Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/141/2012 z 21. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. mája 2012, sp. zn. 14Co/141/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6210207918.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/141/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6210207918.1 | 2012-05-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 24 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/828a28d9-4d21-4a44-bd60-1f3bfc5759c8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6210207918.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/141/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210207918
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6210207918.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľa : U. P.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom
Školníkom, so sídlom XXX XX U. V., Y. č. X, proti odporkyni : X. P., rodená Y., narodená XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX S. č. XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Róbertom Lakatošom, so
sídlom XXX XX C. L., H. č. X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po
rozvode k maloletým deťom: F. P., narodený XX.XX.XXXX a L. P., narodený XX.XX.XXXX, obe deti
bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo U. V.,
o odvolaní odporkyne zo dňa 21.03.2012 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš číslo konania
2C/195/2010-130 zo dňa 05.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti navrhovateľa m e n í tak, že navrhovateľ
j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. P., narodeného XX.XX.XXXX, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku mesačne sumou 180 eur, z ktorej suma 160 eur je bežné výživné, ktoré
je navrhovateľ povinný platiť k rukám matky maloletých detí vždy mesačne vopred do 15- teho dňa
toho- ktorého mesiaca a suma 20 eur je určená na tvorbu úspor a prispievať na výživu maloletého L. P.,
narodeného XX.XX.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku mesačne sumou 150 eur, z
ktorej suma 130 eur je bežné výživné, ktoré je navrhovateľ povinný platiť k rukám matky maloletých detí
vždy mesačne vopred do 15- teho dňa toho- ktorého mesiaca a suma 20 eur je určená na tvorbu úspor.

Súd u k l a d á navrhovateľovi, aby sumu určenú na tvorbu úspor poukazoval na osobitný účet každého
z maloletých detí, ktorý v prospech nich zriadi odporkyňa, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku navrhovateľa s maloletými deťmi a v súvisiacom
výroku o povinnosti odporkyne riadne a včas deti pripraviť a navrhovateľovi odovzdať p o t v r dz u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v
i n n ý nahradiť odporkyni trovy prvostupňového konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v
sume 580,12 eur na účet splnomocneného advokáta odporkyne JUDr. Róberta Lakatoša vedený v I. F.
L., T. C. L., č. ú.: XXX XXX/XXXX, VS : XXXXXX, v lehote do troch dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.

Vo zvyšných výrokoch o rozvode manželstva a zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
odporkyne zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.



Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia v sume 33,16 eur na účet splnomocneného advokáta odporkyne vedený v I. F. L.,
T. C. L., č. ú.: XXX XXX/XXXX, VS : XXXXXX, v lehote do troch dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol a upravil práva
a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a to tak, že obe maloleté deti
F., narodeného XX.XX.XXXX a L., narodeného XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti odporkyne,
uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu maloletého F. počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva mesačne sumou 150 eur a na výživu maloletého L. sumou 130 eur mesačne,
ktorú je navrhovateľ povinný platiť k rukám matky maloletých detí vždy do 15. -teho dňa toho- ktorého
mesiaca vopred. Styk navrhovateľa s maloletými deťmi súd upravil tak, že navrhovateľ je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi každý druhý týždeň v mesiaci a to v sobotu od 09.00 hod. do 18.00
hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloleté deti si prevezme pred bytom odporkyne
a odporkyni ich tam vráti. Odporkyni súd uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť a v
určený termín ich navrhovateľovi odovzdať. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie
§ 144 O.s.p. a rozhodol, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. Súd mal na
základe vykonaného dokazovania preukázané, že sú v danom prípade splnené zákonné podmienky
pre rozvod manželstva, manželstvo si neplní svoje funkcie od januára 2010 v dôsledku udržiavania
mimomanželského pomeru zo strany navrhovateľa a vzhľadom na postoj navrhovateľa súd mal za
zrejmé, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené a nie je daná perspektíva tohto
manželstva do budúcnosti. Obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, pretože v tejto
otázke sa zhodli obaja účastníci konania. Pokiaľ súd upravoval vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, vychádzal z mesačných príjmov navrhovateľa i
odporkyne, ako aj ich osobných a majetkových pomerov, v nadväznosti na odôvodené potreby a vek
oboch maloletých detí. Súd pokiaľ upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi, nakoľko táto otázka bola
medzi účastníkmi konania sporná, vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, avšak nerešpektoval
záver súdnej znalkyne obsiahnutý v znaleckom posudku, pretože taká úprava styku by znamenala,
že navrhovateľ by si nemohol vziať deti mimo rodinného domu, v ktorom s odporkyňou žijú, čo by
nebolo v záujme detí. O náhrade trov prvostupňového konania súd rozhodol tak, že nepriznal právo na
náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania a to s poukazom na charakter konania - o rozvod
manželstva.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa a to proti výrokom rozsudku,
ktorým bola navrhovateľovi uložená vyživovacia povinnosť, proti výroku, ktorým súd upravil styk
navrhovateľa s maloletými deťmi a proti výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania. Pokiaľ ide o
výživné, odporkyňa naďalej zotrváva na svojom návrhu na určenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa
v sume zhodne po 175 eur mesačne na každé dieťa zvlášť a to z dôvodu jej zvýšených výdavkov na
deti v súvislosti s ich nepriaznivým zdravotným stavom. Taktiež deti boli počas manželského spolužitia
zvyknuté na určitý životný štandard a nie je v ich záujme, aby v dôsledku rozvodu manželstva sa
znížila ich životná úroveň. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a vzhľadom na príjmy
navrhovateľa je jeho životná úroveň relatívne vysoká. Čistý mesačný príjem otca je 1 000 eur mesačne,
navyše ešte podniká, z ktorej činnosti má ďalšie príjmy a taktiež disponuje majetkom väčšej hodnoty.
Pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s maloletými deťmi, odporkyňa namieta, že súd napriek tomu,
že vo veci nariadil znalecké dokazovanie, sa podaným znaleckým posudkom pri rozhodovaní neriadil
a rozhodol odchýliac sa od záverov znaleckého dokazovania. Domnieva sa, že pokiaľ súd nariadil
znalecké dokazovanie, buď sa mal v celom rozsahu riadiť jeho závermi a od týchto sa neodchýliť,
alebo mal znalkyňu vo veci vypočuť a až po zistení jej stanoviska mal vo veci rozhodnúť. Napokon
odporkyňa namietala aj nesprávnosť výroku rozsudku, pokiaľ súd náhradu trov konania nepriznal a
to s poukazom na ustanovenie § 144 O.s.p. Citáciou predmetného ustanovenia odporkyňa namietala,
že boli splnené podmienky na to, aby súd navrhovateľa zaviazal na úhradu jej trov konania. Bol to
jednoznačne navrhovateľ, ktorý počas trvania manželstva nadviazal známosť s inou ženou a tento
mimomanželský vzťah nemienil ukončiť. Takýto postoj zaujal napriek tomu, že odporkyňa prejavila
ochotu odpustiť mu manželskú neveru a obnoviť s ním manželské spolužitie. Okrem okolností rozvratu
manželstva odporkyňa poukázala aj na svoje pomery a na pomery navrhovateľa. Navrhuje tak, aby



odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch a uložil navrhovateľovi
povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých detí zhodne po 175 eur mesačne vopred k rukám
matky, aby odvolací súd upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s
nimi každý druhý týždeň v mesiaci a to v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do
18.00 hod. v ich rodinnom prostredí bez prítomnosti matky a aby bol navrhovateľ zaviazaný k náhrade
trov právneho zastúpenia odporkyne tak, ako boli vyčíslené dňa 01.03.2012. Súčasne si odporkyňa
uplatnila a vyčíslila aj trovy druhostupňového konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne len v stručnosti uviedol, že podľa jeho názoru
prvostupňový súd rozhodol spravodlivo a s rozsudkom sa v plnej miere stotožňuje. V odôvodnení
rozsudku je podrobne zdôvodnené, prečo súd rozhodol o výživnom a styku s maloletými deťmi tak, ako
rozhodol a navrhovateľ nemá potrebu to komentovať.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením
§ 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214
ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom na maloleté deti a vo výroku o trovách
prvostupňového konania podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je vo výroku tohto rozsudku
uvedené a vo výroku o úprave styku navrhovateľa s maloletými deťmi podľa ustanovenia § 219 ods. 1
a 2 O.s.p ako vecne správny potvrdil.

Vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.. (ďalej Zákon o rodine), v rozhodnutí,
ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej
starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu
rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.



Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú,
za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri
určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby
túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému
bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol
a vo výroku, ktorým zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne odvolaním napadnutý nebol,
preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal rozsudok prvostupňového súdu a to vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti
navrhovateľa prispievať na výživu maloletého F. výživným v sume 150 eur mesačne a na výživu
maloletého L. výživným v sume 130 eur mesačne a zohľadniac všetky skutočnosti preukázané v
konaní, sa nestotožňuje s týmto výrokom rozsudku. Krajský súd, vychádzajúc z citovaných zákonných
ustanovení, pri rozhodovaní zohľadnil výšku príjmov odporkyne i navrhovateľa, zohľadnil súčasné
majetkové a sociálne pomery oboch rodičov maloletých detí, výšku nevyhnutných mesačných výdavkov
matky i otca, ako aj mieru odôvodnených potrieb a nárokov maloletých detí vzhľadom na ich vek, školskú
dochádzku a zdravotný stav.

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k maloletým deťom bola upravená na čas do rozvodu manželstva
rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 6P/96/2001 zo dňa 31.01.2012, ktorým boli obe maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého F.
mesačne vo výške 150 eur a na výživu maloletého L. mesačne vo výške 130 eur. Okrem posudzovanej
vyživovacej povinnosti nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť ani jeden z rodičov. Súd pri určení vyživovacej
povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vychádzal predovšetkým z
príjmových a majetkových pomerom oboch rodičov. Mal v konaní preukázané, že odporkyňa, ktorá aj v
čase pred rozvodom zabezpečovala a naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť o oboch maloletých,
má mesačný príjem len plynúci jej z dávok sociálneho zabezpečenia, keďže je na predĺženej rodičovskej
dovolenke. Poberá rodičovský príspevok na maloleté deti v sume 190,10 eur mesačne a prídavky na
deti v sume 44,02 eur mesačne na obe maloleté nezaopatrené deti. Naproti tomu súd mal preukázané,
že navrhovateľ, ktorý v súčasnosti vykonáva funkciu L. I. S., dosahuje priemerný mesačný čistý príjem
v sume 949 eur, avšak navrhovateľ je súčasne aj samostatne zárobkovo činnou osobou ako L. Q.
C. a vychádzajúc z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2010
dosiahol základ dane v sume 14 052,93 eur, z ktorého mu následne vyplynula daňová povinnosť v sume
1 829,49 eur. Okrem toho navrhovateľ pôsobí ako spoločník v obchodnej spoločnosti F. s.r.o. so sídlom
v A., ktorá spoločnosť má v predmete podnikania stavebnú činnosť. Navrhovateľ tvrdí, že z činnosti
predmetnej obchodnej spoločnosti mu príjmy neplynú, daňové priznanie z dani z príjmov právnických
osôb, podané týmto podnikateľským subjektom, si súd v konaní nezaobstaral. Okrem konštatovaných
príjmov a podnikateľských aktivít navrhovateľa súd konštatuje nepomer aj v majetkovej sfére oboch
rodičov, nakoľko navrhovateľ je vlastníkom hnuteľných i nehnuteľných veci väčšej hodnoty. Odvolací
súd tak konštatuje, že v zásade súd prvého stupňa pokiaľ po zhodnotení osobných a majetkových
pomerov a súčasných možností a schopností oboch rodičov maloletých detí určil rozsah vyživovacej
povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva zhodne, ako bolo súdnym
rozhodnutím určené na čas do rozvodu manželstva, rozhodol, pokiaľ ide o sumu bežného výživného,
úmerne pomerom a možnostiam navrhovateľa, v závislosti od pomerov a možností odporkyne a veku a
zdravotného stavu oboch maloletých detí. Odvolací súd však ako relevantnú skutočnosť majúcu zásadný
vplyv na možnosti a schopnosti navrhovateľa považoval za nutné zohľadniť aj ďalšiu skutočnosť, ktorou
je zánik povinnosti navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne manželským výživným v sume 120 eur
mesačne, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/42/2011 zo dňa
03.05.2011. Právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva zanikla navrhovateľovi povinnosť prispievať
výživným na manželské výživné a odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí na čas po rozvode manželstva s prihliadnutím aj na túto sumu, tvoriacu finančné
prostriedky, ktoré po rozvode manželstva má navrhovateľ k dispozícii. Pokiaľ bolo v možnostiach a
schopnostiach navrhovateľa na čas do rozvodu manželstva podieľať sa na výžive oboch maloletých detí
mesačne výživným v sume 150 eur na maloletého F. a 130 eur na maloletého L. a súčasne prispievať



na výživu manželským výživným odporkyni mesačne sumou 120 eur, je aj v súčasných možnostiach a
schopnostiach navrhovateľa v rovnakom rozsahu sa podieľať na výživnom svojich nezaopatrených detí
a okrem ich výživy sa podieľať aj na tvorbe úspor pre obe maloleté deti v súlade s ustanovením § 63
ods. 3 Zákona o rodine.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku
o výživnom a uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu maloletého F., počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku mesačne sumou 180 eur, z ktorej suma 160 eur je bežné výživné, ktoré
je navrhovateľ povinný platiť k rukám matky maloletých detí vždy mesačne vopred do 15.- teho dňa
toho- ktorého mesiaca a suma 20 eur je určená na tvorbu úspor a na výživu maloletého L., počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku mesačne sumou 150 eur, z ktorej suma 130 eur je bežné výživné, ktoré je
navrhovateľ povinný platiť k rukám matky maloletých detí vždy mesačne vopred do 15.- teho dňa toho-
ktorého mesiaca a suma 20 eur je určená na tvorbu úspor. Súčasne odvolací súd podľa ustanovenia §
63 ods. 3 Zákona o rodine uložil povinnému rodičovi - navrhovateľovi, aby tieto sumy, určené na tvorbu
úspor, poukazoval na osobitný účet maloletých detí, ktorý v prospech nich za týmto účelom zriadi rodič,
ktorému boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti- teda odporkyňa. Súčasne ju odvolací súd
upovedomuje, že na nakladanie s prostriedkami na týchto účtoch maloletých detí je potrebný súhlas
súdu.

Odporkyňa namietala správnosť výroku, ktorým súd upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi.
Odvolací súd konštatuje, že nakoľko v tejto otázke nedošlo k zhode medzi účastníkmi konania, Okresný
súd Veľký Krtíš ustanovil uznesením č.k. 2C/195/2010-57 zo dňa 22.06.2011 do konania súdnu znalkyňu
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí Y.. N. E. a uložil jej okruh otázok, ktoré mala
znaleckým posudkom v konaní zodpovedať. Ustanovená súdna znalkyňa predložila znalecký posudok
č. 43/2011, z ktorého záverov vyplýva, pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s maloletými deťmi, že
je v záujme maloletých detí, aby ich styk s otcom bol upravený a to každý druhý víkend od soboty
09.00 hod do nedele 18.00 hod, bez prítomnosti matky, ale v ich rodinnom prostredí, kde žijú s matkou.
Súdna znalkyňa v znaleckom posudku taktiež konštatovala, že otec maloletých detí je schopný sa o
ne postarať aj v prípade zhoršeného zdravotného stavu detí, avšak je potrebná komunikácia oboch
rodičov o spôsobe a dodržiavaní liečby. Argumentácia odporkyne, spochybňujúca rozhodnutie súdu
z dôvodu, že súd bol povinný rešpektovať závery súdneho znalca a rozhodnúť výlučne v intenciách
znaleckého posudku, nemá zákonné opodstatnenie. Súd z obsahu znaleckého dokazovania, ako
jedného z viacerých vykonaných dôkazov v konaní, len vychádza, avšak dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Prvoradé kritérium
je predovšetkým zohľadňovať záujmy maloletých detí a prihliadať na to, aby styk a kontakt navrhovateľa,
ako otca maloletých detí, ku ktorému majú vytvorený citový vzťah, bol aj účelný a efektívny. Súd rozhodol
vecne správne, keď upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi spôsobom, ako vyplýva z výroku
rozsudku, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatoval, že styk otca s deťmi výlučne
len v domácom prostredí, nie je v ich záujme. Odvolací súd navyše konštatuje, že odporkyňa, ako matka
maloletých detí, neuviedla žiadny konkrétny a relevantný dôvod, prečo by mal byť styk navrhovateľa s
maloletými deťmi výlučne len v ich domácom prostredí. Je v záujme detí, aby nebol ich styk s otcom v
súdom určenom čase limitovaný určitým priestorom. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ak vecne správny potvrdil.

Odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol o trovách konania. Vychádzajúc z
ustanovenia § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto
trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Odvolací súd
vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu považoval za potrebné pri rozhodovaní o náhrade
trov prvostupňového konania postupovať v zmysle poslednej vety citovaného zákonného ustanovenia
a zohľadniť okolnosti prípadu, teda príčiny ktoré viedli k rozvratu manželstva, s prihliadnutím na postoj
navrhovateľa, ako aj na postoj odporkyne k rozvodu manželstva a zohľadniac aj sociálne a majetkové
pomery oboch účastníkov. Súd musí mať na zreteli, že aj rozhodovanie o trovách konania musí byť v
súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania. K rozvodu manželstva a k príčinám



jeho rozvratu došlo v dôsledku správania sa navrhovateľa, ktorý nadviazal mimomanželský pomer,
ktorý udržiava doposiaľ a mieni ho udržiavať aj do budúcna. Odsťahoval sa od rodiny a napriek
ústretovému postoju odporkyne, ktorá prezentovala v konaní svoju ochotu odpustiť mu neveru a snahu
nadviazať a obnoviť opätovne manželské súžitie s navrhovateľom, tento neakceptoval a odmietol
zmeniť svoje rozhodnutie nevzdať sa pomeru mimo manželstva. Návrh na rozvod manželstva bol
podávaný navrhovateľom. Odporkyňa, pokiaľ splnomocnila v konaní právneho zástupcu, vznikli jej
náklady spojené s trovami právneho zastúpenia, ktoré vzhľadom na výšku jej príjmov, ktoré boli v
konaní preukázané, nesporne zaťažili jej finančný rozpočet, z ktorého predovšetkým je povinná uhrádzať
náklady spojené s potrebami a starostlivosťou o oboch maloletých. Okrem okolností, ktoré viedli k
rozpadu manželstva, postoja navrhovateľa a postoja odporkyne k navrhovanému rozvodu manželstva,
tak jednoznačne možno konštatovať, že priznanie náhrady trov konania odporkyni odôvodňujú aj pomery
tak navrhovateľa, ako aj odporkyne. Majetkové a príjmové pomery navrhovateľa umožňujú súdu, aby mu,
s poukazom na ustanovenie § 144 veta druhá O.s.p., uložil povinnosť nahradiť trovy konania odporkyne,
pričom takéto rozhodnutie je vzhľadom na všetky okolnosti konania a pomery účastníkov spravodlivé.
Právny zástupca odporkyne si v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil a vyčísli trovy
právneho zastúpenia podaním zo dňa 01.03.2012.

Odvolací súd preskúmal výšku a oprávnenosť vyčíslených trov prvostupňového konania odporkyne a
konštatuje správnosť a oprávnenosť jednotlivých uplatnených položiek. Trovy prvostupňového konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia odporkyne tak boli priznané nasledovne : a to za 5 úkonov
právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 18.01.2011 ( § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb- ďalej
len „vyhláška“), za vyjadrenie k návrhu zo dňa 19.01.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), za účasť na
meritórnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2011 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky), účasť na meritórnom
pojednávaní konanom dňa 14.06.2011 a účasť na meritórnom pojednávaní konanom dňa 16.02.2012 v
sume 4 x po 57 eur (za úkony vykonané v roku 2011), 1 x 58,69 eur (§ 11 ods. 1 vyhlášky), priznané
taktiež boli k týmto úkonom právnej služby prináležiace režijné paušály (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 4 x 7,41
eur + 1 x 7,63 eur, spolu v sume 323,96 eur. Právnemu zástupcovi odporkyne prináleží aj náhrada
cestovných výdavkov za účasť na pojednávaniach na trase C. L. - U. V. a späť dňa 01.03.2011 (138 km;
0,183 x 1,285/l), spolu 34,84 eur + náhrada za stratu času (2 x 2 polhodiny, 4 x 12,35 eur) spolu 49,40
eur, za účasť na pojednávaní dňa 14.06.2011 (138 km, 0,183 x 1,359 l) v sume 35,39 eur + náhrada
za stratu času 49,40 eur a účasť na pojednávaní dňa 16.02.2011 (138 km, 0,183 x 1,514/l) spolu 36,54
eur + náhrada za stratu času 4 x 12,71 eur, spolu 50,84 eur, spolu cestovné náhrady v sume 256,16 eur.
Trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania odporkyne tak boli priznané v sume 580,12 eur.

Odvolací súd zmenil výrok uznesenia prvostupňového súdu ohľadom trov konania podľa ustanovenia §
220 O.s.p. tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť podľa ustanovenia § 144 vety druhej O.s.p. nahradiť
odporkyni trovy prvostupňového konania v sume 580,12 eur a to na účet právneho zástupcu odporkyne
(§ 149 ods. 1 O.s.p.) špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku, v lehote do troch dní odo dňa odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu (odo dňa jeho doručenia).

Odvolací súd priznal odporkyni s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., ako v odvolacom konaní
sčasti úspešnej účastníčke právo na náhradu aj trov druhostupňového konania, pozostávajúcich z 1
úkonu právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky - písomného podania na súd - odvolania zo dňa
19.03.2012, odmena za úkon právnej služby bola uplatnená v sume 58,69 eur a režijný paušál 7,63 eur.
Odvolací súd priznal trovy druhostupňového konania odporkyni. avšak len v jednej polovici, vzhľadom
na čiastočný procesný úspech odporkyne v odvolacom konaní, spolu trovy odvolacieho konania boli
priznané v sume 33,16 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.