{"guid": "1207c568-0e37-45d8-b081-4b963f119cad:fab145da-c30c-4e3f-b1c8-af931371a37c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8513200894.2", "spisova_znacka": "3Cob/95/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/95/2013 z 24. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. septembra 2014, sp. zn. 3Cob/95/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8513200894.2", "identifikacne_cislo": "8513200894", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 258, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-258", "datum_vydania": "2014-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fab145da-c30c-4e3f-b1c8-af931371a37c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8513200894.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8513200894.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8513200894.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/95/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200894
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513200894.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: PRESS GROUP, s.r.o., Sládkovičova 86, Banská Bystrica,
IČO: 36 035 271, zastúpený Mgr. Robertom Antalom, advokátom Advokátskej kancelárie v Banskej
Bystrici, Ul. Kláry Jarunkovej 2, proti žalovanému: D. G. - SALI - FOTO, F. XXXX/XA, G. U., IČO: 10 768
106, zastúpený JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, Ul.
17. novembra 14, o zaplatenie 1.990,56 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 3Cb/36/2013-55 zo dňa 15.10.2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu s tým, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.990,56 eur
s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že si u žalovaného objednal dodávku  1.000 kusov kalendárov
Ján Pavol II. Za dodané kalendáre žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 220110093 zo dňa 30.6.2011
znejúcu na sumu 3.432,- eur, ktorú žalobca uhradil žalovanému v plnej výške dňa 14.8.2011. Žalobcovi
sa nepodarilo predať všetky objednané kalendáre, a preto nepredané množstvo 580 kusov žalovanému
v zmysle dohody dňa 12.12.2011 vrátil. Žalovaný toto množstvo kalendárov prevzal bez výhrad. Žalobca
vyzval žalovaného, aby mu na vyššie uvedené množstvo vrátených kalendárov vystavil dobropis, čo
doteraz neurobil.

Ďalej súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania
elektronicky komunikovali v období od 21.6. do 28.6.2011 ohľadom dodávky kalendárov. Žalobca sa e-
mailom zo dňa 21.6.2011 u žalovaného zaujímal o možnosť dodávky jednotlivých druhov tohto tovaru
a množstva uvedeného v písomnom podaní. Z obsahu tohto podania bolo zrejmé, že kalendár pod
názvom Ján Pavol II  „Nebojte sa“ mal  v úmysle odobrať v počte 2.000 kusov, ale v e-maily konštatuje, že
zvažuje, či by nebolo lepšie dohodnúť sa na prvej objednávke v polovičnom množstve a potom odobrať
zvyšok. V závere informácie sa dotazuje, či v prípade kalendára Ján Pavol II v množstve 2.000 kusov
je možné vrátiť v závere roka alebo hneď po novom roku prípadný nadbytok. Na túto otázku žalovaný
reagoval odpoveďou, že v tom nevidí problém. Dňa 28.6.2011 žalobca doručil žalovanému objednávku
na dodávku kalendárov Ján Pavol II v množstve 1.000 kusov, pričom v čase objednania už bolo dodaných
860 kusov a objednávka bola doručená na zvyšok, teda 140 kusov. Žalovaný následne vystavil žalobcovi
faktúru č. 220110093 na sumu 3.432,- eur, ktorá predstavovala fakturáciu  za dodávku 1.000 kusov
kalendárov Ján Pavol II a túto žalobca uhradil dňa 14.8.2011 v celej výške. Následne dňa 8.12.2011



oznámil žalobca žalovanému, že mu 9.12.2011 vráti prepravnou spoločnosťou nástenné kalendáre Ján
Pavol II v počte 580 kusov a žiadal, aby mu na tento tovar bol vystavený dobropis. Dňa 12.12.2011 došlo
ku vráteniu tohto množstva kalendárov žalovanému.

Ďalej súd v rozhodnutí uviedol, že zástupkyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že žalobca si objednal u
žalovaného tovar formou objednávky. Tento bol dodaný, vyúčtovaný a žalobcom zaplatený. Predmetom
sporu je plnenie z kúpnej zmluvy. Keďže možnosť vrátenia raz kúpeného tovaru Obchodný zákonník
neupravuje, je nevyhnutné na túto situáciu použiť subsidiárne ustanovenie § 615 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože toto zákonné ustanovenie pozná riešenie tohto problému, a pokiaľ sa súd nestotožní
s touto právnou kvalifikáciou, tak podporne je možné použiť ustanovenie § 269 Obchodného zákonníka,
ktoré umožňuje dodatočne uzavrieť dohodu, ktorou sa upravuje obsah zmluvy. E-mailovú komunikáciu
z 21.6.2011 (čl. 10 spisu) medzi účastníkmi možno považovať za úkon návrhu na uzavretie zmluvy, ale
k akceptácií nedošlo výslovne, pretože žalovaný sa jednoznačne nevyjadril, či potvrdzuje objednávku
alebo nie. Ku akceptácii došlo až konkludentne dodaním tovaru a vystavením faktúry. Teda, komunikáciu
z vyššie uvedeného dňa možno považovať za komunikáciu ohľadom uzavretia budúcej zmluvy s tým, že
žalobca zvažoval, či objedná 2.000 kusov alebo polovičné množstvo, čo vyplýva z jej obsahu. Záväzná
objednávka bola potom na 1.000 kusov e-mailom z 28.6.2011. Žalovaný uviedol, že čo sa týka vrátenia
nadbytku, v tom nevidel problém, nešpecifikoval v prípade akého množstva odobratia nadbytku platí
táto dohoda. Ak záväznou objednávkou z 28.6.2011 došlo ku zmene obchodných podmienok, ktoré
si vyrokovali zmluvné strany, mal žalobcu na to upozorniť, že sa menia tieto obchodné podmienky na
jeho strane,  a teda  dohoda z 21.6. neplatí, čo sa nestalo. Žalovaný uviedol, že nikdy medzi ním a
žalobcom nebola dohoda, že pri odbere 1.000 kusov zoberie nadpolovičné alebo nepredané množstvo
späť. Žalovaný pri objednávke 1.000 kusov kalendárov nikdy nedal súhlas na to, aby zbytkové množstvo
bolo vrátené späť.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné
vyhovieť. Bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu  kúpnej zmluvy v zmysle §
409 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že žalobca si objednávkou z 28.6.2011 objednal u žalobcu
dodávku kalendárov v počte 1.000 kusov. Tieto mu žalovaný dodal, vyfakturoval a žalobca za túto
dodávku uhradil celú kúpnu cenu. Pred uzavretím kúpnej zmluvy prebehli medzi účastníkmi rokovania o
uzavretí kúpnej zmluvy, a to e-mailovou poštou zo dňa 21.6.2011. V danom prípade išlo o výklad obsahu
týchto dojednaní, a to akým spôsobom si ktorá zo zmluvných strán tieto prejavy vôle tej - ktorej strany
vysvetlila. Súd e-mailové podanie z 21.6.2011 považoval za predzmluvné rokovanie a podmienky v ňom
ponúknuté sa týkali odberu tých množstiev tovaru, ktorých sa tento návrh týkal, v danom prípade odberu
2.000 kusov kalendárov Ján Pavol II. Teda, sporných kalendárov, čo jednoznačne vyplýva z obsahu
otázky položenej žalovanému, i jeho odpovede, ktorá sa vzťahovala na prípadné vrátenie odobratého
množstva kalendárov. Súd mal za to, že k naplneniu zmluvnej dodávky nedošlo v zmysle tejto dohody, a
preto nemožno návrhu vyhovieť. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 266 Obchodného zákonníka, na ust.
§ 267 a     § 268 Obchodného zákonníka. V súlade s týmito ustanoveniami mal za to, že žalobca ako prvý
oslovil žalovaného so záujmom o dodávku konkrétneho druhu tovaru a v podaní z 21.6.2011 špecifikoval
svoj záujem, ktorý každá zo sporných strán si vysvetľovala inak, teda žalobca, že nejde o dodávku 2.000
kusov a žalovaný, že prípadné vrátenie tovaru je možné len za predpokladu odobratia 2.000 kusov
kalendárov a nie menšieho množstva. Vzhľadom na ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka,
keďže si toto nejednoznačné formovanie prejavu vôle žalobcu vysvetľovala každá zo sporných strán
inak, a tento výraz použil žalobca ako prvý pri uzavretí tejto zmluvy a išlo o jediný zmluvný vzťah, resp.
rokovanie o uzavretí zmluvy, súd nemal inú možnosť len tento nejasný prejav vyložiť na ťarchu žalobcu
a prikloniť sa k názoru žalovaného, že vrátenie nepredaného množstva sa malo týkať len pri odobratí
počtu 2.000 kusov kalendárov a nie menšieho množstva. Z týchto dôvodov návrh žalobcu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.
Žalobca považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne nesprávny z dôvodu § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za
to, že prvostupňový súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia dostatočné dôvody, na ktorých je jeho
rozhodnutie založené. Mal k dispozícii všetky dôkazy potrebné pre vecne správne a spravodlivé
meritórne rozhodnutie v danej veci. Súd však nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, v dôsledku
čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ktorý vyústil do vecne nesprávneho rozhodnutia. Pred



prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň bolo preukázané,
že medzi nimi prebehli rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy, ktorých súčasťou bola aj dohoda o
vrátení nepredaných kalendárov. Prvostupňový súd považoval za spornú tú skutočnosť, že v prípade
akého množstva odobratých kalendárov platí dohoda o vrátení nepredaných kalendárov. Žalobca
tvrdí, že aj v prípade odobratia 1.000 kusov, resp. akéhokoľvek množstva kalendárov prichádzalo
do úvahy vrátenie kalendárov, žalovaný však tvrdí, že táto dohoda platila len pri odobratí 2.000
kusov kalendárov. Žalobca sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu s hodnotením toho, ktorá
zo strán sporu používa sporný výraz ako prvá. Žalobca v žalobe uviedol, že mal so žalovaným
uzatvorenú dohodu o vrátení nepredaných kusov kalendárov. Neuviedol, nešpecifikoval, v prípade akého
množstva odobratých kalendárov nepredané kalendáre žalovanému vráti. Uvedené skutočnosti neboli
ani predmetom rokovania pri uzavretí kúpnej zmluvy. V rámci rokovaní sporové strany riešili iba otázku,
či je možné nepredané kalendáre vrátiť. Išlo o predbežne dohodnuté podmienky, v prípade ktorých
nebolo vylúčené, že tieto sa budú ešte dodatočne meniť. Žalobca zvažoval najskôr odobratie 2.000
kusov kalendárov, nakoniec odobral 1.000 kusov. Žalovanému bolo známe, že žalobca ešte presne nevie
koľko kalendárov si objedná, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie. To, že dohoda o vrátení nadbytku
sa mala vzťahovať len pre prípad odobratia aspoň 2.000 kusov kalendárov, prvýkrát v konaní použil
práve žalovaný, a to v odpore. Tento sporný výraz by sa mal vykladať na jeho ťarchu. Žalobca do
vyjadrenia žalovaného uvedeného v odpore, ktorým najskôr spochybnil uzavretie dohody, následne i
uzavretie pripustil a nemal pochybnosť o tom, že dohoda platí s tým, že v rámci dohody nebolo určené,
na aké množstvo odobratých kalendárov sa vzťahuje. Žalobca poukázal na to, že podmienky dohody
o vrátení nadbytku sa žalovaný s prihliadnutím na zmeny v odobratom množstve kalendárov nesnažil
nejako dodatočne meniť. Podľa názoru žalobcu bolo dohodnuté, že sa dohoda vzťahuje na nepredané
kalendáre. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobcovi sľúbil, že ak sa ku koncu roka nepredá všetok
odobratý tovar, tak z množstva 2.000 kusov kalendárov zoberie nepredané späť. Uvedené tvrdenie
žalovaného nemôže pred konajúcim súdom obstáť, pretože toto tvrdenie žalovaného nevyplýva zo
žiadnej e-mailovej alebo písomnej komunikácie medzi ním a žalobcom, ale ide len o ničím nepodložené
tvrdenie. Prvostupňový súd mal podľa názoru žalobcu uplatniť v danej právnej veci výkladové pravidlo
uvedené v ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a nie ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Výkladové pravidlá právnych úkonov uvedené v ust. § 266 Obchodného zákonníka si vo vzťahu
subsidiarity, a teda výkladové pravidlá uvedené v ostatných odsekoch tohto ustanovenia sa použijú
až vtedy, pokiaľ nie je možné význam právneho úkonu vyložiť podľa predchádzajúceho výkladového
pravidla. Prvostupňový súd uvádza, že pri vydaní rozsudku v tejto veci zohľadnil výkladové pravidlo
uvedené v ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. V tomto tiež vidí žalobca nesprávne právne
posúdenie veci, pretože prvostupňový súd nebral do úvahy úmysel konajúcej strany, t. j. žalobcu a ani
vôľu žalovaného. Žalobca má nepochybne za to, že boli splnené podmienky na uplatnenie výkladového
pravidla uvedeného v ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca dáva do pozornosti súdu túto
skutočnosť, že úmysel žalobcu vrátiť žalovanému nepredané kalendáre bol žalovanému známy a to
z predzmluvných rokovaní. V dôsledku toho žalobca potom aj konal, keď žalovanému dňa 8.12.2011
oznámil, že mu nepredané kalendáre budú vrátené a zároveň ho vyzval na vystavenie dobropisu.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/39/2007 zo dňa 30.1.2008 „Pritom pri výklade vôle
v obchodných vzťahoch hore uvedenými spôsobmi sa náležitým spôsobom zvážia všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci“.  Podľa ďalšieho rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/66/2002 zo dňa 1.1.2002 ide o ustanovenia § 266 až § 268
Obchodného zákonníka, ktoré sú v zmysle ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanoveniami
kogentnými, pričom sa za rozhodujúci pokladá ich úmysel. Iba vtedy, keď prejav vôle nemožno vyložiť
podľa úmyslu konajúcej osoby, ktorý by mal byť známy aj osobe, ktorej bol určený, uplatnia sa ďalšie
výkladové pravidlá. Pri výklade vôle podľa ust. § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka nemôže byť
východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil. Výklad sa
musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí
zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po uzavretí
zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M/Obdo/1/2010 z 31.5.2011). Z uvedených rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pri výklade úmyslu konajúcej osoby je potrebné posúdiť všetky
súvislosti danej veci komplexne a je potrebné brať do úvahy aj samotné rokovanie o uzavretí zmluvy,
ako aj správanie zmluvných strán po jej uzavretí. Z následného konania žalobcu jednoznačne vyplýva,
že mal za to, že sa jeho dohoda so žalovaným o vrátení nadbytku nepredaných kalendárov vzťahuje
na akékoľvek množstvo ním odobratých kalendárov a tomu prispôsobil aj svoje následné konanie.



Úmysel žalobcu bol jasný a žalovanému známy. V prípade, ak všetky odobraté kalendáre nepredá, tak
tieto nepredané kalendáre žalovanému vráti. Uvedené si sporové strany vyrokovali v rámci uzatvárania
kúpnej zmluvy. Keď žalobca dňa 8.12.2011 oznámil žalovanému, že mu vráti v zmysle dohody nepredané
kalendáre, žalovaný nenamietal, že dohoda už neplatí, nijakým spôsobom ju nespochybnil, tak urobil až
v odpore. Ak mal žalovaný za to, že dohoda neplatí, prečo nepredané kalendáre od žalobcu prevzal.
Ak mal žalovaný za to, že dohoda platí iba v prípade odobratia 2.000 kusov kalendárov, prečo na
to žalobcu neupozornil, resp. mu neoznámil, že vzhľadom k tomu, že si objednal menšie množstvo
kalendárov, tak dohoda o vrátení nadbytku už neplatí. Žalovaný nič také neurobil, ba naopak, akceptoval
tú skutočnosť, že mu žalobca pri odobratí 1.000 kusov kalendárov nepredané kalendáre vrátil. Dal do
pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný tieto kalendáre bez výhrad prevzal.

Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy, na základe ktorej
žalovaný dodal žalobcovi 1.000 kusov kalendárov. Zmluva bola uzavretá v zmysle § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka. Na základe dodania týchto kalendárov žalovaný vyfakturoval ich cenu a žalobca
ich zaplatil. Predmetom sporu bola otázka, či došlo k dohode medzi účastníkmi o tom, že nepredané
kalendáre môže žalobca vrátiť.

Odvolací súd vyzval účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. k vyjadreniu ohľadne inej právnej
kvalifikácie spomínanej dohody o vrátení nepredaných kalendárov a to v tom zmysle, či uvedenú dohodu
o vrátení nadbytku, či už by sa vzťahovalo na 2.000 kusov alebo 1.000 kusov predaných kalendárov
považujú z hľadiska určitosti za platnú.

Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že dohoda o vrátení nadbytku sa vzťahovala na nadbytok ako
taký, bez akýchkoľvek množstevných alebo iných kritérií. Vrátenie nadbytkov bez kritérií odsúhlasil aj
žalovaný (viď e-mail zo dňa 21.6.2011). Žalovaný vrátené kalendáre bez výhrad prevzal, pri ich prevzatí
nenamietal ich množstvo a nijakým spôsobom dohodu o vrátení nadbytku nespochybnil. Nadbytkom v
danom prípade je každý kus kalendára, ktorý žalobca nepredal, nedaroval alebo inak nespotreboval.
V tomto zmysle je dohoda o vrátení nadbytku kalendárov určitá, nepripúšťa žiaden iný výklad (najmä,
ak neboli dohodnuté žiadne kritéria), hoci samozrejme, vopred nebolo možné odhadnúť počet nadbytku
kalendárov.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v doterajšom konaní sa preukázalo, že obe strany si predzmluvné
dojednania v zmysle e-mailových podaní zo dňa 21.6.2011 a podmienky v nich uvedené vysvetľujú
odlišne a po svojom. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že dohoda ohľadom vrátenia kalendárov, ktorá
by sa vzťahovala na konkrétnu aktuálnu vzniknutú situáciu, t.j. že žalobca celkový počet kalendárov, o
ktorom písal v e-maily zo dňa 21.6.2011 neodobral, keď odobral len polovičný počet - 1.000 kusov, medzi
spornými stranami nebola uzatvorená. Podľa názoru žalovaného je z gramatického výkladu odpovede
na otázku žalobcu: „By som sa chcel spýtať, či v prípade, že odoberieme teraz uvedené množstvá,
je možnosť v závere roka alebo hneď po novom roku prípadný nadbytok vrátiť?“ jednoznačné, že sa
dohoda týkala len odobratia dohodnutého množstva 2.000 kusov kalendárov a následného odobratia
zbytkového množstva. Žalobca tvrdí opak a v danom prípade zjavne nastala situácia, keď napriek
jednoznačnej odpovedi zo strany žalovaného na otázku žalobcu, tento si účelovo výklad prispôsobil
svojim potrebám. Podľa názoru žalovaného neišlo o neurčitosť, resp. nezrozumiteľnosť právneho úkonu.
Posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti takéhoto dojednania z dôvodu jeho neurčitosti však
žalovaný necháva na uvážení súdu a nemá výhrady k použitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré v
doterajšom rozhodovaní nebolo použité.



Odvolací súd na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa v spojitosti s aplikáciou ust.
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že
dohoda účastníkov o vrátení nadbytku dodaných kalendárov bola neurčitá, a preto takýto právny úkon
v tomto smere je neplatný. Odvolací súd je toho názoru, že tak ako dohoda o počte dodaných kusov
kalendárov, ktorá napĺňala presne stanovený počet odpredaných kalendárov, tak isto dohoda o vrátení
nadbytku nepredaných kalendárov mala byť určitá v tom smere, za splnenia akých podmienok je možné
tento nadbytok nepredaných kalendárov vrátiť. Tak, ako je formulovaný dotaz v e-maily zo dňa 21.6.2011
a tiež aj odpoveď na tento dotaz nemožno považovať za určitú dohodu o vrátení nadbytku nepredaných
kalendárov. Z prejavov účastníkov konania je zrejmé, že takáto dohoda medzi nimi samotnými vyvoláva
nejasnosti, za akých podmienok a v akom množstve bolo možné nepredané kusy kalendárov vrátiť.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cb/36/2013", "guid": "fccae3b5-8111-4bb2-b830-8f950a6db0a7:3be6198a-1fe0-4fd7-afa4-ec26628dddc4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3c6d1ea6-a1fa-4579-83fa-7da7f1bc2fb2:7a6d7f19-9ca5-4ff0-b464-f621466109f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cb/36/2013", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Cb/36/2013 z 20. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2013-05-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3c6d1ea6-a1fa-4579-83fa-7da7f1bc2fb2:7a6d7f19-9ca5-4ff0-b464-f621466109f8"}], "citovane_v": []}