Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/54/2017 z 6. 11. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. novembra 2019, sp. zn. 6S/54/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017200397.1
Krajský súd Bratislava | 6S/54/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017200397.1 | 2019-11-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, § 190 SSP, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/769ca301-2364-4e67-aceb-da72b0c93c9a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200397.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/54/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200397
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200397.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: L..
V. D., D..: XX.XX.XXXX, P. X, N., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava,
Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1023/2017-
KaBA (15219/2016-KaBA) zo dňa 24.02.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 09.12.2016 žalobkyňa doručila žalovanému
žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, v ktorej požiadala o právnu pomoc vo veci ňou označenej ako
„kúpa bytu“ (časť B1. Povaha sporu) a „podanie sťažnosti na ústavný súd - právoplatnosť rozhodnutia
NS SR zo dňa 07.12.2016 (1Cdo 133/2015)“ (časť D. Predbežné poskytnutie právnej pomoci). K tejto
žiadosti žalobkyňa okrem iného predložila uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/133/2015 zo
dňa 29.09.2016. Keďže uvedená žiadosť žalobkyne nebola podaná na predpísanom tlačive a okrem
iného neobsahovala všetky doklady potrebné na posúdenie právnej stránky veci, žalovaný rozhodnutím
č. 15219/2016-KaBA zo dňa 15.12.2016 správne konanie vo veci poskytnutia právnej pomoci žalobkyni
prerušil a žalobkyňu vyzval na doplnenie nového formulára žiadosti. Dňa 29.12.2016 žalobkyňa doručila
žalovanému na predpísanom tlačive doplnenú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, z obsahu ktorej
(časť B1. Uveďte, v akej právnej veci žiadate o právnu pomoc a opíšte v stručnosti Váš prípad) vyplýva,
že žiada o právnu pomoc vo veci týkajúcej sa „porušenia základného práva na súdnu ochranu + práva na
spravodlivé súdne konanie.“ V časti C. Uveďte, o akú právnu pomoc žiadate žalobkyňa vo svojej žiadosti
zaškrtla kolónku „právna pomoc a zastupovanie v rámci súdneho konania, ktoré sa týka vydaného
súdneho rozhodnutia“, príslušný súd: „NS SR“, spisová značka: „1Cdo/133/2015“.

2. Rozhodnutím č. 1023/2017-KaBA zo dňa 27.01.2017 žalovaný správne konanie vo veci žiadosti
žalobkyne opätovne prerušil a žalobkyňu vyzval, aby okrem iného doložila uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/133/2015 zo dňa 29.09.2016 s vyznačenou doložkou právoplatnosti, a to za účelom
preukázania právnej stránky veci. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu spolu s vyznačenou doložkou
právoplatnosti žalobkyňa žalovanému predložila ako prílohu podania doručeného dňa 03.02.2017.



3. O žiadosti žalobkyne rozhodol žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) dňa 24.02.2017
žalobou napadnutým rozhodnutím, ktorým nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa domáhala poskytnutia právnej pomoci
na ústavnom súde z dôvodu porušenia jej práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie. Porušenie uvedených práv malo byť spôsobené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/133/2015 zo dňa 29.09.2016, ktorým bolo dovolanie žalobkyne odmietnuté z dôvodu, že dovolanie
žalobkyne smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Žalobkyňa podala dovolanie proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/120/2009 zo dňa 29.09.2009, ktorým krajský súd
potvrdil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti o náhrade trov konania. Žalovaný konštatoval,
že najvyšší súd konal spôsobom, ktorý mu ukladá zákon, čím nedošlo k porušeniu práv žalobkyne a
nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním súdu a zásahom do jej práv. Uzavrel, že vo veci, s ktorou
sa žalobkyňa obrátila na žalovaného, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žalobkyňa
nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.

II.
Žaloba

4. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné a navrhovala vydať také rozhodnutie,
ktorým by bol žalovaný povinný priznať žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej
veci pri podaní sťažnosti na Ústavný súd SR.

5. Poukázala na § 146 ods. 2 druhú vetu OSP, podľa ktorého ak sa pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zdôraznila, že jej návrh
na začatia konania bol podaný dôvodne, pričom predmetom konania malo byť aj skúmanie otázky
dôvodov, pre ktoré jej odporca (Stavebné bytové družstvo Bratislava IV) odmietal previesť vlastníctvo
ňou užívaného bytu (úhrada sumy 5.570,- Sk). Táto otázka sa však po späťvzatí návrhu na začatie
konania už neposudzovala a vec sa posúdila výlučne z procesného hľadiska. Uviedla, že prvostupňový
súd sa v jej veci vôbec nevenoval skutkovej podstate daného sporu a rovnako tak súdy vyšších stupňov.

6. Mala za to, že jej podanie sa týka celého súdneho konania od samého začiatku, ktorý začal ešte v roku
2007. Poukázala na to, že v tomto konaní ju žalovaný od začiatku zastupuje. Vyslovila presvedčenie,
že jej pracovníci žalovaného po právnej stránke mali pomôcť pri domáhaní sa spravodlivosti. Záverom
zdôraznila, že daný problém sa vôbec netýka dovolacieho konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 23.06.2017, žalobu považoval
za nedôvodnú a napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Uviedol, že pred vydaním rozhodnutia riadne
preskúmal doklady priložené k žiadosti žalobkyne a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Dôvodil, že
aj keď nemôže prejudikovať rozhodnutie súdu, je jeho povinnosťou konať hospodárne a v právnej
veci, s ktorou sa žalobkyňa na žalovaného obrátila, nie je podľa jeho názoru možné vylúčiť zrejmú
bezúspešnosť sporu.

8. Trval na svojom názore vyslovenom v napadnutom rozhodnutí o nepriznaní nároku. Mal za to, že z
dokladov doručených v právnej veci žalobkyne, v ktorej žiadala o priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci, ako aj z judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že ide o konanie, ktoré je zrejme bezúspešné podľa
§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. Z tohto dôvodu podľa žalovaného žalobkyňa nesplnila jednu
z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Zdôraznil, že
žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadny relevantný dôvod, pre ktorý nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím
žalovaného. Poukázal na to, že je jeho povinnosťou skúmať každú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci
individuálne, a preto žalobkyňou uvedenú skutočnosť o tom, ako ju žalovaný zastupuje od samého
začiatku, považoval za irelevantnú.



IV.
Posúdenie veci

9. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

13. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o
administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní
o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.

14. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej
pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a
inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „vnútroštátne spory“).

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je právnou pomocou
poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním
jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane
sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní
pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým
spojených.



17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak
a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

18. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1
písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej
účasti.

19. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

20. Podľa § 239 ods. 3 OSP ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o
príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení
alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na
zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách
konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci
samej rozhoduje uznesením.

21. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorého sa týka
žiadosť žalobkyne o priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z. Z obsahu žiadosti
žalobkyne a ňou predložených príloh, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že
žalobkyňa žiadala o právnu pomoc v konaní pred Ústavným súdom SR vo veci ňou tvrdeného porušenia
základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, a to vo vzťahu k uzneseniu
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/133/2015 zo dňa 29.09.2016. Najvyšší súd týmto rozhodnutím
odmietol dovolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/120/2009 zo dňa
29.09.2009, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov
konania. Dôvodom odmietnutia dovolania žalobkyne bola skutočnosť, že smerovalo proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie zo zákona prípustné. Najvyšší súd uviedol, že ustanovenia § 239 ods. 1 a
2 OSP upravujúce prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu neplatili v prípade, ak išlo
o uznesenie o trovách konania (§ 239 ods. 3 OSP). Dovolanie žalobkyne by bolo prípustné iba vtedy,
ak by konanie odvolacieho súdu malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ OSP a
takéto vady dovolací súd nezistil.

22. Súd v prvom rade uvádza, že z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to
vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne
služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát
potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným
osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej
pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy.
Jednou z takýchto podmienok je  skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/
zákona č. 327/2005 Z. z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania
vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba
považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o
zneužitie práva, alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie)
nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času
alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti,
ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť
úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho
neprípustnosti podľa procesných predpisov. (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/40/2015 zo
dňa 26.04.2017)



23. Žalovaný sa v prejednávanej veci zaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu, ako
jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zákon č. 327/2005 Z. z. v
ustanovení § 8 vymedzuje skutočnosti, na ktoré je žalovaný pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti
sporu povinný prihliadať. Uvedený výpočet má demonštratívny charakter, čo v praxi znamená, že
žalovaný pri svojom rozhodovaní zohľadňuje aj iné aspekty, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré
sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, je povinný prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej
bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného, ktorý je však povinný každú vec posudzovať
individuálne, a to s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu. Záver žalovaného o bezúspešnosti
sporu nemusí byť vždy totožný s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí
rozhodovať vo veci samej. Ani správny súd konajúci podľa príslušných ustanovení SSP nenahrádza
konanie tohto súdu. V správnom súdnictve sa posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu
žalovaného, t.j. či bolo konanie vedené v súlade s procesnými predpismi a či došlo k správnej aplikácii
príslušného hmotnoprávneho predpisu. Správne súdy nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov
a nemôžu ani prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, v ktorej sa žalobca obrátil na
žalovaného. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/15/2018 zo dňa 11.09.2018)

24. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal stanovisko
aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013, v ktorom
konštatoval, že „posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa
§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných
podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide
len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby
v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo
neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci
koná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej
pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej
núdzi.“

25. Z uvedeného vyplýva žalovanému právomoc pri analýze splnenia podmienok ustanovených v §
6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. skúmať zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého žiadateľ
(v danom prípade žalobkyňa) právnu pomoc žiadal. Uvedená skutočnosť však žiadnym spôsobom
negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, štát preberá na seba
pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej
udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých
prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna
pomoc poskytuje (t.j. systémom „každému a vo všetkom“). Úlohou žalovaného pri jeho rozhodovaní je
filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy žiadateľov, čím dochádza k odbremeňovaniu
činnosti súdov. Týmto postupom zároveň žalovaný chráni žiadateľov pred podávaním neúspešných
žalôb, či pokračovaním v neúspešnom súdnom konaní, kde im v prípade neúspechu hrozí povinnosť
nahradiť trovy konania. (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/15/2018 zo dňa
11.09.2018)

26. K danej problematike sa vyjadril Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa
22.08.2012, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu nemožno
ponechať len na tvrdení žiadateľa a priznávať tak nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým
by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by mohol znamenať uplatnenie
šikanóznych návrhov a návrhov založených na tvrdení žalobcu, ktoré nevie preukázať. Priznanie právnej
pomoci v takomto prípade by bolo možné označiť za nehospodárne a neefektívne.

27. Súd mal v prejednávanej veci za preukázané, že žalobkyňa svojou žiadosťou adresovanou
žalovanému žiadala o poskytnutie právnej pomoci pri uplatnení práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivé súdne konanie pred Ústavným súdom SR, a to vo veci ústavnej sťažnosti proti vyššie
uvedenému rozhodnutiu najvyššieho súdu o dovolaní žalobkyne (vid bod 21 tohto rozsudku). Žalobkyňa
ako skutočnosť, ktorou malo dôjsť k porušeniu jej práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne
konanie považovala nezaoberanie sa dôvodnosťou ňou podaného návrhu na Okresný súd Bratislava IV,
a to všeobecnými súdmi vo všetkých stupňoch. Súd po náležitom preskúmaní a vyhodnotení všetkých
vyššie uvedených aspektov konštatuje, že dôvody uvádzané žalobkyňou nie sú spôsobilé k vyvodeniu
jednoznačného záveru, že v jej prípade došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne



konanie zo strany najvyššieho súdu. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že najvyšší súd konal
o dovolaní žalobkyne tak, ako mu zákon ukladal, keď dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol.
Dovolanie žalobkyne sa totiž týkalo výlučne rozhodovania o trovách konania a už najvyšší súd vo vyššie
uvedenom rozhodnutí o dovolaní žalobkyne konštatoval, že ustanovenia OSP upravujúce prípustnosť
dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu neplatia v prípadoch rozhodovania o trovách konania.

28. V danom prípade preto žalobkyňa nesplnila jednu z troch podmienok ustanovených v § 6 ods.
1 zákona č. 327/205 Z. z., ktorých kumulatívne splnenie zákon na priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci vyžaduje, a to konkrétne negatívne vymedzenú podmienku, že sa v danom prípade
nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Súd navyše zdôrazňuje, že vydanie napadnutého rozhodnutia zo
strany žalovaného, ktorým nebol žalobkyni z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., nijakým spôsobom neprejudikuje
rozhodnutie súdu v prípadnom súdnom konaní, pričom právo žalobkyne domáhať sa ochrany svojich
práv pred príslušným súdom ostáva zachované.

29. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).