Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoPno/1/2018 z 30. 1. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2018, sp. zn. 14CoPno/1/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6117235075.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14CoPno/1/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6117235075.1 | 2018-01-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 362 CMP, CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e88fdd70-5966-49ab-b75d-cc669b9917ad
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6117235075.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPno/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117235075
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117235075.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členov senátu, v právnej veci
starostlivosti súdu o maloletého A. Z., nar. XX. Y. XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky V. M., nar.X.U. XXXX, trvale
bytom C. XX, XXX XX K. K., v konaní zastúpenej JUDr. Ivetou Škvarkovou, advokátkou so sídlom AK
Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica a otca O. Z., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom G.. Ľ.Z. XX, XXX
XX K. K., v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bacíková a spol., so sídlom Lazovná 45, 974
01 Banská Bystrica, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého sa návrhom vo veci samej doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len
„okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) dňa 27. septembra 2017 domáhala, aby súd upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému A. Z., nar. XX.X.XXXX (ďalej len „maloletý“). Žiadala,
aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého
výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to od
1. marca 2017 a upravil styk otca s maloletým tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s maloletým
každú párnu nedeľu v čase od 13:00hod. do 15:00hod., v prítomnosti matky.

2. Okresný súd svojím rozsudkom č.k. 37P/268/2017-64 zo dňa 13. decembra 2017 maloletého
zveril do osobnej starostlivosti matky, určil otcovi maloletého vyživovaciu povinnosť vo výške 120 Eur
mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Treťou výrokovou vetou okresný súd upravil styk
otca s maloletým tak, že: „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu
od 09:00hod. do 17:00hod. za prítomnosti matky a každý párny týždeň v nedeľu od 09:00hod. do
17:00hod. za prítomnosti matky, a to prvých šesť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Následne po
uplynutí šiestich mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia je otec oprávnený stretávať sa s maloletým
v stanovenom čase bez prítomnosti matky“. Štvrtou výrokovou vetou okresný súd určil, že:  „otec
oprávnený maloletého v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred vchodom do obytného domu
matky a je povinný maloletého matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred vchodom do obytného
domu matky“. Matke určil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými
vecami a styk otcovi s maloletým umožniť. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd prvej inštancie vychádzal z toho, aby maloleté dieťa po rozchode
rodičov neprimerane silno nepociťovalo absenciu rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti (otca)
a zároveň, aby mal tento rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, možnosť
podieľať sa na starostlivosti, výchove a opatere o maloleté dieťa. Okresný súd pritom považoval za



potrebné z dôvodu nevhodnej a narušenej komunikácie rodičov určiť pevné pravidlá stretávania sa otca
s maloletým. Pri rozsahu úpravy styku zohľadnil denný režim, zdravotný stav, potreby maloletého, ako
aj pracovné povinnosti otca, pre ktoré nebolo možné určiť stretávanie otca s maloletým cez pracovným
týždeň. S prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že otec má
vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť a stretávanie sa s maloletý. Otec v konaní pritom prisľúbil,
že zabezpečí aj nevyhnutné veci potrebné na spánok maloletého v jeho domácnosti. Pokiaľ okresný súd
upravil styk otca s maloletým za prítomnosti matky, bolo tak z dôvodu, aby si otec postupne budoval vzťah
k maloletému, aby maloletý vnímal aj otca ako svojho rodiča vo svojej blízkosti, nielen matku. Po dobu
šiestich mesiacov tak má otec možnosť za pomoci matky osvojiť si základné zručnosti v starostlivosti
o maloletého, spoznať jeho návyky, potreby a denný režim. Matka bude môcť zároveň dohliadať na
osvojovanie si týchto zručností otcom a nadobudnúť voči nemu dôveru a istotu ohľadom starostlivosti o
maloletého. Okresný súd mal tiež zato, že otec bude schopný postupom času stretávať sa s maloletým
aj sám, bez prítomnosti matky. Je pritom na rodičoch maloletého, aby zabezpečili svoje vzájomné
fungovanie a kooperáciu, povzniesli sa nad osobné spory a v záujme maloletého spolupracovali a
uznávali jeden druhého ako rodiča maloletého.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k úprave styku (tretí a štvrtý výrok rozsudku) podala
odvolanie matka, ktorá s takouto úpravou styku nesúhlasila  a žiadala upraviť styk otca s maloletým
tak, že:
- otec je oprávnený stretávať sa  s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 9:00hod. do 10:00hod.
a od 12:00hod. do 15:00hod. za prítomnosti matky, v jej domácnosti a každý párny týždeň v nedeľu
od 9:00hod. do 10:00hod. a od 12:00hod. do 15:00hod. za prítomnosti matky v jej domácnosti, a to
prvých dvanásť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Následne po uplynutí dvanástich mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od
9:00hod. do 17:00hod bez prítomnosti matky a každý párny týždeň v nedeľu od 9:00hod do 17:00hod.
bez prítomnosti matky.
Podané odvolanie Matka odôvodnila tým, že rozhodnutím prvoinštančného súdu je ohrozený denný
režim maloletého, napadnuté rozhodnutie dáva otcovi maloletého právo na styk s maloletým v čase,
kedy tento zvykne podľa naučeného režimu spávať. Porušenie spánkového režimu maloletého nemôže
byť v jeho záujme. Zároveň namietala, že v konaní bolo preukázané, že otec maloletého žije v
neskolaudovanom dome a nemá toho času vytvorené podmienky pre styk s maloletým, nakoľko detská
izba nie je zariadená. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia tiež nie je zrejmé, kde má otec s maloletým
v útlom veku tak rozsiahlo určený čas tráviť, naviac, ak je nepochybné, že v dome, v ktorom býva, nie
sú vytvorené vhodné podmienky pre takýto styk.

5. Matka maloletého zároveň podala návrh na začatie konania o nariadenie neodkladného opatrenia,
v rámci ktorého žiadala, aby krajský súd dočasne, do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Banská bystrica pod sp.zn. 37P/268/2017 upravil pomery medzi účastníkmi konania a
neodkladným opatrením rozhodol tak, že:
Otec je dočasne oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 9:00hod. do
11:00hod. a od 12:00hod.  do 15:00hod. za prítomnosti matky, v jej domácnosti na ul.G. č.G.,O. a každý
párny týždeň v nedeľu od 9:00hod. do 10:00hod. a od 12:00hod do 15:00hod. za prítomnosti matky, v
jej domácnosti, na ul. I. č.XX, K. K..

6. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia matka maloletého odôvodnila tým, že proti rozsudku
súdu prvej inštancie podala odvolanie (voči výroku tri a štyri), pričom v prvostupňovom konaní bolo
preukázané, že ona nebráni otcovi v styku s maloletým, sama vo svojom návrhu na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností navrhla, aby bol upravený aj styk otca s maloletým s prihliadnutím na útly
vek dieťaťa. Napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že otec maloletého žije v neskolaudovanom
dome, a nemá tak toho času vytvorené podmienky pre styk s maloletým, nakoľko detská izba v dome
nie je zariadená, súd prvej inštancie určil styk otca s maloletým v takom časovou rozsahu počas soboty
aj nedele, ktorý nemôže byť v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko nerešpektuje jeho denné potreby,
napr. spánkový režim.

7. Zo súdneho spisu vyplýva, že otec maloletého sa k odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvej inštancie
vyjadril, odvolaním napadnutý rozsudok považoval za správny a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Podané odvolanie považoval za snahu matky oddialiť jeho stretávanie
sa s maloletým a oddialiť právoplatnosť rozsudku vo výroku o úprave styku. Nesúhlasil s tým, aby sa



styk realizoval v domácnosti matky, nakoľko táto nebýva vo vlastnom byte, ale býva v dome svojho
otca. Nepovažoval tak za reálne, aby sa mohol v cudzom dome stretávať so svojím synom, nakoľko v
domácnosti matky sa zdržiava aj jej matka, s ktorou nemá dobré vzťahy a preto má dôvodnú obavu, že
styk s maloletým v jej prítomnosti by bol značne komplikovaný. Vo vzťahu k rodinnému domu, v ktorou
súčasnosti žije uviedol, že tento síce nie je toho času skolaudovaný, má v ňom však dostatočný priestor
a vytvorené podmienky na stretávanie sa s maloletým. O syna sa vie postarať, je pripravený počas styku
so synom rešpektovať jeho denný režim, na čo môže matka maloletého počas prvého polroka dozerať
a prípadne ho usmerniť. Polrok je dostatočne dlhá doba nato, aby sa vedel so synom dostatočne zblížiť
a naučiť sa jeho potreby a osvojiť si jeho zvyky. Je tiež potrebné, aby sa maloletý oboznámil s jeho
domácnosťou, aby si na ňu zvykol a teda, aby otec mohol aspoň čiastočne pripravovať program pre
syna, s ohľadom na jeho vek.

8. Zo súdneho spisu tiež vyplýva, že k odvolaniu sa vyjadril opatrovník, ktorý v písomnom vyjadrení
odporučil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, pričom vo
vzťahu k úprave styku poukázal na skutočnosť, že maloletý v mesiaci február 2018 dovŕši jeden rok
veku, matka zabezpečuje jeho celodennú starostlivosť, je na rodičovskej dovolenke. Maloletý je zdravý,
nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii, neužíva pravidelne lieky (okrem vitamínu D). otec
má uvedeným rozhodnutím s maloletým synom zabezpečený pravidelný kontakt s poukazom na jeho
nízky vek, zdravotný režim a aj denný režim. Počas obdobia prvých šiestich mesiacov za účasti matky
otec získa potrebné rodičovské zručnosti, aby mohol sám zabezpečovať starostlivosť o maloletého a
podieľať sa na jeho výchove.

9. Podľa § 324 ods.1 ods.2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.
(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

10. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 328 ods.1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 331 ods.1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

14. Podľa § 360 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“ neodkladné
opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

16. V predmetnej veci Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom č.k. 37P/268/2017-64 zo dňa
13. decembra 2017. Matka maloletého podala odvolanie dňa 10.1.2018 a zároveň podala návrhu na
začatie konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Aj keď v zmysle ustanovenia § 324 ods.2 CSP je
vecne príslušným na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd, vzhľadom
ku skutočnosti, že vo veci ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a
s poukazom na ustanovenie § 362 CMP je vecne príslušným odvolací súd.



17. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania (§ 331 ods.1 CSP). V predmetnej veci súd prvej inštancie
vykonal vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým riadne dokazovanie a matka maloletého žiadne
nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné dokazovať nenavrhla. Z podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplýva, že matka maloletého s právnymi závermi okresného súdu nesúhlasila,
najmä pokiaľ ide o rozsah úpravy styku otca s maloletým dieťaťom s prihliadnutím na denný režim
maloletého a zároveň tvrdila, že otec maloletého nemá vo svojej domácnosti vytvorené podmienky na
riadnu starostlivosť o maloletého dieťa najmä z dôvodu, že rodinný dom, v ktorom otec maloletého býva,
nie je skolaudovaný.

18. Z ustanovení Civilného sporového poriadku, upravujúce vo všeobecnosti podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia ako aj z ustanovení Civilného mimosporového poriadku, upravujúceho okrem
iného konania vo veciach starostlivosti o maloletých vyplýva, že neodkladným opatrením dochádza
k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov účastníkov konania, alebo
k zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Nariadenie
predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej - dočasnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením
sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto opravou vo forme neodkladného
opatrenia súd v neskoršom konaní viazaný nie je, meritórnym rozhodnutím môže vo veci rozhodnúť
inak. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce aspoň osvedčenie okolností, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nemusí vykonávať
dokazovanie, nie je potrebné vyjadrenie ostatných účastníkov konania.

19. V prejednávanej veci pritom ide o osobitný prípad, kedy návrh na vydanie neodkladného opatrenia
bol podaný v odvolacom konaní potom, ako súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol a upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

20. Z uvedeného a z obsahu súdneho spisu vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie
aj v smere úpravy styku otca s maloletým, matka maloletého v podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a ani v podanom odvolaní vykonanie ďalších dôkazov nenavrhla. Nesúhlasila
ale s vyhodnotením vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a namietla rozsah úpravy styku otca s
maloletým dieťaťom a miesto, kde je otec maloletého sa s ním stretávať.

19. Odvolací veci súd dospel k záveru, že zákonné požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia
splnené neboli a je dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Pokiaľ matka maloletého namietala pomery v domácnosti otca, predovšetkým skutočnosť, že detská
izba nie je zariadená a otec maloletého žije v neskolaudovanom dome. V tomto smere súd poukazuje
na skutočnosť, že v domácnosti otca bolo opatrovníkom vykonané sociálne zisťovanie so záverom,
že hygienické pomery v domácnosti otca bolo na veľmi dobrej úrovni. Ide pritom o novostavbu, ktorá
ku dňu sociálneho zisťovania (11.12.2017) nebola skolaudovaná, avšak je čiastočne zariadená. V
rodinnom dome sa nachádza aj izba maloletého, ktorá bola síce bez nábytku, nachádzali sa tam však
hračky maloletého a autosedačka. Zariadená je i kuchyňa a obývacia izba; kuchynská časť je vybavená
modernou rohovou kuchynskou linkou so zabudovanými elektrospotrebičmi, stolom so štyrmi stoličkami
a v obývacej miestnosti sa nachádza rohový gauč, konferenčný stolík a na stene je umiestnený veľký
televízor a krb.  Z vyjadrení otca maloletého vyplýva, že neskolaudovaný rodinný dom je už napojený na
dodávku energií, nakoľko na pojednávaní uviedol náklady za plyn, elektrickú energiu ako aj náklady za
vodu. Aj keď priznal, že v čase pojednávania na súde prvej inštancie (13.12.2017) izba maloletého nie
je zariadená, vie zabezpečiť pre dieťa postieľku za účelom prespávania maloletého v jeho domácnosti.
V nadväznosti na takto zistené skutočnosti súdom prvej inštancie krajský súd rozhodujúc o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že rodinný dom nie je
skolaudovaný, nie je prekážkou, aby sa styk otca s maloletým nemohol realizovať v jeho domácnosti.
Prvoradé v tomto smere sú hygienické pomery domácnosti otca, ktoré opatrovník vyhodnotil na veľmi
dobrej úrovni. Súd v tomto smere nemá pochybnosť, že otec maloletého, najmä pokiaľ sa má styk
realizovať v prítomnosti matky, detskú izbu v potrebnom rozsahu zariadi tak, aby sa v jeho domácnosti
mohol realizovať aj spánkový režim maloletého dieťaťa.



21. Obdobný záver zaujal krajský súd aj vo vzťahu k ďalšej námietke matky, týkajúcej sa rozsahu styku
otca s maloletým dieťaťom. Dieťa v mesiaci február 2018 dovŕši jeden rok veku, nie je také malé, aby
sa s otcom nemohlo stretávať v širšom, ako matkou navrhovanom rozsahu. V tomto veku sa rozvíjajú a
prehlbujú sociálne kontakty dieťaťa so svojimi rodičmi a je nevyhnutné, aby sa doposiaľ vytvorený vzťah
otca s maloletým dieťaťom prehlboval a rozvíjal. Rodičovské práva majú obaja rodičia, s rodičovskými
právami sú spojené aj ich povinnosti. Každý z rodičov má nielen povinnosť, ale aj právo zabezpečovať
starostlivosť o maloleté dieťa. Aj otec maloletého má právo dieťa nielen k spánku uložiť, ale nad jeho
spánkom dohliadať a potešiť sa pri pohľade na prebúdzajúce sa dieťa. Tieto práva mu bez ďalších
relevantných dôvodov nemožno upierať len s poukazom na spánkový režim. Nemožno namietať voči
tvrdeniu matky ohľadne denných potrieb dieťaťa (spánkový režim), matka však nijakým spôsobom
neosvedčila obavu, že by pri realizácii styku otca s maloletým v jeho domácnosti, a najmä v prítomnosti
matky, tento spánkový režim nebol dodržiavaný.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že nie preukázaný
zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Prirodzené obavy matky nariadenie
neodkladného  neosvedčujú, nie je osvedčená ani naliehavosť zásahu súdu vo forme neodkladného
opatrenia. Z uvedeného dôvodu súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom
na ustanovenie § 328 ods.1 CSP.

23.       Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu  odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý  proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje  sumu  podľa  písmen  a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky



minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ  domáha  (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).