Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/83/2015 z 4. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 4. mája 2015, sp. zn. 5Co/83/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8613201919.1 Krajský súd Prešov | 5Co/83/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8613201919.1 | 2015-05-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f3b2e6b-6fac-4a30-9ecb-3f7014b367d3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8613201919.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/83/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201919
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613201919.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom v Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti odporkyni J. B., bytom R. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 387,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 6C/95/2013-56 zo dňa 05.11.2014
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prerušil konanie do skončenia konania o prejudiciálnej
otázke, ktorú Súdnemu dvoru Európskej únie predložil Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn.
6Co/132/2013 zo dňa 10.06.2014.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust.§ 109 ods.2 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku zákon č.
99/1963 Zb. (ďalej O.s.p.).

Navrhovateľ podal dňa 28.03.2013 na súde návrh zo zmenky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Týmto návrhom si voči odporkyni uplatňuje zmenkovú sumu vo výške 387,- Eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne a ďalší úrok vo výške 6 % ročne z jednotlivých čiastkových súm presne
špecifikovaných v návrhu. Ide pritom o indosovanú zmenku, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
indosovala na navrhovateľa. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že predmetná zmenka vznikla
zo spotrebiteľskej zmluvy.

Z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.06.2014, sp.zn. 6Co/132/2013 súd zistil, že v
uvedenom súdnom konaní, ktoré je založené na rovnakom skutkovom základe ako toto konanie, bola
Súdnemu dvoru Európskej únie podľa č. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. V. EÚ C 115, 2008
„ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii, predložená prejudiciálna otázka nasledujúceho
znenia:

I. či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou
je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.



II. Prerušuje konanie do skončenia konania o prejudiciálnej otázke pod bodom I.

Súčasne Krajský súd v Prešove, v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., prerušil konanie
vedené pod sp.zn. 6Co 132/2013 do skončenia konania o prejudiciálnej otázke.

Od rozhodnutia Súdneho dvora o vyššie citovanej prejudiciálnej otázke závisí vývoj v predmetnej veci.
Ak Súdny dvor odpovie na otázku kladne, súd môže posudzovať spotrebiteľskú zmluvu napriek indosácii
zmenky a napriek prísnej formálnosti a abstraktnosti zmenkového práva.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Zdôraznil, že voči
uzneseniu Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co 132/2013 o predložení prejudiciálnej otázky a
o prerušení konania bolo podané dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti uznesenia o
predložení prejudiciálnej otázky. Má za to, že v prejednávanej veci možno riadne pokračovať, keďže
formulovaná prejudiciálna otázka nie je vec právne významná. Citoval uznesenia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 10Co 79/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013. Poukázal
na to, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 156/2013 ( zjavne má odvolateľ na mysli
rozhodnutie 6Co 132/2013, pozn. odvolacieho súdu) nerešpektuje prednosť nariadenia o európskom
konaní s nízkou hodnotou sporu. Možnosť ex offo skúmania skutkového a ďalšieho právneho základu
je nariadením o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v zásade vylúčená. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle zásad
upravených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací
súd sa stotožňuje s dôvodmi prerušenia konania.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet (fakultatívne prerušenie konania, pozn. odvolacieho súdu).

Fakultatívnemu prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebráni samotná skutočnosť, že
si súd predbežnú otázku môže posúdiť aj sám. Ak by tomu tak nebolo a išlo by o otázku, od ktorej závisí
rozhodnutie súdu, išlo by o požiadavku na obligatórne prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Neobstoja preto v zásade argumenty proti prerušeniu konania s odkazom na oprávnenie súdu vyriešiť
si (prejudiciálne) právnu otázku, ktorá sa už stala predmetom posudzovania v inom konaní. Súd je teda
oprávnený takúto otázku vyriešiť, môže však konanie aj prerušiť.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa postupoval v
medziach zákonných limitov, pokiaľ predmetné konanie prerušil z dôvodu, že považoval zodpovedanie
prejudiciálnej otázky pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-328/14 za relevantné. Prerušenie
konania v tomto prípade sleduje aj záujem hospodárnosti, pretože postupom a rozhodnutím v rozpore s
unijným právom sa môže proces skomplikovať, prípadne môžu vzniknúť dôvody na mimoriadne opravné
konanie (porov. C.H.BECK, Občiansky súdny poriadok Komentár, Števček/Ficová a kol., str. 297).

Poznatky z predchádzajúcich konaní potvrdzujú rozhodovanie Súdneho dvora v časovej rovine približne
jedného roka (napríklad vec C-76/10 desať mesiacov). Prerušením konania procesné lehoty neplynú.
Zdá sa, že žalobca obchoduje s pohľadávkami. Rozhodnutie prerušiť konanie do verdiktu Súdneho
dvora sa nejaví ako neprimerané.

Odvolaciemu súdu nijako neprichodí nahrádzať Súdny dvor z pohľadu podania výkladu unijného práva
(porov. J. Drgonec, Ochrana ústavností, Eurokodex s.r.o., str. 229-232). Napriek tomu odvolací súd
poznamenáva, že prejudiciálna otázka môže mať pre vec význam. Rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-328/14 dá súdu odpoveď na otázku, objasnenie ktorej bude mať význam a
vplyv na rozhodnutie v predmetnom konaní, v ktorom sa uplatňujú práva z indosovanej zmenky. Ako
správne konštatoval súd prvého stupňa, ak Súdny dvor Európskej únie vysloví záver, že indosácia
zmenky nebráni vykonaniu súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, z ktorej



zmenka vznikla, nemali by už vznikať pochybnosti o rozsahu ex offo prieskumu zmluvných podmienok
v rozpore s názorom odvolateľa.

Odvolací súd poukazuje na judikatúru ústavného súdu, ktorú možno podporne použiť aj vo veci
fakultatívneho prerušenia konania, ak už v inom konaní bola prejudiciálna otázka položená. Podľa
judikatúry Ústavného súdu SR by nepoloženie prejudiciálnej otázky podľa článku 267 ZFEU v tomto
konaní bolo preto považované cit. ,,... za neoprávnený zásah do základných práv (IV. ÚS 206/08
a II. ÚS 90/05). Presnejšie v rozhodnutí IV. ÚS 206/08 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol
nasledovné: “Z toho však vyplýva, že v rozsahu výkladu práva spoločenstva je zákonným sudcom vo
veci začatej pred vnútroštátnym súdom nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov,
ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva
je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemožno zásadne obísť, a ak, tak len komunitárnym právom
určenými spôsobmi, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora ES, napríklad vo veciach, v ktorých
sa uplatní CILFIT formula (pozri rozsudok vo veci 283/81 Srl CILFIT a Lanificio di Gavardo SpA proti
Ministerstvu zdravotníctva zo 6. októbra 1982). Ústavný súd pripomína, že ak vnútroštátny sudca
nepredloží prejudiciálnu otázku komunitárnemu sudcovi v konkrétnej veci, kde to bola jeho povinnosť,
nielen možnosť tak urobiť, potom v takom prípade to môže za istých okolností zakladať zodpovednosť
členského štátu za porušenie komunitárneho práva postupom a rozhodovaním vnútroštátneho súdu
(pozri napríklad rozsudok z 30. septembra 2003 vo veci Kobler proti Rakúskej republike, C-224/01).”

Napriek prísnej formálnosti a abstraktnosti zmenkového práva sa tak súdu otvorí možnosť vykonať ex
offo súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS) a tiež
možnosť ex offo zistiť, či nejde o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia RPMN (čl.
4 ods. 2 smernice 87/102; bod 76 uznesenia C-76/10).

Bez významu nie je pochybnosť o súladnosti vnútroštátneho práva s princípom efektivity unijného práva
a tiež pochybnosť, či právna úprava, akou je právna úprava relevantná vo veci samej (obrana pred
nárokmi z indosovanej zmenky) neprimerane sťažuje až na hranici úplného znemožnenia spotrebiteľovi
výkon jeho práv na ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a na
ochranu pred porušovaním povinnosti dodávateľa uvádzať RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere.

Prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke vo veci
C-328/14 neznamená nerešpektovanie prednosti nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotou
sporu. Konanie podľa citovaného nariadenia nie je vylúčené z judikatúry Súdneho dvora, akú predstavuje
inter alia aj rozsudok vo veci CILFIT (C- 283/81). Je neakceptovateľné (porov. uznesenie Súdneho
dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50; ochrana v rovine pravidiel verejného poriadku),
aby súd bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok (príp. na základe
nekalých obchodných praktík) voči neinformovaným spotrebiteľom (porov. rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C 429/05, bod 61 „V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a
Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá
zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na
spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota
je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu,
čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je
pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v
takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti
spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú
ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené
podmienky bez návrhu.“).

Na margo požiadavky na včasné rozhodnutie odvolací súd pripomína, že aj ustanovenie § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p., tak ako napokon každé zákonné ustanovenie, sa musí vykladať a uplatňovať
v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Keďže zo žiadneho ustanovenia
ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, musí
sa všeobecný súd pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. riadiť preto i požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku ústavy a ktorá ukladá povinnosť
prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým



vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (I. ÚS 21/00). V zásade však nedodržanie procesnej lehoty
nepredstavuje bez ďalšieho zbytočný prieťah.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie s osvojením si dôvodov v zmysle ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.