Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/287/2017 z 8. 8. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 8. augusta 2018, sp. zn. 3Co/287/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7616204400.1
Krajský súd Košice | 3Co/287/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7616204400.1 | 2018-08-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35fcca2e-33d6-40cc-8a5f-fda2f14436a9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7616204400.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/287/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204400
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616204400.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a
členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka, so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3 proti žalovanej O.. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,
Z.Á. XXXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 29, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.650,12 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4C 95/2016-73 zo dňa 19. mája 2017

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a   odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku pod č. I.
II. P o t v r d z u j e    rozsudok vo výrokoch pod č. II. a III.
III. P r i z n á v a   žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení :
I.   Žalovaná je  p o v i n n á  zaplatiť žalobcovi sumu 1.050,- Eur spolu s úrokom z     omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.050,- Eur od 14.11.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II.   Súd žalobu v prevyšujúcej časti   z a m i e t a .
III.  Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 20,76%.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca  žalobou doručenou súdu  prvej inštancie dňa 22.3.2016 sa
domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1.050,-eur, zmluvného úroku  vo výške 758,56 Eur, známeho
úroku z omeškania vo výške 34,96 Eur, poplatku vo výške 773,60 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,-
Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 1.050,- Eur, od 14.11.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1.050,- Eur od 14.11.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

3. Predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy titulom uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2014 , na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.600,-
eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške
773,60 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 626,40 eur  t.j. zaplatiť celkovú čiastku
vo výške 3.000,-eur, pričom odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov bola vo výške 773,60 eur a
predstavovala ročnú mieru nákladov RPMN vo výške 87,50 eur s tým, že úrok vo výške 39,15 % ročne
z poskytnutého úveru predstavoval sumu  626,40 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalovanú sumu
3.000,-eur do 26.3.2015 na účet veriteľa.  Žalobca a žalovaná sa Dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2014 sa mení tak, že žalovaná sa zaväzuje žalobcovi uhradiť
celkovú čiastku 3.000,-eur v 12 splátkach vo výške 250,-eur, vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci,



počnúc od 26.4.2014, pričom žalovaná z uvedenej čiastky pred splatením dlhu uhradila 500,-eur. Keďže
žalovaná porušila podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržala splátkový kalendár, dlh sa
stal splatným v celosti a žalovaná bola žalobcom vyzvaná k úhrade celého dlhu. S poukazom na uvedené
bola  žalovaná  povinná uhradiť celkom 2.650,12 EUR, z toho istinu vo výške 1.050,- EUR,  známy
úrok vo výške 758,56 Eur, ktorá pozostáva z úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 1.600,- EUR od
22.3.2014 do 5.6.2014 v sume 130,43 EUR, z úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 1.350,- EUR od
6.6.2014 do 3.7.2014 v sume 40,54 EUR a z úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 1.100,- EUR od
4.7.2014 do 13.11.2015 v sume 587,59 EUR, ďalej známy úrok z omeškania vo výške 34,96 Eur, ktorý
pozostáva z úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.100,- EUR od 27.3.2015 do 13.11.2015,
poplatok vo výške 773,60 EUR, zmluvná pokuta  vo výške 33,- EUR, úrok vo výške 39,15 % ročne zo
sumy 1.050,- EUR od 14.11.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.050,-
EUR od 14.11.2015 do zaplatenia.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ustanovení § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka platného k 21.3.2014 (ďalej len „OZ“), § 53
ods. 1,3,5, § 54 ods. 1,2, § 53 ods. 6, § 39, § 3 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/ a i/,
§10 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2, § 19 ods. 1-5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom k 21.3.2014.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená
dňa 22.6.2015 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej sumu 1.600,- Eur. Žalovaná sa zmluvne  zaviazala zaplatiť okrem poskytnutej sumy aj  odplatu
a úrok, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1.400,- Eur, t.
j. zaplatiť celkovú čiastku 3.000,- Eur. Výška odplaty bola zmluvne určená v sume 773,60  Eur a úrok
vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo číselne predstavuje sumu 626,40 Eur. Žalovaná sa
zaviazala celkovú sumu 3.000,- Eur zaplatiť v lehote do jedného roka t.j. do 25.3.2015.  V zmluve je
uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 87,50 %.

6. K námietkam žalovanej súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej zmluve nie je finančný agent,
ktorý v mene žalobcu zmluvu uzatváral, v zmluve o úvere, označený žiadnymi inými identifikačnými
údajmi okrem svojho mena, a z toho dôvodu vyvodzovala, že predmetná zmluva má byť bez úrokov
a bez poplatkov. Súd však tieto skutočnosti v predmetnom spore nezistil, pričom ide o spotrebiteľský
vzťah, keďže z predmetnej zmluvy nevyplýva, aby žalovaná pri uzatváraní uvedenej zmluvy konala v
rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

7. Žalovaná ďalej namietala, že v zmysle zákona a ustálenej judikatúry súdov sa za vyjadrenie
doby trvania zmluvy o úvere považuje jeho vyjadrenie uvedením konkrétneho časového údaju (počet
mesiacov, rokov a podobne). Predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
spĺňalo uvedené kritéria na vyjadrenie doby trvania predmetnej zmluvy. Podľa žalovanej  nestačí, ak
zmluva obsahuje údaje ako napr. dátum uzavretia zmluvy a dátum končenej splatnosti, na základe
ktorých je možné výpočtom dospieť k celkovej dobe trvania úveru stým, že ani s týmto argumentom sa
súd nestotožnil.

8. Rovnako napádala, že zmluva neobsahuje žiaden údaj o počte splátok, resp. ani výpočet a rozčlenenie
jednotlivých splátok, uvedenie dátumu splatnosti jednotlivých splátok, úrokov a poplatkov, k čomu ale
súd poukazoval na to, že tento počet a výška splátok je dojednaná v Dohode o plnení v splátkach  a to aj
s termínmi ich splatnosti,  pričom oba dokumenty t.j. Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX,
ako aj Dohoda o plnení v splátkach, sú vzájomne súvisiace dokumenty, ktoré sa týkajú jedného a toho
istého úveru, a preto súd neuznal ani tento argument žalovanej.

9. Vzhľadom na uvedené sa  preto súd nestotožnil s názorom žalovanej, že spotrebiteľský úver je
pre skutočnosť, že v zmluve nebolo presne špecifikované, aká je výška, počet a termín splátok istiny,
úrokov, iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia bez úrokov  a
bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.



10. Pokiaľ však ide o výšku odplaty, ktorú žalobca od žalovanej za poskytnutie úveru požadoval , súd
dospel k záveru, že v tejto časti predmetná  Zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo 701600227 a na ňu
nadväzujúca Dohoda o plnení v splátkach, nie sú súladné so zákonom.

11. Uviedol, že celkové náklady žalovanej za poskytnutý úver vo výške 1.600,- Eur predstavujú podľa
predmetnej úverovej zmluvy sumu 1.400,- Eur.  Jedná sa v podstate o odplatu za úver, ktorú  súd
považuje za odplatu v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o odplate je tak absolútne neplatnou dohodou,
a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd totiž považoval za rozporné s dobrými mravmi, ak sa
poskytne spotrebiteľovi úver za cenu dosahujúcu 87,50 %  poskytnutého úveru.

12. V súvislosti s tým súd tiež  poukazoval aj na výšku úrokovej sadzby z úveru, ktorá podľa zmluvy
činí 39,15 % ročne.  Priemerné úroky pri úveroch poskytovaných  peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy (zisťované z internetovej stránky NBS) pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných v mesiaci
marec 2014 s dobou splácania do jedného roka predstavovala  priemerná úroková sadzba 8,27 % ročne.
Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom prípade je mnohonásobne násobne vyšší
ako priemerný úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Preto je  v rozpore s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, dôsledkom čoho je dohoda o odplate za úver
neplatná podľa § 39 OZ a poskytnutý úver je bez úrokokv  a bez poplatkov.

13. Súd prvej inštancie rovnako apeloval na to, že žalobca nepreukázal, aby pri poskytnutí úveru konal
s odbornou starostlivosťou, navyše, žalobca  nepreukázal aby pri poskytnutí úveru konal s odbornou
starostlivosťou, t.j.  nepreukázal že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Za porušenie
tejto  povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Žalobca totiž nepredložil žiadny
doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovanej ako dlžníka splácať úver. Nakoľko v takýchto prípadoch je
potom v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver bezúročný a bez poplatkov a preto zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi len sumu 1.050,-eur,
ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 1.600,-eur a sumou doposiaľ žalovanou
uhradenou na tento úverový vzťah vo výške 550,-eur.

14. S odkazom na ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 10c nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v kontexte § 17 ods. 1 zákona č.659/2007 Z.z. a priznal súd okrem istiny žalobcovi aj
úrok z omeškania od 14.11.2015 do zaplatenia  v zákonom stanovenej výške úrokov 5%, keďže sadzba
hlavných refinenčných operácií za obdobie od 10.9.2014 do 8.12.2015 bola vo výške 0,05%.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovení § 251, § 255 ods. 2  CSP s odkazom
na § 261 ods. 1 CSP.

15. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ  skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu
k žalovanej sume bol 39,62 % (1.050,-- EUR ako priznaná suma istiny/ 2.650,12 EUR  ako celková
žalovaná suma istiny =0,3962= 39,62 %) a úspechu žalovanej bol 12,09 % (1.600,12 EUR ako
nepriznaná suma istiny / 2.650,12 EUR, ako celková žalovaná suma istiny =0,6038 = 60,38 %). Žalovanej
tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 20,76 %, kedy uvedené percento
predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalovanej a percentuálnym úspechom žalobcu
(60,38 % - 39,62 %).

16. Proti  rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a dôvodil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



17. Uviedol, že dňa 21.3.2014 uzavrel v postavení veriteľa so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.600,-
eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 1.400,-eur,
t.j. vráti celkovo 3.000,-eur a rovnako v ten istý deň uzavrel dohodu o plnení v splátkach, ktorou sa
žalovaná zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 12-tich mesačných splátkach vo výške 250,-eur  vždy k 26.
kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 26.4.2014, pričom žalovaná podpisom dohody o plnení v
splátkach vzala na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský
úver platný ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 28,58 eur. Keďže záväzok riadne a včas neuhrádzala,
dostala sa do omeškania, čím došlo k rozšíreniu jej záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy.

18. K náležitostiam zmluvy žalobca uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov je jasne uvedený priamo na prednej strane zmluvy a dohody o plnení splátok, čo je evidentné
z prvotného nadhľadu a preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rovnako zákon
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty a nakoľko
záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014 s odkazom na ust. § 53 ods. 6 OZ s tým, že u
nebankovým subjektom nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP
zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
eventuálne aby v súlade s ust. § 388 CSP rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 1.050,-eur, známeho úroku vo výške 758,56 eur, známeho úroku z omeškania vo výške
34,96 eur, poplatok vo výške 773,60 eur, zmluvná pokuta vo výške 33,-eur. Žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi úrok 39,15% ročne zo sumy 1.050,-eur od 14.11.2015 do zaplatenia. Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.050,-eur od 14.11.2015 do zaplatenia.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

19. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu k náležitostiam zmluvy uviedla, že žalobca uzatvára
zmluvy o spotrebiteľskom úvere jednorázovo s nedodržaním obligatórnych náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a s  nekalými praktikami s nedodržaním výšky RPMN, ako aj doby trvania a
termínu konečnej splatnosti s odkazom na  citované rozhodnutia súdu, pričom poplatky za poskytnutie
úveru rovnako nie sú špecifikované a individuálne dojednané. Dohodnutá odplata je neprimeraná a v
rozpore s dobrými mravmi a jej výška dosahuje mieru viac ako 87 %, čo je v absolútnom rozpore s ust.
§ 53 ods. 6 s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.12.2010 č.k. 8Cob 60/2010
a rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 ako aj ďalšie citované rozsudky
Krajského súdu v Prešove. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej už nevyjadril.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len („CSP“) prejednal žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.8.2018 o 9.10 hod. č.dv. 230/
II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 27.7.2018 na
úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 a § 378 ods. 1 CSP.

23. Žalobca uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP t.j. že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd



použil iný právny predpis, než by mal použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Odvolací súd dospel
k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný.

25. Medzi stranami nie je  sporné, že Zmluva o úvere č. 701600227 uzavretá dňa 22.6.2015 medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou je zmluvou uzavretou podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, aj keď jej obsah sa  spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Navyše sa na vzťahy vzniknuté zo zmluvy
vzťahujú aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, pričom
žalovaná uzatvárala zmluvu o úvere ako podnikateľka.

26. Súd prvej inštancie preto zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a
podrobil vzniknutý záväzkovo-právny vzťah medzi stranami spolu súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti
dojednaní v kontexte spotrebiteľského práva zákona č. 129/2010 Z.z.  ako aj v zmysle § 37 a § 39
Občianskeho zákonníka. Ak teda žalobca plnil žalovanej   1.600,00 eur titulom nekonania žalobcu v
zmysle § 7 ods. 1 a s odkazom na ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je  takýto úver bezúročný a bez
poplatkov.

27. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, pokiaľ dospel k
záveru, že dohodnutý úrok je minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku,
odvolací súd dodáva, že je síce pravdou, že banky (vrátane nebankových subjektov) za poskytnutie
úveru môžu dohodnúť odplatu vo forme úroku, avšak jeho výška musí byť primeraná výške úveru a
dobe, na ktorú sa zmluva uzatvára, pričom v danej veci (viď bod 41 až 45 odôvodnenia napadnutého
rozsudku) tomuto tak nebolo, keďže dohodnutý úrok je mnohonásobne vyšší ako priemerný úrok, čo
nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané s odkazom na ust. § 54 ods. 6 OZ a preto  je
takýto úrok v rozpore s dobrými mravmi, ako aj neplatný v zmysle § 37 a § 39 OZ.

28. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal, aby pri poskytovaní úveru konal s odbornou starostlivosťou,
t.j. nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zák.č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
s odkazom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za porušenie tejto povinnosti sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom vez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úveru s tým , že v zmysle § 7 ods. 2 tohto zákona sa takýto
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov , čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 25
odôvodnenia napadnutého rozsudku t.j. , že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom k 21.3.2014, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

29. Čo sa týka absencií náležitosti predmetnej úverovej zmluvy s odkazom na § 9 ods. 2 písm. k/ a §
11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tieto odvolacie námietky odvolateľa
nie sú dôvodné  (viď bod 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku), nakoľko s touto námietkou žalovanej
sa súd prvej inštancie nestotožnil.

30. Odvolací súd poukazuje aj na eurokormfortný  výklad v tom znení, že k povinnosti členenia splátok
úveru v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 nemožno od dodávateľov žiadať, aby v
zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, t.j. rozpis splátok po častiach samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky, keďže ustanovenie § 9 ods. 2 písm.k/ zák.č. 129/2010 Z.z. uvádza
pojem „výška“ alebo pojem „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, čo sa za použitia
eurokormforného výkladu poníma tak, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úverov zahrňuje,



nakoľko ani z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, aby zákonom
zákonodarcov v zmysle tohto zákona bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku
zakotvenú v článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice europského parlamentu a Rady 2008/48/EHS z
23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, t.j. aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny
splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky s odkazom aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, keďže právny poriadok Slovenskej republiky považuje
zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť
dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a to aj so zreteľom na znenie ust. § 9 ods. 1 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2008 zákona č. 279/2017 Z.z.,ktorým sa mení a
dopĺňa  zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Článok 10 ods. 3 smernice dodáva, že v
prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ citovanej smernice, veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

31. Vzhľadom k hore citovaným skutočnostiam odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku pod č. II a so
zreteľom na vecnú správnosť aj súvisiaci  výrok č. III o nároku na náhradu trov konania a to potom ,čo
odmietol odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku pod č. I, ktorým súd žalobe žalobcu v časti vyhovel,
keďže v zmysle § 386 písm. b/ CSP proti tomuto výroku žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie
odvolania, keďže týmto výrokom rozsudku nie je dotknutý na svojich právach.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP s
odkazom na ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnej žalovanej proti neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške priznaného
nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).