Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/35/2018 z 27. 8. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. augusta 2018, sp. zn. 24Co/35/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8317206428.1 Krajský súd Prešov | 24Co/35/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8317206428.1 | 2018-08-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b885c88b-b4c6-40fe-bc86-88ca45931845 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317206428.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/35/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206428
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317206428.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXX, o zaplatenie 5.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.
zn. 21Csp/116/2017-53 zo dňa 13.12.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 5.000 Eur s príslušenstvom titulom nárokov zo
zmluvy o úvere, ktorú žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Súd žalobu zamieta.
Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., so žalovaným uzatvorili dňa 05.05.2010 Zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 23297214/598043004. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 23297214 vo výške 16.000 € a to do dňa pridelenia
cieľovej sumy v stavebnom sporení. Po splnení podmienok pre pridelenie cieľovej sumy sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanému stavebný úver pod č. 598043004 vo výške 16.034 eur. Žalovaný sa
zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho
medziúveru vo výške 6,39 % a úrok z omeškania o 5 % vyšší ako zmluvný úrok. V pravidelných
mesačných splátkach vo výške 88,04 eur vždy od 01. do 16. dňa príslušného mesiaca. Súčasne sa
žalovaný zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4 % p.a. a úrok z
omeškania o 3 % p.a. vyšší ako výška zmluvných úrokov, v pravidelných mesačných splátkach vo výške
cca 1390 eur od 1. do 16. dňa príslušného mesiaca. Dňa 05.05.2010 uzatvorili postupca so žalovaným
Dodatok č. 1 k Zmluve o medziúvere a stavebnom úvere č. 23297214/598043004, predmetom ktorého
bolo nahradenie znenia článku IV. Úverovej zmluvy bod. 1 Splácanie medziúveru 1.1 „Od mesiaca
nasledujúceho po prvom čerpaní medziúveru do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje splácať
úroky z medziúveru v pravidelných mesačných splátkach po 90,75 eur vždy od 1 do 16 dňa príslušného
mesiaca.“ Splácanie stavebného úveru 2.1 „Od mesiaca nasledujúceho po pridelení cieľovej sumy do
úplného splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva sa dlžník zaväzuje splácať stavebný úver v



pravidelných mesačných splátkach vo výške cca 139 eur vždy od 1 do 16 dňa príslušného mesiaca“.
Podľa tvrdení žalobcu si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a VOP, preto
právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy ku dňu 30.09.2014 a zosplatnil celý zostatok úveru.
Pokusom o zmier zo dňa 17.03.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného
na zaplatenie sumy 10 534,93 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru 8 878,52 eur, zmluvného
úroku 385,75 eur, úroku z omeškania 204,37 eur a sankčných úrokov 1066,29 eur. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje časť z tejto pohľadávky v sume 5000 eur. Podmienky zmluvy boli upravené v Úverových
podmienkach pre fyzické osoby vydané ČSOB stavebnou sporiteľňou, a.s. a Všeobecných obchodných
podmienkach pre stavebné sporenie, vydané ČSOB stavebnou sporiteľňou, a.s. Odstúpením od zmluvy
právny predchodca žalobcu dňa 02.10.2014 žalovanému oznámil, že z dôvodu porušenia zmluvných
podmienok Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 23297214/598043004 pristúpila
ČSOB stavebná sporiteľňa ku dňu 30.09.2014 k jej odstúpeniu a k zosplatneniu celého zostatku úveru.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou
osobou - nepodnikateľom Vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na
ňu prednostne aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom
zákonníku, zákon o ochrane spotrebiteľa a Obchodný zákonník iba ak neodporuje občianskoprávnej
úprave. Predmetný právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť podľa Občianskeho
zákonníka nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú vec. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý
naformuloval štandardnú typovú zmluvu sa dobrovoľne rozhodol využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj
keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu
jej uzavretia (napr. zosplatnenie). Hoci je úver absolútnym obchodom, pri posudzovaní tohto právneho
vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré tvoria súčasť špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva (§ 52 a násl. OZ). Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka,
odstúpením od zmluvy zmluva zaniká po doručení prejavu vôle odstúpenia druhej strane. Právny
predpis zároveň umožňuje, aby určité ustanovenia mohli byť zachované aj po ukončení zmluvy. Odlišná
je úprava v Občianskom zákonníku, keď podľa ust. § 48 ods. 2 odstúpenie spája zrušenie zmluvy
s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa
výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemôže. Upravuje to tak ust. § 54 OZ, podľa
ktorého zmluvné dojednania v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákona lebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Akákoľvek dohoda od toho odlišná postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Súd dospel k záveru,
že zmluva bola zrušená od začiatku (§ 48 ods. 2 OZ), vzniklo žalobcovi len právo domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 OZ. Pri zrušenej zmluve je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Zároveň však musí súd ex offo
posudzovať, či neexistuje zákonná prekážka oslabujúca nárok dodávateľa voči spotrebiteľovi vrátane
premlčania, na ktorú je súd povinný ex offo prihliadať. S poukázaním na právny režim vzájomných
nárokov zo zrušenej zmluvy vydaním bezdôvodného obohatenia je nepochybné, že toto sa premlčuje
v kombinovanej subjektívnej a objektívnej premlčacej lehote. Subjektívna lehota je dvojročná a začína
plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, teda od 01.10.2014.
Subjektívna premlčacia doba uplynula žalobcovi 01.10.2016 a tento podal žalobu na súd až 02.06.2017,
teda po uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu súd nemohol plnenie žalobcovi pre premlčanie
priznať a žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. Aplikoval ustanovenia § 52, ods. 1,2,3,4, § 53, ods. 1,2,3,5, § 54, ods. 1,2, § 48, ods. 1,2, § 451, §
107, ods. 1 OZ, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255, ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej
žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy nevznikli.
Obsah odvolania
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil a žalobe vyhovel, resp. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedol, že v predmetnom prípade si právny predchodca žalobcu a
žalovaný dojednali možnosť odstúpenia od uzavretej zmluvy s tým, že nedôjde k zániku zmluvy od
začiatku, ale až doručením tohto odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane (t. j. dojednali si účinky
odstúpenia od zmluvy ex nunc). Rozdielnosť odstúpenia od zmluvy s účinkami ex tunc a účinkami
ex nunc sa prejavuje tým, že pokým v prípade odstúpenia od zmluvy s účinkami ex tunc dochádza
k zrušeniu zmluvy od začiatku, čím sa na akékoľvek vzájomné plnenia strán automaticky nazerá ako



na bezdôvodné obohatenie (keďže na zmluvu je potrebné nazerať tak, ako keby ani nebola uzavretá),
odstúpením od zmluvy s účinkami ex nunc (t. j. tak ako v posudzovanom prípade) dochádza k zániku
zmluvy až momentom účinnosti tohto odstúpenia, v dôsledku čoho plnenie, ktoré bolo poskytnuté pred
zrušením zmluvy nemožno považovať za plnenie z neplatnej, resp. zrušenej zmluvy a preto na takto
poskytnuté plnenie ani nemožno aplikovať právny režim bezdôvodného obohatenia, nakoľko právny
titul plnení naďalej existuje a nezanikol. V prípade odstúpenia od zmluvy s účinkami ex nunc preto
napriek účinnému odstúpeniu od zmluvy a zániku zmluvy od momentu doručenia tohto odstúpenia
druhej zmluvnej strane predstavuje plnenie poskytnuté zmluvnými stranami pred odstúpením od zmluvy
zmluvné plnenie (keďže zmluva zanikla až po poskytnutí tohto plnenia) a preto je vylúčené, aby
boli nároky z takto poskytnutých plnení pred zánikom zmluvy posudzované titulom bezdôvodného
obohatenia. V danom prípade si teda zmluvné strany dohodli odstúpenie od zmluvy s účinkami ex nunc,
preto plnenie poskytnuté pred zánikom zmluvy nie je plnením bez právneho dôvodu, ale zmluvným
plnením a preto ho nemožno posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne
je potrebné premlčanie posudzovať od dátumu zosplatnenia úveru, keďže skôr si právny predchodca
žalobcu svoj nárok uplatniť nemohol.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387,
ods. 2 CSP).
10. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávneho skutkového zistenia ( § 205, ods. 2, písm. f/, d/ O.s.p).
11. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový
stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo
ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v
prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
12. Podľa názoru žalobcu súd nesprávne právne vec posúdil, ak na účinky odstúpenia od zmluvy
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.
13. K týmto námietkam odvolací súd udáva. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1,2
zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ, v znení platnom ku dňu podpisu zmluvy ).
14. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienky“).
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané (§ 53 ods. 1 OZ ). Zmluvné podmienky uzavreté spotrebiteľskou zmluvou sa ne nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1
OZ ).Zákonom č. 150/2004 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, zaradil s účinnosťou od 01.04.2004 t.j. pred uzavretím spornej zmluvy zo dňa 8.9.2008 do
nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana
osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu
zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany
a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. V zmysle uvedeného a v súlade s úpravou
ochrany spotrebiteľov podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 súd prvého stupňa správne
vyhodnotil, že odstúpenie od zmluvy žalobcom listom zo dňa 31.5.2012 došlo k odstúpeniu od zmluvy,



ktoré je potrebné právne vyhodnotiť podľa Občianskeho zákonníka, lebo je to pre žalovanú ako
spotrebiteľa výhodnejšie. Dňom 30.6.2012 sa stalo odstúpenie od zmluvy účinným a v tento deň už
žalobca mal vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Od
uvedeného momentu začala žalobcovi plynúť dvojročná premlčacia doba stanovená ust. § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žaloba vo veci bola podaná
až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
15. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp.zn. I. ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve
vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za
ústavne konformný, a preto sťažnosť odmietol.
16. Taktiež Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.05.2015 vydaným vo veci 8MCdo 13/2014, ktorým
bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj bez vyriešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť
posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší
súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, musel by prvostupňový súd vziať zreteľ na ust. § 5b zákona č. 250/2001 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa
inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia
nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia
rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa posudzoval plynutie premlčacej
doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čo by rozhodol tak ako v rozsudku, ktorý
generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie
ust. § 48 Občianskeho zákonníka i na právne vzťahy založené pred 01.04.2015. Pri spotrebiteľských
úveroch použitie ust. § 48 a § 107 Občianskeho zákonníka upravujúceho odstúpenie od zmluvy navyše
upravoval v čase uzatvorenia zmluvy zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v poznámke
9 k ust. § 5 tohto právneho predpisu. Pri žalobcovi ako dodávateľovi, ktorý musí poznať právne
predpisy súvisiace s poskytovaním spotrebiteľských úverov je treba vyžadovať rešpektovanie princípu
„ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch
v najvyššej možnej miere, a to i vo vzťahu k otázke, kedy tento účastník získal vedomosť o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej v dôsledku odstúpenia od zmluvy.
17. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, 262, ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaná má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bola v odvolacom konaní plne úspešná.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).