Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 48Sa/21/2018 z 28. 7. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. júla 2019, sp. zn. 48Sa/21/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200317.1
Krajský súd Trnava | 48Sa/21/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2018200317.1 | 2019-07-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 178 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 178 ods. 1 písm. i) zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e046dc13-5056-4c9f-a815-ebd5b3c736cf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200317.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 48Sa/21/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200317
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200317.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu : P. H.,
dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : XXX XX A. U. XXX, právne zastúpeného :
Mgr. Klaudia Szekeres, advokátka, so sídlom Široká 569, 925 82 Tešedíkovo, proti žalovanej : Sociálna
poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa číslo : XXX XXX XXXX X zo 16. augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne číslo : XXX XXX XXXX X zo 16. augusta 2018  z r u š
u j e  a vec jej v r a c i a  na ďalšie konanie.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 5. júna 2018 (ďalej len ako
„prvostupňové rozhodnutie“) s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo
„zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi invalidný dôchodok v sume 389,50 eur. Z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
pričom zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Galanta a výsledok posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite
z 2. mája 2018. Pred vznikom invalidity, pred 8. februárom 2018, žalobca získal 14 770 dní (40 rokov a
170 dní) obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste
dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky
preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. považujú), pričom získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia
nebolo preukázané. V odôvodnení bolo ďalej skonštatované, že žalobca ku dňu vzniku invalidity splnil
aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, a preto mu vznikol podľa ustanovenia § 70 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný dôchodok ku dňu 8. februára 2018 s tým, že suma invalidného
dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z.
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, pričom presný výpočet
je obsiahnutý v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktorého prílohou je osobný list dôchodkového
poistenia. Hodnota priemerného osobného bodu bola stanovená sumou 0,6755.



2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom namietal,
že osobné listy dôchodkového poistenia za roky 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002 a
2003 obsahujú chybné údaje, čo malo vplyv na zlý výpočet invalidného dôchodku. Uviedol, že jeho
zamestnávateľ predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta opravný evidenčný list dôchodkového
zabezpečenia (ďalej aj ako  „ELDZ“) za roky 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002 a 2003,
nakoľko vnútornou kontrolou bolo zistené, že na jeho pôvodnom ELDZ boli vykázané omylom údaje
- vymeriavacie základy, hrubé zárobky iného zamestnanca : P. H. starší, r.č. XXXXXX/XXX, bytom
XXX XX J., ktorý bol v tom čase taktiež zamestnaný v tejto spoločnosti na dohodu o vykonaní práce.
Tiež poukázal na  to, že pri podávaní opravného ELDZ zamestnávateľom za vyššie uvedené roky boli
súčasne odovzdané aj jeho mzdové listy za predmetné obdobie, aby sa predišlo zrejmému omylu a
nesprávnosti, čím zamestnávateľ napravil nesprávne údaje na údaje správne a to : vymeriavacie základy,
hrubé zárobky, ktoré sú v súlade so skutočnosťou za roky 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001,
2002 a 2003. Na základe týchto skutočností preto žiadal, aby Sociálna poisťovňa prehodnotila a zrušila
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X a nahradila ho správnym rozhodnutím, ktorým mu prizná invalidný
dôchodok v správnom priemernom osobnom bode.

3.   O odvolaní rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa
§ 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý napadnuté prvostupňové rozhodnutie podľa § 218
ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím č. XXX  XXX XXXX X  zo 16. augusta 2018 (ďalej aj
ako „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že suma invalidného dôchodku 389,50 eur (po zvýšení podľa § 82
a § 293dx zákona o sociálnom poistení) mesačne zodpovedá preukázanému obdobiu dôchodkového
poistenia a dosiahnutým vymeriavacím základom uvedených v evidenčných listoch dôchodkového
poistenia, potvrdených pobočkou Sociálnej poisťovne v Galante (0,6755 x 47,4000 x 1,9379). Priemerný
osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne
roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ktoré sa určilo
v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky 1984 až 2017. V rozhodujúcom
období účastník konania úhrnom získal 12 419 dní dôchodkového poistenia, to znamená 34,0247 rokov
dôchodkového poistenia, pričom priemerný osobný mzdový bod je 0,5946 a po úprave, podľa § 63 ods.
4 písm. d) zákona o sociálnom poistení, je jeho hodnota 0,6755. Ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, k 8. februáru 2018, účastník konania získal 14 770 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku
ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku,
ktorý účastník konania dovŕši 13. januára 2025. Účastník konania v období od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal 2531 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia
17 301 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 47,400 rokov obdobia dôchodkového poistenia a
pripočítaného obdobia s tým, že aktuálna dôchodková hodnota platná k 8. februáru 2018 bola vo výške
11,9379 eur. Generálny riaditeľ v odôvodnení súčasne dôvodil, že na nárok na dôchodok boli započítané
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a to na základe údajov uvedených v žiadosti o
dôchodok, priložených dokladov, údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne
a evidenčných listov dôchodkového poistenia, pričom k námietke žalobcu, že neboli zhodnotené
vymeriavacie základy v rokoch 1995 až 2003 na základe opravného evidenčného listu dôchodkového
zabezpečenia, ktorý zamestnávateľ AGRONET, s.r.o. Čierny Brod predložil pobočke Sociálnej poisťovne
v Galante 2. mája 2018 uviedol, že tejto nie je možné vyhovieť z dôvodu, že správnosť opravného
evidenčného listu dôchodkového poistenia nepotvrdila Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta. V tejto
súvislosti bolo doplnené, že táto posúdila doklady predložené zamestnávateľom, vyhodnotila ich vo
vzájomnej súvislosti s podkladmi, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii vo svojom informačnom
systéme, pričom je preukázané, že zamestnávateľ poskytol nepravdivé, nesprávne a zavadzajúce
údaje potrebné na posúdenie nároku na dôchodkovú dávku a opravný evidenčný list dôchodkového
zabezpečenia od zamestnávateľa AGRONET, s.r.o. Čierny Brod preto nie je vystavený správne s tým, že
v prípade preukázania nových skutočností Sociálna poisťovňa, ústredie posúdi nárok účastníka konania
znovu. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací orgán dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.08.2018, ako aj rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.06.2018 navrhnúc správnemu súdu ich



zrušenie a vrátenie veci Sociálnej poisťovne, ústredie na ďalšie konanie. Žalobca ako dôvody žaloby
označil ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z.  Správny súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) teda, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci. Žalobca v žalobe uviedol, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil
pojednávanie.

5. Žalobca poukázal na to, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal z dôvodu nesprávne
určenej sumy invalidného dôchodku, nakoľko jeho osobný list dôchodkového poistenia tvoriaci prílohu
predmetného rozhodnutia a základ výpočtu invalidného dôchodku obsahuje nesprávne vymeriavacie
základy za r. 1995 - 2003 s tým, že nezrovnalosti v týchto údajoch vyšli najavo v máji tohto roka (2018)
pri vnútornej kontrole mzdových listov a evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia jeho bývalým
zamestnávateľom AGRONET, s.r.o., ktorý bol Sociálnou poisťovňou vyzvaný na predloženie ELDZ za
r. 2004-2018 po uznaní jeho invalidity. Poukázal na  to, že pri vyhotovení ELDZ za obdobie 2004-2018
jeho bývalý zamestnávateľ zistil, že účtovníčka firmy v ELDZ za r. 1995-2003 omylom vymenila jeho
údaje s údajmi jeho otca, P. H. staršieho, ktorý bol v tom čase taktiež zamestnaný v AGRONET, s.r.o.
a preto sú vymeriavacie základy (hrubý zárobok) evidované Sociálnou poisťovňou nesprávne. V tejto
súvislosti uviedol, že za účelom nápravy zistenej chyby dňa 07.05.2018 AGRONET, s.r.o. predložila
Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta opravný ELDZ so správnymi údajmi, ku ktorému na žiadosť
pobočky dňa 04.06.2018 predložila jeho mzdový listy za sporné obdobie a následne podala aj písomné
vysvetlenie listom zo dňa 14.06.2018, avšak Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta opravené údaje
dodnes nepotvrdila a nezaevidovala, pričom túto skutočnosť nijako neodôvodnila.

6. Žalobca ako nosnú žalobnú námietku označil nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
nakoľko sa v ňom nenachádza žiadne bližšie vysvetlenie v čom spočíva nesprávnosť opravného ELDZ.
Z uvedeného dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, nezákonné, ktoré bez náležitého
odôvodnenia zasahuje do jeho ústavne garantovaného práva na primerané hmotné zabezpečenie (č. 39
Ústavy SR). Odvolávajúc sa na ustanovenie § 209 ods. 1 veta druhá a ods. 4 zákona o sociálnom poistení
poukázal na to, že žalovaný bez toho, aby si preveril tvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta,
vychádzal z nesprávnych údajov evidovaných vo svojom informačnom systéme, pričom svojvoľným
postupom galantskej pobočky bez náležitého odôvodnenia nie je zaevidovaný opravný ELDZ, čím je
ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu, duplika žalovanej

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok žalobcu
sa vychádzalo z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/postenia, ktoré sú rozhodujúcim
podkladom pre rozhodovanie o dôchodkových dávkach, pretože obsahujú relevantné údaje pre
rozhodnutie o nároku na dôchodkovú dávku a jej sumu. Poukázala na to, že námietke žalobcu, že v
jeho prípade neboli zhodnotené vymeriavacie základy v rokoch 1995 až 2003 na základe opravného
ELDZ, ktorý zamestnávateľ AGRONET, s.r.o. Čierny Brod predložil, nebolo možné vyhovieť z dôvodu,
že správnosť opravného evidenčného listu dôchodkového poistenia nepotvrdila Sociálna poisťovňa,
pobočka Galanta, do ktorej kompetencie osvedčenie správnosti evidenčného listu dôchodkového
poistenia v zmysle § 231 ods. 1 písm. j) v spojení s § 178 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z.
z. patrí, dodajúc, že nakoľko správnosť opravného evidenčného listu dôchodkového poistenia nebola
osvedčená, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne nemohol o odvolaní žalobcu rozhodnúť inak, ako
rozhodol, nakoľko nebol preukázaný zmenený skutkový stav.

8. Ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta posúdila doklady predložené
zamestnávateľom, vyhodnotila ich vo vzájomnej súvislosti s podkladmi, ktoré sú k dispozícii v
informačnom systéme s tým, že pôvodne predložené hrubé zárobky (vymeriavacie základy), ktoré
zamestnávateľ zasielal pravidelne ročne na účely vedenia zamestnancov malých závodov, zodpovedajú
pôvodným odvodom poistného, čo preukazujú zachované podklady a to odvod poistného za
zamestnávateľa AGRONET, s.r.o. Čierny Brod, nahlasované hrubé zárobky (vymeriavacie základy) za
roky 1996 až 2003 za všetkých zamestnancov v papierovej forme, register poistencov zamestnávateľa
v elektronickej forme a tiež prihlášky a odhlášky zamestnancov v papierovej forme. Tiež poukázala na
to, že podľa oznámenia pobočky zo dňa 25. júla 2018, ktoré bolo doručené ústrediu dňa 30. júla 2018,
opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia od zamestnávateľa AGRONET, s.r.o. Čierny Brod



nie je vystavený správne. S poukazom na uvedené uzavrela, že pri posudzovaní nároku žalobcu sa
vychádzalo z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, správnosť ktorých osvedčila Sociálna
poisťovňa, pobočka Galanta.

9. Záverom uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí
generálneho riaditeľa a trvá na správnosti tohto rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým
rozhodnutím. Tiež poukázala na  to, že žalobca prevzal napadnuté rozhodnutie dňa 27. augusta 2018 a
preto posledný deň lehoty na podanie správnej žaloby bol podľa § 69 SSP 29. október 2018. S poukazom
na uvedené skutočnosti navrhla správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a súčasne oznámila
správnemu súdu, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

10. Žalobca v replike zdôraznil, že neexistujú žiadne relevantné dôvody na odmietnutie opravných ELDZ,
nakoľko tieto nie je možné porovnať s dostupnými údajmi komplexne za celé prešetrované obdobie,
čo uznala aj žalovaná po vykonaní šetrenia (viď e-mail p. J. z oddelenia vonkajšej kontroly zo dňa
02.01.2019). Ďalej poukázal na to, že v danom období sa vykazovalo poistné na sociálne postenie aj
dane zo závislej činnosti spoločne za všetkých zamestnancov a vykazovanie jednotlivo za každého
zamestnanca začalo v prípade daní od r. 2002 a v prípade sociálneho poistenia až od r. 2004 a preto
hypotetické výpočty galantskej pobočky Sociálnej poisťovne, ktoré sa bližšie nikde neuvádzajú, nie sú
spôsobilé na preukázanie správnosti pôvodne odovzdaných ELDZ, resp. nesprávnosti opravných. Mal
za to, že jediným relevantným dôkazom za týmto účelom môžu byť len jeho mzdové listy a mzdové
listy jeho otca, ktoré potvrdzujú zámenu údajov, t.j. omyl, kvôli ktorému boli odovzdané opravné ELDZ.
Tiež uviedol, že pokiaľ má žalovaná za to, že mzdové listy sú falšované nech podá trestné oznámenie
dodajúc, že má čisté svedomie. Ako ďalší dôkaz o správnosti opravných ELDZ predložil pracovné zmluvy
spolu s platobnými výmermi za sporné obdobie 1995-2003, ako aj dohody o vykonaní práce uzavreté v
rovnakom období s jeho otcom P. H., nar. XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného navrhol, aby správny
súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

11.  Žalovaná dupliku nepodala. Vyjadrenie žalobcu jej bolo doručované elektronicky dňa 18.04.2019
(č.l. 111 súdneho spisu).

IV. Relevantná právna úprava

12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
13. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej
dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu.
Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
15. Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Priemerný osobný mzdový bod na určenie
sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v
jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané
dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie
dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
16. Podľa § 178 ods. 1 písm. i) zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí vykonávať
kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia.
17. Podľa § 179 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti ústredia patrí riadiť a
kontrolovať činnosť pobočiek.
18. Podľa § 179 ods. 1 písm. n) zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti ústredia patrí vykonávať
kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia.
19. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.



20. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

21. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje
generálny riaditeľ.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

22. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), keď účastníci konania nepožiadali o
nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom
podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s  § 137 ods. 4 SSP vec prejednal  bez nariadenia pojednávania, keď
deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba  je dôvodná.

23. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca žiadosťou spísanou dňa
02.05.2018 Sociálnou poisťovňou, pobočka Galanta požiadal o invalidný dôchodok, pričom dôchodok
žiadal priznať od 8. februára 2018. Prílohou žiadosti bol aj opravný list dôchodkového zabezpečenia
(ELDZ) za dobu zamestnania od 01.01.1995 do 31.12.2003 od zamestnávateľa AGRONET, s.r.o.
Čierny Brod, ktorá skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej žiadosti, ako aj z oznámenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 25.07.2018. Ďalej mal správny súd obsahom administratívneho
spisu preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta požiadala zamestnávateľa - AGRONET,
s.r.o., aby sa vyjadril k opravnému evidenčnému listu dôchodkového zabezpečenia žalobcu, ktorý vo
svojom vyjadrení zo dňa 14.06.2018 potvrdil, že pri vnútornej kontrole mzdových listov a ELDZ zistil, že
na predloženom pôvodnom ELDZ zo dňa 02.07.2004 týkajúceho sa žalobcu sú omylom vykázané údaje
(hrubý zárobok, vymeriavací základ) iného zamestnanca a to P. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom
čase taktiež zamestnaný v tejto spoločnosti na dohodu o vykonaní práce. Z uvedeného dôvodu predložil
opravný ELDZ spolu so všetkými mzdovými listami za roky 1995 až 2003.

24.  V administratívnom spise sa nachádza pôvodný ELDZ zo dňa 2. júla 2004 a rovnako opravný
ELDZ predložený Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta, pričom rozdiely v hrubých zárobkoch žalobcu
sú značné : rok 1995, pôvodný ELDZ 113 142 SK, opravný ELDZ 268 579 SK; rok 1996 pôvodný ELDZ
120 100 SK, opravný ELDZ 292 518 SK; rok 1997 pôvodný ELDZ 111 999 SK, opravný ELDZ 289 658
SK; rok 1998 pôvodný ELDZ 36 000 SK, opravný ELDZ 282 312 SK; rok 1999 pôvodný ELDZ 41 400 SK,
opravný ELDZ 293 542 SK; rok 2000 pôvodný ELDZ 49 200 SK, opravný ELDZ 4112 656 SK; rok 2001
pôvodný ELDZ 57 604 SK, opravný ELDZ 415 752 SK; rok 2002 pôvodný ELDZ 69 999 SK, opravný
ELDZ 409 893 SK; rok 2003 pôvodný ELDZ 71 260 SK, opravný ELDZ 407 312 SK.

25. Vychádzajúc z obsahu správnej žaloby, v danom konaní nebol medzi účastníkmi konania sporný
dátum vzniku invalidity (8. februára 2018), ani na základe odborného posudku zo dňa 2. mája 2018
určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 %. Sporným bolo určenie
priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je stanovený ako podiel úhrnu osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Určenie priemerného osobného mzdového bodu je
pochopiteľne následne prepojené s určením sumy invalidného dôchodku, ktorá sa pri poistencovi,
ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 73 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení). Osobný mzdový bod sa určuje ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného
vymeriavacieho základu na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, pričom v prípade
žalobcu sa vychádzalo z pôvodne predloženého ELDZ (predložený bol v roku 2004), nakoľko správnosť
opravného ELDZ predloženého 2. mája 2018 nebola potvrdená, ktorá skutočnosť mala pochopiteľne za
následok spornosť výpočtu priemerného osobného bodu.



26. Hneď na úvod považuje správny súd za potrebné uviesť, že správna žaloba bola podaná v zákonnom
stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP). Žalobca preukázateľne prevzal napadnuté rozhodnutie 27.
augusta 2018, pričom posledný deň na podanie správnej žaloby pripadol s poukazom na ustanovenie
§ 69 SSP na deň 29. október 2018 (ako správne uviedla žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe).
Žalobca správnu žalobu odoslal elektronicky prostredníctvom portálu eŽaloby v posledný deň lehoty t.j.
29. októbra 2018 (k tomu pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 75/2019 z 25. júna 2019).

27. Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), pričom vychádzajúc z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí správny súd s uvedenou námietkou súhlasiť, pričom má
za to, že sa v danom prípade jedná o nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

28. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými
môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu
napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie,
pokiaľ z neho nemožno zistiť, prečo bolo rozhodnuté práve spôsobom uvedeným vo výroku, aké
úvahy viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Správny súd sa pri vyhodnotení dôvodnosti tejto
námietky zaoberal aj tým, či je prípustné zo strany správneho súdu tento nedostatok odstrániť
(doplnením odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), avšak dospel k záveru, že táto korekcia, vzhľadom
na závažnosť absencie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nie je možná. Odvolací orgán sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal, z pohľadu správneho súdu, relevantnou odvolacou
námietkou, a to existenciou opravného ELDZ a k nemu prináležiacich mzdových listov a vo vzťahu k
tejto námietke len skonštatoval, že jej nemohol vyhovieť, nakoľko potvrdiť správnosť opravného ELDZ
patrí do kompetencie pobočky (§ 178 ods. 1 písm. i/ zákona o sociálnom poistení). V tejto súvislosti
správny súd len dodáva, že v zmysle ustanovenia § 179 ods. 1 písm. n) zákona o sociálnom poistení
vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia
patrí aj do pôsobnosti ústredia s tým, že ústredie riadi a kontroluje činnosť pobočiek (§ 179 ods. 1 písm.
d/ zákona o sociálnom poistení). Preto ústredie malo zákonnom danú kompetenciu skontrolovať záver
prijatý Sociálnou poisťovňou, pobočka Galanta.
29.  Správnemu súdu nedá v súvislosti s bodom 28 neuviesť, a to s poukazom na obsah repliky, že
žalobca sa o dôvodoch neuznania opravného ELDZ dozvedel až nahliadnutím do súdneho spisu (č.l.
74-75), ktorého súčasťou je aj administratívny spis, čo je vzhľadom na zákonom požadovanú kvalitu
odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy neprípustné.

30. Správny súd si dovolí poukázať na oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo
dňa 25.07.2018, v ktorom sú zosumarizované dôvody neoverenia opravného evidenčného listu
dôchodkového zabezpečenia za dobu zamestnania žalobcu od 01.01.1995 do 31.12.2003, ktoré sa
však neodrazili v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V danej veci, a to s poukazom na zákonnú
povinnosť konajúcich orgánov verejnej správy zistiť skutočný stav veci, správny súd zastáva názor, že
bolo za účelom dosiahnutia zákonnosti priebehu administratívneho konania a následne napadnutého
rozhodnutia namieste oboznámiť žalobcu s dôvodmi neoverenia predloženého opravného evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia, aby mal žalobca možnosť sa k tak závažným zisteniam, či už
z pohľadu žalovanej, ale rovnako tiež žalobcu, vyjadriť, prípadne predložiť na podporu správnosti
predloženého opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia nové dôkazy. Správny súd
si plne uvedomuje, že zákon o sociálnom poistení neukladá túto povinnosť organizačným zložkám
Sociálnej poisťovne, avšak v danom prípade, vzhľadom na jeho okolnosti, sa malo so žalobcom konať
napríklad na nariadenom ústnom pojednávaní (§ 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), na ktorom by
bol žalobca oboznámený s pochybnosťami týkajúcimi sa predloženého opravného evidenčného listu. S
poukazom na uvedené správny súd priznal relevanciu aj žalobnej námietke o nedostatočne zistenom
skutkovom stave veci   (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).

31. Správnemu súdu nedá neuviesť, že v prípade občana, ktorý v dôsledku nespôsobilosti na prácu
nemôže pracovať, je správne určenie sumy invalidného dôchodku nevyhnutnou garanciou realizácie
jeho ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie (čl. 39 ods. 1 Ústavy SR), čo súčasne
znamená, že suma invalidného dôchodku musí zodpovedať skutočne dosiahnutým vymeriavacím
základom, pričom v danom prípade nie je výška vymeriavacích základov ustálená, pričom jej ustálenie
bude úlohou žalovanej po vrátení veci na ďalšie konanie. Správny súd len opakuje, že dôvody
nezhodnotenia vymeriavacích základov v rokoch 1995 až 2003 na základe opravného ELDZ resp.



dôvody nepotvrdenia správnosti opravného ELDZ žalobcu musia byť obsiahnuté v odôvodnení
rozhodnutia za účelom ich vecného preskúmania.

32. Žalobca v správnej žalobe navrhol aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
ústredie, avšak vzhľadom na možnosť odvolacieho orgánu doplniť konanie, respektíve odstrániť zistené
nedostatky (§ 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) správny súd nepovažoval za potrebné zrušiť aj
prvostupňové rozhodnutie, pričom jeho zrušenie ponecháva na úvahu odvolacieho orgánu.

33. Záverom správny súd uvádza, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za žalovanú
Sociálnu poisťovňu a nie generálneho riaditeľa, ktorého za žalovaného označil žalobca. Žalovaný orgán
verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom, preto správny súd nie je viazaný
označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, čo znamená, že nevyzýva na
odstránenie vád podania podľa § 59 SSP. V súvislosti s označením generálneho riaditeľa za žalovaného
je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a je
okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak
nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa
(pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 z 30. septembra 2010.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec podľa     § 191 ods. 4 SSP
vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

35. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej ustáliť, či predložený opravný ELDZ žalobcu obsahuje
nesprávne údaje, resp. uzavrieť, že opravný ELDZ je dôvodné potvrdiť a následne vychádzať z údajov v
nich uvedených s tým, že vydané rozhodnutie musí pochopiteľne obsahovať kvalifikované odôvodnenie.

36. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

37. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.