{"guid": "120d5964-88da-49de-8173-19bef2861d2b:6dc16ff0-ed34-48a2-b157-4a803c6a9771", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1014201505.6", "spisova_znacka": "5S/191/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/191/2014 z 29. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2019, sp. zn. 5S/191/2014, ECLI:SK:KSBA:2019:1014201505.6", "identifikacne_cislo": "1014201505", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alena Križanová", "sudca_id": 161, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-krizanova-161", "datum_vydania": "2019-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dc16ff0-ed34-48a2-b157-4a803c6a9771", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1014201505.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1014201505.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1014201505.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/191/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201505
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1014201505.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r. o., Malé
Pálenisko 11, Bratislava, IČO: 35 702 982, zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10,
821 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100302/1/259021/2014/1042 zo
dňa 03.06.2014 a č. 1100302/1/260161/2014/1042 zo dňa 04.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/2014/042 zo dňa 03.06.2014,
ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/202050/2014/BieM zo dňa 17.01.2014 a
rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/260161/2014/1042 zo dňa 04.06.2014 a rozhodnutie Daňového
úradu Bratislava č. 9104408/5/202370/2014/BieM zo dňa 17.01.2017 z r u š u j e  a vec v r a c i a
správcovi dane na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1/ Z pripojených administratívnych spisov správny súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi
konania sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správca dane vo vyrubovacom
konaní a žalovaný v odvolacích konaniach vydali uvedené rozhodnutia, pričom odôvodnenie týchto
rozhodnutí sú totožné ako vyjadrenia k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a ku
skutočnostiam sporným medzi účastníkmi konania  sa správny súd podrobnejšie vyjadril v časti
Posúdenie veci správnym súdom.

II.
Žaloba

2/ Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.09.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/259021/2014/1042 zo dňa 03.06.2014, ktorým bolo na základe
odvolania žalobcu potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9104408/5/202050/2014/BieM zo dňa



17.01.2014 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi v sume XX.XXX,- eur za zdaňovacie
obdobie máj 2011 (vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/191/2014).

3/ Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.09.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/260161/2014/1042 zo dňa 04.06.2014, ktorým bolo na odvolanie
žalobcu potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/202370/2014/BieM zo dňa
17.01.2014 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi v sume XXX.XXX,- eur za zdaňovacie
obdobie september 2011 (vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/193/2014).

4/ Žalobca v oboch podaných žalobách namietal, že daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január - september 2011 a november - december 2011 začal správca
dane na základe jedného oznámenia o začatí daňovej kontroly, o výsledku ktorej bol spracovaný jeden
protokol. Následne však bolo vydaných 11 rozhodnutí za každé jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobie,
čo je podľa žalobcu v rozpore s právnou istotou a so zásadami zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(ďalej len „Daňový poriadok“).

5/ Žalobca tvrdil, že daňová kontrola bola začatá nezákonne, nakoľko oznámenie o jej začatí nebolo
dostatočne jasné, určité a odôvodnené, miesto výkonu daňovej kontroly bolo určené v rozpore s § 44
ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva u daňového subjektu, pričom
účel miesta kontroly mimo sídla žalobcu správca dane neodôvodnil. Žalobca namietal, že správca dane
ho požiadal o predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie kontroly a to v lehote 0 dní od
začatia kontroly, čím bola taktiež narušená právna istota a došlo ku konaniu v rozpore so zásadami
daňového konania (§ 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku). Oznámenie o začatí daňovej kontroly podľa
žalobcu neobsahuje uvedenie konkrétnych dôvodov jej výkonu, čo je v rozpore s čl. 11 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a § 46 ods. 3 Daňového poriadku.

6/ Žalobca uviedol, že správca dane nerešpektoval skutočnosti v súlade s § 24 ods. 1 písm. a/, c/ ako
ani písm. b/ Daňového poriadku neprihliadol na všetky podporné dôkazy, na ktorých predloženie bol
žalobca vyzvaný a tieto boli správcovi dane odovzdané. Tieto podporné dôkazy preukazujú uskutočnenie
zdaniteľných obchodov v zmysle § 8, §9 zákona o DPH ako aj preukázanie samotnej ekonomickej
činnosti v zmysle § 3 zákona o DPH a § 70 až § 74 a s tým spojeným § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení
s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

7/ Žalobca uviedol, že si vedie podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaní
tovaru alebo služby, správcovi dane predložil okrem faktúr aj objednávky, zmluvy, dodacie listy,
preberacie protokoly, vyhlásenia o splnení služby, vrátane ďalších podporných dôkazov, ktoré preukázali,
že zdaniteľné obchody boli zrealizované v súlade s § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z.z. zákon o DPH.
Žalobca bol toho názoru, že správca dane vybral najväčšie faktúry za každé zdaňovacie obdobie na
vstupe a pritom výstupné faktúry za poskytovanie služieb voči iným subjektom ponechal, čo sa prieči
zásade daňovej neutrality. Namietal, že ak by došlo k neuznaniu vstupu, nemohol by existovať ani výnos
spoločnosti, z ktorého mala spoločnosť riadne zaevidovanú daň na výstupe.

8/ Žalobca považoval za neprípustné, aby zamestnanci správcu dane svojvoľne rozhodovali, v ktorých
prípadoch neuznajú daňovému subjektu právo na uplatnenie odpočítania dane podľa § 51 zákona
o DPH. Takisto neprípustné je podľa žalobcu posudzovanie primeranosti ceny fakturovaných plnení
zamestnancami správcu dane, nakoľko určovanie ceny je výlučne na subjektoch záväzkového právneho
vzťahu, pričom jeho obsah vrátane dohody o cene je predmetom zmluvnej voľnosti strán.

9/ Podľa žalobcu sa žalovaný i správca dane pri rozhodovaní odvolávali na rozsudky Súdneho dvora
EÚ (ďalej len „Súdny dvor“), účelovo však nespomenuli celý obsah, čoho sa predmetný rozsudok týkal,
z rozsudkov citovali len časti, ktoré vytrhnutím z kontextu podporujú ich nezákonné závery. Žalobca
vyjadril názor, že zamestnanci orgánov daňovej správy sa majú riadiť zákonmi uvedenými v Zbierke
zákonov a nie rozsudkami Súdneho dvora, ktoré smerujú určenému okruhu adresátov. Poznamenal,
že princíp kontinentálneho práva a najmä právneho poriadku Slovenskej republiky je postavený na lex
scripta a pokiaľ chce daňový orgán poukázať na judikatúru, mal by vychádzať len z ústavných nálezov,
ktoré sa nachádzajú v Zbierke zákonov. Uviedol, že iné rozhodnutie súdu má len podporný význam
a bez spojitosti s konkrétnym ustanovením platného a účinného právneho predpisu je bezpredmetné.
Rozhodnutia Súdneho dvora v prípadoch „Halifax“ alebo „Recolta Recycling“, o ktoré daňové orgány



rozhodnutia vo veci opreli, podľa žalobcu nie je možné použiť, nakoľko ani jeden z uvedených
prípadov nie je obdobným situácii žalobcu. Podstatou rozsudku vo veci „Halifax“ je preukázanie získania
daňovej výhody, pričom pojem daňová výhoda v súčasnosti  platný zákon o DPH a ani iný právny
predpis slovenského právneho poriadku nepozná. Žalobca považoval za neprijateľné subsumovanie
obchodných prípadov žalobcu pod mechanizmus daňového podvodu typu „kolotoč“, pričom poukázal
na to, že aj z protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že v každom jednotlivom prípade bol tovar (služba)
zaúčtovaný na vstupe a aj na výstupe a daň bola vždy riadne a v plnej výške odvedená. Uviedol, že
všetky dodané tovary a služby sú viazané na majetok žalobcu v tuzemsku, nejde o cezhraničný obchod,
ktorého sa týkajú žalovaným spomenuté rozhodnutia Súdneho dvora. Žalobca tieto tovary a služby
používa na zhodnocovanie svojho majetku, pričom ich nefakturuje ďalej ako tovar alebo službu, ale
zväčša ich fakturuje v službe prenájmu nebytových priestorov vrátane DPH, čím je naplnené ustanovenie
§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH pre odpočítanie dane platiteľom v súvislosti s obstaraním tovarov a služieb,
ktoré zhodnocujú majetok spoločnosti, s ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť.

10/ Žalobca ďalej namietal, že zamestnanci správcu dane zmeškali lehotu na ukončenie daňovej kontroly
v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola bola začatá dňa 19.12.2012, a preto
nemohla byť ukončená neskôr ako dňa 19.12.2013. Výzva na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v návrhu
protokolu bola žalobcovi doručená dňa 10.12.2013, pričom zákonná lehota na vyjadrenie daňového
subjektu k protokolu je 15 pracovných dní. To podľa žalobcu znamená, že po sčítaní uvedených lehôt
bola zákonom povolená lehota na vykonanie daňovej kontroly prekročená, v dôsledku čoho je protokol
o daňovej kontrole absolútne nulitný. Žalobca tiež podotkol, že zamestnanci správcu dane v priebehu
daňovej kontroly nevzniesli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
žalobcom v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím žalobcovi spôsobili nemožnosť vyjadriť sa k
zisteniam správcu dane. S poukazom na nález Ústavného súdu SR  sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa
29.06.2010 žalobca tvrdil, že správca dane i žalovaný rozhodli vo vyrubovacom konaní na základe
nezákonne získaného dôkazu. Poukázal tiež na to, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaniach žalobcu
proti prvostupňovým rozhodnutiam nerozhodol v zákonnej lehote 60 dní a požiadal o predĺženie tejto
lehoty, čomu bolo vyhovené.

11/ Podľa žalobcu, ak by aj správny súd pripustil, že žalobca nemá nárok na zákonom uplatnenú daň, tak
v rámci zásady daňovej neutrality táto daň mala byť vrátená tomu, kto ju odviedol, v opačnom prípade
ide o bezdôvodné obohatenie štátu, ktorý takúto daň nevrátil, nakoľko daň z pridanej hodnoty nie je
daňou zo závislej činnosti, ale spotrebnou daňou, ktorá sa uplatňuje voči subjektom, ktoré sú konečným
odberateľom tovaru alebo produktu.

12/ Žalobca uviedol, že voči postupu správcu dane podal dňa 18.11.2013 sťažnosť, napriek podanej
sťažnosti, namietaný zamestnanec správcu dane naďalej konal, zúčastňoval sa daňovej kontroly a
dokonca aj spísania záverečného protokolu. Žalobca mal za to, že namietaný zamestnanec mohol na
základe podanej sťažnosti postupovať zaujato a neobjektívne pri spisovaní tohto protokolu.

13/ Žalobca ďalej namietal, že mu bolo odopreté právo dôsledne sa vyjadriť ku všetkým dokumentom
tvoriacim obsah spisu, nakoľko mu správca dane odmietol vydať fotokópie dokladov, ktoré sa nachádzali
v spise. Mal za to, že podmienenie vyhotovenia fotokópií zaplatením správneho poplatku je nezákonnou
požiadavkou, pričom poukázal na to, že od správcu dane požadoval vyhotovenie neosvedčených
fotokópií, ktoré nepodliehajú zaplateniu žiadneho poplatku. Uviedol, že poplatok za vyhotovenie fotokópií
bol vyrubený na základe zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
na tento zákon v súvislosti s platením poplatkov za daňové konanie však Daňový poriadok neodkazuje.

14/ Žalobca poukázal na to, že daňová kontrola za mesiac október 2011 skončila u žalobcu bez
nálezu, hoci išlo o obdobný prípad ako pri kontrolách za ostatné mesiace roku 2011. Podľa žalobcu je
neprijateľné a v rozpore so zásadou podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, aby v iných zdaňovacích
obdobiach konkrétna dodávka, napr. spoločnosti ERS Media, s.r.o., ktorá bola opakovaným mesačným
plnením, bola v iných zdaňovacích obdobiach u toho istého správcu dane posúdená z hľadiska
dôvodnosti odpočítania DPH odlišne.

15/ K záveru daňových orgánov, ktoré neprihliadali na vyjadrenie žalobcu zo dňa 02.01.2014 k daňovému
protokolu, nakoľko nebolo podané elektronickými prostriedkami podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku,
žalobca uviedol, že podľa uvedeného ustanovenia sa síce postupuje od 01.01.2014, avšak samotná



daňová kontrola bola začatá v roku 2012, prebiehala v roku 2013 a preto bolo potrebné dodržiavať
procesnoprávne postupy platné v čase zahájenia daňovej kontroly, prípadne najneskôr v deň, kedy
mala byť táto kontrola ukončená. Nakoľko predmetná daňová kontrola nebola, podľa názoru žalobcu,
ukončená v zákonom stanovenej lehote, keďže protokol neobsahoval obligatórne náležitosti stanovené
Daňovým poriadkom, mal žalobca za to, že podaním vyjadrenia k protokolu do podateľne splnil zákonné
náležitosti podľa § 13 ods. 4 Daňového poriadku. V čase podania vyjadrenia mu v zmysle § 165a
Daňového poriadku nevznikla povinnosť doručiť podanie elektronicky a preto naďalej mohol doručovať
obvyklým spôsobom podľa § 13 ods. 1, § 27 ods. 5 Daňového poriadku. Samotné ustanovenie § 14
ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku považuje žalobca za diskriminačné, pretože povinnosť doručovať
podania elektronickými prostriedkami má len platiteľ DPH, zatiaľ čo neplatiteľ DPH túto povinnosť nemá,
hoci u oboch ide o daňové subjekty.

16/ Žalobca trval na tom, že subjekty obchodný vzťahov v prejednávaných prípadoch preukázali
uskutočnené plnenia a to reálnymi dôkazmi ako sú zmluvy, objednávky, dodacie listy, preberacie
protokoly, vyhlásenia o splnení služby, projektová dokumentácia, reklamné predmety a iné. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa
15.03.2011, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho
plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a
tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku
skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu
správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu
musí byť umožnená.

17/ Ku konkrétnym zdaniteľným obchodom, ktoré daňové orgány v zdaňovacom období máj 2011
neuznali, žalobca uviedol nasledovné:
K faktúre č. XXVFXXX od dodávateľa spoločnosti ERS CREDIT, spol. s r. o., za „finančnú analýzu
podnikateľského projektu D. C.“, bola predložená objednávka služieb od spoločnosti ERS HOLDING,
spol. s r.o. zo dňa 28.05.2011 a Vyhlásenie objednávateľa o dodaní služieb ERS HOLDING, spol. s r.o. zo
dňa 31.05.2011, evidencia DPH za II. štvrťrok 2011, kniha vydaných faktúr za máj 2011; finančnú analýzu
ktorá pozostávala z úvod - členenie stavieb na stavebné objekty a prevádzkové súbory -stavebný oddiel;
výpočet obstaveného priestoru pozemných stavebných objektov podľa STN 734055; úžitková plocha
na prenájom jednotlivé objekty a ich úžitková plocha v zmysle pôdorysu; objektová skladba podľa
výpočtu uniqa (softvér); celková plocha parciel, výkres koordinačnej situácii vytiahnutej z projektovej
dokumentácie, ktorá má slúžiť  projektu pre územné rozhodnutie na účely samostatných konaní pre
vydanie stavebného povolenia - vypracoval REAL DESIGN v období 2010-2011 č. zák. 2010/11/Sp;
modely financovania 1 až 11.
Faktúra č. XXVFXXXX od dodávateľa spoločnosti ERS MEDIA, spol. s.r.o., za „reklamno-mediálnu
kampaň za obdobie 05/2011“ preukazoval jej oprávnenosť predloženými grafickými návrhmi; zmluva a
preberací protokol; vyhlásenie o dodaní služieb na základe zmluvy zo dňa 28.06.2010 a jej dodatok č. 1
zo dňa 13.03.2011, fotografie materiálov použitých pre reklamno-mediálnu kampaň za obdobie 05/2011.

18/ K zdaniteľným obchodom, ktoré neboli daňovými orgánmi uznané v zdaňovacom období september
2011, žalobca uviedol nasledovné:
K faktúre č. XXVFXXX od spoločnosti ERS Holding, spol. s.r.o. za „ekonomickú poradenskú činnosť
pre rozloženie rizika podnikateľských aktivít spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. ako aj jej dcérskych
spoločností“ žalobca predložil objednávku služieb zo dňa 31.07.2011 od ERS Holding, spol. s r.o. a
Vyhlásenie objednávateľa o dodaní služieb ERS Holding, spol. s r.o. zo dňa 30.09.2011; v písomnej
podobe rozloženie rizika podnikateľských aktivít spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. ako aj jej dcérskych
spoločností s počtom 39 strán z decembra 2011.
K faktúre č. XXVFXXXX od dodávateľa  spoločnosti BAU - RENT, spol. s r.o. za „vyúčtovanie zálohy
na stavebné práce“ bola predložená evidencia DPH za mesiac september 2011, kniha vydaných faktúr
za september 2011. Predmetná záloha bola čiastočne v hodnote XXX.XXX,- eur uhradená zápočtom
a zvyšok vo výške XXX,- eur bol uhradený v hotovosti. Predmetná služba nebola poskytnutá, nakoľko
nebolo získané stavebné povolenie.
K faktúre č. XXVFXXXX od dodávateľa spoločnosti ERS Media, spol. s. r.o., vystavenej za „reklamno-
mediálnu kampaň za obdobie 09/2011“, žalobca v daňovom konaní predložil grafické návrhy
vypracované uvedenou spoločnosťou, ako aj zmluvu a preberací protokol. Poukázal na to, že kontrola
u žalobcu za mesiac október 2011 sa po vykonaní miestneho zisťovania a preverení obchodov so



spoločnosťou ERS Media, spol. s.r.o. skončila bez nálezu. Žalobca tiež správcovi dane predložil
fotografie materiálov použitých pre reklamnú mediálnu kampaň za predmetné zdaňovacie obdobie
tvrdiac, že tieto boli odovzdávané klientom a možným budúcim klientom.

19/ Žalobca mal za to, že v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku dostatočne preukázal skutočnosti,
ktoré mu ukladá zákon a preto tvrdil, že podľa § 51 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 49 ods. 2 písm. a/ zákona
o dani z pridanej hodnoty mu vznikol nárok na odpočítanie dane, nakoľko preukázal vierohodnosť,
správnosť a úplnosť v evidencii záznamov, ktoré je povinný viesť. Daňové orgány podľa žalobcu
nehodnotili dôkazy pri odpočítaní dane v súlade s § 3 ods. 2 Daňového poriadku a vykonali dokazovanie
vlastnou úvahou (svojvôľou), čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS
117/2011.

20/ Nakoniec žalobca namietal osobné zaujatie správcu dane i žalovaného voči osobe konateľa a
spoločníka I.. M. M. a tvrdil, že konateľ I.. M. M. sa osobne pozná niekoľko rokov s riaditeľom Daňového
úradu Bratislava V.. S. C., má s ním osobné nezhody, ktoré vyvrcholili otvorením množstva kontrol v
spoločnostiach, v ktorých figuruje I.. M. M.. Tvrdil, že zamestnanci správcu dane dostávajú inštrukcie,
akým spôsobom majú postupovať voči daňovým subjektom spojeným s osobou I.. M. M..

III.
Vyjadrenie žalovaného

21/ Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žalôb navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol,
že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január - september,
november - december 2011 z dôvodu podozrenia, že žalobca a daňové subjekty v reťazci obchodných
spoločností, ktoré sú personálne prepojené na osobu M. M. (podľa údajov z OR bol/je menovaný
konateľom a spoločníkom v 79 spoločnostiach), si prostredníctvom podaných daňových priznaní
uplatňujú a aj odpočítavajú DPH z deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie.

22/ Správca dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2011 si žalobca uplatnil právo na
odpočítanie dane v sume X.XXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody- reklamno-mediálna kampaň
za obdobie 05/2011 uvedené na faktúre číslo XXVFXXXX (interné číslo XXDFXXXX) zo dňa 31.05.2011,
ktorú vystavila spoločnosť REK MEDIA s.r.o. (od 14.03.2007 do 29.04.2013 ERS MEDIA spol. s r. o.),
935 31  Dolná Seč (od 14.03.2007 do 29.04.2013 Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 36752096, IČ DPH:
SK2022356875. V uvedenej spoločnosti bol od jej vzniku konateľom, t.j. od 14.03.2007 do 29.04.2013,
M. M. a od 30.04.2013 je konateľom H. občan J. T. W., ul. X. H. XX, G. XXXX, H. republika, ktorý je
nekontaktný.

23/ Daňový subjekt  REK MEDIA s. r. o. neevidoval v roku 2011 žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli
fakturované zdaniteľné obchody vykonať, pretože posledné ročné hlásenia k dani zo závislej činnosti
podal za rok 2008 a od roku 2009 až doteraz nepodal ročné hlásenia k dani zo závislej činnosti. Z toho
je zrejmé, že uvedený daňový subjekt nemohol reálne vo vlastnej réžii fakturované zdaniteľné plnenia
dodať. Správca dane využil inštitút ustanovenia § 21 Daňového poriadku a listom zo dňa 17.06.2013
požiadal miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Nitra o preverenie fakturovaných zdaniteľných
obchodov u daňového subjektu REK MEDIA s.r.o.

24/ Dňa 26.09.2013 bola doručená Odpoveď na dožiadanie č. 9411402/5/4315924/ 2013/Mol z
Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, z ktorej vyplynuli nasledovné skutočnosti: „Dňa 01.07.2013
zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie u daňového subjektu REK MEDIA s.r.o. a zistili,
že na adrese sídla spoločnosti sa nachádzal rodinný dom bez označenia preverovanej spoločnosti a v
dome nebol nikto prítomný. Správca dane navštívil Obecný úrad v Dolnej Seči, kde im starosta obce
p. J. Č. oznámil, že o spoločnosti REK MEDIA s.r.o. ešte nepočul a na uvedenej adrese býva p. V. R..
Zamestnanci obecného úradu poskytli aj telefónne číslo na p. R..  Následne zamestnanci
správcu dane telefonicky kontaktovali p. R., ktorý im oznámil, že dom na adrese S. G. XXX, vlastní
jeho dcéra a o spoločnosti REK MEDIA s.r.o. nič nevie. Súčasného konateľa - J. T. W. ani predošlého
konateľa - M. M. nepozná (úradný záznam č. 9411402/5/3152508/2013/Mol zo dňa 01.07.2013).“
Miestne príslušný správca dane zaslal predvolanie na sídlo daňového subjektu zo dňa 02.07.2013 a
predvolanie zo dňa 02.07.2013 konateľovi J. T. W., predvolanie adresované na sídlo spoločnosti  REK



MEDIA s. r. o. sa vrátilo s poznámkou pošty „adresát je neznámy“; predvolanie adresované na konateľa
spoločnosti na adresu jeho trvalého bydliska bolo prevzaté dňa 31.07.2013, ale konateľ sa na ústne
pojednávanie nedostavil a ani sa neospravedlnil (úradný záznam č. 9411402/5/3718808/2013/Mol zo
dňa 07.08.2013); zaslal opakované predvolanie č. 9411402/5/ 3755731/2013/Mol zo dňa 12.08.2013,
ktoré sa vrátilo s poznámkou pošty „déménagé“ - „presťahovaný“.

25/ Správca dane zaslal ERS Holding spol. s r. o. Výzvu na predloženie dôkazov č.
9104408/5/2870375/2013/BieM zo dňa 18.06.2013 (doručená dňa 02.07.2013),  za účelom preverenia
zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi daňovým subjektom ERS Holding spol. s r.o. a daňovým
subjektom REK MEDIA s.r.o., (do 29.4.2013 ERS MEDIA spol. s r.o.), na základe faktúr č. XXVFXXXX
(int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int.
č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č.
XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX). Na základe uvedenej
výzvy správca dane dňa 13.08.2013 uskutočnil ústne pojednávanie, z ktorého spísal s konateľom
spoločnosti ERS Holding spol. s r.o. M. M. Zápisnicu o ústnom pojednávaní. V priebehu pojednávania
konateľ spoločnosti predložil ako dôkazný prostriedok - vyhlásenie o dodaní služieb zo dňa

23.11.2011 (podľa ktorého mali byť predmetné zdaniteľné obchody dodané na základe zmluvy zo
dňa 26.06.2010 a jej dodatku č. 1 zo dňa 13.03.2011). Predmetné vyhlásenie bolo podpísané za
spoločnosť ERS Holding spol. s r.o. konateľom M. M., ako preberajúcim a za spoločnosť ERS MEDIA
spol. s r.o. ako odovzdávajúcim konateľom M. M.. Podľa konateľa kontrolovaného daňového subjektu
„propagačné materiály boli odovzdávané klientom a možným budúcim klientom“. Úhrady alebo iné
skutočnosti súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi  nebolo možné zistiť, pretože nový konateľ
daňového subjektu REK MEDIA s.r.o. je nekontaktný. Zásielky sa vracajú z nového sídla spoločnosti
ako „adresát neznámy.“ Na uvedenej adrese sa nachádza rodinný dom a sídlo spoločnosti nie je nikde
označené. Za účelom vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového
poriadku správca dane uskutočnil ústne pojednávanie s kontrolovaným daňovým subjektom, ktorého
sa zúčastnil konateľ spoločnosti M. M., ktorého správca dane informoval o zistených skutočnostiach
v priebehu výkonu daňovej kontroly, z ktorého spísal rozsiahlu zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
9104408/5/5182210/2013/BieM zo dňa 19.11.2013.

26/ V kontrolovanom zdaňovacom období máj 2011 správca dane zistil, že žalobca si uplatnil právo
na odpočítanie dane v sume XX.XXX,- eur za  deklarované zdaniteľné obchody - finančnú analýzu
podnikateľského projektu D. C., ktoré doložil faktúrou č. XXVFXXX (interné číslo XXDFXXXX) zo dňa
31.05.2011 v celkovej sume XXX.XXX,- eur z toho DPH v sume XX.XXX,- eur, ktorú vystavila spoločnosť
ERS CREDIT spol. s r.o., Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 35945346, IČ DPH: SK2022034564, ktorej
sú podľa údajov zapísaných
v obchodnom registri spoločníci: spoločnosť ERS Holding spol. s r.o. a M. M., konateľ kontrolovaného
daňového subjektu a konateľkou spoločnosti ERS CREDIT spol. s r. o. je H. H..

27/ Správca dane zaslal Žiadosť o zapožičanie dokladov č. 9104408/5/2823355/ 2013/BieM zo dňa
17.06.2013 na daňový subjekt ERS CREDIT spol. s r.o., ktorá mu bola doručená dňa 21.06.2013.
Správca dane vykonal dňa 13.08.2013 miestne zisťovanie u daňového subjektu ERS CREDIT spol. s
r.o., o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9104408/5/2823770/2013/BieM. Počas miestneho
zisťovania správca dane zistil, že faktúra č. XXVFXXX bola zaevidovaná v knihe vydaných faktúr za
máj 2011 a v záznamoch DPH a daň bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období II. štvrťrok
2011. K faktúre bola predložená objednávka služieb od ERS Holding spol. s r.o. zo dňa 28.02.2011
a vyhlásenie objednávateľa o dodaní služieb zo dňa 31.05.2011, ktoré boli podpísané M. M.. Podľa
vyjadrenia konateľky spoločnosti ERS CREDIT spol. s r.o. (zápisnica o miestnom zisťovaní číslo
9104408/5/4257469/2013/BieM zo dňa 18.09.2013) predmetné zdaniteľné obchody neboli uskutočnené
subdodávateľsky. Finančnú analýzu vypracovala ona ako konateľka spoločnosti ERS CREDIT spol. s
r.o.,  úhrada bola vykonaná na základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo
dňa 31.12.2011.

28/ Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2013 (strana 15) vyplýva, že daňový subjekt
predložil správcovi dane finančnú analýzu, ktorá pozostávala: „z úvodu: členenie na stavebné objekty
a prevádzkové súbory, ktoré boli rozčlenené na 7 častí, výpočet obstaveného priestoru pozemných
stavebných objektov, úžitková plocha na prenájom jednotlivých objektov, objektová skladba podľa



výpočtu softvéru, celková plocha parciel, výkres koordinačnej situácie vytiahnutej z projektovej
dokumentácie, ktorá má slúžiť k projektu pre územné rozhodnutie na účely samostatných stavebných
konaní pre vydanie stavebného povolenia, ktoré vypracovala spoločnosť REAL DESIGN v období 2010
- 2011 pod č. zákazky XXXX/XX/SP a modely financovania uvedené pod č. 1 až 11“.

29/ Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu súvisiaceho s deklarovanými zdaniteľnými
obchodmi v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej
položil otázky konateľovi ERS Holding spol. s r.o. a to:
A/ ako spoločnosť v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH použila nakúpené tovary a služby na dodávky
tovarov a služieb,  ako platiteľ za zdaňovacie obdobie január- september, november - december 2011,
(napr. spárovanie dodávateľských a odberateľských faktúr za kontrolované obdobie január - september,
november- december 2011 prijaté faktúry s int. č. XXDFXXXX (ďalej len posledné štyri čísla) , XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX). Zo zápisnice vyplýva, že na otázku daňový subjekt
počas ústneho pojednávania neodpovedal.
B/ Akým spôsobom bol nakúpený tovar a služby podľa uvedených faktúr použitý na dodanie tovarov a
služieb podľa § 8 a 9 zákona o DPH.
C/ Správca dane zároveň vyzval konateľa spoločnosti na preukázanie opodstatnenosti odpočítania dane
podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia  (január -september, november
- december 2011).
Zo zápisnice vyplýva, že daňový subjekt sa k predmetným otázkam nevyjadril a zaslal správcovi dane
písomné vyjadrenie na základe výzvy na predloženie dôkazov - odpoveď doručená správcovi dane
dňa 12.07.2013, kde konateľ bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov uviedol, že „dodanie
tovarov a služieb nastane po výstavbe projektu“.

30/ Správca dane v procese výkonu daňovej kontroly zistil, že vo všetkých spoločnostiach ktoré dodávali
tovar alebo službu je/bol štatutárnym orgánom prípadne spoločníkom M. M.. Ide o spoločnosti REK
MEDIA s. r. o., (do 29.4.2013 ERS MEDIA spol. s r.o.), ERS CREDIT spol. s r.o. Úhrady sa vykonali
zápočtom majetkovo a personálne prepojenými osobami. Daňové subjekty ktoré dodávali tovar alebo
službu, mali minimálnu vlastnú daňovú povinnosť na úhradu alebo nadmerný odpočet. Pri predaji tovaru
alebo služby si predávajúca spoločnosť opäť znížila vzniknutú daňovú povinnosť nákupom tovaru a
služieb, od majetkovo a personálne prepojených osôb a to hlavne kde bol/je konateľom, spoločníkom
M. M.  - ERS Holding spol. s r. o.

31/ V kontrolovanom zdaňovacom období september 2011 správca dane zistil, že žalobca si uplatnil
právo na odpočítanie dane v sume X.XXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody - za poskytnutie
služieb v oblasti reklamnej a mediálnej propagácie za obdobie 09/2011 uvedené na faktúre č.
XXVFXXXX (interné č. XXDFXXXX), ktorú vystavila spoločnosť REK MEDIA s.r.o. (od 14.03.2007 do
29.04.2013 ERS MEDIA spol. s r. o.), 935 31 Dolná Seč (od 14.03.2007 do 29.04.2013 Šamorínska 10,
Bratislava, IČO: 36752096. V uvedenej spoločnosti bol od jej vzniku konateľom, t.j. od 14.03.2007 do
29.04.2013, M. M. a od 30.04.2013 je konateľom H. občan J. T. W., ul. X. H. XX, G. XXXX, H. republika,
ktorý je nekontaktný. Spoločnosť  REK MEDIA s.r.o. neevidovala v roku 2011 žiadnych zamestnancov,
ktorí by mohli fakturované zdaniteľné obchody vykonať, pretože posledné ročné hlásenia k dani zo
závislej činnosti podal za rok 2008 a od roku 2009 až doteraz nepodal ročné hlásenia k dani zo závislej
činnosti. Z toho je zrejmé, že nemohol reálne vo vlastnej réžii fakturované zdaniteľné plnenia dodať.

32/ Správca dane využil inštitút ustanovenia § 21 Daňového poriadku a listom zo dňa 17.06.2013
požiadal miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Nitra o preverenie fakturovaných zdaniteľných
obchodov u daňového subjektu REK MEDIA s.r.o. Dňa 26.09.2013 bola doručená Odpoveď na
dožiadanie č. 9411402/5/4315924/2013/Mol z Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, z ktorej vyplynuli
nasledovné skutočnosti:
A/ Dňa 01.07.2013 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie u daňového subjektu REK
MEDIA s. r. o. a zistili, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádzal rodinný dom bez označenia
preverovanej spoločnosti a v dome nebol nikto prítomný. Na základe uvedenej skutočnosti zamestnanci
správcu dane navštívili Obecný úrad v Dolnej Seči, kde im starosta obce p. J. Č., oznámil že o spoločnosti
REK MEDIA s.r.o. ešte nepočul a na uvedenej adrese býva p. V. R.. Zamestnanci obecného úradu
poskytli aj telefónne číslo na p. R.. Následne zamestnanci správcu dane telefonicky kontaktovali p. R.,
ktorý im oznámil, že dom na adrese S. G. XXX, vlastní jeho dcéra a o spoločnosti REK MEDIA s.r.o.



nič nevie. Súčasného konateľa - J. T. W. ani predošlého konateľa - M. M. nepozná (úradný záznam č.
9411402/5/3152508/2013/Mol zo dňa 01.072013).
B/ Správca dane Daňový úrad Nitra zaslal predvolanie na sídlo daňového subjektu zo dňa 02.07.2013 a
predvolanie zo dňa 02.07.2013 konateľovi J. T. W., predvolanie adresované na sídlo spoločnosti  REK
MEDIA s.r.o. sa vrátilo s poznámkou pošty „adresát je neznámy“, predvolanie adresované na konateľa
spoločnosti na adresu jeho
trvalého bydliska bolo prevzaté dňa 31.07.2013, ale konateľ sa na ústne pojednávanie nedostavil a
ani sa neospravedlnil (úradný záznam č. 9411402/5/3718808/2013/Mol zo dňa 07.08.2013), správca
dane Daňový úrad Nitra zaslal opakované predvolanie číslo 9411402/5/ 3755731/2013/Mol zo dňa
12.08.2013, ktoré sa vrátilo s poznámkou pošty „déménagé“ - „presťahovaný“.

33/ Správca dane zaslal ERS Holding spol. s r. o. Výzvu na predloženie dôkazov č.
9104408/5/2870375/2013/BieM zo dňa 18.06.2013 (doručená dňa 02.07.2013), za účelom preverenia
zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi daňovým subjektom ERS Holding spol. s r.o. a daňovým
subjektom REK MEDIA s.r.o., (do 29.4.2013 ERS MEDIA spol. s r.o.), na základe faktúr č. XXVFXXXX
(int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX
(int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX
(int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX), XXVFXXXX (int. č. XXDFXXXX). Správca dane
dňa 13.08.2013 uskutočnil ústne pojednávanie, z ktorého spísal s konateľom spoločnosti ERS Holding
spol. s r.o. M. M.  Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104408/5/3772535/2013/BieM. V priebehu
pojednávania konateľ spoločnosti predložil ako dôkazný prostriedok Vyhlásenie o dodaní služieb zo
dňa 23.11.2011 (podľa, ktorého mali byť predmetné zdaniteľné obchody dodané na základe Zmluvy
zo dňa 26.06.2010 a jej dodatku č. 1 zo dňa 13.03.2011). Predmetné vyhlásenie bolo podpísané za
spoločnosť ERS Holding spol. s r. o. konateľom M. M., ako preberajúcim a za spoločnosť ERS MEDIA
spol. s r.o. ako odovzdávajúcim konateľom M. M.. Podľa konateľa kontrolovaného daňového subjektu
„propagačné materiály boli odovzdávané klientom a možným budúcim klientom“. Úhrady alebo iné
skutočnosti súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi nebolo možné zistiť, pretože nový konateľ
daňového subjektu REK MEDIA s.r.o. je nekontaktný. Zásielky sa vracajú z nového sídla spoločnosti
ako „adresát neznámy“. Na uvedenej adrese sa nachádza rodinný dom a sídlo spoločnosti nie je nikde
označené. Za účelom vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového
poriadku správca dane uskutočnil ústne pojednávanie s kontrolovaným daňovým subjektom, ktorého
sa zúčastnil konateľ spoločnosti M. M., ktorého správca dane informoval o zistených skutočnostiach
v priebehu výkonu daňovej kontroly, z ktorého spísal rozsiahlu zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo
9104408/5/ 5182210/2013/BieM zo dňa 19.11.2013.

34/ V kontrolovanom zdaňovacom období september 2011 správca dane zistil, že žalobca si uplatnil
právo na odpočítanie dane v sume XX.XXX,- eur za  deklarované zdaniteľné obchody (ekonomickú
poradenskú činnosť pre rozloženie rizika podnikateľských aktivít spoločnosti ERS Holding ako aj jej
dcérskych spoločností) na faktúre č. XXVFXXX (interné č. XXDFXXXX) od personálne prepojenej
spoločnosti ERS Office service spol. s r. o., Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 44916779 (v ktorej sú od
26.09.2009  spoločníci: právnická osoba  ERS Holding spol. s r. o., čiže žalobca a fyzická osoba: M. M.,
ktorý je konateľom spoločnosti ERS Holding spol. s r.o.).

35/ Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu súvisiaceho s deklarovanými zdaniteľnými
obchodmi v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
9104408/5/3772535/2013/BieM zo dňa 13.08.2013, v ktorej položil otázky konateľovi ERS Holding spol.
s r.o. a to:
A/ Ako spoločnosť v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH použila nakúpené tovary a služby na dodávky
tovarov a služieb, ako platiteľ za zdaňovacie obdobie január- september, november -december 2011,
(napr. spárovanie dodávateľských a odberateľských faktúr za kontrolované obdobie január - september,
november- december 2011 prijaté faktúry s int. č. XXDFXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX).
B/ Akým spôsobom bol nakúpený tovar a služby podľa uvedených faktúr použitý na dodanie tovarov a
služieb podľa § 8 a 9 zákona o DPH
C/ Správca dane zároveň vyzval konateľa spoločnosti na preukázanie opodstatnenosti odpočítania dane
podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia  (január -september, november
- december 2011).



Zo zápisnice vyplýva, že na otázku  počas ústneho pojednávania, akým spôsobom bol nakúpený
tovar a služby podľa uvedených faktúr použitý na dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona o
DPH sa žalobca do zápisnice nevyjadril, a preto správca dane zároveň vyzval konateľa spoločnosti na
preukázanie opodstatnenosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH za kontrolované
zdaňovacie obdobia  (január-september, november-december 2011). Žalobca sa k predmetným otázkam
u správcu dane v priebehu ústneho pojednávania nevyjadril a zaslal správcovi dane písomné vyjadrenie
na základe Výzvy na predloženie dôkazov - odpoveď doručená správcovi dane dňa 12.07.2013, do
ktorej sa konateľ bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov vyjadril, že predmetné zdaniteľné
obchody použije „na rozvoj spoločnosti“.

36/ Správca dane zaslal Žiadosť o zapožičanie dokladov zo dňa 17.06.2013 spoločnosti ERS Office
service spol. s r.o., ktorá mu bola doručená dňa 21.06.2013. Dňa 13.08.2013 správca dane vykonal
miestne zisťovanie, o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní, v ktorej preveroval faktúru č.
XXVFXXX. Žalobca predložil dňa 05.09.2013 kópie faktúr, objednávok, preberacích protokolov, faktúru
č.XXDFXXX od ERS System spol. s r. o. a zmluva a faktúru č. XXVFXXX od ERS Office Service, spol.
s r.o. objednávku a vyhlásenie.

37/ Dňa 04.10.2013 sa dostavila konateľka daňového subjektu ERS Office service spol. s r. o. p. H. na
ústne pojednávanie, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní, v ktorej správca dane prijal
opatrenia na predloženie dôkazov preukazujúcich reálne dodanie fakturovaných zdaniteľných obchodov
uvedených vo faktúre č. XXVFXXX a vo faktúre č. XXVFXXX. Žalobca k faktúre č. XXVFXXX predložil
objednávku služieb zo dňa 31.07.2011 a vyhlásenie objednávateľa o dodaní služieb, ktoré boli podpísané
konateľom spoločnosti ERS Holding spol. s r. o. M. M..

38/ Správca dane dňa 19.11.2013 uskutočnil s kontrolovaným daňovým subjektom za účasti p. H.
(konateľka externej účtovnej spoločnosti ERS Office service spol. s r.o.) a p. H. (zamestnankyňa dcérskej
spoločnosti ERS Profesion) ústne pojednávanie, v priebehu ktorého sa p. H. na otázku správcu  o akú
ekonomickú poradenskú činnosť pre rozloženie rizika podnikateľských aktivít spoločnosti ERS Holding a
jej dcérskych spoločností sa jedná, t.j. aké služby boli dodané na základe Vyhlásenia zo dňa 30.9.2011,
či boli fakturované služby v prospech spoločnosti ERS Holding spol. s r. o. dodané subdodávateľsky
(kto vykonal uvedené služby vyfakturované na faktúre, akí zamestnanci a či bola uvedená faktúra
uhradená a ak áno kedy a akým spôsobom), konateľka spoločnosti ERS Office service spol. s r.o. sa
vyjadrila nasledovne: „Žalobca predložil v písomnej podobe rozloženia rizika podnikateľských aktivít
spoločnosti ERS Holding ako aj jej dcérskych spoločnosti s počtom strán 39 zo dňa december 2011.
Subdodávateľsky to nebolo dodané, ja som to vytvorila ako konateľka daňového subjektu,  t.j. H. H.“.
Faktúra bola uhradená zápočtom a postúpená ako pohľadávka do ERS Systems. Postúpená pohľadávka
uhradená zápočtom bola postúpená do Facto FinPlus.

39/ V kontrolovanom zdaňovacom období september 2011 správca dane zistil, že žalobca si uplatnil
právo na odpočítanie dane v sume XX.XXX,- eur za deklarované zdaniteľné obchody - zálohy na
stavebné práce na faktúre č. XXVFXXXX v celkovej sume XXX.XXX,- eur z toho DPH v sume XX.XXX,-
eur od dodávateľa spoločnosť BAU RENT, spol. s r. o., Malé Pálensko 11, 821 09 Bratislava, IČO:
35834625 (v ktorej je od 09.03.2006 konateľom spoločnosti M. M.).

40/ Správca dane zaslal Žiadosť o zapožičanie dokladov zo dňa 17.06.2013, ktorá bola doručená
daňovému subjektu BAU-RENT spol. s r. o., dňa 02.07.2013. Dňa 13.08.2013 správca dane vykonal
miestne zisťovanie, v priebehu ktorého zistil, že žalobca faktúru č. XXVFXXX mal evidovanú v
knihe vydaných faktúr a v evidencii DPH za mesiac september, daň bola priznaná a odvedená v
zdaňovacom období september 2011. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu súvisiaceho
s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach spísal Zápisnicu o
ústnom pojednávaní zo dňa 13.08.2013, v ktorej položil otázky konateľovi ERS Holding spol. s r. o. a to:
A/ Ako spoločnosť v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH použila nakúpené tovary a služby na dodávky
tovarov a služieb, ako platiteľ za zdaňovacie obdobie január- september, november-december 2011,
(napr. spárovanie dodávateľských a odberateľských faktúr za kontrolované obdobie január - september,
november- december 2011 prijaté faktúry s int. č. XXDFXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX).



B/ Akým spôsobom bol nakúpený tovar a služby podľa uvedených faktúr použitý na dodanie tovarov a
služieb podľa § 8 a 9 zákona o DPH.
C/ Správca dane zároveň vyzval konateľa spoločnosti na preukázanie opodstatnenosti odpočítania dane
podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia (január -september, november
- december 2011).
Zo zápisnice vyplýva, že žalobca sa k predmetným otázkam u správcu dane v priebehu ústneho
pojednávania nevyjadril a zaslal správcovi dane písomné vyjadrenie na základe Výzvy na predloženie
dôkazov - odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 12.07.2013, kde konateľ bez predloženia
akýchkoľvek relevantných dôkazov k faktúre č. XXVFXXXX (interné č. XXDFXXX) uviedol len
nasledovné: „vyúčtovanie k platbe v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004.“

41/ Podľa žalovaného pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie nároku na odpočítanie dane
nepostačuje, ak žalobca deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového
dokladu - faktúry s predpísaným obsahom, resp. aj inými dokladmi. Daňové doklady musia na jednej
strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo
preukázané, že k prijatiu zdaniteľného obchodu, ktorý je deklarovaný na faktúre reálne aj došlo, a že
tieto boli daňovým subjektom použité na účely jeho podnikateľskej činnosti. Pokiaľ nie sú splnené tieto
hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že žalobca preukázal rozhodujúce skutočnosti,
ktoré mali vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane tak, ako ho žalobca deklaroval v  podaných
daňových priznaniach za kontrolované zdaňovacie obdobia. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká
platiteľovi právo odpočítať daň z tovarov a služieb dňom vzniku daňovej povinnosti pri dodaní týchto
tovarov a služieb. Moment vzniku práva na odpočítanie dane je spojený so vznikom daňovej povinnosti.
Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Deň, kedy
vznikne právo na odpočítanie dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť (daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom poskytnutia služby alebo ak bola prijatá platba vopred, daňová
povinnosť vzniká dňom prijatia platby). Uvedené podľa žalovaného vyplýva aj z judikatúry ESD (napr.
C-342/87 - Genius Holding). Podľa rozsudku právo na odpočet sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná
len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre, teda právo na odpočet dane nevzniká tým, že daň je uvedená na
faktúre. Z rozsudku vyplýva, že pokiaľ platiteľ dane uplatní vo faktúre DPH na transakciu, ktorá je napr.
oslobodená od dane, resp. transakciu, ktorá nie je predmetom dane (t.j. nevznikla povinnosť uplatniť daň
na výstupe podľa zákona a DPH je účtovaná neoprávnene), právo na odpočet dane príjemcovi plnenia
nevzniká.

42/ V deklarovaných obchodných transakciách podľa žalovaného ide iba o vyhotovenie faktúr za
dodávky, ktoré sú bez ekonomického opodstatnenia - ide o vyrábanie faktúr s nehmotnými dodávkami,
podklady preukazované platiteľom sú iba jednoduché dokumenty odpísané z verejne dostupných
zdrojov, jednoduché grafické návrhy, ako aj dokumentácia, ktorá je určená širokému okruhu záujemcov.
Jednotlivé dokumenty predkladané správcovi dane pri kontrole nemali presné špecifikácie, výpočty, ako
aj nemali formu, ktorá by potvrdzovala, že príslušná nehmotná dodávka je určená výhradne len pre
odberateľa ERS Holding, spol. s r.o. Hodnota za dodávky je neúmerne vysoká a pre svoju všeobecnosť
nie je využiteľná pre ekonomickú činnosť príjemcu.

43/ Správca dane v rámci daňovej kontroly získal oprávnené pochybnosti o tom, či boli predmetné
zdaniteľné obchody dodané tak, ako sú deklarované v predmetnej faktúre a následne použité na
účely podnikateľskej činnosti kontrolovaného daňového subjektu. Preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou v predloženej faktúre, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, je povinnosťou daňového subjektu a nie správcu dane. Žalovaný uviedol, že
správca dane pri posúdení práva na odpočítanie dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona o DPH
(vnútroštátny predpis), zohľadňujúc tiež závery rozsudkov súdneho dvora obsahujúce výklad tzv. šiestej
smernice o DPH (od 01.01.2007 nahradenej smernicou Rady 2006/112/ES) o zosúladení právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu. Predmetné plnenia (deklarované na faktúrach od
personálne prepojeného daňového subjektu) i napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v
príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu
vedú podľa žalovaného len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom
sledovaným týmito ustanoveniami. Zo šetrenia správcu dane bolo podľa žalovaného preukázané, že
jediným cieľom zúčastnených spoločností v reťazci personálne prepojených obchodných spoločností
bolo vytvoriť podmienky, na základe ktorých daňové subjekty zapojené do týchto obchodných transakcií
predstierali ekonomickú podstatu podnikania, aby v konečnom dôsledku kontrolovaný žalobca získal



neoprávnený prospech vo forme odčerpania  nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia súdneho dvora, napr. vo veciach C-255/02 a C-110/99, z
ktorých vyplýva, že šiesta smernica o DPH bráni právu platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej
na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.

44/ S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení
s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 žalovaný dôvodil,
že v daňovom konaní má každý daňový subjekt povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a
jednak povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Povinnosť dôkazného bremena na strane
daňového subjektu vzniká vtedy, ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o jeho tvrdeniach.
Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť
podkladom k tomu, aby žalobca mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane.
Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prejednať
a umožniť daňovému subjektu ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými
dôkazmi. Touto zásadou sa správca dane podľa názoru žalovaného dôsledne riadil.

45/ K námietke žalobcu, podľa ktorej správca dane vybral najväčšie faktúry za každé zdaniteľné obdobie
na vstupe a pritom výstupné faktúry za poskytovanie služieb voči iným subjektom ponechal, čo je podľa
žalobcu v rozpore so zásadou daňovej neutrality, žalovaný uviedol, že podľa platnej legislatívy každá
osoba, ktorá uplatní na faktúre alebo inom doklade nahrádzajúcom faktúru DPH, je povinná túto daň
odviesť do štátneho rozpočtu v súlade s ustanovením § 69 ods. 5 zákona o DPH. Daňovým subjektom,
ktoré boli v danom prípade v postavení dodávateľov, preto vznikla povinnosť zaplatiť daň z pridanej
hodnoty podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona.

46/ Pokiaľ ide o začatie daňovej kontroly a miesto jej výkonu (Daňový úrad Bratislava) žalovaný uviedol,
že oznámenie o začatí kontroly bolo žalobcovi riadne doručené dňa 12.12.2012, čas predloženia
dokladov bol dohodnutý s konateľom spoločnosti na 20.12.2012. Vykonanie kontroly v priestoroch
Daňového úradu Bratislava si podľa žalovaného vyžadoval účel kontroly, zamestnanci správcu dane
v konečnom dôsledku nechceli svojou prítomnosťou zaťažovať žalobcu v jeho podnikateľských
priestoroch (v sídle spoločnosti). Žalovaný poukázal na to, že v priebehu ústneho pojednávania zo
dňa 20.12.2012 (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 9102408/5/3807644/2012/BieM), žalobca miesto
výkonu daňovej kontroly nenamietal.

47/ S námietkou žalobcu, že požadovanie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly
narušilo právnu istotu a je v rozpore so zásadami daňového konania,

žalovaný nesúhlasil a uviedol, že z tvrdenia žalobcu nie je zrejmé, aké ustanovenia Daňového poriadku
boli správcom dane porušené požadovaním potrebných dokladov na výkon daňovej kontroly v priebehu
výkonu daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní. Poukázal tiež na to, že v priebehu ústneho
pojednávania dňa 20.12.2012 (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 9102408/5/3807644/2012/BieM)
žalobca nenamietal postup správcu dane pri preberaní dokladov, odovzdanie dokladov správcovi dane
potvrdil aj svojim podpisom.

48/ K namietanej absencii dôvodov výkonu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v oznámení daňovej
kontroly správca dane v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 Daňového poriadku špecifikoval predmet
daňovej kontroly tým, že v oznámení jasne uviedol, že výkon daňovej kontroly bude zameraný na daň
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - september, november - december 2011 u daňového
subjektu ERS Holding, s.r.o. Námietku žalobcu preto považoval za nedôvodnú.

49/ S námietkou nedodržania ročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového
poriadku žalovaný nesúhlasil a uviedol, že  daňová kontrola bola začatá dňa 19.12.2013 (oznámenie
o daňovej kontrole číslo 9104408/5/3433784/2012/BieM zo dňa 21.11.2012,  doručené daňovému
subjektu dňa 12.12.2012) a ukončená bola dňa 10.12.2013, kedy bol protokol  z daňovej kontroly spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený na žalobcom určenú adresu (§
46 ods. 9 Daňového poriadku). Námietku žalobcu, že správca dane mal do lehoty na ukončenie daňovej
kontroly započítavať aj lehotu 15 pracovných dní, ktorú určil správca dane vo výzve na vyjadrenie k
zisteniam uvedeným v protokole a označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol



predložiť v priebehu daňovej kontroly, žalovaný neakceptoval, pretože táto lehota sa do lehoty na výkon
daňovej kontroly nezapočítava.

50/ Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že predmetný protokol je  neúčinný a neplatný, pretože
neobsahuje vyjadrenia žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Uviedol, že protokol z
daňovej kontroly zo dňa 26.11.2013 obsahuje výsledok daňovej kontroly aj s vyjadreniami daňového
subjektu, ktoré uviedol u správcu dane do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9104408/5/5248689/2013/
BieM zo dňa 25.11.2013 v súlade s ustanovením § 47 písm. f) Daňového poriadku a v protokole sú
uvedené na strane 98 až 100. Zaujal tiež názor, že správca dane je povinný vyhotoviť jeden protokol
a nie dva protokoly, tak ako sa mylne domnieva žalobca, ktorý považuje predmetný protokol za návrh
protokolu. V prípade, ak by správca dane vypracoval druhý protokol, tak ako „očakával“ žalobca, konal
by v rozpore s § 46 ods. 8 Daňového poriadku.

51/ Pokiaľ ide o namietanú absenciu súpisu kontrolovaných dokladov v protokole, žalovaný uviedol, že
súpis kontrolovaných daňových dokladov, ktoré žalobca predložil správcovi dane dňa 20.12.2012, je na
strane 3 protokolu aj s označením  dokumentu, v ktorom sú predmetné doklady spísané (zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 9102408/5/3807644/ 2012/BieM zo dňa 20.12.2012). Správca dane v priebehu
daňovej kontroly vykonal 17 miestnych zisťovaní a 6 ústnych pojednávaní u deklarovaných dodávateľov
a odberateľov, z ktorých vyhotovil zápisnice z miestnych zisťovaní a zápisnice z ústnych pojednávaní,
pričom doklady, ktoré boli predmetom šetrenia v rámci miestnych zisťovaní alebo boli predložené
správcovi dane v rámci ústnych pojednávaní, sú uvedené v príslušných zápisniciach, ktoré správca
uviedol v protokole na strane 4 a 5.

52/ Protokol podľa žalovaného obsahuje aj kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov správcom dane
(na 101 stranách), taktiež ekonomickú analýzu personálne prepojených daňových subjektov, medzi
ktorými prebiehalo vzájomné fakturovanie zdaniteľných obchodov, pri ktorých správca dane spochybnil
reálnosť ich dodania v prospech žalobcu. Mal za to, že protokol z daňovej kontroly bol vydaný zákonným
spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a všetky relevantné zistenia v ňom
uvedené boli správcom dane získané v súlade s platnou legislatívou. Podľa žalovaného daňová kontrola
bola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu zákonného získaného
dôkazného prostriedku, ktorý bol správca dane v daňovom konaní oprávnený použiť.

53/ Žalovaný nesúhlasil s námietkou, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu prekročenia
lehoty v zmysle ustanovenia § 65 ods. Daňového poriadku. Uviedol, že vzhľadom na rozsiahlosť
predloženého spisového materiálu, ktorý súvisel s podanými odvolaniami za kontrolované zdaňovacie
obdobia január - september, november - december 2011, ako aj časovú náročnosť pri spracovaní
zisteného skutkového stavu v priebehu odvolacieho konania, dňa 01.04.2014 požiadal podľa
ustanovenia § 65 ods. 2 Daňového poriadku Ministerstvo financií SR o predĺženie lehôt na vybavenie
predmetných odvolaní  o 60 dní, ktorej žiadosti Ministerstvo financií SR vyhovelo a lehotu predĺžilo do
11.07.2014. Napadnuté rozhodnutie č. 1100302/1/2690161/2014/1042 bolo vyhotovené dňa 04.06.2011,
vyexpedované dňa 08.07.2014 a žalobca ho prevzal dňa 11.07.2014, napadnuté rozhodnutie č.
1100302/1/259021/2014/1042 bolo vyhotovené dňa 03.06.2014, vyexpedované dňa 08.07.2014 a
žalobca ho prevzal dňa 11.07.2014 z čoho je zrejmé, že tvrdenie žalobcu o prekročení lehoty na
rozhodnutie je irelevantné. Listom zo dňa 14.04.2014 bol žalobca o predĺžení lehoty upovedomený.

54/ Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly podľa žalovaného umožnil žalobcovi uplatniť právo
vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku dňa
19.11.2013, na čo konateľ žalobcu uviedol, že „sa vyjadrí dňa 25.11.2013 o 9:00 hod. na Daňovom úrade
Bratislava ...“ Dňa 25.11.2013 sa na daňovom úrade uskutočnilo so žalobcom druhé  ústne pojednávanie,
ktorého hlavným predmetom bolo vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. l písm.
f) Daňového poriadku ku skutočnostiam zisteným počas daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január - september, november - december 2011. Žalobca nevyužil svoje právo
a správcovi dane nenavrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia. Napriek tomu protokol z
daňovej kontroly obsahuje výsledok daňovej kontroly aj s vyjadreniami daňového subjektu, ktoré uviedol
u správcu dane do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.11.2013 v súlade s ustanovením § 47
písm. f) Daňového poriadku (na strane 98 až 100).



55/ K námietke žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s predloženými dôkazmi a nereflektoval na
námietky a sťažnosť na postup správcu dane zo dňa 18.11.2013, čím mal konať v rozpore s §
44 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že s predmetnou námietkou sa vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia (strana 26 až 28), v ktorom jasne uviedol, že podľa  predloženého spisového
materiálu žalobca v danom prípade nepodal námietku proti zamestnancom správcu dane, ale podal
sťažnosť (zaevidovaná pod v denníku došlej pošty pod číslo 9104400/5156631/2013). Správca dane
predmetnú sťažnosť odstúpil na vybavenie na  oddelenie sťažností a petícií, ktoré podanú sťažnosť
prešetrilo a na základe výsledku prešetrenia ju vyhodnotilo ako neopodstatnenú z dôvodu, že nebolo
zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov (zápisnica o prešetrení sťažnosti číslo:
9100100/5/614002/2014).

56/ Pokiaľ ide o tvrdené nesprávne vyhodnotenie vyjadrenia žalobcu k protokolu, žalovaný uviedol, že
žalobca svoje právo vyjadriť sa k protokolu v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku v stanovenej
lehote zákonným spôsobom  nevyužil,  pretože vyjadrenie k protokolu nedoručil správcovi dane v
zmysle zákona, t.j. v zmysle § 14 Daňového poriadku elektronickými prostriedkami. Preto sa správca
dane v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku  jeho pripomienkami nezaoberal. Žalobca doručil dňa
03.01.2014 písomné vyjadrenie do podateľne na Daňovom úrade Bratislava (evidované v denníku došlej
pošty č. 4408/21672/2014) i napriek tomu, že bol povinný predmetné podanie doručiť elektronickými
prostriedkami. Žalovaný uviedol, že elektronická komunikácia medzi platiteľom dane a správcom
dane bola podľa prechodného ustanovenia § 165b ods. 3 novely Daňového poriadku vykonanej
zákonom č. 440/2012 Z.z. stanovená od 1. januára 2014. Ak osoba uvedená v ustanovení § 14
Daňového poriadku doručí od 01.01.2014 písomnosť osobne, správca dane považuje túto písomnosť
za nedoručenú v ustanovenej lehote, pretože uvedené ustanovenie ukladá týmto osobám, povinnosť
doručovať písomnosti a iné podania len elektronickými prostriedkami. Správca dane nebol podľa názoru
žalovaného oprávnený postupovať podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku, tak ako to tvrdí žalobca,
nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje na daňové kontroly, ktoré boli začaté podľa zákona č. 511/1992
Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov a ktoré neboli ukončené pred účinnosťou zákona
č. 563/2009 Z.z. V danom prípade správca dane začal a ukončil daňovú kontrolu už podľa zákona č.
563/2009 Z. z.

57/ Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný žalobcovu námietku, že mu zamestnanci správcu dane odmietli
vyhotoviť fotokópie dokumentov a popreli tak  jeho práva. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia (strana 26 až 28) jasne uviedol, že správca dane sa so žalobcom (v rámci ústneho
pojednávania) dohodol, že mu  zo spisového materiálu vyhotoví požadované rovnopisy a že mu následne
oznámi e-mailom počet strán predmetných dokumentov, pretože osvedčenie kópie dokumentov podlieha
správnemu poplatku (§ 23 ods. 2 Daňového poriadku). Správca dane informáciu o počte fotokópií,
ktoré boli požadované  kontrolovaným daňovým subjektom  v priebehu ústneho pojednávania dňa
25.11.2013, zaslal žalobcovi na známu e-mailovú adresu, na oznámenie však žalobca nereagoval.
Žalovaný poukázal na to, z § 23 ods. 2 Daňového poriadku nevyplýva skutočnosť, že správca dane
je povinný vydať daňovému subjektu neosvedčené fotokópie, ktoré nepodliehajú správnemu poplatku
v zmysle zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Podľa §
8 ods. 1 tohto zákona správne poplatky určené v sadzobníku správnych poplatkov  pevnou sumou
sa platia bez výzvy príslušného orgánu finančnej správy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k
vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je
ustanovené inak. Osvedčenie rovnopisu alebo fotokópie podlieha správnemu poplatku, čo však podľa
žalovaného neznamená, že sa nevyberie správny poplatok aj za vyhotovenie rovnopisu alebo fotokópie
zo spisového materiálu podľa položky 2 a) sadzobníka správnych poplatkov. Správca dane teda má
zákonnú povinnosť  vyhotoviť  fotokópie zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť a osvedčiť
ich zhodu s originálom, súčasne ale tieto úkony podliehajú správnemu poplatku. Z predloženého spisu
však nevyplýva, že by žalobca správne poplatky uhradil v zmysle platnej legislatívy a preto jeho tvrdenia
považoval žalovaný za nedôvodné.

58/ Podľa žalovaného správca dane správne poukázal na  skutočnosť,  že Súdny dvor EÚ vo veci
C-255/02 Halifax definoval zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta vo veci Halifax a
z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že
o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. Táto všeobecná
zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia tzv. Šiestej smernice (teraz smernica 2006/112/
ES). Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva



Spoločenstva. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon o DPH transponuje. O zneužitie práva sa jedná v
prípade, ak predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných
ustanoveniach Šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu (zákon o
DPH) viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito
ustanoveniami.

59/ Na základe tejto judikatúry možno podľa žalovaného skonštatovať, že spoločnosť ERS Holding, spol.
s r.o. kúpou tovarov a služieb od dodávateľov REK MEDIA, s. r. o., ERS MEDIA, s. r. o.. a musela presne
vedieť, akých obchodov sa zúčastňuje, pretože uvedené daňové subjekty sú navzájom personálne a
majetkovo prepojené osobou M. M..

60/ Žalovaný zistil, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie
odpočítania dane daňovým subjektom za dodanie tovarov a služieb, aj napriek formálnemu dodržaniu
zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa § 71 zákona o DPH),  viedlo k
získaniu daňovej výhody a aj konanie  daňového subjektu viedlo k takémuto cieľu. Predložené dôkazy a
zistenia nasvedčujú zneužitiu práva a vedú k záveru, že práve zneužitie práva na odpočítanie DPH bolo
hlavným cieľom transakcií uvedených na faktúrach od dodávateľov: REK MEDIA, s. r. o. a ERS MEDIA,
spol. s r. o. Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH na vstupe od DPH splatnej na výstupe, ktorá
vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa
však zistí zneužitie práva, ako tomu bolo podľa žalovaného aj v posudzovaných prípadoch, príslušné
ustanovenia Šiestej smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou
zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú.

61/ Podľa žalovaného Najvyšší súd SR rozsudok Súdneho dvora C-504/10 zo dňa 27.10.2011
aplikoval následne aj v ďalších svojich rozsudkoch vydaných v predmetnej veci (napr. 3 Sžf/20/2010 a
5Sžf/66/2011) a vyslovil zásadu, že je povinnosťou krajského súdu osobitne sa vysporiadať s otázkou, či
vzhľadom na všetky skutkové okolnosti, týkajúce sa poskytnutia služby, o ktorú ide vo veci samej, došlo
k zneužitiu práva, pokiaľ ide o právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe alebo nie.

IV.
Konanie pred krajským súdom po uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/64/2016 zo dňa
22.11.2018

62/ Krajský súd rozsudkom č.k. 5S/191/2014-471 zo dňa 09.02.2016 žaloby žalobcu doručené súdu dňa
11.09.2014 zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd SR uznesením
sp. zn. 5Sžf/65/2016 zo dňa 22.11.2018 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/191/2014,
5S/193/2014-471 zo dňa 09.02.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v uvedenom
uznesení konštatoval, že krajský súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 09.02.2016, pričom
predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalobcovi až deň po vyhlásení rozsudku, t.j. dňa 10.02.2016.
Je teda evidentné, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu základného práva žalobcu na
spravodlivý proces, keď žalobcovi bola znemožnená realizácia jeho procesného práva zúčastniť sa
nariadeného pojednávania a odňatá možnosť skutkovej a právnej argumentácie proti skutočnostiam
uvádzaným žalovaným.

V.
Relevantné právne predpisy

63/ Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 8, 9 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.



Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.
Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely.

64/ Podľa § 13 ods. 1, 5, 7, Daňového poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice.
Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne
podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a
musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt
chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive
podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane
písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického
doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.
Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa
považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do
elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.

65/ Podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku, povinnosť doručovať podanie elektronickými prostriedkami
podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má
a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní.
d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej
hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní.

66/ Podľa §24 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

67/ Podľa § 44 ods. 1, Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa
ods. 2 daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

68/ Podľa § 46 ods. 1, 2, 3, 5, 8, Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.
Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto
výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu
na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia.
Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje
osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní
alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo
zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu



o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej
kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly
a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto
pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné
údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

69/ Podľa § 46 ods. 9 písm. a/  Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

70/ Podľa § 46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac
jeden rok odo dňa jej začatia.

71/ Podľa § 47 ods. 1 Daňového poriadku protokol musí obsahovať
a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné
meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie
podľa osobitného predpisu,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,
e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,
f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g) súpis kontrolovaných dokladov,
h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,
i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),
j) dátum vypracovania protokolu,
k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil
protokol.

72/ Podľa § 60 ods. 4, 5, 6 Daňového poriadku, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti
preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku
zaujatosti.
Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude
rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony
O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť
o námietke zaujatosti aj z vlastného podnetu. Pri zaujatosti nadriadeného zamestnanca príslušného
orgánu, ktorý nemá nadriadeného zamestnanca, rozhodne druhostupňový orgán. Námietku zaujatosti
nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy.

73/ Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí



pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do
30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne
do 60 dní.
Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán,
môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo,
a ak rozhoduje ministerstvo, minister.
Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je
povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.

74/ Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

75/ Podľa § 51 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa podľa § 71,
b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v
prípade premiestnenia tovaru platiteľ z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru,
d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo d/ najskôr v zdaňovacom období, v
ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho
roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania
za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm.
a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/ do uplynutia lehoty
na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo
na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane
doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm.
d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr
v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

VI.
Posúdenie veci

76/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci na nariadenom
pojednávaní dňa 30.04.2019 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu rozhodol rozsudkom, ktorý
verejne vyhlásil. Správny súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobách, ako aj konanie , ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je z
dôvodov uvedených nižšie nedostatočné na posúdenie veci.

77/ Zákon č. 563/2009 Z.z. v ustanovení § 3 zakotvuje základnú zásadu daňového konania. Jednou z
týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje  správca
dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a
obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb zúčastnených na daňovom konaní.
Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním
rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj
odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové



orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne
povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

78/ Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť
záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je
síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov
rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba
právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho
oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa §
1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

79/ K jednotlivým žalobným námietkam proti postupu správcu dane počas daňovej kontroly a v
následnom vyrubovacom konaní, ktoré uplatnil žalobca v oboch podaných žalobách, uvádza správny
súd nasledovné:

80/ Správca dane začal daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámením zo dňa
21.11.2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12.12.2012. Toto oznámenie obsahuje údaje o dni
začatia daňovej kontroly, mieste výkonu daňovej kontroly, druhu kontrolovanej dane a kontrolovanom
zdaňovacom období, ako aj výzvu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej
kontroly s poučením o následkoch nesplnenia zákonných povinností zo strany kontrolovaného daňového
subjektu. Keďže daňová kontrola sa začala oznámením podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, nemal
správca dane povinnosť uvádzať v predmetnom oznámení dôvody začatia daňovej kontroly, ako je
tomu podľa § 46 ods. 3, keď o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní,
alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo
zničené alebo ak oprávnenie začať daňovú kontrolu bez oznámenia vyplýva správcovi dane z osobitného
predpisu.

81/ Daňová kontrola sa spravidla vykonáva u daňového subjektu. Správca dane však môže určiť aj iné
miesto jej výkonu, ak to vyžaduje účel kontroly. V prejednávanej veci správca dane určil, že daňová
kontrola sa vykoná v priestoroch Daňového úradu Bratislava na D. X, Bratislava, avšak bez toho, aby v
oznámení špecifikoval, prečo si to vyžaduje účel daňovej kontroly. Možno konštatovať, že výkon daňovej
kontroly na inom mieste ako u kontrolovaného daňového subjektu obvykle viac zaťažuje daňový subjekt
a preto je žiaduce takýto postup zdôvodniť. Hoci tak správca dane v danom prípade neurobil, je súd
toho názoru, že tento postup nemôže predstavovať takú vadu konania, ktorá by mala za následok
nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca pri začatí daňovej kontroly dňa
20.12.2012 určené miesto výkonu daňovej kontroly nenamietal a netvrdil, že by tým bolo neprimerane
zasiahnuté do jeho práv.

82/ Požiadavka správcu dane na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie kontroly
DPH za zdaňovacie obdobie január-september, november-december 2011 je podľa názoru súdu jasná,
zrozumiteľná a určitá, nijako sa neprieči § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a nezasahuje do žalobcových
práv nad nevyhnutnú mieru. Zoznam všetkých dokladov predložených žalobcom pri začatí kontroly dňa
20.12.2012 správca dane uviedol do zápisnice a nakoniec aj do protokolu o daňovej kontrole. Keďže
žalobcovi bolo oznámenie o daňovej kontrole s výzvou na súčinnosť doručené už dňa 12.12.2012,
možno konštatovať, že do 20.12.2012 mal primeraný časový priestor na zhromaždenie všetkých
vyžiadaných dokladov.

83/ Na základe uvedeného je správny súd toho názoru, že zahájenie daňovej kontroly prebehlo v
medziach zákona. V priebehu kontroly vykonal správca dane rozsiahle preverovania a šetrenia pre
posúdenie opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane z vyššie opísaných obchodov,
vrátane šetrení u žalobcových dodávateľov. Žalobcu vyzýval na preukázanie, akým spôsobom na svoje
podnikanie použil preverované dodávky, u ktorých mal pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti
predložených dokladov. Na každom z ústnych pojednávaní sa mal žalobca možnosť vyjadriť k zisteniam
správcu dane a predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach. Nemožno súhlasiť so žalobcom v tom, že by
mu správca dane odoprel právo dôsledne sa vyjadriť ku všetkým dokumentom tvoriacich obsah spisu.



Správca dane do tohto práva žalobcu nezasiahol ani tým, že ho informoval o spoplatnení vyhotovenia
fotokópií dokladov nachádzajúcich sa v spise. Súd znova zdôrazňuje, že žalobca bol so všetkými
zisteniami správcu dane priebežne oboznamovaný a mal právo nazerať do dokladov nachádzajúcich
sa v spise. Skutočnosť, že správca dane podmienil vyhotovenie fotokópií požadovaných dokladov zo
spisov zaplatením správneho poplatku podľa položky 2 písm. a/
sadzobníka správnych poplatkov (tvoriaceho súčasť zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch),
nemožno považovať za nezákonný zásah do žalobcových práv. Zákon o správnych poplatkoch sa
totiž nepochybne vzťahuje aj na úkony orgánov daňovej správy, hoci naň Daňový poriadok výslovne
neodkazuje. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane neodmietol vyhotoviť žalobcovi
fotokópie požadovaných dokladov zo spisov, trval však na zaplatení správneho poplatku, ktorý žalobca
vopred zaplatiť odmietol tvrdiac, že
požaduje správcom dane neosvedčené fotokópie dokladov, ktoré správnemu poplatku nepodliehajú.
Súd je toho názoru, že vyhotovenie fotokópie listín zo spisov správcu dane je spoplatnené podľa položky
2 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov bez ohľadu na to, či daňový subjekt požiada o osvedčenie
ich zhody s originálom alebo nie. V naznačenom smere preto nedošlo zo strany správcu dane k
nezákonnému postupu, ktorý by ukracoval žalobcu na jeho právach.

84/ Pokiaľ ide o sťažnosť žalobcu zo dňa 18.11.2013 na postup zamestnanca správcu dane V..
I. H., je súd toho názoru, že touto sťažnosťou žalobca namietal neopodstatnenosť požiadavky
uvedeného zamestnanca na predloženie konkrétnych dokladov a neprimeranosť lehoty, v ktorej žiadal
predmetné doklady predložiť. Nenamietal zaujatosť menovaného zamestnanca v procese daňovej
kontroly. Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom, keď predmetnú sťažnosť vyhodnotil ako
námietku proti postupu zamestnanca správcu dane a nie ako námietku zaujatosti, o ktorej by bolo
potrebné rozhodnúť. Tým, že sa dotknutý zamestnanec naďalej zúčastňoval daňovej kontroly, preto
nedošlo k nezákonnému zásahu do žalobcových práv.

85/ Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, že nebola dodržaná lehota na vykonanie
daňovej kontroly, ktorá je podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku najviac jeden rok od začatia
kontroly. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že daňová kontrola bola začatá dňom 19.12.2012, ktorý bol
určený oznámením správcu dane o daňovej kontrole (§ 46 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku)
a bola skončená dňom 10.12.2013, kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly (§ 46
ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku). Lehota 15 pracovných dní určená správcom dane žalobcovi
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole a na označenie dôkazov sa v zmysle zákona
do lehoty na výkon daňovej kontroly nezapočítava. Protokol obsahuje všetky zákonom vyžadované
náležitosti, vrátane namietaného súpisu kontrolovaných dokladov (§ 47 písm. g/ Daňového poriadku)
i vyjadrení žalobcu k zisteným skutočnostiam, ktoré uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní u
správcu dane dňa 25.11.2013. Daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom a preto protokol
z nej vyhotovený spĺňa všetky zákonné požiadavky na to, aby bol použitý ako dôkazný prostriedok v
následnom vyrubovacom konaní.

86/ V rozpore s Daňovým poriadkom ani s iným všeobecne záväzným predpisom nie je ani skutočnosť,
že na základe daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január - september a november - december
2011, ktorá bola začatá jedným oznámením a ukončená jedným protokolom, bolo vydaných celkom 11
rozhodnutí za každé jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobie. Zo žaloby nie je zrejmé, v čom sa má
tento postup správcu dane priečiť zásadám Daňového poriadku a právnej istote a najmä ako ukrátil
žalobcu na jeho právach.

87/ Dňa 01.01.2014 nadobudla účinnosť novela Daňového poriadku vykonaná zákonom č. 440/2012
Z.z., ktorá zaviedla povinnosť všetkým platiteľom dane z pridanej hodnoty doručovať podania
orgánom finančnej správy výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej podateľne Finančného
riaditeľstva SR. Všetky písomnosti daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
doručené orgánom finančnej správy po dátume  01.01.2014 inou ako elektronickou formou, sa podľa
zákona považujú za nepodané a správca dane na ne neprihliada. Keďže žalobca doručil písomné
vyjadrenie k protokolu do podateľne správcu dane dňa 03.01.2014, postupoval správca dane i žalovaný
v súlade so zákonom, keď toto vyjadrenie v ďalšom konaní nevzali do úvahy. S ohľadom na to, že daňová
kontrola sa u žalobcu začala už za účinnosti Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.), nemôže
sa žalobca na základe ust. § 165 ods. 4 Daňového poriadku dovolávať právneho režimu zákona č.
511/1992 Z.z. o správe daní, ktorý sa vzťahuje len na tie daňové kontroly, ktoré boli začaté podľa tohto



zákona a neboli ukončené pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok). Preto považoval
súd tvrdenie žalobcu, že ku dňu 01.01.2014 mu nevznikla povinnosť doručovať podania elektronicky a
naďalej mohol doručovať obvyklým spôsobom podľa § 13 ods. 1 a § 27 ods. 5 Daňového poriadku, za
nepodložené.

88/ Správny súd sa nemohol stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné
z dôvodu prekročenia lehoty 60 dní podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku na rozhodnutie o podaných
odvolaniach. Súd poukazuje na to, že správca dane ešte pred uplynutím uvedenej lehoty požiadal dňa
01.04.2014 Ministerstvo financií SR o jej predĺženie podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku. Nadriadený
orgán predmetnej žiadosti vyhovel a lehotu na rozhodnutie o podaných odvolaniach žalobcu predĺžil
do 11.07.2014. Túto lehotu žalovaný dodržal a v prejednávaných veciach rozhodol dňa 03.06.2014,
resp. 04.06.2014, pričom do uplynutia predĺženej lehoty žalobcovi predmetné rozhodnutia aj doručil. V
uvedenom smere preto nepostupoval žalovaný v rozpore so zákonom.

89/ Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom povahy a záväznosti rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, krajský
súd podotýka, že súdny dvor je jedinou inštitúciou, ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva
EÚ a prispievať tak jeho jednotnému uplatňovaniu vo všetkých členských štátoch EÚ. Povinnosť riadiť
sa výkladom súdneho dvora má nielen účastník konania a súd, ktorý o výklad práva EÚ požiadal, ale
všetky členské štáty, ich inštitúcie i obyvateľstvo. Rozhodnutia súdneho dvora v otázkach výkladu práva
EÚ, vrátane smerníc o jednotnom systéme DPH, ktoré boli implementované do právneho poriadku SR,
teda majú všeobecnú záväznosť.

90/ Správne orgány pri hodnotení skutkového stavu dôvodne poukázali na zneužitie práva a jeho
dôsledky v zmysle rozhodnutia súdneho dvora veci C-255/02 Halifax, v ktorom sa uvádza: „Ak platiteľ
alebo skupina vzájomne prepojených platiteľov dane vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria umelú
situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe,
na takéto plnenia sa nesmie prihliadať“.

91/ Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva EÚ spočívajúca v tom, že o
toto právo sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely, či na zaistenie výhod, ktoré
sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Spoločné pravidlá dane z pridanej hodnoty majú byť
vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva EÚ. O zneužitie práva sa jedná v
prípade, ak deklarované plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných
ustanoveniach tzv. Šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu (zákon
o DPH) viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným
týmito ustanoveniami.

92/ Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie
uplatňuje, preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. Pokiaľ si
platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať,
že zdaniteľný obchod bol uskutočnený tak, ako je deklarovaný na faktúre. Samotné faktúry, zmluvy,
vyhlásenia zmluvných strán o poskytnutom plnení či evidencie DPH alebo iné formálne doklady  ešte
nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane, doklady musia byť odrazom  reálneho plnenia.
Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie. Predloženie dokladov je
teda len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane.

93/ Z povahy DPH platí, že ide o všeobecnú nepriamu daň spotrebného charakteru, do štátneho rozpočtu
sa odvádza postupne v pravidelných termínoch za zdaňovacie obdobie osobami, ktoré sú zaregistrované
ako platitelia tejto dane. Daň sa vyberá postupne a po častiach len z tej hodnoty, ktorá bola v príslušnej
fáze pridaná (t.j. pridaná hodnota) k cene nakúpeného tovaru a služby. To, čo bolo v príslušnej fáze
pridané a má byť zdanené, sa určí na základe mechanizmu dane. Ten pracuje so vstupmi (nákupmi)
a výstupmi (predajmi) a s daňou na vstupe a daňou na výstupe. Tento mechanizmus zabezpečuje
správne vybratie dane len za predpokladu, že daňový subjekt nespraví chybu, resp. neporuší zákon.
Akákoľvek chyba spôsobená nedodržaním zákona o DPH, prípadne iných zákonov platiteľom, môže
mať za následok narušenie mechanizmu dane tým spôsobom, že platiteľ bude daňou zaťažený dvakrát.
Každý, kto uvedie daň na faktúre, je v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH povinný túto daň odviesť do
štátneho rozpočtu. To platí aj v prípade, ak sa pri daňovej kontrole preukáže, že k plneniu nedošlo vôbec



alebo skutočným dodávateľom bol niekto iný ako ten, ktorý je uvedený na faktúre. Pokiaľ teda štát prijme
daň odvedenú z titulu jej uvedenia na faktúre, nemôže na strane štátu dôjsť k vzniku bezdôvodného
obohatenia, pretože takéto plnenie je plnením na základe zákona.

94/ Aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby
priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na
odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v
čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby sa viažu
k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Spoločný systém dane z pridanej
hodnoty zaručuje plnú neutralitu dane, čo sa týka daňového zaťaženia všetkých ekonomických činností
bez ohľadu na ich účel a výsledok, pokiaľ tieto činnosti ako také podliehajú dani z pridanej hodnoty.
95/ Žalovaný i správca dane postavili závery o neoprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie
dane v podstate na tom, že daňové subjekty v reťazci spoločností prepojených na osobu I.. M. M. si
prostredníctvom daňových priznaní odpočítavajú DPH z hodnoty deklarovaných zdaniteľných obchodov,
ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie. Na základe podrobných šetrení u žalobcu i prepojených
daňových subjektov správca dane deklaroval žalobcovi svoje pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti
predložených daňových dokladov a žiadal ho o preukázanie, ako použije deklarované služby uvedených
spoločností na dodávku tovarov alebo služieb (na svoje zdaniteľné plnenia). Podľa vyjadrenia žalobcu
mali byť plnenia fakturované vyššie uvedenými dodávateľmi použité na podnikanie žalobcu. Žalobca
doložil správcovi dane dôkazy ako zmluvy, odovzdávacie protokoly, evidenciu DPH, faktúry, vyhlásenie
o dodaní služieb a fotografie propagačných materiálov a inú fotodokumentáciu, ako aj DVD nosič.
Správca dane k uvedeným dôkazom konštatoval, že ide iba o jednoduché dokumenty odpísané z
verejne dostupných zdrojov, jednoduché grafické návrhy, resp. dokumentácia, ktorá je určená širokému
okruhu záujemcov. Uviedol, že jednotlivé dokumenty nemali presné špecifikácie, ktoré by potvrdzovali,
že príslušná nehmotná dodávka je určená výhradne len pre žalobcu ako odberateľa. Konštatoval tiež, že
hodnota predmetných dodávok bola neúmerne vysoká a pre svoju všeobecnosť tieto neboli využiteľné
pre ekonomickú činnosť žalobcu.

96/ Správny súd je toho názoru, že zistenia žalovaného i správcu dane o všeobecnosti plnení
fakturovaných dodávateľskými spoločnosťami a ich nepoužiteľnosti na podnikanie žalobcu, ako aj z toho
vyplývajúci záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane, sú založené na nedostatočne zistenom
skutkovom stave. Súd musel konštatovať, že vyššie uvedené laické a podrobnejšie nešpecifikované
hodnotenie poskytnutých plnení daňovými orgánmi nie je podložené hodnovernými dôkazmi  a preto ho
nie je možné spoľahlivo preskúmať a prisúdiť mu hodnotu pravdivosti a správnosti. Bez kvalifikovaného
posúdenia použiteľnosti žalobcom prijatých plnení na deklarovaný účel nie je v možnostiach súdu urobiť
si spoľahlivý úsudok o tom, či ide o umelo vytvorené plnenia bez ekonomického zmyslu, ktorých účelom
je len profitovať z odpočítania dane, ako to v zásade konštatovali daňové orgány. Pokiaľ má žalovaný
dôvodné pochybnosti o reálnosti fakturovaných plnení, ktoré žalobca doložil daňovými dokladmi a za
ktoré zaplatil dohodnutú cenu vrátane dane a zároveň predložil správcovi dane predmet tohto plnenia,
musí správca dane preukázať, že tieto plnenia sú fiktívne a nepoužiteľné pre ich zhodnotenie na
deklarovaný podnikateľský účel. Toto podľa názoru súdu nie je možné preukázať inak, ako odborným
(znaleckým) vyhodnotením predmetných plnení z pohľadu ich reálnej hodnoty a použiteľnosti pre
žalobcu, resp. pre podnikateľa v rovnakom postavení ako žalobca. Pokiaľ sa ukáže, že služby, ktoré
žalobca prijal od dodávateľských spoločností, vzhľadom na svoju povahu a „kvalitu“ nie sú objektívne
spôsobilé na to, aby boli deklarovaným spôsobom využité na zdaniteľné plnenia, bude možné prijať
záver o zneužití práva na odpočítanie dane z faktúr za tieto služby.

97/ Pokiaľ ide prípustnosť posudzovania primeranosti ceny fakturovaných služieb správcom dane, je súd
toho názoru, že právo správcu dane vstupovať i do hodnotenia obsahu záväzkových vzťahov žalobcu
so svojim zmluvnými partnermi, vrátane dojednaní o cenách, vyplýva z oprávnenia skúmať splnenie
podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je treba mať na zreteli, že pokiaľ by si žalobca
neuplatnil právo na odpočítanie dane, neexistoval by dôvod, pre ktorý by štát v zastúpení správcom
dane hodnotil, koľko a za čo žalobca svojim zmluvným partnerom zaplatí.

98/ Vzhľadom na uvedené dospel správny súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutia
žalovaného a správcu dane vychádzajú z vyššie opísaných dôvodov z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Preto súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a napadnuté rozhodnutia



zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, v ktorom chýbajúce skutkové zistenia doplní a vo
veciach opätovne rozhodne.

99/ O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, pričom prihliadol pritom na
skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. V súlade s § 175 ods. 2 SSP správny súd rozhodne
o výške náhrady trov konania po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

100/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                   (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/2011 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04b71f20-ce8a-4bd6-bfe6-c0945c7a9c74"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "120d5964-88da-49de-8173-19bef2861d2b:f029f33a-f1b5-4ce1-a4e0-04d9fe26e581", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1014201505.6", "spisova_znacka": "5S/191/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/191/2014 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1014201505.6"}], "citovane_v": []}