový úrad Žilina vyrubil
žalobcovi rozdiel dane 867.343,62 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
2007. Zároveň mu nepriznal nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume 8.317,67 € a
vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie v sume
859.025,95 €. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt uplatnením nároku na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou M&K GLOBAL, s. r. o. porušil § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z. o DPH, pretože pri predaji tohto tovaru nevznikla daňová povinnosť podľa § 49
ods. 1 citovaného zákona. Rovnako uplatnením nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
vystavených spoločnosťou ALEXANDRA, s. r. o. porušil ust. § 49 ods. 1 citovaného zákona, taktiež i
uplatnením nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou SAFINA
SLOVAKIA, s. r. o.. Správca dane pri kontrole odberateľských faktúr týkajúcich sa predaja zlata
nakúpeného od spoločnosti M&K GLOBAL, s. r. o., ALEXANDRA, s. r. o. a SAFINA SLOVAKIA, s. r.
o. v súvislosti s neuznaním odpočítania dane z týchto dodávateľských faktúr konštatoval, že následný
predaj tohto zlata, ktorý uskutočňoval J. F. svojim odberateľom, je predajom investičného zlata, tzn.
že platiteľ dane bol povinný postupovať podľa § 67 ods. 3 Zákona o DPH, podľa ktorého od dane
je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu
a dovoz investičného zlata. Predaj mal byť oslobodený, tzn. že platiteľ dane nesprávne uplatňoval
zdanenie, keďže mu v zmysle uvedeného ustanovenia nevznikla daňová povinnosť. Daňový subjekt
mohol tento nesprávny postup opraviť vyhotovením a zaslaním opravenej faktúry - dobropisu príjemcovi
tovaru, kde by nebola uvedená DPH. Takýmto postupom by odstránil nebezpečenstvo straty daňových
príjmov (zo štátneho rozpočtu by si odberatelia nemohli nárokovať na vyplatenie ako odpočítanie dane
z prijatých zdaniteľných plnení). Následne mal daňový subjekt právo, nakoľko dobropisovaním DPH by
nedošlo k zníženiu základu dane, podať dodatočné daňové priznanie v zmysle § 39 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní. Túto možnosť opravy však platiteľ až do prevzatia oznámenia o začatí



daňovej kontroly, t. j. 21.12.2007 a ani po ukončení kontroly nevyužil. Po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým potvrdil, že zlato, ktoré predával svojim odberateľom, bolo investičné, mal
daňový subjekt opäť možnosť opravy nesprávne fakturovanej dane, ktorú neuskutočnil. Vzhľadom na
to, že daňový subjekt daň na faktúrach uviedol, vznikla mu v zmysle čl. 203 Smernice č. 2006/112/ES
povinnosť túto daň zaplatiť. Na základe toho správca dane ponechal daňovému subjektu daň na výstupe
vo výške, ako si daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. k.
4853/2016 zo dňa 05.01.2016, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/87/2009-141 zo dňa 20.11.2012, v ktorom bolo jednoznačne
uvedené, že bolo preukázané, že bolo dodávané investičné zlato. Správca dane zistil riadne skutkový
stav veci a dostatočným spôsobom bolo listinnými dôkazmi preukázané, že v týchto obchodných
prípadoch sa jedná o komoditu investičného zlata. Zdanenie investičného zlata na kontrolovaných
faktúrach bolo v rozpore so zákonom a žalobcovi nevznikla možnosť odpočítania dane podľa § 49
Zákona o DPH. Krajský súd v Žiline v tomto rozsudku vychádzal z toho, že sa jedná o investičné zlato.
Správca dane riadnym spôsobom preukázal, že išlo o investičné zlato a naopak žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že nejde o investičné zlato (uvedené sa týka faktúr od
spoločnosti M&K GLOBAL s. r. o. a SAFINA SLOVAKIA, s. r. o.). Čo sa týka dodávok od firmy
ALEXANDRA s.r.o., v nich bolo jednoznačne uvedené, že sa jedná o investičné zlato. Samotný znalecký
posudok Ing. Bc. Ivana Koporu zo 17.07.2014 nie je relevantným dôkazom, keďže konkrétny tovar, ktorý
bol predmetom fakturácie, znalec nemal k dispozícii, a tento znalecký posudok bez ohľadu na jeho záver
je v teoretickej rovine. Vo vzťahu k námietke, že ak správca dane tvrdí, že daňový subjekt predával
odberateľom investičné zlato, potom na uvedenú skutočnosť mal z úradnej povinnosti prihliadnuť a z
týchto dodávok zlata mal znížiť daň na výstupe, odvolací orgán poukázal na rozsudok Súdneho dvora
C-454/98 Schmeink a Strobel. Z dôvodu zabezpečenia princípu neutrality dane správca dane nemal
právo z úradnej moci upraviť nesprávne fakturovanú DPH na odberateľských faktúrach vystavených
platiteľom - žalobcom, pretože opravu faktúr, a teda aj opravu výšky DPH, môže vykonať jedine platiteľ.
Ponechanie priznanej DPH na faktúrach je v súlade s čl. 203 Smernice 2006/112/ES, podľa ktorého
každá osoba, ktorá uvedie na faktúre daň, je povinná túto daň zaplatiť.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Uviedol, že z rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/87/2009-141, ktorý preskúmaval rozhodnutia správcu dane a
žalovaného, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia II. štvrťrok 2007, teda rovnakého zdaňovacieho
obdobia, a ktorým zrušil obe pôvodné rozhodnutia správnych orgánov týkajúce sa tohto zdaňovacieho
obdobia, vyplýva, že kontrola dane z pridanej hodnoty za II. štvrťrok 2007 bola začatá 31.01.2008 a
bola ukončená 18.05.2009. Z tohto rozsudku vyplýva, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku
trvania daňovej kontroly. Tým porušil nielen ust. § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., ale aj zásadu
primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Protokol z takejto daňovej kontroly nadobudol povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, avšak použitý
bol, čo znamená, že celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho
zavŕšením, vychádza tak zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v
protokole o tejto skutočnosti, je rovnako nezákonné. Žalobca konštatuje, že na vykonanie vyrubovacieho
konania neboli splnené zákonné podmienky a bolo nezákonné. Vrátenie veci po rozsudku KS v Žiline sp.
zn. 20S/87/2009-141 späť do vyrubovacieho konania by bolo právne relevantné len v tom prípade, ak
by daňová kontrola, ktorá predchádzala vyrubovaciemu konaniu, bola vykonaná zákonným spôsobom.
Ďalšia námietka sa týkala toho, že správca dane neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že sa jedná
o investičné zlato. Správne orgány mali povinnosť v rámci dôkazného bremena preukázať, že v tehlách,
ktoré boli uvedené na faktúrach, išlo o certifikované bankové tehly alebo prúty vyrobené certifikovaným
výrobcom, teda spĺňali všetky požiadavky na formu, vzhľad, výrobcu, spôsob výroby, označenie, spôsob
označenia, atď. a boli evidované na LBMA Good Delivery zozname.
Namietal ďalej, že žalovaný sa nevyjadril k námietke, že neuznanie odpočítania dane z faktúr od
spoločnosti ALEXANDRA, s. r. o. bolo založené na tom, že zlato bolo dokladované na faktúrach ako
investičné, rovnaký záver prijal aj v prípade faktúr od spoločnosti SAFINA SLOVAKIA, s. r. o., na ktorých
zlato nebolo takto deklarované.
Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že keďže sa jednalo o investičné zlato, mal žalobca vyhotoviť dobropisy
k uvedeným faktúram, uviedol, že žalobca tvrdí, že predmetom nákupu a predaja nebolo investičné
zlato, a preto si nie je vedomý toho, že jeho postup bol nesprávny a nebol dôvod vyhotovovať dobropisy.
K tomu tiež uviedol, že ak správca dane tvrdí, že žalobca nakupoval investičné zlato a za účelom



správneho zistenia dane neuznal odpočítanie dane z nákupu uvedeného zlata, potom za rovnakým
účelom správneho zistenia dane mal povinnosť na uvedenú skutočnosť prihliadnuť a znížiť daň na
výstupe.
Taktiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré sa podľa neho obmedzilo len
na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a neuviedlo žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili relevantné tvrdenia žalobcu uvedené v jeho odvolaní.
Nakoniec namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný nerešpektoval právny názor uvedený v
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/87/2009-141, z ktorého vyplýva, že jedným z dôvodov pre
zrušenie rozhodnutia žalovaného bolo jeho nezákonné posúdenie aplikácie § 71 ods. 6 Zákona o DPH.
Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

4. K žalobe sa podaním zo dňa 26.04.2016 vyjadril žalovaný. Stotožnil sa s právnym posúdením a
skutkovými závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom správnom rozhodnutí.
K námietke žalobcu o nezákonnosti daňovej kontroly a protokolu z nej vyplývajúceho uviedol, že správca
dane pri vyrubení dane nepoužil ako dôkaz predmetný protokol z daňovej kontroly, ale využil dôkazy,
ktoré získal v rámci vykonaného šetrenia v zákonnej lehote pre vykonanie daňovej kontroly. Čo sa týka
aplikácie čl. 203 Smernice 2006/112/ES a § 71 ods. 6 Zákona o DPH, uviedol, že vzhľadom na to, že
daňový subjekt daň na faktúrach uviedol, vznikla mu v zmysle uvedeného článku povinnosť túto daň
zaplatiť. Správca dane ako aj žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí neuvádzajú ust. § 71 ods. 6
Zákona o DPH, ale vyššie uvedený čl. 203. Čo sa týka námietky, že správca dane nepreukázal, že by šlo
o investičné zlato a neuniesol na túto tvrdenú skutočnosť dôkazné bremeno, uviedol, že táto skutočnosť
už bola v skorších konaniach riadne preukázaná, ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 20S/87/2009-141 zo dňa 20.11.2012, ktorý túto skutočnosť jednoznačne konštatoval. Nakoniec sa
vyjadril k ponechaniu priznanej dane z odberateľských faktúr žalobcu správcom dane, ktoré je v súlade s
čl. 203 Smernice 2006/112/ES. Správca dane nemá právo z úradnej moci upraviť nesprávne fakturovanú
DPH na odberateľských faktúrach, pretože opravy faktúr a teda aj výšky DPH môže vykonávať len
platiteľ, teda vystaviteľ faktúr, na ktorých uviedol DPH (v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov
upravené v § 71 Zákona o DPH). Žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 22.07.2016.Zotrval na svojich žalobných
námietkach.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) v spojení s § 491 ods. 1, 2
Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) v rozsahu žalobných bodov uvedených v žalobe (§ 134, §
183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie je potrebné
zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP z nasledovných dôvodov:

7. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že daňová kontrola u žalobcu
začala dňa 31. januára 2008 spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní č. 694/320/7242/2008/
Matu. Dňa 11. júna 2008 požiadal správca dane Daňový úrad Žilina I žiadosťou č. 694/320/50902/2008/
Matu zo dňa 11. júna 2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vykonanie
daňovej kontroly u žalobcu do 31. januára 2009. Daňové riaditeľstvo prípisom č. V/320/3818/2008/Hol
zo dňa 16.06.2008 žiadosti správcu dane vyhovelo a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžilo do
31. januára 2009. Následne správca dane upovedomením č. 694/320/63756/2008/Sim zo dňa 26. júna
2008 oznámil žalobcovi, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola nadriadeným orgánom predĺžená
do 31. januára 2009. Protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly č. 694/320/109647/2008/Sim zo dňa
16. decembra 2008 s výzvou na písomné vyjadrenie sa k protokolu v lehote ôsmich pracovných dní bol
doručený dňa 16.12.2008 s tým, že termín prerokovania protokolu bol určený na deň 30. januára 2009.
Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 8. januára 2009 sa žalobca spolu so svojim zástupcom dostavili
k správcovi dane, ktorý ich oboznámil so skutočnosťami zistenými pri kontrole dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2006 a I. a II. štvrťrok 2007, o čom bola spísaná zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 694/320/711/2009/Sim zo dňa 8. januára 2009. Ďalej sa v administratívnom spise
žalovaného nachádza oznámenie správcu dane č. 694/320/4288/2009/Matu zo dňa 29. januára 2009,
z ktorého vyplýva, že dňa 26. januára 2009 Daňový úrad Žilina I prevzal písomné vyjadrenie žalobcu
k protokolu o výsledku daňovej kontroly za II. štvrťrok 2007 a vzhľadom na skutočnosti, ktoré žalobca
uviedol v tomto vyjadrení, má považovať výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na prerokovanie protokolu



zo dňa 16. decembra 2008 za bezpredmetnú a že správca dane bude v predmetnej veci konať ďalej.
Následne správca dane vypracoval nový protokol o výsledku daňovej kontroly č. 694/320/21760/2009/
Matu zo dňa 24.03.2009 s tým, že sa k protokolu môže písomne vyjadriť v lehote ôsmich pracovných
dní odo dňa jeho doručenia a súčasne určil termín prerokovania nového protokolu na deň 18.05.2009.
Ďalej mal súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu preukázané, že žalobca v lehote ôsmich
pracovných dní od doručenia protokolu o výsledku daňovej kontroly písomné vyjadrenie nezaslal, avšak
prerokovania protokolu sa zúčastnil zástupca žalobcu, ktorý predmetný protokol podpísal.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 6 prvá veta SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31.01.2009 daňová kontrola je ukončená
dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie
dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške
dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po
dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to
neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý
nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie
obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o
dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní
(odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie
zápisnice o začatí daňovej kontroly.
1b) Napríklad zákon č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002
Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z., zákon č. 104/2004 Z.z. o spotrebnej
dani z vína, zákon č. 107/2004 Z.z. o spotrebnej dani z piva, zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani
z tabakových výrobkov, zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) daňové konanie začaté podľa zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 165b ods. 2 Daňového poriadku § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa
od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

9. Krajský súd v Žiline sa v plnom rozsahu stotožnil s námietkou žalobcu, že na vykonanie vyrubovacieho
konania neboli splnené zákonné podmienky z dôvodu, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so
zákonom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Skutočnosť,
že v danom prípade bola daňová kontrola nezákonná a protokol z nej vyplývajúci je nezákonný dôkazný
prostriedok, vyplýva priamo z rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/87/2009-141 zo dňa 20.
novembra 2012, ktorým krajský súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného a prvostupňového
správneho orgánu ohľadne tohto zdaňovacieho obdobia. Súd z neho cituje nasledovné:



10. „Vychádzajúc z § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., lehota ustanovená v tomto ustanovení
je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom
determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k
obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej,
právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností
kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 Zákona o správe daní). Cieľ
daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového
subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu
dane smerujúcich voči daňovému subjektu (§ 2 ods. 2 Zákona o správe daní). Túto požiadavku
formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Pri daňovej kontrole
bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v § 15 ods. 17 Zákona o správe daní,
z ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než
to ustanovuje zákon.
Tento právny názor je konformný s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným
v náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Z tohto nálezu ďalej vyplýva, že „zákaz prekročiť
zákonom stanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky,
že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú
súčinnosť“.
Vzhľadom k tomu, že daňová kontrola v zmysle ustanovenia § 15 ods. 13 Zákona o správe daní končí
prerokovaním protokolu a keďže v danom prípade daňová kontrola začala dňa 31. januára 2008, mala
byť ukončená prerokovaním protokolu najneskôr dňa 31. januára 2009 v súlade s predĺžením lehoty na
jej vykonanie tak, ako to povolil žalovaný prípisom zo dňa 16. júna 2008. V danom prípade však správca
dane pôvodný protokol o výkone daňovej kontroly zo dňa 16. decembra 2008 anuloval a dňa 26.03.
2009 vydal nový protokol, ktorý sa stal podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru zo
dňa 20. 05.2009, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
2007. Z obsahu administratívneho ani súdneho spisu nemal súd za preukázané, že by žalobca
so správcom dane nespolupracoval a že by mu nebol poskytol primeranú súčinnosť.
Ak teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen
ustanovenie § 15 ods. 17 Zákona o správe daní, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom
konaní. Daňová kontrola v danom prípade tak nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej
tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno
použiť (a contrario § 29 ods. 4 veta prvá Zákona o správe daní). V danom prípade však použitý bol, čo
znamená, že celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením
a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o
takejto skutočnosti, je rovnako nezákonné. V konaní žalovaného správneho orgánu uvedená skutočnosť
spôsobuje takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia a preto súd
rozhodnutie zrušil aj podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP.“

11. Z uvedeného vyplýva, že žiaden dôkaz, ktorý bol vykonaný v rámci daňovej kontroly a ani samotný
protokol ako podklad pre vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, v danom prípade nie je možné
použiť.

12. V danom prípade daňová kontrola bola ukončená za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, keďže protokol zo dňa 24.03.2009 bol vydaný podľa citovaného zákona. Do
účinnosti Daňového poriadku (dňa 01.01.2012) nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia o uložení
daňovej povinnosti, preto podľa § 165b ods. 1, 2 Daňového poriadku správne správca dane a žalovaný
postupovali v daňovom konaní podľa Daňového poriadku. Ak bol prvý protokol z daňovej kontroly z
decembra 2008 správcom dane anulovaný a následný protokol z 24.03.2009 nezákonný, uvedené
znamená, že zákonný protokol o daňovej kontrole neexistuje a už ani nemôže existovať vzhľadom na
nedodržanie zákonnej lehoty na daňovú kontrolu, ktorá procesná chyba sa nedá žiadnym spôsobom
zhojiť. Pritom existencia zákonného protokolu z daňovej kontroly je podmienkou začatia vyrubovacieho
konania podľa Daňového poriadku (vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia
protokolu). Táto podmienka sa vyžadovala aj pri začatí vyrubovacieho konania podľa už neúčinného
zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého vyrubovacie konanie začínalo dňom nasledujúcim po dni
prerokovania protokolu (§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).

13. Daňový poriadok nepočíta so situáciu, kedy bude vydané rozhodnutie vo vyrubovacom konaní bez
existencie platného a zákonného protokolu o daňovej kontrole. Ust. § 68 ods. 2, 3 citovaného zákona



explicitne stanovuje jednotlivé situácie, kedy správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní,
pričom však vždy podmienkou pre vydanie takéhoto rozhodnutia je samotný protokol o daňovej kontrole.
Podľa názoru súdu uvedené znamená, že pokiaľ v danom prípade nie je splnená podmienka existencie
zákonného protokolu o daňovej kontrole, nie je možné vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. V tejto
súvislosti súd vyhodnocuje ako nedôvodný argument uvedený vo vyjadrení druhostupňového správneho
orgánu k žalobe, že správca dane nepoužil dôkaz protokol z daňovej kontroly, ale dôkazy, ktoré získal v
rámci zákonnej lehoty daňovej kontroly. Na jednej strane súd poukazuje na to, že nedodržanie zákonnej
lehoty na daňovú kontrolu má za následok nezákonnosť daňovej kontroly ako celku a nielen procesných
úkonov vykonaných po lehote a na druhej strane nie je možné vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní
bez zákonného protokolu o daňovej kontrole, ktorý v danom prípade absentuje.

14. Právnym názorom, že daňová kontrola v tejto právnej veci bola vykonaná nezákonne z dôvodu
nedodržania jej zákonnej lehoty, boli žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pred vydaním
napadnutých rozhodnutí viazaní vzhľadom na to, že tento už bol vyslovený v právoplatnom rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/87/2009 zo dňa 20. novembra 2012. Vo vzťahu k nezákonnosti
daňovej kontroly z dôvodu nedodržania maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžf/55/2011 zo dňa 25. septembra 2012, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že protokol z takejto daňovej kontroly nadobúda povahu nezákonne získaného
dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a celé daňové konanie je zaťažené
vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, je rovnako nezákonné.

15. Čo sa týka ďalších žalobných námietok, vzhľadom na dôvodnosť prvej námietky, ktorá je zásadná,
sa súd už ďalšími námietkami podrobne nezaoberal. Len na margo námietky, že správca dane neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie, že sa jedná o investičné zlato, krajský súd uvádza, že táto námietka je
v plnom rozsahu nedôvodná, pretože rovnako ako pri právnom posúdení nezákonnosti daňovej kontroly,
aj táto otázka už bola právoplatne vyriešená v rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/87/2009 zo dňa
20. novembra 2012 a to tak, že sa jedná o investičné zlato a že túto skutočnosť správca dane preukázal.
Uvedené zistenie, t. j. že sa jedná o investičné zlato, však v danom prípade nemá žiaden konkrétny
význam, vzhľadom na vyššie uvedenú procesnú vadu v konaní pred správcom dane.

16. V ďalšom konaní správne orgány, viazané právnom názorom súdu, že daňová kontrola a protokol z
nej sú nezákonné, opätovne posúdia podmienky na ďalšie vedenie vyrubovacieho konania.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP. Správny
súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
pretože žalobca mal vo veci celkom úspech.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 06. decembra 2016

JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková