{"guid": "11f4bb5d-6800-4ddb-8a13-b8cc531220d4:71e6836b-f248-43ae-b7c9-9a1cbf785a97", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5612210218.1", "spisova_znacka": "8Co/59/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/59/2013 z 27. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. júna 2013, sp. zn. 8Co/59/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5612210218.1", "identifikacne_cislo": "5612210218", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2013-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/71e6836b-f248-43ae-b7c9-9a1cbf785a97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612210218.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5612210218.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5612210218.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/59/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210218
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210218.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, ul. Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, zastúpený splnomocneným
zástupcom Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Žabotova č. 2/B, IČO: 36
866 881, proti odporkyni: E. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. H., ul. N. M. č. XX/X, o zaplatenie sumy
328,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 4C/239/2012-31 zo dňa 20. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania  p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 4C/239/2012-31 zo dňa 20. 11. 2012 Okresný súd Liptovský Mikuláš
zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 220 eur, ktorú sumu súd povolil odporkyni
splácať v 15 eur mesačných splátkach vždy do každého 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca, pričom
prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane
splatným celý dlh, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 220 eur od 19. 07. 2011 do
zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 6,63
eur a trov právneho zastúpenia vo výške 26,54 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi
na účet jeho právneho zástupcu a ktorú sumu súd povolil odporkyni splácať v 5 eur mesačných splátkach
vždy do každého pätnásteho dňa toho-ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou
rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že: „...medzi účastníkmi
konania a to Dexia banka Slovensko, a.s., Žilina (k zmene obchodného mena na Prima banka Slovensko,
a.s. došlo 01. 01. 2012) a odporcom bola dňa 11. 06. 2010 (č. l. 2 spisu) uzatvorená Zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporkyňu
zriadiť rastový osobný účet č. 1655205001/5600, ktorá Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dňa 01.
12. 2010 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb Povolené prečerpanie
na osobnom účte (č. l. 3 spisu), ktorou sa navrhovateľ zaviazal zriadiť odporkyni službu Povolené
prečerpanie na osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, klientom požadovaný debetný limit bol 220 eur s
tým, že skutočnú výšku debetného limitu je oprávnená určiť banka na základe posúdenia bonity klienta.



Výšku dátumu účinnosti debetného limitu a výšku  úrokovej sadzby banka oznámi klientovi formou výpisu
z technického systému banky doručeného na adresu na zasielanie výpisu v zmysle Zmluvy. Banka si
vyhradila právo kedykoľvek prehodnotiť výšku debetného  limitu v zmysle podmienok VOP. Listom zo dňa
08. 07. 2011 (č. l. 5 spisu) navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o účte dňom doručenia oznámenia, v súlade
s príslušnými ustanoveniami VOP Dexia banky Slovensko, a.s.. Ku dňu 18. 07. 2011 bol na uvedenom
účte evidovaný nedoplatok mínus 278,30 eur, pozostávajúci z povoleného debetného limitu a úrokov.

Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia debetného zostatku na rastovom osobnom
účte, ktorý návrh skutkovo odôvodnil tým, že na základe medzi účastníkmi konania uzavretej Zmluvy
navrhovateľ poskytol odporkyni službu Povolené prečerpanie na osobnom účte. Žalovaná suma, podľa
žaloby pozostáva z istiny vo výške 266,33 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 62,58 eur,
pričom zo zhodného tvrdenia účastníkov konania mal okresný súd za preukázané, že odporkyňa
sa zaviazala neprekročiť limit povoleného prečerpania 220 eur. Nakoľko si odporkyňa porušila svoje
povinnosti vyplývajúce z uvedenej Zmluvy a to splácať čerpané peňažné prostriedky, listom zo dňa 08.
07. 2011 navrhovateľ odstúpil od uvedenej Zmluvy dňom doručenia odstúpenia od Zmluvy v súlade s
príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s. a účet
uzavrel dňa 18. 07. 2011, ku ktorému dátumu bol na uvedenom účte evidovaný nedoplatok 278,30 eur,
ktorý pozostáva z povoleného debetného zostatku a úrokov. Okresný súd žalobe vyhovel len v časti čo
do zaplatenia istiny vo výške 220 eur, t.j. vo výške povoleného debetného limitu. Navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi účastníkmi konania boli zmluvne dojednané úroky z úveru,
keďže podľa názoru súdu v prípade spotrebiteľského úveru nestačí odkaz na podmienky zriadenia a
vedenia služby Povolené prečerpanie na osobnom účte.  Naviac si navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť
tvrdenia, z čoho pozostáva rozdiel medzi ním uplatnenou istinou (266,33 eur) a sumou povoleného
prečerpania (220 eur). Podanou žalobou sa  domáhal zaplatenia sankčného úroku vo výške 62,58 eur,
keď na výzvu súdu oznámil, že príslušný sankčný úrok si uplatňujú z vyčíslenej istiny za obdobie odo
dňa odstúpenia od Zmluvy do dňa podania žaloby na súd (č. l. 21 spisu). V zmysle čl. 19 Podmienok
zriadenia a vedenia služby Povolené prečerpanie na osobnom účte (č. l. 6 spisu) nevysporiadaný
debetný zostatok na účte po zániku Zmluvy, je banka oprávnená sankcionovať sankčným poplatkom
ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa Sadzobníka. Keďže navrhovateľ v zmysle ust.
§ 48 Občianskeho zákonníka odstúpil od uvedenej Zmluvy okresný súd konštatoval, že Zmluva sa
zrušila od samého začiatku (ex tunc) preto navrhovateľ nemá nárok na sankčný úrok za obdobie
po zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Navyše Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania je zmluva spotrebiteľská, na ktorú sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva, pretože ju uzatvoril
navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Navrhovateľ nepreukázal, že výška sankčného
úroku bola medzi zmluvnými stranami dojednaná, keď, podľa názoru okresného súdu, nestačil odkaz
na Sadzobník poplatkov, preto žalobu aj v časti čo do zaplatenia navrhovateľom vyčísleného sankčného
úroku ako nedôvodnú zamietol. Navrhovateľovi priznal úroky z omeškania z priznanej istiny od 19. 07.
2011 do zaplatenia, keď výška úroku z omeškania bola v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu
omeškania.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci (67%), náhradu trov
konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšuje úspech odporcu (33%), potom rozdiel činí 34%. 34%
z navrhovateľom uplatnených trov titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške
19,50 eur predstavuje 6,63 eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 24,90
eur, 2 x režijný paušál po 7,63 eur + 20% DPH, t.j. 78,07 eur, z toho 34% predstavuje 26,54 eur. Súd
navrhovateľovi nepriznal odmenu za úkon právnej služby pokus o zmier, nakoľko sa nejedná o úkon
právnej služby v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Súd uložil odporcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia zaplatiť
navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu - ust. § 149 ods. 1 O. s. p.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. okresný súd povolil odporkyni žalovanú sumu splácať sumu v 15 eur,
resp. trovy konania v 5 eur mesačných splátkach, keď zohľadnil, že táto je toho času nezamestnaná,
má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, s manželom sú posudzovaní pre účely dávky v hmotnej  núdzi
spoločne. Na ochranu oprávnených záujmov navrhovateľa zároveň určil, že ak odporkyňa neuhradí čo
i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh...“.



Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti, a to vo výroku o zamietnutí časti žaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poukázal na ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje časť obsahu zmluvy určiť aj
odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú k zmluve pripojené.
Aj v danom prípade bol vo všeobecných obchodných podmienkach určený debetný úrok, resp. sankčný
poplatok, ktorý bolo možné účtovať v prípade nepovoleného prečerpania úveru a o ktorom odporca
vedel. Nakoľko odporca porušil zmluvu tým, že na jeho účte bol dosiahnutý debet v nepovolenom
rozsahu, vzniklo navrhovateľovi právo na sankčný úrok. Príslušný sankčný úrok z omeškania si
navrhovateľ uplatnil za obdobie odo dňa odstúpenia o zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu. Na záver poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo dostatočne
odôvodnené.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

V posudzovanej veci bolo odporkyni na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb v nadväznosti na poskytnutú službu „Povolené prečerpanie na osobnom účte“
umožnené využívať finančné prostriedky na osobnom účte do výšky debetného limitu bol 220 eur s tým,
že skutočnú výšku debetného limitu bola oprávnená určiť banka na základe posúdenia bonity klienta. Z
dôvodu nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov a nedoplnenia zostatku na účte navrhovateľ
odstúpil od zmluvy a požiadal odporkyňu o vrátenie debetného zostatku do 3 dní od doručenia
oznámenia. Predmetom konania tak bolo následne vrátenie uvedenej sumy vrátane sankčného úroku,
úroku z omeškania a trov konania.

V odvolacom konaní bola spornou otázka, či v súvislosti s odstúpením od zmluvy mohol navrhovateľ
uplatňovať okrem vrátenia sumy debetu na osobnom účte a úrokov z omeškania aj tzv. sankčný úrok.
V tejto súvislosti sa krajský súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že po zániku zmluvy zaniklo aj
právo navrhovateľa požadovať od odporcu sankčné poplatky. Odstúpením od zmluvy totiž došlo v zmysle
§ 48 Občianskeho zákonníka k zrušeniu zmluvy od počiatku (tu krajský súd poukazuje na skutočnosť,
že použitie uvedeného ustanovenia zákona nebolo navrhovateľom v podanom odvolaní namietnuté).
Za takýchto okolností sa nemohol navrhovateľ odvolávať na konkrétne ustanovenia zmluvy, ktoré mali



odôvodniť ním uplatnený nárok, keďže táto zanikla v zmysle uvedeného ustanovenia zákona. Nároky
zo zmluvy možno v uvedenom prípade uplatňovať len v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods.
1 O. s. p. v prospech odporkyne, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech. Žiadne trovy jej však
nevzniklo, v konečnom dôsledku si ich ani neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu preto nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e    j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/239/2012", "guid": "6b43747f-e6ac-4fc1-a207-811d461c0222:fcd682dc-597b-4697-9b7a-05ec64fb54bc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}