Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/498/2016 z 28. 11. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. novembra 2016, sp. zn. 14Co/498/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6716202497.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/498/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6716202497.1 | 2016-11-28 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c380cdfc-f6c7-47c7-a3ed-a5dca6f1d66b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6716202497.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/498/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716202497
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716202497.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: U. Q., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom H.-B., J. M. XXXX/XX, prechodne bytom H., L. XXX, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanej:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.914,97
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania
14C/49/2016 - 72 zo dňa 25. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v priznanej sume 1.914,97 Eur s príslušenstvom
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 974,97 Eur s
príslušenstvom na Úverovej zmluve č. XXXXXXXXX,                   z r u š u j e   a   v tomto rozsahu vec
v r a c i a   súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Pokiaľ v časti výroku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia na
Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX    456,- Eur a na Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX  484,- Eur, teda
celkom sumu 948,- Eur s 8,15 % úrokom z omeškania od 26. 02. 2016 do  zaplatenia, rozsudok súdu
prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a vo výroku o súdnom poplatku   z r u š u
j e   a   vec mu   v r a c i a   v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.914,97
Eur spolu s 8,15 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 26. 02. 2016 do zaplatenia, ako aj
uhradiť trovy konania vo výške 983,57 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Taktiež jej uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok vo výške 114,50 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že pre absenciu zákonných náležitostí zmlúv
o úvere mal súd s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. za to, že sú
bezúročné a bez poplatkov. Žalobca bol povinný na základe zmlúv vrátiť žalovanej potom len skutočne
poskytnutú sumu bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov. Pokiaľ zaplatil viac, tak je dôvod, aby žalovaná
tieto sumy v žalobcovi priznanej výške s príslušným úrokom z omeškania žalobcovi zaplatila titulom
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že žalobca mal v konaní úspech, patrí mu aj náhrada trov
konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazovala na
to, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k



nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Pokiaľ išlo o Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, tak túto posúdil súd prvej
inštancie ako spotrebiteľskú, pričom však neprihliadol na dodatok, v ktorom mal žalobca uviesť, že
úver bol vzatý za účelom zamestnania. Bola toho názoru, že už v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX
a Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX  boli naplnené všetky náležitosti zmlúv, pričom boli dohodnuté aj
podmienky takým spôsobom, aby dlžník vedel v akom rozsahu, výške a počte splátok má poskytnúť
veriteľovi svoje plnenie, vrátane istiny, úrokov a poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že na
strane žalovanej nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, pretože zmluvy o úvere neboli nikdy
vyhlásené za neplatné a takisto neodpadol právny dôvod na plnenie z týchto zmlúv, pretože nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy ani k ich zrušeniu. Naďalej zotrvala na vznesenej námietke premlčania. Žiadala
preto, aby súd rozhodol v zmysle podaného odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalovanej sa vyjadril žalobca. Tento považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne a žiadal ho potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia poukázal na to, že súd prvej inštancie správne
posúdil vzťah uzavretý zmluvou o úvere ako spotrebiteľský, a teda žalovaná sa mala správať takým
spôsobom, aby nedochádzalo u dlžníka k porušeniu jeho práv, ako spotrebiteľa. Tak ako uviedol súd
v dôvodoch svojho rozhodnutia, tieto boli v danom prípade porušené, pretože zmluvy neobsahovali
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Správne preto súd prvej inštancie vyvodil, že v
danom prípade ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Ak potom žalobca zaplatil viacej, ako mu bolo zo
strany žalovanej poskytnuté plnenie, vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vrátiť.
Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného vyjadrenia a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Na vyjadrenie žalobcu podala svoje stanovisko žalovaná, ktorá zotrvala na dôvodoch svojho
podaného odvolania vo vznesenej námietke premlčania ako aj tvrdeniach, ktoré sa týkali úverových
zmlúv, z ktorých mala za to, že zmluvy o úvere mali všetky náležitosti, bola v nich jasne uvedená výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom cena plnenia v čase ich uzatvorenia bola
v tom čase obvyklá v porovnaní s inými subjektmi poskytujúcimi jednotlivé úvery. Už aj z tohto dôvodu
by dohodnutá výška odplaty nebola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zotrvala teda na dôvodoch
podaného odvolania ako aj odvolacieho návrhu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP čiastočne potvrdil a v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, okamžitá aplikabilita procesnoprávnych noriem, čo znamená,
že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti
nového zákona. V ustanovení § 470 ods. 2 CSP pamätal zákonodarca na situácie, kedy by nová právna
úprava zhoršila postavenie strany a tieto sa riešia práve v danom zákonnom ustanovení.

8. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo do 30. 06. 2016. Do tohto dátumu boli vykonané vo veci
jednak procesné úkony strán sporu, súdu a vykonané dokazovanie za účinnosti ešte zákona č. 99/1963
Zb., ako aj rozhodnuté vo veci rozsudkom zo dňa 25. 05. 2016. Rozsudok súdu prvej inštancie však
už bol doručený stranám sporu za účinnosti nového právneho predpisu a za účinnosti tohto právneho
predpisu už bol podaný proti rozsudku súdu prvej inštancie opravný prostriedok - odvolanie, pričom bol
dodržaný postup podľa ustanovenia § 373 ods. 3 a § 374 CSP. Je nesporné, že v čase rozhodovania
krajský súd musel prihliadnuť už na nový procesný predpis, ovšem s ohľadom na to, že procesné úkony
súdu, strán sporu, vykonané dokazovanie a rozhodnutie boli vydané za účinnosti zákona č. 99/1963



Zb. (OSP), tak v súlade s § 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.
z. musel prihliadnuť súd pri rozhodovaní aj na uvedený procesný stav veci, a to aj v záujme právnej
istoty, keď strany sporu sú v legitímnom očakávaní, že ich spor bude spravodlivo posúdený a v súlade s
rozhodovacou praxou vzhľadom na procesný stav, ktorý tu bol do 30. 06. 2016, tak, aby nebolo zhoršené
ich procesné postavenie v konaní.

9. Odvolanie zo strany žalovanej bolo podané už za účinnosti nového procesného predpisu, teda zákona
č. 160/2015 Z. z. Podľa ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania
viazaný okrem prípadov uvedených pod písm. a/, b/, c/ uvedeného zákonného ustanovenia a taktiež
podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi. Na základe podaného odvolania
žalovanej krajský súd mohol preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a dôvodoch
podaného odvolania.

10. Z ustanovenia § 383 CSP vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Toto bližšie upravuje
ustanovenia § 384 ods. 1, 2 CSP. Vzhľadom na to, že procesné úkony súdu, strán sporu a rozhodnutie
vo veci boli vydané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (OSP), tak s ohľadom na ustanovenie § 383 CSP
musel krajský súd posúdiť, či v danom prípade je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že strany sporu v rámci konania dostali poučenie
podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorý sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Dňa 25. 05. 2016 sa vo veci konalo pojednávanie, na
ktoré sa dodatočne dostavil len právny zástupca žalobcu v priebehu pojednávania, ktorý zotrval na
svojich písomných podaniach, ktorými sa vyjadril k predmetu sporu ako aj k podaniu žalovanej. Žiadne
iné návrhy na doplnenie dokazovania v danej veci po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP nemal. Pokiaľ
ide o žalovanú, táto sa nedostavila na pojednávanie súdu prvej inštancie, hoci doručenie mala riadne a
včas vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila s tým, že sa pridržiava svojho písomného
vyjadrenia a súhlasila s pojednávaním aj v jej neprítomnosti. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v
danej veci nemala. Za daných okolností preto súd prvej inštancie správne v súlade s § 118 ods. 4 OSP
vyhlásil dokazovanie za skončené.

11. Krajský súd nezistil dôvod v zmysle ustanovenia § 383 CSP pre to, aby bolo dokazovanie v danej
veci zopakované alebo bolo doplnené. Za daného stavu potom v súlade aj s § 383 CSP vychádzal zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý v danej veci postupoval takým spôsobom, že
v čase jeho konania neboli porušené procesné práva strán sporu.

12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanej dospel krajský súd k záveru, že u
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 OSP a svoje rozhodnutie
aj odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 OSP, teda v súlade s ustanoveniami platnými v čase vyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto rozsahu sa krajský
súd aj stotožnil, a preto, pokiaľ na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  uložil súd prvej inštancie
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 456,- Eur a na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  sumu
484,- Eur, teda celom čiastku 948,- Eur s 8,15 % úrokom z omeškania od 26. 02. 2016 do  zaplatenia,
bol rozsudok súdu prvej inštancie správny a tento v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, lebo práve
závery súdu prvej inštancie zodpovedali zistenému skutkovému stavu tak, ako je uvedené nižšie.

14. Keďže aj v podanom odvolaní žalovaná zotrvala na vznesenej námietke premlčania, tak správne
sa u vyššie uvedených úverových zmlúv súd prvej inštancie zaoberal aj posúdením otázky premlčania
predmetného nároku, pričom aj krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že u predmetných
úverových zmlúv (Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX  a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX) bola žaloba zo
strany žalobcu podaná včas a uplatnené nároky na bezdôvodné obohatenie nemohli byť premlčané.



15. Keďže súd prvej inštancie vyvodil, že nároky u vyššie uvedených zmlúv neboli premlčané, tak
správne pristúpil k skúmaniu ďalšej námietky, či predmetné úverové zmluvy spĺňali všetky náležitosti v
zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvy neobsahovali náležitosti
tak, ako tieto  mali obsahovať v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Svoj záver aj riadnym spôsobom
v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, pričom aj popísal okolnosti, za ktorých sa jednotlivé úverové
zmluvy uzatvárali. Na základe toho potom vyvodil správny právny záver, že pre absenciu zákonných
náležitostí bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvedené
zmluvy považovať za bezúročné a bez poplatkov.

16. Pokiaľ potom na Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX  uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 456,-
Eur a na Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX  sumu 484,- Eur, celkom sumu 948,- Eur s 8,15 % úrokom
z omeškania od 26. 02. 2016, tak považuje aj krajský súd tento záver súdu prvej inštancie za správny,
pretože v uvedenom rozsahu žalobca zaplatil žalovanej viac, ako mu bolo poskytnuté plnenie a keďže
požadované plnenie v uvedených častiach nebolo premlčané, správne bola žalovaná zaviazaná na
vrátenie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 OZ.

17. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná neustále namietala, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako právny vzťah spotrebiteľský, tak jej odvolanie
nepovažoval krajský súd za dôvodné, pretože v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
rozviedol, prečo uvedené právne vzťahy považoval za vzťahy spotrebiteľské, ako aj poukázal na to, že v
konaní bolo preukázané, že v danom prípade poskytnuté finančné prostriedky neboli použité za účelom
výkonu povolania či zamestnania. Tento záver súdu prvej inštancie aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých
sa zmluvy uzatvárali, považoval aj krajský súd za správny.

18. Preto, tak ako už bolo vyššie uvedené, považoval krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti,
ktorou v sume 1.914,97 Eur zaviazal žalovanú u Zmluvy o úvere č.  XXXXXXXXX  na zaplatenie 456,- Eur
a u Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  484,- Eur, celkom v sume 948,- Eur s 8,15 % úrokom z omeškania
od 26. 02. 2016 do  zaplatenia, za správny, a preto tento v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

19. Pokiaľ ide o uplatnený nárok zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  v sume 974,97 Eur s
príslušenstvom, tak u tejto zmluvy krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v uvedenom rozsahu
zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP).

20. U Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  bol uplatnený celkom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 974,97 Eur. Tento bol uplatňovaný z dôvodu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ.

21. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z uvedeného vyplýva,
že v danom zákonnom ustanovení je upravená jednak subjektívna lehota na uplatnenie bezdôvodného
obohatenia, ako aj objektívna lehota na uplatnenie tohto bezdôvodného obohatenia.

22. Je nesporné, že žaloba v danej veci bola podaná na Okresný súd Zvolen dňa 29. 02. 2016. Najneskôr
trojročná objektívna lehota pre uplatnenie nároku by bola v deň 29. 02. 2013. Do uvedenej  trojročnej
objektívnej lehoty spadajú zaplatené platby dňa 07. 03. 2013, 09. 04. 2014, 09. 05. 2013, 07. 06.
2013, 09. 07. 2013, 08. 08. 2013 a 13. 08. 2013, celkom v uplatnenej sume 974,97 Eur. V rámci
objektívnej lehoty na uplatnenie bezdôvodného obohatenia (3 roky) sa však pohybuje subjektívna lehota
na uplatnenie bezdôvodného obohatenia, ktorá je v trvaní dvoch rokov, pričom táto plynie odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

23. Súd prvej inštancie u Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  v dôvodoch svojho rozhodnutia (na strane 10
spisu) poukazuje jednak na beh objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, ako aj poukazuje na subjektívnu
dvojročnú lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom však bližšie nezdôvodňuje, kedy sa mal
žalobca dozvedieť o tom, kedy na jeho strane došlo k vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia a
kedy teda začala plynúť u neho subjektívna dvojročná lehota na uplatnenie bezdôvodného obohatenia v
rámci trojročnej objektívnej lehoty na jej uplatnenie. Toto nevyplýva ani z návrhu na začatie konania, ale
ani z uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo adresované žalovanej. Nebolo



to bližšie ozrejmené ani na pojednávaní súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj
na výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21. 02. 2016, kde sa už poukazuje na výšku bezdôvodného
obohatenia aj u Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Teda, už v tom čase žalobca musel vedieť o
bezdôvodnom obohatení, preto mal objasniť, kedy sa o tomto bezdôvodnom obohatení dozvedel, aby tak
bolo možné posúdiť, či uplatnil svoj nárok v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Pokiaľ by sa totiž
malo vychádzať z dátumov zaplatených platieb o tom, kedy bezdôvodné obohatenie zaplatením vzniklo,
tak v danom prípade by nárok uplatnený žalobcom nebol uplatnený v subjektívnej dvojročnej lehote na
uplatnenie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej
bude preto musieť uvedenú okolnosť súd prvej inštancie objasniť, pretože u ostatných úverových zmlúv
tento problém nevznikol a nemusel ho súd riešiť. Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah, pričom súd
na premlčanie musí prihliadnuť ex offo, tak túto otázku musí doriešiť aj po skutkovej stránke.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné čiastočne vo veci samej rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, a to aj v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania a výroku o súdnom poplatku,
pretože tieto výroky budú závisieť v konečnom dôsledku od toho, ako súd prvej inštancie v ďalšom konaní
rozhodne a na základe toho sa bude posudzovať aj otázka pomeru úspechu strán sporu v konaní, čo
má vplyv na nárok na náhradu trov.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

26. V danej veci postupoval krajský súd v súlade s ustanovením § 391 ods. 2 a 3 CSP, keď v ďalšom
konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom krajský súd
poukázal aj na to, ako má súd v danej veci ďalej postupovať.

27. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).