Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/71/2013 z 17. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. decembra 2013, sp. zn. 21S/71/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5013200457.4 Krajský súd Žilina | 21S/71/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5013200457.4 | 2013-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bcdf89e-d931-40fa-ba6f-f89b132834d3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200457.4 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/71/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200457
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200457.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: C. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. č. XXX, právne zastúpený: STEHURA & partners, s.r.o., Advokátska kancelária, F. Kráľa 2080,
022 01 Čadca, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, v
konaní o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovanej č.:23799-2/2013-BA zo dňa 24.04.2013, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovanej č. 23799-2/2013-BA zo dňa 24.04.2013, ako aj rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 200-001834-CA06/2013 zo dňa 07.02.2013 z r u š u j e podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu vo výške 135,78
Eur, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zastúpenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal proti
žalovanej preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 23799-2/2013-BA z 24.04.2013, ktorým rozhodnutím
žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca č. 200-001834-CA06/2013 zo dňa 07.02.2013, na
základe ktorého bol žalobca zaviazaný, resp. povinný vrátiť Sociálnej poisťovni podľa § 236 ods. 1
písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. nemocenské za obdobie od 18.07.2011 do 15.07.2012 v celkovej
sume 4.649,70 Eur. Žalobca v žalobe namietal, že s rozhodnutím žalovanej nesúhlasí, žalovaná
svojím rozhodnutím zakrýva pochybenie svojich zamestnancov na pobočke v Čadci. Žalobca nikomu
nič ohľadom svojho starobného dôchodku nezamlčoval, ani ho nikdy nezatajoval. Naopak pri každej
návšteve zamestnancov žalovanej zdôrazňoval, že je poberateľom starobného dôchodku v Českej
republike, pričom mu vždy tvrdili, že o tejto skutočnosti vedia a hovorili mu, že len pracujte koľko vládzete.
On už v roku 2009 požiadal o starobný dôchodok v Českej republike z dôvodu, že v minulosti tam
pracoval ako baník. Z ČSSZ obdržal list zo dňa 06.01.2010, že jeho žiadosť o dôchodok postupujú
žalovanej z dôvodu čl. 45 ods. 1 Nariadenia Rady EHS. Následne jeho žiadosť o starobný dôchodok
bola opätovne postúpená Českej správe sociálneho zabezpečenia. Podotkol, že v roku 2009, keď sa
chcel zamestnať, každý svoj postup konzultoval s Úradom práce soc. vecí a rodiny Čadca, ako aj
zamestnancami žalovanej v Čadci. Dobrovoľné nemocenské poistenie si priplácal z dôvodu jeho zlého
zdravotného stavu. Všetky formuláre vypisovali zamestnanci žalovanej, pričom jeho dôchodok v Českej
republike nikdy nikoho nezaujímal. Tieto skutočnosti môže potvrdiť aj jeho manželka. Z uvedeného
vyplýva, že žalovanej nikdy nič nezamlčoval. V jeho konaní nevidí žiadne porušenie jeho povinnosti a
nikdy vedome nespôsobil výplatu dávky. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie žalovanej v spojení s



prvostupňovým rozhodnutím žalovanej zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu dňa 07.08.2013, uviedla, že po
opätovnom prešetrení skutočnosti uvedených v žalobe žalovaná zistila, že rozhodnutie ČSSZ bolo
žalovanej doručené dňa 27.07.2010.

Podľa § 196 ods. 1 posledná veta zákona o sociálnom poistení netreba dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Nakoľko sa preukázala,
že žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku z Českej
republiky, pobočka nemala nemocenskú dávku vyplatiť. Pretože ju vyplatila, vznikol preplatok, ktorý
však nie je povinný žalobca vrátiť. Vzhľadom na skutočnosť, že druhostupňové rozhodnutie žalovanej
je právoplatné a žalovaná ho podľa v súčasnosti platných právnych predpisov sama nemôže zrušiť,
navrhla aby Krajský súd v Žiline pri aplikácii § 250j ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. rozhodnutie žalovanej
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania za splnenia
podmienok ustanovených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku.

Právny zástupca žalobcu vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania podaním
zo dňa 15.08.2013. Zároveň vyčíslil náhradu trov konania. Žalovaná dodatočne vyjadrila súhlas s
prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a to podaním doručeným súdu dňa 15.11.2013.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej, vrátane prvostupňového
rozhodnutia, ako aj ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi mal za to, že rozhodnutie
žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust.
§ 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a to pre nesprávne právne posúdenie veci, čo
nakoniec žalovaná ani sama vo svojom vyjadrení k žalobe nerozporovala a vo vyjadrení k žalobe sama
žiadala svoje rozhodnutie zrušiť.

Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení príjemca dávky je povinný vrátiť dávku
alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak b)prijímal dávku
alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej
sume ako patrila.

Podľa § 293cb zákona č. 521/2011 Z.z. dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej toto
dobrovoľné poistenie malo trvať po 31.01.2012, dobrovoľné poistenie zaniká od 01.02.2012, ak odsek
2 neustanovuje inak.

Podľa čl. 2, 4 a 5 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009
zo dňa 16.09.2009, fyzická osoba, ktorá poberá dávku - starobný dôchodok, z členského štátu, sa
považuje za fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok rovnako ako podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky.

Podľa § 293bq ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej bol
pred 01.01.2011 priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, zaniká nemocenské poistenie
tejto osoby dňom 31.12.2010.



Podľa § 31 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. dobrovoľne nemocensky poistená osoba má
nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnila podmienky ustanovené na
vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia aj vtedy, ak vznikol dôvod
na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku jej nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení poistenec a poberateľ dávky sú povinní
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.

Podľa § 227 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení poistenec je povinný príslušnej organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku
na dávku, zánik nároku na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca
rozhodnutím č. 200-001834-Ca06/2013 zo dňa 07.02.2013 rozhodla podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobca je povinný vrátiť nemocenské za obdobie od 18.07.2011 do 15.07.2012
v celkovej sume 4.649,70 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že žalobca bol dobrovoľne
nemocensky poistená osoba prihlásený od 21.01.2009 do 22.08.2012. Nárok na nemocenskú dávku
ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba si uplatnil od 18.07.2011 do 21.08.2012. Nemocenské bolo
priznané rozhodnutím č. 200-012798-CA02/2011 zo dňa 12.08.2011. Nemocenská dávka bola vyplatená
od 18.07.2011 do 15.07.2012, kedy bolo skončené podporné obdobie. Dňa 10.01.2013 oddelenie
poistného pobočke zaslalo informáciu o zmene období poistenia, že žalobcovi bolo dňa19.11.2012
vydané rozhodnutie vo veci zániku dobrovoľného nemocenského poistenia dňa 31.12.2010 poistenie
zaniklo. Na základe rozhodnutia Českej správy sociálního zabezpečení má žalobca priznaný starobný
dôchodok od 01.11.2009. Z uvedeného dôvodu vznikol preplatok na nemocenskej dávke.

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná
tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené a odvolanie žalobcu bolo
zamietnuté. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že tým, že žalobcovi bol priznaný
od 01.11.2009 starobný dôchodok z Českej republiky, zaniklo mu dobrovoľné nemocenské poistenie k
31.12.2010 zo zákona a nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 18.07.2011
nemalo byť navrhovateľovi priznané z dobrovoľného nemocenského poistenia. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti s poukazom aj na čl. 2, 4 a 5 Naradenia ES Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 a § 236
ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, keďže žalobca vedel, že mu bol priznaný starobný
dôchodok od 01.11.2009 rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia a uvedenú skutočnosť
rozhodujúcu pre zánik dobrovoľného poistenia k 31.12.2010 a pre nepriznanie nároku na nemocenskú
dávku pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 18.07.2011 neoznámil, spôsobil, že mu bolo
nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia vyplatené neprávom. Žalobca musel z okolností
predpokladať, že mu nemocenské bolo vyplatené neprávom a preto je povinný predmetné nemocenské
za obdobie od 18.07.2011 do 15.07.2012 vrátiť.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca č. 200-012797/CA02/2011 zo dňa 12.08.2011 bolo
zistené, že predmetným rozhodnutím bolo priznané žalobcovi nemocenské za obdobie od 28.07.2011
do zániku nároku na nemocenské vo výške 5,951990 Eur za deň.

Rozhodnutím zo dňa 12.08.2011 pod č. 200-012798-CA02/2011 zo dňa 12.08.2011 bolo vo vzťahu k
žalobcovi priznané podľa § 34 ods. 1, § 37 ods. 2 a § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. nemocenské vo výške
5,831800 Eur za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské
vo výške 12,829960 Eur za deň v dôsledku vzniknutej pracovnej neschopnosti od dňa 18.07.2011.

Ďalej rozhodnutím č. 18267-4/2012-CA zo dňa 19.11.2012 bolo vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté
tak, že mu nevzniklo dňa 01.02.2012 dobrovoľné nemocenské poistenia a dobrovoľné poistenie v
nezamestnanosti.



Ďalším rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 18267-3/2012-CA zo dňa 19.11.2012 bolo
vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté tak, že zaniklo dobrovoľné poistenie dňa 31.12.2010.

Z rozhodnutia Českej správy sociálního zabezpečení Praha 5 pod č. 5610017578-151 zo dňa
29.06.2010/VOC bolo zistené, že Česká správa sociálního zabezpečení žalobcovi podľa ust. § 31 ods.
1 zákona č. 155/1995 Sb. o dúchodovém poištení s prihliadnutím k čl. 45 až 46 ods. 2 Nariadenia Rady
(EHS) č. 1408/71 počnúc od 01.05.2010 i s prihliadnutím Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 883/2004 a k Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 sa od 01.11.2009
priznala starobný dôchodok vo výške 5.875 korún českých mesačne. Z tohto rozhodnutia je zrejmé z
prezenčnej pečiatky, že Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava toto bolo doručené dňa 27.07.2010.

Hlavným žalobným dôvodom v predmetnej veci bola tvrdená skutočnosť, že žalobca si vôbec nie
je vedomý, že by nejakým spôsobom zamlčal, že poberá starobný dôchodok z Českej republiky. To
znamená, že podľa názoru žalobcu nie je povinný vrátiť príslušnú nemocenskú dávku s poukazom
na znenie § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Pre uloženie povinností vrátiť predmetnú
nemocenskú dávku s poukazom na § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003Z.z. aj podľa názoru súdu musí
byť splnený ten predpoklad, že žalobca prijímal dávku alebo jej časť hoci vedel alebo z okolností
daného prípadu musel predpokladať, že táto dávka sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume. Tieto
skutočnosti podľa názoru súdu (čo nepoprela nakoniec ani samotná žalovaná) neboli pre vrátenie
vyplatenia dávky naspäť vo vzťahu k žalobcovi splnené.

V predmetnom prípade bolo preukázané, že žalovaná mala vedomosť už od 27.07.2010, kedy jej
príslušné rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia bolo doručené, o tom, že žalobca je
zároveň poberateľom starobného dôchodku z Českej republiky a z tohto dôvodu prvostupňový správny
orgán, resp. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca nemala vôbec k pristúpiť k vyplateniu nemocenskej
dávky z dôvodu práceneschopnosti žalobcu v uvedenom období - od 18.07.2011 do 15.07.2012, ktorá
nemocenská dávka bola žalobcovi vyplatená v celkovej sume 4.649,70 Eur. Keďže teda neboli splnené
zákonné predpoklady na vrátenie predmetnej sumy, aj keď teda žalobcovi vo vzťahu k tejto dávke vznikol
tzv. preplatok, ani podľa názoru súdu nie je povinný vrátiť túto vyplatenú nemocenskú dávku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu pre nesprávny právny záver vyslovený vo veci správnymi orgánmi
( § 250 j ods. 2 pís. a) O.s.p.).

Žalobca bol v predmetnom konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. § 250k
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo
vyčíslení trov konania prijatom na tunajšom súde dňa 20.08.2013 a keďže vec bola rozhodnutá bez
nariadenia pojednávania, súd upustil od výzvy podľa § 151 ods. 4 O.s.p. Trovy konania boli vyčíslené v
celkovej výške 429,07 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.05.2013 vo výške 170,97 Eur,

2/ žaloba zo dňa 24.05.2013 vo výške 170,97 Eur;

a ďalej z režijného paušálu k jednotlivým úkonom 2 x 7,81 Eur, spolu 15,62 Eur a 20 % DPH k všetkým
odmenám a náhradám v celkovej výške 71,51 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu
a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby, hotové výdavky podľa špecifikácie a DPH.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým



základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 60,08 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o dávkovej veci sociálneho poistenia (ktorými sú
dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia
a poistenia v nezamestnanosti), keďže sa jednalo o prieskum zákonnosti rozhodnutia o povinnosti vrátiť
neprávom vyplatenú dávku. Právny zástupca nesprávne vychádzal pri určení základnej sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 170,97 Eur z hodnoty veci (§ 10 vyhlášky), pričom
správne je potrebné aplikovať § 11 ods. 4 vyhlášky.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 20.05.2013, ako vyplýva
z plnomocenstva doloženého k žalobe v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení účinnom do
01.07.2013 vo výške 60,08 Eur,

2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 24.05.2013 v súlade s § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení
účinnom do 01.07.2013 vo výške 60,08 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 120,16 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako trovy konania aj režijný paušál za rok 2013
2 x 7,81 Eur; režijný paušál spolu 15,62 Eur.

Súd nepriznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %), o ktorú sa zvyšuje súdom priznaná odmena
za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z
pridanej hodnoty pre identifikačné číslo 2023723878, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane až
od 01.06.2013.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností
predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného
práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne trojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.



Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..