Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/355/2013 z 30. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2013, sp. zn. 12Co/355/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6713208243.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/355/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6713208243.1 | 2013-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b17202f8-ffa9-4dfe-90bd-092b27104356 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6713208243.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/355/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713208243
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6713208243.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Y. N., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Y. Q. XXXX/XX, XXX XX N., proti odporkyni E. N., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
Y. Q. XXXX/XX, XXX XX N., t. č. bytom H. Q. XX, XXX XX Q., o rozvod manželstva, na základe odvolania
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/103/2013-13 zo dňa 27. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 27. 06. 2013 rozviedol manželstvo Y. N., nar. XX. XX. XXXX a E. N.,
rod. U., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v V., zapísané v knihe manželstiev Y. W. U.
v V., zväzok X, ročník XXXX. strana XXX, poradové číslo X. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia o rozvode manželstva okresný súd uviedol, že „vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné, nakoľko nežijú v spoločnej
domácnosti 3,5 roka. Z manželstva účastníkov konania nepochádzajú maloleté deti, ktorých záujmy
bránia rozvodu takéhoto manželstva. Ani jeden z manželov neprejavil záujem o obnovu manželského
spolužitia. Z týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné a neperspektívne
rozviedol.“ Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou prvej vety § 144 Občianskeho súdneho
poriadku.

Proti uvedenému rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konania a nové rozhodnutie. V
odôvodnení odvolania uviedla, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí, pretože podľa jej názoru okresný
súd rozhodol v predmetnej veci nesprávne, najmä z dôvodu, že jeho postupom jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom, ale i z dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne vyhodnotil
zistené skutočnosti. V súvislosti s prvým odvolacím dôvodom uviedla, že nemôže byť pravdivý a správny
záver súdu, že ako odporkyňa sa k predmetu veci nevyjadrila, nakoľko sa nedostavila na pojednávanie,
hoci mala doručenie vykázané riadne a včas. V tejto súvislosti uviedla, že v predmetnej veci jej totiž nebol
vôbec doručený návrh na začatie konania a ani jej nebolo doručené predvolanie na pojednávanie
na deň 27. 06. 2013 (kedy došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku - poznámka odvolacieho súdu).
Bolo jej doručené len predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 04. 07. 2013,
na ktoré sa dostavila riadne a včas. Na Okresnom súde vo Zvolene zistila, že v predmetnej
veci sa v tento deň nekoná žiadne pojednávanie a že súd vo veci už rozhodol dňa 27. 06. 2013. O tejto
skutočnosti bol na súde spísaný úradný záznam. Okrem toho namietala i viaceré skutkové okolnosti,
ktoré okresný súd považoval za preukázané a z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal.



Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že „nesúhlasí z dôvodmi odporcu“ a preto
„žiada Okresný súd vo Zvolene o vyjadrenie účastníkov konania znova“.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších právnych predpisov - ďalej aj „O. s. p.“), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v
rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O. s. p. (v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinného od 15. 10. 2008) a odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods.
2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie a to z týchto dôvodov:

Vzhľadom na argument odporkyne, že postupom súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd v prvom rade skúmal, či v rámci
prvostupňového konania nedošlo zo strany okresného súdu k takému procesnému postupu, ktorý by
bolo možno považovať za odňatie možnosti odporkyne konať pred súdom.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/, resp. § 237
písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O
procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, resp. § 237 písm. f/ O. s. p. ide vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Základné (ústavné) právo na súdnu ochranu je garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „Ústava“), kde je uvedené: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Toto právo v sebe zahŕňa i Ústavou garantované právo na
prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania, vyplývajúce z článku 48 ods. 2 Ústavy, kde je
explicitne uvedené, že: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno
vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom“. Uvedené ústavné práva účastníka
súdneho konania sú podrobnejšie upravené v jednotlivých procesnoprávnych predpisoch, teda v prípade
občianskeho súdneho konania - v Občianskom súdnom poriadku. Z ustanovenia § 123 O. s. p. jasne
vyplýva, že účastníci občianskeho súdneho konania majú právo vyjadriť sa jednak k jednotlivým návrhom
na dôkazy, ale i ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Rovnako i z ustanovenia § 118 ods. 4 O. s. p.
vyplýva, že účastníci konania pred ukončením dokazovania a pred vyhlásením rozhodnutia majú právo,
aby zhrnuli svoje návrhy a aby sa vyjadrili k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

V prejednávanej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľke jednak nebol doručený
predmetný návrh odporcu s výzvou na vyjadrenia a taktiež jej nebolo doručené riadne predvolanie na
pojednávanie na deň 27. 06. 2013, kedy okresný súd vykonával dokazovanie a aj rozhodol. V dôsledku
omylu súdu jej bolo doručené nesprávne predvolanie na pojednávanie na deň 04. 07. 2013 (viď č.l. 9
spisu), čo mohol okresný súd pred pojednávaním dňa 27. 06. 2013 zistiť, pretože v spise mal založený
rovnopis nesprávneho predvolania na pojednávanie. Napriek uvedenému pochybeniu dňa 27. 06. 2013
vo veci konal a dokonca rozhodol.

Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa sa objektívne nemohla vyjadriť k samotnému návrhu a ani
k dôkazom realizovaným na pojednávaní dňa 27. 06. 2013. Keďže odporkyňa sa (v vyššie uvedených
objektívnych dôvodov) nemohla vyjadriť k návrhu a ani nikdy jednoznačne neuviedla, že súhlasí s tým,
aby prvostupňový súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti, prvostupňový súd vyššie uvedeným
postupom (t. j. tým, že jej neumožnil vyjadriť sa k návrhu a k vykonaným dôkazom a dokonca jej neumožni
zúčastniť sa pojednávania vo veci a vyhlásenia rozhodnutia) vytvoril stav, ktorý de facto predstavuje
odňatie možnosti odporkyne konať pred súdom, čo je podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. relevantným
dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ktorému predchádzalo takéto závažné procesné pochybenie.



Odvolaciemu súdu preto neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.),
v rámci ktorého odstráni vyššie uvedené procesné pochybenia.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O. s. p.)

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.