Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/24/2018 z 26. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2018, sp. zn. 43CoE/24/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6712202838.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/24/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6712202838.1 | 2018-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 243 ods. 5 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7c1d2f0-416f-440a-bab8-4a67afb3eda2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6712202838.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712202838
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6712202838.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej, v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865
141 proti povinnému B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XXX/XX, XXX XX W., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava pod sp. zn. EX 555/12 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.278,57 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 26Er/126/2012-18 zo dňa 5. mája
2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 26Er/126/2012-18 zo dňa 5. mája 2016 zrušuje a vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zastavil okresný súd exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku s
tým, že o trovách exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení uviedol, že exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, ktorého
okresný súd poveril jej vykonaním poverením č.k. 26Er/126/2012-13 dňa 24.02.2012 na základe
exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00968/11 zo dňa 22.03.2011. Súd zistil, že
rozsudkom bol priznaný oprávnenému nárok zo zmenky voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
V zmysle novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku, a to ust. § 243f spolu s § 39 ods. 4
Exekučného poriadku tak vznikla oprávnenému povinnosť v lehote do 22.01.2016 doplniť návrh na
vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

3. Dňa 21.01.2016 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie oprávneného označené ako Doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený uviedol, že exekučné konanie je vedené voči
povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie
je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy a vystavení zmenky
vystupoval ako podnikateľ. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi ako aj súdu známa,
nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň
uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu.

4. Preskúmaním doplneného návrhu súd zistil, že v zmluve o úvere zo dňa 29.06.2010 je povinný
označený ako fyzická osoba, ktorá má obchodné meno a IČO, ale zmluvu podpísal ako fyzická osoba.
Predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo
ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu
predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom



formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej
vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu
podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.
V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V
prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na účel
podnikania, výkon jeho živnostenského oprávnenia - zárobkovej činnosti. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že povinného treba považovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je
osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru, či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi
veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva a oprávnený mal v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť v stanovenej
lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ktorú vzhľadom na oznámenie zo dňa 21.01.2016 nesplnil.
Okresný súd preto rozhodol § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
ho odvolací súd v súlade s § 221 OSP zrušil. Nesúhlasil s názorom súdu o tom, že zmluva uzavretá
medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, pretože povinný uzavrel s oprávneným
dňa 29.06.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania.
Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný
vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky
použije na výkon podnikania. V prípade, že by súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam považoval
vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský, oprávnený v súvislosti s aplikáciou § 17 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol, že súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia
zmenky veriteľom prihliadnuť iba na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť
zmenku na zabezpečenia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na
uplatnenie nároku na náhradu škody iba voči zmenkovému veriteľovi. Rozhodcovský súd teda v konaní
o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie
splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku
porušenia povinností nepoužívať zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil.
Zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať
jeho nárok na náhradu škody. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Zmenka je cenný
papier a jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť. Iba zmenkový dlžník, ktorý zmenku vystavil, má
právo na náhradu škody voči veriteľovi, ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Nepochybne
ide o relatívnu námietku založenú na osobných vzťahoch k veriteľovi, pretože veriteľ je objektívne
zodpovedný za škodu spôsobenú použitím zakázanej zmenky. Avšak bez takejto relatívnej námietky
súd ex offo nemohol na ňu prihliadať, pretože ten môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť právnych
úkonov, vrátane právnych úkonov, ktoré sú zákonom zakázané, čiže súd môže ex offo prihliadať iba
na neplatnosť zmluvy o úvere. Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o úvere, nemôže brániť výkonu
práva zo zmenky. Ale aj keby súd zistil neplatnosť zmluvy o úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť musel
upozorniť zmenkový dlžník námietkou.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je dôvodné.

9. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 19.01.2012 bola pred súdnym exekútorom spísaná
zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal
okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 24.02.2012 poverenie,
ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním
exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 00968/11 zo dňa 22.03.2011 na vymoženie sumy 1.278,57
Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.278,57 Eur od 12.11.2010 do zaplatenia, 6%
ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.278,57 Eur od 29.12.2010 do zaplatenia, trov predchádzajúceho



konania a trov exekúcie voči povinnému. Rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej povinným
ako fyzickou osobou na rad oprávneného.

10. Dňa 22.03.2016 bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie
oprávneného vyhotovené a aj doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Oprávnený týmto
podaním doplnil návrh na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú
uvedené v odôvodnení exekučného titulu a súdu sú známe od začiatku exekúcie. Pokiaľ ide osobu
povinného uviedol, že exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená
na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri
uzatváraní úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Dôkazy osvedčujúce
skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie
súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený
na základe uvedeného navrhol pokračovať v exekúcii.

11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto
odvolaní rozhoduje už podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2
CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.

15. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

17. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

18. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.

19. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že
sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).



20. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

21. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

22. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

23. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57
ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy
povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka -
spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového
k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá
taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z
uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi
povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho
dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v
prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods.
1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol
priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti
zákona, t.j. do 22.01.2016.

24. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o tom, že oprávnenému
bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla
povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie. Oprávnený si povinnosť splnil podaním včas doručeným súdnemu exekútorovi.
Oprávnený síce v podaní neuviedol konkrétne skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným,
poukázal však na odôvodnenie exekučného titulu, kde sú tieto skutočnosti opísané. Pokiaľ ide o dôkazy
osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený uviedol,
že sú súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdom
preskúmané.

25. Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že oprávnený už k návrhu na vykonanie exekúcie priložil
nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok,
ale aj zmluvu o úvere splatenie, ktorého zmenka zabezpečovala. Súčasťou návrhu boli aj Všeobecné
obchodné podmienky upravujúce v čl. 14 Dohodu o vyplnení zmeniek, na základe ktorej došlo k
vyplneniu blankozmenky. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu tak, ako
na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, odvolací súd posúdil
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným ako dostatočné nielen po formálnej stránke tak,
ako to uviedol okresný súd, ale aj po stránke materiálnej. Z tohto dôvodu mal odvolací súd za to, že
oprávnený povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1, v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil
už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd preto nesprávne rozhodol o zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 2, v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti ktorému Exekučný
poriadok nepripúšťa odvolanie.

26. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom



zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.

28. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany
dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná
právna norma (IV. ÚS 77/02).

29. V záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej
republiky v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže
by takýmto nesprávnym procesným postupom okresného súdu boli odňaté účastníkovi jeho práva na
prejednanie veci súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR,
v ktorom ústavný súd konštatoval, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto
práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore
s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (sp. zn. II. ÚS 85/06 zo dňa 22.11.2006).

30. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom
bude okresný súd postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak exekúciu nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).