{"guid": "11f6ec3b-504c-4703-a22a-4cab1812b06a:3c0581d1-ad70-41b9-93f7-05c5e237534e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7515218143.1", "spisova_znacka": "7CoP/246/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/246/2018 z 13. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 13. mája 2019, sp. zn. 7CoP/246/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7515218143.1", "identifikacne_cislo": "7515218143", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2019-05-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c0581d1-ad70-41b9-93f7-05c5e237534e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7515218143.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7515218143.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7515218143.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/246/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515218143
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7515218143.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a
členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci
navrhovateľky O. B. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na ul. I. č. XX vo Z. zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Hopferova s.r.o. so sídlom na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach proti manželovi O. B. nar. X.X.XXXX
bývajúcemu na ul. Z. č. XX v O. zastúpenému JUDr. Johanou Bertovou advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom na ul. Slovenskej č. 69 v Prešove v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. K. B. nar. X.XX.XXXX a mal. K. B. nar.
XX.X.XXXX bývajúcim u matky zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 18.6.2018
č. k. 9P/318/2015-249 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov. Na čas po rozvode
zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a rozhodol, že  obidvaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Manžela navrhovateľky zaviazal prispievať na výživu
maloletého K. sumou 130 € mesačne a maloletej K. sumou 120 € mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred navrhovateľke od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Upravil styk manžela
navrhovateľky s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00
hod. v priestoroch príspevkovej organizácie Psychosociálne centrum na ul. Löfflerovej č. 2 v Košiciach
za prítomnosti kvalifikovaného pracovníka centra. Uložil rodičom a maloletým deťom povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu v priestoroch príspevkovej organizácie Psychosociálne centrum na ul.
Löfflerovej č. 2 v Košiciach za účelom schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletých
detí a za účelom obnovenia vzťahu maloletých detí k manželovi navrhovateľky po dobu dvanásť
mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že styk manžela navrhovateľky
s maloletými deťmi neprebieha od decembra 2016, takže nevidel inú možnosť ako upraviť styk totožne
ako v aktuálnom neodkladnom opatrení zo dňa 27.3.2018, č. k. 19P 190/2017-124, pretože k obnoveniu
styku manžela navrhovateľky s deťmi nedôjde bez odbornej pomoci. Uvedené samozrejme predpokladá
aktívny postoj navrhovateľky a jej povinnosť maloleté deti na styk s manželom navrhovateľky riadne
a včas pripraviť a v určenom čase ich priviesť do priestorov centra. Súd je naďalej toho názoru, že
neboli preukázané dôvody na zákaz styku manžela navrhovateľky s maloletými deťmi a je povinnosťou
navrhovateľky posmeľovať deti k tomu, že sa manžela navrhovateľky nemusia báť. V prípade, ak sa
navrhovateľka domáha zákazu styku, je potrebné vykonať opatrenia na perspektívne obnovenie vzťahov



medzi manželom navrhovateľky a deťmi. Z toho vyplýva aj povinnosť navrhovateľky poskytnúť manželovi
navrhovateľky náhradný termín stretnutia v rovnakom čase a rozsahu v prípade, ak sa styk nebude
môcť z vážnych dôvodov na strane navrhovateľky či na strane maloletých detí uskutočniť. Súd dáva do
pozornosti, že aj úprava styku vykazuje znaky obmedzenia styku  podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine,
pretože manžel navrhovateľky má možnosť stretávať sa s deťmi len každý druhý týždeň počas dvoch
hodín pod dohľadom odborného zamestnanca centra. Vzhľadom k tomu, že súd mal aj z pripojených
spisov k dispozícii dostatok dôkazov potrebných pre rozhodnutie o styku manžela navrhovateľky s
maloletými deťmi, nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú vážne rozvrátené, neexistuje
medzi nimi absolútne žiadna komunikácia, čo sa nepriaznivo odzrkadľuje na vzťahu maloletých detí k
manželovi navrhovateľky, preto uložil rodičom a maloletým deťom povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu v priestoroch psychosociálneho centra.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti rodičov a detí podrobiť sa odbornému
poradenstvu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolaním napadla navrhovateľka a uviedla,
že sa nemôže stotožniť s touto súdom uloženou povinnosťou. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
otázkou zákazu priblíženia manžela navrhovateľky k odvolateľke na vzdialenosť menšiu než 5 metrov
uloženým Krajským súdom v Košiciach, ktorý bráni realizácii vzájomného poradenstva medzi ňou o
otcom detí. Tento zákaz súd nezrušil a u nej naďalej pretrvávajú obavy o jej život a zdravie. Zároveň nie je
z napadnutého rozsudku zrejmé, aký účel má dané poradenstvo splniť, keďže na manžela navrhovateľky
bola podaná obžaloba za týranie blízkej a zverenej osoby, ako aj za nebezpečné vyhrážanie, kde je
poškodenou ona, takže len ťažko možno očakávať, že poradenstvo odstráni tieto faktory. Podľa jej
názoru, súd v odôvodnení rozsudku dostatočne neozrejmil svoje myšlienkové pochody v smere ako
môže dôjsť k realizácii poradenstva tak, aby zároveň nedošlo k porušeniu zákazu priblíženia. Výsledok
rozhodovacej činnosti v tejto časti nie je jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený v súlade s
ust. § 220 ods. 2 CSP. Predmetný výrok rozsudku je pri zohľadnení aktuálneho skutkového stavu
nevykonateľný. Pre túto vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti výroku rozsudku nemožno
považovať rozhodnutie súdu v tejto časti za vecne správne, preto navrhuje aby odvolací súd napadnutý
výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že nemá námietky voči rozsudku
súdu prvej inštancie a stotožňuje sa s odôvodnením predmetného rozsudku aj s poukazom na to,
že takéto poradenstvo navrhlo súdu aj Psychosociálne centrum v Košiciach, kde majú stretávania
manžela navrhovateľky s deťmi prebiehať na základe neodkladného opatrenia zo dňa 27.3.2018
sp.zn. 19P 190/2017, ktoré predložilo v konaní správu z priebehu stretnutí. Potreba nariadenia
odborného poradenstva vyplýva aj zo záverov znaleckých posudkov z odboru klinickej psychológie detí
a dospelých, psychológie sexuality PhDr. B. Č.. Schopnosť rodičov komunikovať o výchove svojich
detí považuje za ich základnú povinnosť vo vzťahu k deťom a ich harmonickému vývoju. Obavy
navrhovateľky ohľadom realizácie poradenstva s prihliadnutím na uložený zákaz priblíženia sa manžela
navrhovateľky k jej osobe nepovažuje za obmedzujúce a nevykonateľné, nakoľko Psychosociálne
centrum v Košiciach je s uloženým zákazom priblíženia oboznámené a rešpektuje ho aj pri stretávaní
sa manžela navrhovateľky s maloletými deťmi. Zároveň má kompetencie dané platnou legislatívou
pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a disponuje kvalifikovanými
pracovníkmi centra pri výkone týchto opatrení. Preto navrhol napadnutý výrok rozsudku potvrdiť.

5. Manžel navrhovateľky sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.



8. Podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia, ktorým uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom
povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

9. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, úprave výchovy, zastupovania, výživy
a styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania
v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o uložení výchovného opatrenia spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine
a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v
konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s
jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky
odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý
proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté
v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy,
ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
alebo význam. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou ako aj výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je
ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04,
I.ÚS 97/97, II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o uložení výchovného
opatrenia a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že boli splnené zákonné
podmienky pre uloženie výchovného opatrenia so zreteľom na ochranu záujmu maloletých detí, ktorým
je ich zdravý psychický a fyzický vývoj. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa
je prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o
realizácii ich výchovného pôsobenia na dieťa. Pri rozhodovaní o maloletom dieťati je súd povinný
rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Obaja rodičia
si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam. Do práva rodiča výchovne
pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli
viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Spôsobilosť rodičov
dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého
rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. V tomto prejednávanom prípade dospel odvolací
súd k záveru, že došlo nielen k ohrozeniu, ale aj porušeniu práva maloletých detí na zachovanie ich
vzťahu k obidvom rodičom, čo je v príkrom rozpore so záujmom maloletých detí, ktoré majú právo na
zachovanie vzťahu nielen k matke, ale aj k otcovi.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že uloženie výchovného opatrenia preskúmavaným rozsudkom
prospeje zlepšeniu schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletých detí a akceptovať
druhého rodiča v ich výchove a napomôže budovaniu citových väzieb medzi manželom navrhovateľky a
maloletými deťmi. Je dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných stretnutiach a tým
docielili pokojnú atmosféru pri realizácii styku detí s manželom navrhovateľky. Súd prvej inštancie týmto
výchovným opatrením sledoval najlepší záujem detí a vo svojom rozhodnutí ho aj dostatočne odôvodnil.
Čo sa týka zákazu priblíženia manžela navrhovateľky k navrhovateľke, o ktorý navrhovateľka oprela



svoje odvolanie súd konštatuje, že aj v trestnom konaní sa navrhovateľka ako poškodená bude musieť
stretávať s manželom navrhovateľky v rámci nariadených procesných úkonov, nikdy však nie sama,
ale v prítomnosti tretích osôb. Pri realizácii výchovného opatrenia stretávanie a komunikácia rodičov
bude prebiehať pod dohľadom odborníkov, preto tvrdenie navrhovateľky, že aj za týchto okolností pre
ňu prítomnosť manžela navrhovateľky predstavuje nebezpečenstvo, nie je odôvodnené.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/318/2015", "guid": "73c3af58-1dbb-475f-9556-dde0516cc147:6e7a98b9-dc98-4bed-81ba-45e618ba2421", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}