Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/321/2012 z 27. 1. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. januára 2013, sp. zn. 8Co/321/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5110227321.1
Krajský súd Žilina | 8Co/321/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5110227321.1 | 2013-01-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f536381b-dc3e-41cb-919b-299af8ef237b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5110227321.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/321/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110227321
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110227321.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: SKP, k. s., so
sídlom Banská Bystrica, ul. Lazovná č. 64, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ
Sys, s. r. o. „v konkurze" so sídlom Sládkovičovo, ul. Košútska č. 1342, IČO: 36 814 148, zastúpeného
splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom U. U., ul. F. č. XXA, proti
odporcovi: T. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. M., t. č. Z., J. Q. č. X, o zaplatenie sumy 1.948,59
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 18. mája
2012 č. k. 4C/148/2011-104, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 18. 05. 2012 č. k.  4C/148/2011-104 návrh zamietol. Odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Podľa súdu navrhovateľ v danom prípade tvrdil, že medzi ním a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy
o pripojení, túto skutočnosť však nijako nepreukázal. K uzatvoreniu zmluvy o pripojení údajne došlo
telefonicky a skutočnosť, že navrhovateľ (ako právny nástupca poskytovateľa) nemôže z objektívnych
dôvodov predložiť písomné vyhotovenie zmluvy a dodatku podľa navrhovateľa neznamená, že tieto
neboli uzatvorené jedným z vyššie uvedených spôsobov (telefonicky, prostredníctvom internetu).
Navrhovateľ síce podľa súdu mal pravdu v tom, že zákon výslovne neupravuje formu, v akej má byť
zmluva o pripojení uzatvorená, t. j. zmluvu je možné uzatvoriť i telefonicky alebo prostredníctvom
internetu, súd však bol toho názoru, že dané musí byť riadne, výslovne upravené vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktoré bližšie upravujú vzťah účastníkov konania. Za pravdivé tiež považoval,
že všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet, ktoré
navrhovateľ do konania predložil, síce umožňujú uzatvorenie zmluvy o pripojení tak telefonicky, ako i
prostredníctvom internetu, avšak tieto možnosti sa nevyhnutne týkajú zmluvy o pripojení vzťahujúcej
sa k službe Internet. Nebol však v rámci konania predložený žiaden listinný dokument (súd sa
podrobne zaoberal aj jednotlivými do konania predloženými faktúrami), z ktorého by bolo možné vyvodiť
záver, že právny predchodca navrhovateľa (ako poskytovateľ) poskytoval odporcovi len elektronickú
komunikačnú službu Internet. Naopak, súd mal zistené, že odporcovi boli poskytované aj verejné
telefónne služby, pričom tento vzťah medzi účastníkmi zmluvy potom bližšie upravujú Všeobecné
podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby. Tieto však podľa ich vyššie citovaných ustanovení
(časť III., čl. I., bod 1.; časť III., čl. I., bod 4.; časť III., čl. IV, bod 1.) neumožňujú  uzatvorenie zmluvy iným
spôsobom, ako písomným. Jedine dodatok k zmluve o pripojení, ktorým sa objednajú, prípadne zmenia



vybrané služby, možno uzatvoriť formou vyplnenia formulára na internetovej stránke, alebo telefonicky
na Telefonickom centre služieb zákazníkom (časť III., čl. V, bod 2.).

S poukazom na uvedené, keďže do konania neboli predložené písomná zmluva o pripojení, ani dodatok
k nej a súd tak nemal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol platne
v zmysle príslušných ustanovení všeobecných obchodných podmienok vzťahujúcich sa na poskytovanie
verejnej telefónnej služby uzatvorený zmluvný vzťah, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ Keďže
návrh na začatie konania bol v celom rozsahu zamietnutý, úspešným účastníkom konania bol odporca.
Odporca však trovy konania nežiadal priznať, t. j. trovy konania si neuplatnil, ani mu preukázateľne
žiadne trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1.817,41 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.028,59
eur od 18. 02. 2007 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13 eur od 19. 04.
2007 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 422,66 eur od 29. 01. 2007 do
zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 13 eur od 18. 05. 2007 do zaplatenia,
úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 340,16 eur od 18. 03. 2007 s tým, že navrhovateľovi
prizná náhradu trov konania podľa zásady pomeru úspechu vo veci.

Uviedol, že pri analýze významu zákonných ustanovení, a to § 43 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov so zameraním sa na problematiku
vzťahu zmluvy o pripojení a poskytovania elektronických komunikačných služieb, resp. prístupu k
elektronickým komunikačným sieťam, vyplynie skutočnosť, že zákon o elektronických komunikáciách
jednoznačne zakotvuje požiadavku, ktorá spočíva v tom, že pre samotné zriadenie, resp. poskytovanie
elektronických služieb je uzatvorenie zmluvy o pripojení medzi Podnikom a účastníkom nevyhnutné.
Uvedená požiadavka zákona o elektronických komunikáciách priamo vyplýva zo znenia § 43 ods. 1
zákona o elektronických komunikáciách, ktoré výslovne uvádza, že až na základe uzatvorenej zmluvy o
pripojení „sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo v inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby“, čím prakticky dochádza k samotnému začatiu poskytovania
elektronických komunikačných služieb účastníkovi.

Táto požiadavka zákona o elektronických komunikáciách je postavená na rýdzo racionálnom
predpoklade zákonodarcu, nakoľko len na základe relevantnej vedomosti podniku o záujme osoby
využívať elektronické komunikačné služby spolu s určením, resp. dojednaním ich druhu, miesta, v ktorom
sa majú poskytovať, ako aj odplaty, môže podnik skutočne pristúpiť k zriadeniu a začatiu poskytovania
elektronických komunikačných služieb. Uvedené vyplýva z ust. § 43 ods. 2 zákona o elektronických
komunikáciách, ktoré zakotvuje, že „podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu“. Pre objasnenie dôležitosti uvedených podstatných
náležitostí zmluvy o pripojení treba pre príklad podľa navrhovateľa uviesť, že bez dojednaného miesta,
v ktorom majú byť služby poskytované, nie je podnik schopný uskutočniť nevyhnutné technické merania
za účelom zistenia, či je vôbec objednanú službu vo zvolenom mieste možné poskytovať.

V prípade absencie zmluvy o pripojení by podnik teda nielenže nemohol mať relevantnú vedomosť
o tom, že účastník vôbec má záujem o poskytovanie, resp. využívanie elektronických služieb, ale
zároveň by postrádal znalosť o voľbe konkrétnych služieb, ktoré chce účastník využívať. Rovnako by
absentovala aj základná motivácia podniku, pre ktorú uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť, teda
dosahovanie zisku, nakoľko pokiaľ by poskytoval elektronické komunikačné služby bez uzatvorenia
zmluvného vzťahu, neexistovalo by ani len samotné dojednanie o odplate, ktorú je osoba, ktorej sú
služby poskytované, povinná podniku platiť. V týchto súvislostiach je však potrebné si uvedomiť, že
práve dojednaná odplata predstavuje jeden zo základných a plne legitímnych dôvodov, prečo podnik
uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť v oblasti elektronických komunikácií.

V tejto súvislosti navrhovateľ zdôraznil, že spoločnosť Slovak Telecom, a. s., neuskutočňuje
poskytovanie elektronických telekomunikačných služieb svojim potencionálnym zákazníkom a dočasné
vyskúšanie bez uzatvorenia zmluvného vzťahu, napriek tomu, že na prvý pohľad by sa to mohlo



javiť ako dojímavá a efektívna a marketingová aktivita. Nerobí tak jednak z dôvodu, že zákon o
elektronických komunikáciách na to, aby mohlo dôjsť k poskytovaniu elektronických komunikačných
služieb, zakotvuje podmienku uzatvorenia zmluvy o pripojení, jednak z dôvodu spočívajúcom v tom,
že na to, aby mohlo dôjsť k poskytovaniu elektronických komunikačných služieb, musí poskytovateľ
vynaložiť nemalé finančné prostriedky na inštaláciu prípojky koncového bodu účastníka a zároveň mu
dodať nevyhnutné, finančne náročné koncové zariadenia. Teda pokiaľ by osoba neprejavila jednoznačný
záujem o využívanie elektronických komunikačných služieb, a to uzatvorením zmluvného vzťahu k
poskytovateľom a poskytovateľ by sa napriek tomu rozhodol zriadiť a sprístupniť osobe elektronickú
službu bez jej súhlasu, prípadne proti jej vôli, bolo by počínanie poskytovateľa zaťažené neúmerným
rizikom, že finančné prostriedky na to vynaložené mu nielenže neprinesú žiaden zisk, ale vzhľadom na
to, že boli použité takto nerozvážne a neúčelne, by mu vyprodukovali stratu. Pre podporu argumentu,
že skutočne došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení medzi odporcom a poskytovateľom svedčí aj fakt,
že v mieste koncového bodu, v ktorom boli elektronické komunikačné služby zo strany poskytovateľa
poskytované, sa pravdepodobne nachádzalo aj bydlisko odporcu. Zároveň považoval za potrebné
podotknúť, že na to, aby mohlo dôjsť k zriadeniu elektronických komunikačných služieb v určitom mieste,
je vo väčšine prípadov potrebná aj fyzická obhliadka miesta budúceho koncového bodu zo strany
technického personálu podniku, ktorý na danom mieste vykoná potrebné merania kvality príslušnej
linky a vykoná úkony, ktoré sú pre zriadenie predmetnej služby nevyhnutné. Treba uviesť, že samotné
zriadenie telefónnej prípojky je možné uskutočniť len fyzicky prostredníctvom servisného technika
spoločnosti Slovak Telecom, a. s., pričom na vstup a zriadenie prípojky je potrebný súhlas vlastníka,
resp. prenajímateľa nehnuteľnosti. V tomto prípade je eventuálna nevedomosť účastníka o zriadení,
resp. poskytovaní elektronických služieb, a teda aj o uzatvorení zmluvného vzťahu s podnikom prakticky
vylúčená.

Podľa navrhovateľa samotná skutočnosť, že navrhovateľ ako právny nástupca poskytovateľa nepredložil
písomné vyhotovenie zmluvy o pripojení v žiadnom ohľade neznamená, že táto nebola uzatvorená
jedným zo spôsobov (písomne na príslušnom mieste predaja s predajcom poskytovateľa, telefonicky
na bezplatnom čísle telefonického centra služieb zákazníkom 0800 123456, prostredníctvom internetu
- vyplnením formulára na stránke www.t-com.sk <http://www.t-com.sk>).

Ďalej navrhovateľ uviedol, že skutočnosť faktického uzatvorenia zmluvy potvrdzuje najmä samotné
plnenie záväzku zo strany poskytovateľa, teda poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby,
ako aj skutočnosť, že odporca poskytované služby aktívne využíval, čo napokon vyplýva aj zo samotných
faktúr doložených do súdneho spisu, pričom v každej jednotlivej faktúre sa v časti „Využité voľné minúty“
nachádza odporcom uskutočnená spotreba poskytovaných služieb za dané fakturačné obdobie.

V súvislosti s doručením faktúr odporcovi poukázal na časť IV. bodu 5 všeobecných podmienok, v
zmysle ktorého je účastník povinný uhrádzať splatné čiastky ceny za poskytnuté alebo požadované
telekomunikačné služby v lehote splatnosti, ktorá je uvedená na príslušnom vyúčtovaní, prípadne
upomienke.

V prípade, že odporca nemal doručenú faktúru, ktorá mu bola odoslaná, mal požiadať o jej opis.
Keďže k tomu  nedošlo a zo strany odporcu nedoručenie faktúry nebolo namietnuté ani v žiadnom
reklamačnom konaní, je potrebné vychádzať v súlade s časťou VII. bodu 4 všeobecných podmienok
z fikcie doručenia. Okrem toho uviedol, že odporca v prípade ak nesúhlasil so zriadením  telefónnej
prípojky a následným fakturovaním uvedených súm, resp. mal za to, že sú mu fakturované neoprávnene,
mal v súlade s časťou VII. (reklamačný poriadok a mechanizmus na urovnanie sporov) všeobecných
podmienok možnosť (právo) uplatniť si reklamáciu vo veci správnosti úhrady za poskytovanú, resp.
požadovanú službu alebo kvalitu poskytovanej služby. Uvedené právo na podanie riadnej reklamácie,
týkajúcej sa zriadenia telefónnej prípojky a oprávnenosti fakturácie poskytnutých služieb však odporca
podľa tvrdení spoločnosti Slovak Telecom, a. s., nevyužil, a taktiež o tom nepredložil žiadny relevantný
dôkaz, z čoho možno vyvodiť tú skutočnosť, že si bol vedomý existencie záväzkovo-právneho vzťahu
medzi ním a spoločnosťou Slovak Telecom, a. s., súhlasil so zriadením telefónnej prípojky a že v čase
poskytovania vyfakturovaných služieb nemal k ich výške a opodstatnenosti žiadne námietky.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že na preukázanie existencie zmluvného vzťahu tiež predložil konajúcemu
súdu príslušné zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorých došlo k postúpeniu práva
(pohľadávky) na neho ako postupníka. Zo samotného postúpenia pohľadávok, resp. uzatvorených zmlúv
o postúpení pohľadávok vyplýva logické odvodenie skutočnej existencie postúpenej pohľadávky, táto



skutočnosť sa im rovnako preukazuje aj v účtovnej evidencii poskytovateľa, čoho podkladom sú faktúry,
ktoré boli odporcovi za využívané služby vystavené a zaslané. Okrem toho, nakoľko poskytovateľ
poskytol odporcovi predmetné služby, vznikla mu v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov daňová povinnosť a súčasne podľa § 78 ods. 1 zákona
o dani z pridanej hodnoty záväzok túto vlastnú daňovú povinnosť zaplatiť.

Na základe faktu, že odporca bol počas celého konania neaktívny, a nenamietal žiadnu skutočnosť,
ktorá by sa týkala konania, a teda nenamietal ani samotnú existenciu zmluvy o pripojení, nie je možné
dospieť k záveru, že by táto otázka mala byť v predmetnom konaní sporná. Pokiaľ však prvostupňový
súd nadobudol domnienku, aj napriek vyššie uvedenému, že uzatvorenie zmluvy o pripojení je spornou
otázkou, mohol vyzvať odporcu ako účastníka konania na to, aby sa v danej veci týkajúcej sa existencie
zmluvného vzťahu vyjadril. Prvostupňový súd však túto svoju možnosť ako vyplýva z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nerealizoval.

Ďalej dal navrhovateľ do pozornosti krajskému súdu aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 29. 11. 2011 sp. zn. 17Co/176/2011, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „nepredloženie zmluvy
o pripojení v písomnej forme navrhovateľom v konaní ako dôkazu preukazujúceho vznik zmluvného
vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na
zamietnutie žaloby“.

Z týchto dôvodov podľa navrhovateľa bol vznik a existencia záväzkovo-právneho vzťahu v konaní
jednoznačne preukázaný a platným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky prešlo na navrhovateľa
(postupníka) právo domáhať sa uplatnenia tohto nároku súdnou cestou, t. j. spôsobom byť aktívne vecne
legitimovaný.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Podaním zo dňa 29. 06. 2012 došlým okresnému súdu dňa 12. 07. 2012 teda po rozhodnutí okresného
súdu (dňa 18. 05. 2012) navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu oznámil, že
pohľadávka voči odporcovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, bola zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20. 06. 2012 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpená v celom
žalovanom rozsahu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. V zmysle zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 20. 06. 2012 sa postupník v prípade súdneho uplatňovania postúpenej
pohľadávky zaviazal, že v zmluvne dohodnutej lehote a na vlastné náklady uskutoční všetky potrebné
úkony smerujúce k zmene subjektu oprávneného na uplatňovanie takto postúpených práv. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti dôjde v blízkej dobe zo strany postupníka žalovanej pohľadávky podľa § 92 ods. 2
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku k návrhu na zmenu osoby účastníka - navrhovateľa, ktorý bude
v tomto konaní doručený súdu spolu so súhlasom postupníka na vstup do konania.

Podľa ust. § 92 ods. 2 O. s. p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na
miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na
koho prešli.

Podľa ust. § 92 ods. 3 O. s. p., súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa, súhlas
odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Z obsahu spisu vyplýva, že od uvedeného oznámenia navrhovateľa zo strany nového veriteľa -
postupníka, ktorý mal návrh na zmenu osoby účastníka - navrhovateľa podať, nebol podaný. Z toho
dôvodu nedošlo v priebehu konania k procesnému nástupníctvu prevodom práva o ktoré sa viedol
spor na inú osobu než účastníka prebiehajúceho konania. K uvedenému procesnému nástupníctvu
nedochádza totiž automaticky ale toto je nárokovateľné za predpokladu, že kumulatívne nastanú tieto
skutočnosti: zmenu účastníctva navrhne oprávnený subjekt, súhlasí s tým ten, kto má nastúpiť na miesto



navrhovateľa, preukáže sa, že došlo k právnej skutočnosti podľa § 92 ods. 3 O. s. p. V tejto súvislosti
je subjekt, ktorý navrhuje zmenu účastníctva, povinný predložiť konkrétne (najmä listinné) dôkazy o
existencii skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práv alebo povinností tvoriacich predmet
konania.

Tieto skutočnosti v danom prípade neboli do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu splnené a z toho dôvodu
tento konal s doterajšími účastníkmi konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 veta prvá O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil a to z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal na odporcovi
zaplatenia sumy 1.918,46 eur s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 1.028,59 eur od 18.
02. 2007 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13 eur od 19. 04. 2007
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 422,66 eur od 29. 01. 2007 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 130,75 eur od 18. 06. 2007 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 13 eur od 18. 05. 2007 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 340,16 eur od 18. 03. 2007 do zaplatenia na tom skutkovom
základe, že jeho právny predchodca Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, ul. Karadžičova č.
10, IČO: 35 763 469, ktorý ako poskytovateľ uzavrel s odporcom ako účastníkom zmluvu o pripojení
podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických  komunikáciách. Predmetom záväzku poskytovateľa
bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby/elektronickej komunikačnej služby, ktorému zodpovedala
povinnosť účastníka - odporcu platiť poskytovateľovi cenu za poskytnuté služby. Záväzky boli odporcovi
vyúčtované faktúrami, ktoré nesplnil riadne a včas a preto je v omeškaní.

Súd návrh navrhovateľa zamietol pre zistenie, že nebola poskytnutá len elektronická služba Internet
a ktorá zmluva mohla byť uzavretá aj telefonicky ale boli odporcovi poskytnuté aj verejné telefónne
služby. Tento vzťah upravujú Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby a tie
vo svojich ustanoveniach neumožňujú uzatvorenie zmluvy iným spôsobom ako písomným. Podľa súdu
keďže neboli do konania predložené písomná zmluva o pripojení ani dodatok k nej, nemal tak súd
preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol platne v zmysle príslušných
ustanovení Všeobecných obchodných podmienok vzťahujúcich sa na poskytovanie verejnej telefónnej
služby uzatvorený zmluvný vzťah.

Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu otázku, ktorá bola vo veci vznesená a podľa neho
okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne
rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V plnom rozsahu sa preto
stotožnil s vyššie uvedeným skutkovým a právnym záverom prvostupňového súdu.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami vyjadrenými v podanom
odvolaní.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že samotná skutočnosť, že ako právny nástupca poskytovateľa nepredložil
písomné vyhotovenie zmluvy o pripojení v žiadnom ohľade neznamená, že táto nebola uzatvorená
jedným zo spôsobov (písomne, telefonicky, prostredníctvom internetu).

Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, že bol iného názoru
ako navrhovateľ. Uviedol totiž „za pravdivé totiž považoval, že všeobecné podmienky na poskytovanie
verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet, ktoré navrhovateľ do konanie predložiť, síce



umožňujú uzatvorenie zmluvy o pripojení tak telefonicky, ako i prostredníctvom internetu, avšak
tieto možnosti sa nevyhnutne týkajú zmluvy o pripojení vzťahujúce sa k službe Internet“. Dôvodom
zamietnutia návrhu však bolo, že podľa zistenia odporcovi boli poskytované aj verejné telefónne služby,
ktorý zmluvný vzťah má byť upravený písomnou zmluvou ako to vyplýva zo Všeobecných podmienok
za poskytovanie verejnej telefónnej služby (časť III. čl. I bod 1, bod 4, čl. IV bod 1) nachádzajúcich sa
na č.l. 8 - 17 spisu. Túto skutočnosť na svoje tvrdenie bol aj podľa odvolacieho súdu povinný preukázať
súdu navrhovateľ, ktorá povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. s tým, že v bližších podrobnostiach tiež poukazuje na podrobné
odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko so závermi okresného súdu sa v celom rozsahu
stotožnil (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca
mal v odvolacom konaní plný úspech, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s.
p.) a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e    j e     p r í p u s t n é .