{"guid": "1210a2b0-920e-42d3-8bb3-99edce41cf7b:2b2389e0-b394-4ab9-9bb3-a115f37e2888", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1011200104.1", "spisova_znacka": "4S/18/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/18/2011 z 26. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júla 2012, sp. zn. 4S/18/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011200104.1", "identifikacne_cislo": "1011200104", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Táňa Fehérváriová", "sudca_id": 1282, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-fehervariova-1282", "datum_vydania": "2012-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b2389e0-b394-4ab9-9bb3-a115f37e2888", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011200104.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1011200104.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1011200104.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/18/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200104
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200104.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a
členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: K. R., nar. X.
C. XXXX, štátna príslušnosť R. Z., zast.: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15,
010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo: SLV-OLVS-42/2010 zo
dňa 19.11.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou tunajšiemu súdu dňa 26.1.2011 sa žalobca domáhal preskúmania postupu
žalovaného ako aj jeho rozhodnutia číslo: SLV-OLVS-42/2010 zo dňa 19.11.2010, ktorým bol zamietnutý
rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Migračného úradu ČAS: MU-374-13/PO-Ž-2010 zo dňa 12.8.2010, ktorým bolo rozhodnuté v zmysle §
19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o doplnení niektorých predpisov (ďalej len zákon
o azyle) o zastavení konania o žalobcovej žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.
Žalobca uviedol, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a to z dôvodu, že žalovaný
nesprávne právne posúdil vec a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Ďalej
uviedol, že v jeho predchádzajúcom azylovom konaní  bolo rozhodnuté dňa 17.11.2007 a teda naposledy
bola situácia v krajine jeho pôvodu vo vzťahu k doplnkovej ochrane skúmaná k tomuto dňu. Taktiež
v preskúmavacom konaní pred súdom bol pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
napadnutého rozhodnutia, t.j. k 17.11.2007. Poukazoval na to, že od tohto dňa do vydania napadnutého
prvostupňového rozhodnutia prešli viac ako tri roky, počas ktorých žiadny kompetentný orgán neskúmal
aktuálnu situáciu na Srí Lanke, a preto nie je možné konštatovať, že sa skutkový stav vo veci žalobcu
podstatným spôsobom nezmenil a tiež ani to, že bola splnená druhá podmienka na vydanie rozhodnutia
podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Žalobca uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu ani v rozhodnutí žalovaného sa nenachádzajú žiadne informácie o krajine pôvodu žalobcu a v
prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza len opis predchádzajúceho azylového konania, konštatuje, že s
navrhovateľom bol uskutočnený pohovor následné splnenie podmienok ustanovenia § 19 ods. 1 písm.
i) zákona o azyle. Namietal, že napriek námietkam v  podanom opravnom prostriedku sa žalovaný
nezaoberal aktuálnou situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa a obmedzil sa iba na spochybnenie
informácií uvedených v opravnom prostriedku žalobcu. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že
žalobca pri svojej opakovanej žiadosti ani v podanom rozklade neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali podstatnú zmenu skutkového stavu a trval na tom, že oba kompetentné orgány sú
povinné zaoberať sa úplným zistením skutočného stavu veci, ktorého súčasťou je aj relevantná analýza



situácie v krajine pôvodu. V uvedenej súvislosti mal žalobca za to, že žalovaný nepostupoval v súlade s
ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže svoje rozhodnutie postavil iba na predchádzajúcom
právoplatnom rozhodnutí v azylovom konaní bez uvedenia iných podkladov, ktorým by žalovaný podložil
zákonnosť svojho rozhodnutia.

Žiada napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU-374-13/PO-Ž-2010 zo dňa 12.8.2010 zrušiť a vrátiť
vec na ďalšie konanie a  priznať aj trovy konania.

Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zaslanom súdu dňa 10.3.2011 zotrval na svojich
doterajších rozhodnutiach a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca prvýkrát požiadal o azyl po
nelegálnom prechode na územie Slovenskej republiky dňa 22.8.2007 na Oddelení azylu Humenné,
kde do zápisnice policajného oddielu uviedol, že ho mali príslušníci organizácie „Tigre oslobodenia
tamilského Elamu“ nútiť bojovať proti vláde, neskôr počas ústneho pohovoru už tvrdil, že ma byť
zadržaný armádou, ktorá ho údajne podozrievala zo spolupráce s touto organizáciu. Proti rozhodnutiu
ČAS: MU-1843/PO-Ž-2007 zo dňa 7.11.2007, ktorým nebol žalobcovi udelený azyl a nebola mu
poskytnutá doplnková ochrana a neboli zistené prekážky jeho administratívneho vyhostenia do krajiny
pôvodu podal žalobca odvolanie. Krajský súd rozhodnutím sp. zn. 9 Saz /275/2007-97 ako aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozhodnutím 1 Sža /44/2010 potvrdili napadnuté rozhodnutie migračného
úradu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2010. Žalobca následne dňa 9.7.2010 požiadal na
Oddelení azylu Policajného zboru Gbely-Adamov z vyššie uvedených dôvodov o udelenie azylu. Vo
vykonanom pohovore na účel odôvodnenia jeho opakovanej žiadosti žalobca uviedol, že sa v plnej miere
pridŕža dôvodov, ktoré uviedol už v minulosti a iné dôvody nemá. Nakoľko žalobcom uvádzané dôvody
už boli predmetom správneho orgánu, rozhodnutím ČAS: MU-374-13/PO-Ž-2010 zo dňa 12.8.2010 bolo
podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov konanie zastavené. Žalovaný ohľadom námietok uvedených v žalobe
ohľadom nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci poukázal na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v azylových veciach konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 1 Sžo KS 124/2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Sža /44/2010, v
ktorých bol vyslovený právny názor týkajúci sa jednak povinnosti zistenia skutkového stavu veci podľa §
32 zákona č. 71/1967 Zb., ktorú má správny orgán len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu
správneho konania  uviedol a táto povinnosť oznámiť skutkový stav sa vzťahuje aj na doplnkovú ochranu,
ktorá je automaticky posudzovaná v rámci azylového konania. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie
§ 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, podľa ktorého má navrhovateľ a nie až dodatočne v odvolacom
konaní jeho právny zástupca povinnosť odôvodniť svoju žiadosť dôvodmi alebo skutočnosťami, ktoré sú
striktne vymedzené v § 8. § 10, § 13a a 13b zákona o azyle a uviedol, že zákon a azyle je lex specialis k
správnemu poriadku a neustanovuje povinnosť bez návrhu zisťovať dôvody pre poskytnutie doplnkovej
ochrany pri zastavení konania, a preto nesúhlasil s námietkou, že sa správny orgán nedostatočne
zaoberal situáciou v krajine pôvodu. Ďalej uviedol, že bezpečnosť návratu žalobcu do krajiny pôvodu
bude v čase vyhostenia posudzovať zo zákona príslušný orgán cudzineckej polície podľa § 58 zákona č.
48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnené niektorých zákonov. Žalovaný uviedol, že žalobca
bol prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, bol poučený o povinnosti
opustiť územie Slovenskej republiky do 30 dní a jeho súčasný pobyt nie jej migračnému úradu známy.
Na základe uvedených dôvodov žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného
v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po nariadenom
pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu žiada, aby
súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).



Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje
inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a
azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia
zdržiavať na území Slovenskej republiky.

Podľa § 10 ods. 32 cit. zákona ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o
zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.

Podľa § 10 ods. 4 cit. zákona ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území
Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.

Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v
§ 8 alebo § 10.

Podľa § 13a cit. zákona ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl,
ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13b ods. 1 cit. zákona ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak
tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo
aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa
písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako
18 rokov.

Podľa § 13b ods. 2 cit. zákona žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia
zdržiavať na území Slovenskej republiky.

Podľa § 13b ods. 3 cit. zákona ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na
území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
podľa § 4 ods. 5.



Podľa § 20 ods. 4 cit. zákona ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem
odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa § 19 ods. 1 písm. i) cit. zákona ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle
už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl,
odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav
sa podstatne nezmenil alebo

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho
rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie,
alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest.
Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo
je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený.

Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola
ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej
skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť
štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin 21) a predstavuje nebezpečenstvo pre
Slovenskú republiku.

Z administratívneho spisu bolo súdu preukázané, že žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu v roku
2007. Žalobca v zápisnici č.p.: UHCP-513/RHCP-PO-OA-HE-AK-2007 zo dňa 22.8.2007 spísanej na
oddelení azylu PZ Humenné uviedol ako dôvod jeho vycestovania  obavy o svoj život, pretože jedna
menšinová skupina s menom Z. ho nútila bojovať proti vláde. V zápisnici ČAS: MU-1843/PO-Ž-2007 zo
dňa 19.10.2007 spísanej na Migračnom úrade MV SR v Bratislave žalobca uviedol, že z krajiny odišiel
preto, že ako Tamilčan mal problémy so Srí Lanskou armádou. Mysleli si, že je  terorista z Z.. V máji 2005
bol armádou zadržaný v meste Savujery a chceli vedieť či nie je terorista z Z.. Po mesiaci bol prepustený,
odvtedy už zadržaný nebol. Potom už žiadne problémy nemal. Uviedol, že v krajine pôvodu od roku
1988 do júna 2007 pracoval ako klenotník v meste Jaffna, časť Savujery. V roku 2005 boli problémy s
armádou a tak predal klenotníctvo strýkovi. Ďalej uviedol, že mladí ľudia od 14 rokov sú upodozrievaní
zo spolupráce s rôznymi organizáciami a problémy s armádou majú len muži do 45 rokov veku. Uviedol,
že má dva domy, dva pozemky v Savujery a od roku 1995 dva autobusy, ktoré prenajímal a niekedy
sám jazdil na trase Savujery - Jaffna - Colombo. V roku 1987 si prvýkrát vybavil cestovný pas, ktorý
potreboval na cesty do Malajzie, Indie a Singapúru z dôvodu obchodných ciest a návštev príbuzných.
Taktiež uviedol, že od Z. dostal potvrdenie, že je spoľahlivá osoba, v dôsledku čoho mohol vstúpiť do
mesta Colombo. Ďalej uviedol, že nakoľko dostal od policajtov potvrdenie, že nemá žiaden problém,
bol jeho pobyt v Colombe bez problémov. Uviedol, že pas mal vydaný v roku 1987, mal platnosť desať
rokov, v roku 1995 a 2005 obnovil jeho platnosť. Na tento platný cestovný pas legálne letecky vycestoval
do mesta Dubaj a odtiaľ do Ruska, nakoľko mal informácie že je tam dobre. Ďalej cestoval z dôvodu,
že sa tam nestretol s kamarátom a v telefonickom rozhovore mu teta, s ktorou žil v jednej domácnosti
povedala, že má ísť ďalej. Rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
ČAS: MU-1843/Po-Ž-2007 zo dňa 7.11.2007 správny orgán podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1
zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
neudelil žalobcovi azyl, podľa § 13c ods. 1a § 20 ods. 4 mu neposkytol doplnkovú ochranu a rozhodol, že
v jeho prípade neexistuje prekážka jeho administratívneho  vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona č.
48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov do Srí Lanky. V odôvodnení
správny orgán uviedol, že po vykonanom dokazovaní u žalobcu nebola preukázaná opodstatnená obava
z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského
dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. V dôsledku odvolania žalobcu
vec bola prejednaná na odvolacom Krajskom súde v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 9 Saz/275/2007
- 96 16.12.2009 napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Žalobca podal proti rozhodnutiu
prvostupňového súdu odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 1Sža/44/2010 zo dňa
27.4.2010 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Rozhodnutie Migračného úradu ČAS: MU-1843/
PO-Ž-2007 zo dňa 7.11.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2010.



Žalobca dňa 9.7.2010 opakovane na Oddelení azylu PZ Gbely Adamov požiadal o udelenie azylu na
území Slovenskej republiky. V zápisnici  Záchytného tábora Humenné zo dňa 28.7.2010 žalobca uviedol,
že nemá žiadne iné dôvody žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.  Migračný úrad,
Bratislava rozhodnutím ČAS: MU-374-13/PO-Ž-2010 zo dňa 12.8.2010 podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona
o azyle konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zastavil s odôvodnením, že žalobca v
pohovore dňa 28.7.2010 neuviedol žiadne nové dôvody svojej žiadosti a potvrdil, že dôvody, pre ktoré
v minulosti požiadal o udelenie azylu sa vôbec nezmenili, opäť žiada o azyl z tých istých dôvodov,
ktoré uviedol v predošlom konaní a nemá žiadne iné a nové dôvody. Žalobca podal v zákonnej lehote
rozklad proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom namietal, že správny orgán sa nezaoberal bližšie skutočným
a skutkovým stavom, zle interpretoval žiadosť žalobcu o azyl a jej hlavné dôvody, nezistil kompletne
skutočnosti o krajine pôvodu žalobcu a jeho skutočných dôvodoch, pre ktoré požiadal o azyl. Poukázal
na správy o krajine pôvodu s uvedením ich zdrojov a namietal, že nebola taktiež dostatočne posúdená
otázka doplnkovej ochrany a tiež na nesprávne vyvodený záver, nakoľko v krajine pôvodu hrozilo a
hrozí žalobcovi vážne bezprávie z dôvodu, že v krajine neexistuje skutočná a efektívna ochrana pred
skutočnosťami, ktorým čelil. Poukazoval aj na to, že dôvody na udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany
existujú ako aj prekážka administratívneho vyhostenia.

Žalovaný rozhodnutím číslo: SLV-OLVS-42/2010 zo dňa 19.11.2010, zamietol rozklad žalobcu a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS:
MU-374-13/PO-Ž-2010 zo dňa 12.8.2010.

Krajský súd v Bratislave z  predloženého administratívneho spisu mal preukázané, že právoplatným
rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-1843/Po-Ž-2007
zo dňa 7.11.2007 správny orgán podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002
Z.z. o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neudelil žalobcovi
azyl, podľa § 13c ods. 1a § 20 ods. 4 mu neposkytol doplnkovú ochranu a rozhodol, že v jeho
prípade neexistuje prekážka jeho administratívneho  vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona č.
48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov do Srí Lanky z dôvodu,
že po vykonanom dokazovaní u žalobcu nebola preukázaná opodstatnená obava z prenasledovania z
rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov
alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalobca dňa 9.7.2010 opakovane na Oddelení azylu PZ
Gbely Adamov požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Súd konštatuje, že žalovaný
nikdy neuvádzal, že by bol prenasledovaný resp. väznený a práve naopak, a bol po krátkodobom období
zadržania prepustený. Žalovaný tiež nikdy neuviedol hodnoverný titul odchodu z krajiny pôvodu, t.j.
ekonomické dôvody ani skutočnosť, že by bol prenasledovaný, na základe čoho by sa musel skrývať
a sám potvrdil, že chcel ísť do Ruska, kde je dobre a z tohto dôvodu súd považuje jeho tvrdenia
za manipulačné. Súd poukazuje aj na súčasnú situáciu na Srí Lanke, kde v prípade že by šlo o
teroristu, nebolo by možné, aby si mohol vybaviť víza, sú síce problémy s príslušníkmi organizácie
„Tigre oslobodenia tamilského Elamu“, avšak z výpovede žalobcu nevyplýva, že by bol príslušníkom
tejto organizácie a že by práve z tohto dôvodu mu hrozilo perzekvovanie zo strany Srí Lanskej armády.
Súd konštatuje aj skutočnosť, že žalobca v zápisnici zo dňa 28.7.2010 neuviedol žiadne nové a odlišné
skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho štatút prenasledovanej a ohrozovanej osoby v krajine pôvodu.
Súd nemal ani pochybnosť, že by žalobca nebol korektne vypočúvaný zo strany správnych orgánov,
nakoľko pri jeho výsluchu bol tlmočníkom dopytovaný, či otázkam porozumel, čo nespochybnil, zápisnicu
podpísal, a preto súd považoval prípadné námietky ohľadom  nesprávne zachytenej výpovede ako
účelové a nedôveryhodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a právne závery Krajský súd  v Bratislave sa stotožnil s
konštatovaním žalovaného, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so
zákonom a v danom konaní nebola zistená taká vada, ktorá by odôvodňovala zrušenie jednotlivých
rozhodnutí, preto súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich
náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.



Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Krajského súdu

v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje,  v akom rozsahu sa napáda, v čom  sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}