{"guid": "1203fde7-4eba-4f78-9da7-5a5900f5f8c1:a17f791d-a95e-42c7-8628-22bda276558f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6214208676.1", "spisova_znacka": "41CoE/601/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/601/2016 z 22. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. februára 2017, sp. zn. 41CoE/601/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6214208676.1", "identifikacne_cislo": "6214208676", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2017-02-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-m", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. m) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-m", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a17f791d-a95e-42c7-8628-22bda276558f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6214208676.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6214208676.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6214208676.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/601/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214208676
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6214208676.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
spoločosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému
E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX N. E., o vymoženie pohľadávky vo výške 435,53
Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 39182/14, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er/942/2014-31 zo dňa 7. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er/942/2014-31 zo dňa 7. novembra 2016   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 8Er/942/2014-31 zo dňa 7. novembra 2016 zastavil exekúciu.

2. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 04.02.2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v
prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave,
sp. zn. SR 00304/12 zo dňa 14.11.2013. Oprávnený splnil povinnosť uloženú ustanovením § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním zo dňa 21.01.2016,
doručeným súdnemu exekútorovi toho istého dňa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva
o úvere uzatvorená dňa 21.01.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou. Povinný bol v zmluve označený ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorému bol
poskytnutý úver na účel zamestnania, a preto pri uzatváraní a plnení zmluvy nemohol konať v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie preto v zmysle § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku pristúpil k skúmaniu samotnej zmluvy o úvere zo dňa 21.01.2011 a
exekučného titulu pričom zistil, že v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi a so
zákonom a povinnému nebola poskytnutá ochrana zákonom patriaca spotrebiteľovi.

3. V závere súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi absentuje okrem
iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a v zmluve je neplatne dojednaná odplata za úver,
ktorá predstavuje 96,80 % požičanej sumy. Za nekalú obchodnú praktiku súd považoval aj skutočnosť,
že povinný musel vyplniť blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej
sumy, čo predstavuje sankciu 91,25 % ročne a toto bola podmienka poskytnutia úveru. Z týchto dôvodov
súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
V odvolaní namietal, že postavenie povinného ako spotrebiteľa odmieta. Poukázal na skutočnosť,



že s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel
zamestnania. Povinný v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojim
podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Preto zmluvu o úvere nemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľskom úvere“), neskôr zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, a preto nie je namieste vzťahovať na povinného ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Trval na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere
mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú
vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru
Súdneho dvora EÚ  C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Zdôraznil, že predmetná zmluva
o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou.

5. V prípade posúdenia vzťahu medzi ním a povinným ako spotrebiteľského oprávnený uviedol, že
nachádzajúci súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba
na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba
voči veriteľovi. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na
okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom.
Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto
procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01.01.2016 stanovená, je vo
vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne
zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom, pričom takýto postup nemožno oprieť
ani o extenzívny výklad a uplatnenie priameho účinku smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, pretože v prípade zmenkového nároku nejde o zmluvnú podmienku a
tak je táto smernica neaplikovateľná na zmenky. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.
dlžník v prípade porušenia zákonného zákazu zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou
mohol v rozhodcovskom konaní uplatniť voči veriteľovi zodpovednosť za škodu. Keďže dlžník - povinný
netvrdila vznik škody ani ho nepreukazoval, rozhodca nemohol prihliadnuť na nemožnosť zabezpečiť
splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Doterajšia zmenková judikatúra spred 23.12.2015
nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Zákaz
zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Nakoniec uviedol, že ak súd nezistil neplatnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky, Aj keby súd zistil neplatnosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou.

6. Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že povinný pri podpise zmluvy o úvere vystavil blankozmenku,
ktorú vlastnoručne podpísal. Povinný mal vedomosť o tom, že na predmetnej zmenke je zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne a zároveň bol oboznámený aj s dohodou o vyplnení zmenky. Vyslovil
názor, že blankozmenka ako zárodok budúcej zmenky, ktorú vystavil povinný ako vystaviteľ má všetky
podstatné náležitosti. Nakoľko si povinný v určenej lehote nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
zo zmluvného vzťahu riadne a včas, vzniklo mu právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne, ale aj zákonného úroku vo výške 6 % ročne. Podľa jeho názoru
dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, resp. v rozpore s dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje
úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, ako aj
na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe
sp.zn. 12Cmo 95/2005. Nakoniec poukázal na skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k
ich úhrade zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a
včas splní.

7. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke oprávnený uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská
doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany



sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Poukázal na to, že z ust. § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie
úplne, ale iba ho obmedziť. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle
vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom
prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy a že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa
jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.   Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

8. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 18.10.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 21.11.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej
inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 00304/12 zo dňa 14.11.2013. Zo spisu ďalej
odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 21.01.2011 uzatvorená zmluva o
úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú
dohodu o vyplnení zmeniek. Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami k
uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Dňa 21.01.2011 bola povinným zároveň vystavená neúplná zmenka.
Súd prvej inštancie dňa 04.02.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 03.02.2016 súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpil doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie
návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.



16. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť
ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna
úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky)
proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú
nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so
spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje
nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola
účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa.
Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných
konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to
aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.

17. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016,
oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným boli od počiatku
výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu. Uviedol, že tieto skutočnosti sa stali v
minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe
rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

18. Odvolací súd zastáva názor, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného
a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu
vyplýva z toho, že povinný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ
v zmysle Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná zmluva
o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ
- oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy
povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa pritom nemôžu odchýliť od zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon
priznáva alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, je vyššie konkretizovaný
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom v Bratislave. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky. Rozhodcovský súd sa však nezaoberal obsahom zmluvy o úvere, ktorá bola
všeobecným súdom vyhodnotená ako spotrebiteľská a v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

20. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie
tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní.
Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade,
ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov
na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným nevyplýva,
že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov
konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.



21. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal
stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez
ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností
prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.

22. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní,
a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného
poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Er/942/2014", "guid": "86066b5b-9e9f-4577-a933-bb66e8cad798:9bf91083-6d7d-4965-9987-105c8ab4253e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "bda32ed5-c1d8-4a79-a4b7-23949a2339f1:01814462-2bd6-4284-9a69-0e9073f99e7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/942/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8Er/942/2014 z 10. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2016-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bda32ed5-c1d8-4a79-a4b7-23949a2339f1:01814462-2bd6-4284-9a69-0e9073f99e7b"}], "citovane_v": []}