Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/2530/2012 z 17. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. apríla 2013, sp. zn. 1S/2530/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1012211229.1 Krajský súd Bratislava | 1S/2530/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1012211229.1 | 2013-04-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, SP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/238117db-c76c-48a7-81f9-9d0bc8b61de4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012211229.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/2530/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211229
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211229.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: B. X.,
nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť B. demokratická ľudová republika, právne zastúpený: REKEN
& PARTNERS Law Firm s.r.o., Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
HCP-BA2-2012/009815-003 zo dňa 30.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2012/009815-003 zo dňa
30.10.2012 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nitra č. PPZ-
HCP-BA11-AV-10-007/2012 zo dňa 17.08.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho
súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 559,06 €, z toho žalobcovi súdny poplatok
v sume 70,- € a náklady právneho zastúpenia v sume 489,06 €, všetko na účet právneho zástupcu
žalobcu, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Včas doručenou žalobou príslušnému súdu dňa 20.12.2012 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2012/009815-003 zo dňa 30.10.2012, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície
Policajného zboru Nitra č. PPZ-HCP-BA11-AV-10-007/2012 zo dňa 17.08.2012, ktorým bolo v zmysle
§ 82 ods. 1 písm. h) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ,,zákon o pobyte cudzincov“) žalobcovi udelené administratívne vyhostenie a zároveň
v zmysle § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov určený zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky na dobu 3 rokov.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že z výrokovej časti rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe
akého právneho predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu o postupe v zmysle § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") a za ktoré
konkrétne skutky - porušenia zákona mu bola uložená sankcia a teda, čo konkrétne bolo predmetom
rozhodovania. Žalobca má za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože ako také nie je jasné a
zrozumiteľné, tiež nie je náležite odôvodnené, teda je nezákonné a zmätočné.



Žalobca je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonné podmienky podľa
§ 47 ods. 3 správneho poriadku a to okrem iného aj z dôvodu, že v ňom absentuje akákoľvek správna
úvaha o uložených sankciách. Žalobca uviedol, že v doterajších vyjadreniach v konaní nesúhlasil a
naďalej nesúhlasí so skutkovými zisteniami žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj právnym
posúdením veci žalovaným a trvá na svojich doterajších vyjadreniach.

Žalobca uviedol, že pricestoval na územie Slovenskej republiky za účelom vykonávať po získaní
príslušných povolení prácu kuchára pre alžírsku kuchyňu, ktoré skutočnosti boli známe aj žalovanému.
Nakoľko je žalobca moslim, je jeho náboženskou povinnosťou počas mesiaca ramadam (v roku 2012 od
20.07. do 18.08.) nepožívať počas celého dňa až do zotmenia žiadnu potravu ani tekutiny, čo je samo
o sebe pre telo záťažou a nakoľko sa žalobca zdržiaval počas mesiaca ramadam v cudzom prostredí s
úplne odlišnou kuchyňou, dostal akútne bolesti brucha, mal hnačku a vracal. Keďže príznaky choroby
a bolesti nepoľavovali ani po niekoľkých dňoch, žalobca nemohol vycestovať ako plánoval, ale dňa
13.08.2012 navštívil všeobecného lekára Z.. Z. K., ktorý mu odporučil izoláciu, predpísal lieky a diétu
a súčasne konštatoval, že môže ísť o podozrenie zo salmonelózy. Žalobca ďalej uviedol, že požiadal
konateľa spoločnosti ZARA REAL, s.r.o. o upovedomenie prvostupňového orgánu o skutočnosti, že
nemohol vycestovať ako aj o informovanie prvostupňovému orgánu o dôvode nemožnosti vycestovať a
neformálnym spôsobom požiadal o predĺženie víz žalobcu z dôvodov vyššej moci, t.j. v zmysle článku
33 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva
(ďalej „Vízový kódex"). Prvostupňový orgán však namiesto prijatia podania o predĺžení víz a konania o
tomto podaní podľa názoru žalobcu nesprávne usúdil, že nakoľko boli víza žalobcu uložené na obdobie
od 05.07.2012 do 11.08.2012, pričom žalobca vyhľadal lekára dňa 13.08.2012 a informoval o tejto
skutočnosti prvostupňový orgán dňa 15.08.2012, sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky
neoprávnene a konanie o predĺžení víz nezačal.

Žalobca má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi boli udelené víza s dĺžkou pobytu 23 dní
sa platnosť víza od 05.07.2012 do 11.08.2012 posudzuje v zmysle Vízového kódexu ako právo vstupu
na územie štátov schengenu v danom čase, pričom v prípade, ak žalobca vstúpil na územie štátov
schengenu dňa 23.07.2012, čo bolo aj preukázané, víza žalobcu skončili až dňa 14.08.2012, resp.
15.08.2012, ktorý výklad je aj v súlade s článkom 24 ods. 1, 4. veta Vízového kódexu, v zmysle ktorého
sa k dobe platnosti víz pripočítava aj dodatočná „tolerančná doba" 15 dní.

Žalobca rozhodnutím prvostupňového orgánu bol nielen administratívne vyhostený v zmysle § 82 ods. 1
písm. h) zákona o pobyte cudzincov, ale napriek svoje snahe postupovať v súlade s právnymi predpismi,
mu bol aj uložený oveľa prísnejší zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na 3 roky v zmysle §
82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, čo považuje žalobca za postup v rozpore s § 3 ods. 5
správneho poriadku, v zmysle ktorého je možné očakávať podobné rozhodnutia v skutkovo podobných
prípadoch. Podľa názoru žalobcu žalovaný a prvostupňový orgán nielen, že nezohľadnili skutočnosť
uvedenú v ustanovení § 82 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, ale za porušenie povinností žalobcu
trvajúcu niekoľko dní (aj to len v zmysle výkladu žalovaného), ktorú žalobca prostredníctvom konateľa
svojho potenciálneho budúceho zamestnávateľa aj dobrovoľne a včasne oznámil prvostupňovému
orgánu uložili žalobcovi postih vysoko prekračujúci obdobné prípady. Vzhľadom na závažnosť porušenia
povinnosti, trvanie protiprávneho stavu ako aj rozsah porušených povinností a zamedzeniu vzniku
neodôvodnených rozdielov, nie je možné považovať zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky
v trvaní 3 roky, za primeranú sankciu, keďže postihuje žalobcu neprimerane a neúmerne vysokým
postihom, nakoľko je založené výlučne na formálne pozitivistickom výklade práva.

Žalobca ďalej poukázal na chýbajúcu časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a to v časti správnej
úvahy. Podľa žalobcu v rozhodnutí absentuje vysvetlenie dôvodov uložených sankcií a to pokuty vo
výške 100,- EUR v blokovom konaní, administratívnom vyhostení žalobcu a zákazu vstupu žalobcu na
územie Slovenskej republiky na 3 roky, pričom žalovaný ďalej nepoukázal, na ktoré dôkazy pri svojom
rozhodovaní prihliadal a ani, na ktoré poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti prípadu bolo nutné brať do
úvahy. Súčasne žalovaný ďalej neprihliadol na charakter a dĺžku porušenia povinností žalobcu. Žalovaný
ďalej neprihliadal na skutočnosť, že išlo o prvé porušenie povinností žalobcu ako i faktu, že žalobca
spolupracoval so správnym orgánom, t.j. dobrovoľné oznámenie o skutočnosti, že nemohol vycestovať.



Súčasne musí podľa názoru žalobcu správny orgán v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviesť, ako
dospel k tomuto záveru (k uloženým sankciám), ktoré skutočnosti bral pri rozhodovaní do úvahy ako
aj okolnosti odôvodňujúce uloženie viacerých sankcií a v tomto prípade aj dĺžku trvania zákazu vstupu
žalobcu na územie Slovenskej republiky.

Na záver žalobca uviedol, že považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre jeho
nezrozumiteľnosť, neurčitosť ako i pre nedostatok dôvodov, vychádzajúce z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktoré postihuje žalobcu neprimerane prísnymi sankciami, čím je nezákonné a
nedôvodné a súčasne je možné považovať postup žalovaného za svojvoľný a nezákonný.

Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 06.02.2013 uviedol, že v
prípade žalobcu je nesporné, že ku dňu 11.08.2012, kedy mu skončila platnosť schengenského víza č.
L.- XXXXXXXXX vydaného na obdobie od 05.07.2012 do 11.08.2012 na dobu 23 dní nevycestoval z
územia Slovenskej republiky. Na základe lekárskeho vyšetrenia, resp. potvrdenia všeobecného lekára
Z.. Z. K. zo dňa 15.08.2012 žalobca na území Slovenskej republiky nepožiadal príslušný policajný
útvar o udelenie tolerovaného pobytu z dôvodu, že jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie
nie je účelné. Zároveň sám v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 17.08.2012 na správnom orgáne
I. stupňa uviedol, že je si vedomý toho, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene.
Podľa žalovaného zo spisového materiálu je teda zrejmé, že žalobca sa nesporne na našom území,
ako aj v schengenskom priestore zdržiaval neoprávnene nad rámec vydaného schengenského víza.
Ďalej bolo nesporne preukázané a dôkazmi podložené, že v prípade rozhodnutia o administratívnom
vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov účastníkovi
konania neexistujú prekážky administratívneho vyhostenia na územie Alžírskej demokratickej ľudovej
republiky v zmysle ustanovení § 81 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov, ako aj, že vydaním samotného
rozhodnutia účastníkovi konania nebolo neprimerane zasiahnuté do jeho práva na rešpektovanie
súkromného a rodinného života garantovaného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Žalovaný konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne
zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového
materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym
orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie
založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel žalovaný k názoru, že administratívne vyhostenie
účastníka konania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu
považuje žalovaný za nepochybné.

Žalovaný má za to, že je nesporne zrejmé, že prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán zistil skutkový
stav veci dostatočne, čo je aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne rozpísané. Zároveň
žalovaný uviedol, že pri ukladaní dĺžky zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky postupoval
prvostupňový správny orgán v intenciách zákona a uložil žalobcovi zákaz vstupu v dolnej hranici sadzby
určenej zákonom č. 404/2011 Z.z.. Z odôvodnenia druhostupňového, ako aj prvostupňového rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že dôvodom vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu
vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 rokov bola skutočnosť, že účastník konania naplnil
ustanovenie § 82 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov.

K námietke žalobcu, že požiadal neformálnym spôsobom o predĺženie víz v zmysle článku 33 ods.
1 Vízového kódexu, žalovaný uviedol, že z čl. 33 ods. 1 Vízového kódexu jednoznačne vyplýva, že
predĺžiť je možné iba platné vízum. Žalobca však prišiel na OCP PZ Nitra oznámiť skutočnosť, že
nemôže vycestovať až po platnosti uvedeného víza, t.j. 15.08.2012. Zároveň je podľa dôkazovej situácie
možné konštatovať, že v prípade žalobcu nešlo o takú situáciu, že by bolo potrebné uplatniť humanitárne
dôvody, zásah vyššej moci atď.. Nepotvrdilo sa ani tvrdenie, že v prípade žalobcu ide o infekčné



ochorenie. Zároveň žalobca vyhľadal ošetrujúceho lekára už v čase, keď sa na území Slovenskej
republiky zdržiaval neoprávnene a ani po zlepšení zdravotného stavu nemal snahu vycestovať z územia
Slovenskej republiky. Jeho konanie smeruje k tomu, že konal účelovo, aby mohol zotrvať na území
Slovenskej republiky aj po skončení platnosti víza a byť tu do doby, pokiaľ mu bude udelený prechodný
pobyt na účel zamestnania.

K žalobcovmu odvolávaniu sa na čl. 24 ods. 1 Vízového kódexu, žalovaný podotkol, že v predmetnom
článku uvedená tolerančná doba 15 dní sa vzťahuje k platnosti cestovného dokladu a nie k platnosti
víza, preto sú tvrdenia žalobcu neopodstatnené a nemajú vplyv na vydané rozhodnutie.

Žalovaný ďalej poukázal, že OCP PZ Nitra postupovalo v súlade so zákonom, nakoľko mu ako
správnemu orgánu prináleží povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom si
obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladmi boli najmä vyjadrenia účastníka konania, známe
skutočnosti a skutočnosti zistené služobnou činnosťou. Účastník konania bol oboznámený s celou
dôkazovou situáciou, zároveň mu bolo v zápisnici oznámené, že sa voči nemu začína správne konanie
vo veci administratívneho vyhostenia, podľa § 82 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko sa
na území Slovenskej republiky nachádzal neoprávnene. Žalobca pricestoval na územie schengenského
priestoru na platné víza. Dokazovaním, ktoré vykonalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Nitra bolo zistené, že sa v čase začatia konania o administratívnom vyhostení zdržiaval na území
Slovenskej republiky neoprávnene.

Žalovaný na záver poukázal, že správny orgán pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení žalobcu
z územia Slovenskej republiky zohľadňoval závažnosť porušenia zákonov a predpisov, dĺžku trvania
protiprávneho konania, ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. Nakoľko sa žalobca
dopustil priestupku na úseku pobytu, bola mu uložená aj bloková pokuta podľa §118 ods. l písm. a), t.j.
ak má cudzinec neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje

právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne
aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
HCP-BA2-2012/009815-003 zo dňa 30.10.2012, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nitra č. PPZ-HCP-BA11-AV-10-007/2012 zo dňa
17.08.2012, ktorým bolo žalobcovi udelené administratívne vyhostenie a určený zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky na dobu 3 rokov.



Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím
č. PPZ-HCP-BA11-AV-10-007/2012 zo dňa 17.08.2012 žalobcu administratívne vyhostil na územie
Alžírskej demokratickej ľudovej republiky a zakázal mu vstup na územie Slovenskej republiky na dobu
troch rokov z dôvodu, že sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene.

Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že žalobca vstúpil do Schengenského priestoru dňa 23.07.2012 a to do
Talianskej republiky s platným cestovným dokladom č. XXXXXXX s dobou platnosti do XX.XX.XXXX, v
ktorom mal vlepené schengenské vízum číslo L.-XXXXXXXXX typu C splatnosťou od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX s dĺžkou pobytu na tomto území 23 dní. Dňa 15.08.2012 sa na OCP PZ Nitra dostavil p.
B. C., ktorý predložil cestovný doklad žalobcu a lekársku správu vystavenú pre žalobcu, ktorú vystavil
Z.. Z. K.. V uvedenej lekárskej správe vystavenej dňa 13.08.2012 v čase o 13.25 hod. bolo uvedené, že
žalobcovi bola uložená nutná izolácia - karanténa pre možnú salmonelózu. Všeobecný praktický lekár
Z.. Z. K. v zápisnici č. PPZ-HCP-BA11-AV-9-005/2012 zo dňa 16.08.2012 uviedol, že dňa 13.08.2012
vydal potvrdenie /lekársku správu/ pre žalobcu z dôvodu, že mal spolu s ďalším cudzincom p. C. U.
zakúpené letenky, ale obidvaja majú žalúdočné problémy, preto nemôžu vycestovať. Ďalej v zápisnici
uviedol, že neboli vykonané laboratórne vyšetrenia na základe odobratých vzoriek a nebola nariadená
karanténa iba izolácia v hotelovej izbe.

Z úradného záznamu č. S. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že správny orgán I. stupňa dňa 17.08.2012
následne vykonal kontrolu v Topoľčanoch v Hoteli ZARA, kde sa nachádzal žalobca, ktorý predložil
lekárske potvrdenie. Toho istého dňa bola so žalobcom spísaná zápisnica č. PPZ-HCP-BA11-
AV-10-006/2012, v ktorej uviedol, že na území Slovenskej republiky sa zdržuje od 23.07.2012 a prišiel
sem pracovať ako kuchár hotela ZARA. Uviedol, že na Slovensku požiadal o prechodný pobyt na
účel zamestnania z dôvodu, že chcel robiť kuchára špecialistu pre alžírsku kuchyňu. Ďalej uviedol, že
dôvodom jeho nevycestovania zo schengenského priestoru počas platnosti svojich víz bolo, že sa mu
zhoršil zdravotný stav a lekár mu to neodporučil. Zároveň uviedol, že na zdravotnú kontrolu, ktorú mu
nariadil lekár v jeho správe sa nedostavil, nakoľko sa cítil trochu lepšie. Ďalej uviedol, že vie o tom, že
mu skončila platnosť víz, ale nemohol vycestovať, nakoľko mal horeuvedené zdravotné problémy. Na
území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov.

Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu o administratívnom
vyhostení odvolanie. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2012/009815-003
zo dňa 30.10.2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože dospel k záveru, že správny orgán
prvého stupňa vydaním rozhodnutia neporušil zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia zo stránky
právnej i skutkovej, nakoľko účastník konania, vychádzajúc z dikcie § 82 ods. 1 písm. h) a § 82 ods. 2
písm. b) zákona o pobyte cudzincov, sa ku dňa 11.08.2012 nachádzal na území Slovenskej republiky
neoprávnene.

Podľa § 77 ods. 1 tretia veta zákona o pobyte cudzincov v rozhodnutí o administratívnom vyhostení
policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých
členských štátov.

Podľa § 82 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže v rozhodnutí o
administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 písm. b) až k) na tri roky až päť rokov.

Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 47 ods. 1 veta prvá správneho poriadku, musí rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania



vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 3 uvedie správny orgán v odôvodnení rozhodnutia, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že správny orgán má fakultatívnu možnosť popri
administratívnom vyhostení uložiť cudzincovi aj zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky resp. na
územie všetkých členských štátov. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení cudzinca a rovnako aj
rozhodnutie o určení zákazu vstupu na územie SR sú rozhodnutiami, ktorými sa významnou mierou
zasahuje do nadobudnutých práv cudzinca.

Z ustanovenia § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že ak nie je v tomto zákone alebo
osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis
o správnom konaní, pričom v odkaze pod čiarou je uvedený zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok). Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a § 47 vymedzuje obsahové a formálne
náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú
časť rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť správneho orgánu uviesť v odôvodnení
rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu.

Súd poznamenáva, že vzhľadom na závažnosť zásahu do subjektívnych práv účastníka konania,
v ktorom sa rozhoduje o jeho administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie
Slovenskej republiky, nepovažuje súd za únosné rozhodovanie o určení zákazu vstupu žalobcovi len
strohým konštatovaním, že účastník konania svojím konaním naplnil dôvody zákazu vstupu na územie
Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov.

V prípade, že sa správny orgán rozhodne uložiť účastníkovi konania v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení aj zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, tak
je povinný to náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a 47 ods. 3 správneho poriadku).
Správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako dospel k tomuto záveru, že je potrebné uložiť
žalobcovi aj túto sankciu, na aké okolnosti prihliadal pri ukladaní tohto zákazu a nemenej dôležité je tiež
uvedenie, na aké skutočnosti prihliadal aj pri ukladaní dĺžky trvania zákazu vstupu na územie Slovenskej
republiky. Dĺžka trvania zákazu vstupu sa vždy určí s náležitým zohľadnením všetkých relevantných
okolností konkrétneho prípadu.

Ďalej správny orgán je v zmysle § 82 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov povinný pri administratívnom
vyhostení a zákaze vstupu osobitne zohľadniť skutočnosť, že sa na štátneho príslušníka tretej krajiny
už vzťahovalo viac ako jedno rozhodnutie o administratívnom vyhostení, alebo štátny príslušník tretej
krajiny vstúpil na územie Slovenskej republiky počas trvania jeho zákazu vstupu, pričom z napadnutých
rozhodnutí nie je úplne zrejmé, či sa prvostupňový a odvolací správny orgán uvedenou okolnosťou
zaoberali a pri rozhodovaní ju zobrali do úvahy.

S poukazom na vyššie uvedené je možné dospieť k záveru, že v rozhodnutiach žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu absentuje vysvetlenie dôvodov uloženia zákazu vstupu žalobcovi
popri administratívnom vyhostení, správny orgán neuviedol, prečo sa rozhodol uložiť žalobcovi aj
predmetný zákaz a rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa tak z
tohto pohľadu nespĺňa kritériá pre administratívne úplné rozhodnutie vydané v zmysle § 47 správneho
poriadku, nakoľko absentuje podrobné zdôvodnenie podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, čím bolo
žalobcovi upreté právo na dostatočne zdôvodnené, podrobné, jednoznačné a zrozumiteľné rozhodnutie
a z pohľadu prieskumu je tak nepreskúmateľné.



Toto súd vyhodnotil ako pochybenie v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. d) OSP tým, že takéto
pochybenie podľa názoru súdu má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov
oboch stupňov pre ich nezrozumiteľnosť, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

Na základe uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešný žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 559,06 €, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho
poplatku za žalobu vo výške 70,- € a z trov právneho zastúpenia vo výške 489,06 € za dva úkony právnej
služby v roku 2012 a jeden úkon právnej služby v roku 2013: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
žaloby na súd, účasť na pojednávaní pred krajským súdom dňa 18. apríla 2013 vo výške 2 x 127,16 €
a 1 x 130,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2 x 7,63 € a 1 x 7,81 €, t. j. 407,55 € + 20 % DPH,
ktoré boli uplatnené a priznané v súlade s § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky č.
655/2004 Z. z., § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.