Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/28/2018 z 28. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. mája 2018, sp. zn. 11CoP/28/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5317205596.1 Krajský súd Žilina | 11CoP/28/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5317205596.1 | 2018-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9d27eaf-6dea-4ca1-aab7-a95b2b528ea2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5317205596.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317205596
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5317205596.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov - matky O. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne
zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom s miestom výkonu činnosti Z., R. XXXX a otca R. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Janou Hanulákovou, Dis., advokátkou,
s miestom výkonu činnosti Z., R. V. XXXX, o návrhu matky o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o
zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
11P/60/2017-51 zo dňa 14. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na
Okresný úrad Čadca o povolenie zmeny priezviska maloletej K. C., nar. XX.XX.XXXX z priezviska „C.“
na priezvisko „X.“ zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 35, § 40 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 4 ods. 1, 2, § 8, §
11 zákona č. 300/1993 Z. z.

3. Vykonaným dokazovaním súd mal nesporne preukázané, že rodičia maloletej K. určili jej priezvisko
dohodou v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o mene a priezvisku a § 40 Zákona o rodine. Rodičia maloletej
nežijú v spoločnej domácnosti, pričom matka je slobodná a používa rodné priezvisko. Skutočnosti
uvádzané matkou vo svojej výpovedi a v písomne vyhotovenom návrhu, ktorými odôvodnila udelenie
súhlasu na podanie žiadosti na Okresný úrad Čadca o povolenie zmeny priezviska maloletej K. C.
z priezviska „C.“ na priezvisko „X.“ zostali v rovine tvrdení matky. Nepreukázala nevhodné správanie
otca vo vzťahu k maloletej ako k nej samej. Nepreukázala, že zmenou priezviska maloletej by sa vyhla
možným administratívnym, právnym, ako i morálnym problémom. V rovine týchto tvrdení absentovala
dôkazná nutnosť na strane matky preukázať svoje tvrdenia vo vzťahu k otcovi pochádzajúcemu zo
slabších sociálnych pomerov, ktoré sa mali odzrkadliť na jeho charaktere a správaní. Už v konaní sp.
zn. 11P/1/2018 súd mal správou o prešetrení pomerov v rodine otca zo strany kolízneho opatrovníka
preukázané, že síce títo obývajú starší murovaný rodinný dom, v ktorom je čisto a je vkusne zariadený.
Tak isto nebolo zistené v čase šetrenia požitie alkoholických nápojov na strane prítomnej starej matky.
Matka nepreukázala v konaní, že by otec mal nevhodné, nemorálne, neadekvátne, neslušné správanie
voči všetkým ženám, že navštevuje verejné domy, vulgárne sa vyjadruje a v konaní vypočutá svedkyňa



D. L. v danej rovine tvrdení matky nepotvrdila, že by správanie otca zodpovedalo daným kritériám.
Poukázala na to, že tento nejavil spôsobom vyžadujúcim správanie sa otca vo vzťahu k maloletej K.,
keď jeho spolužitie bolo založené na sporadických príchodoch do domácnosti. Matka nepreukázala
ani tvrdenú skutočnosť, že by otec sa o dieťa nezaujímal, keď tento požiadal o zmenu rozhodnutia o
úprave styku s maloletou dcérou a už v tomto konaní, ktorého rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť,
dohodol sa s matkou rešpektujúc denný režim maloletej K. na úprave styku v prítomnosti matky po dobu 3
mesiacov a následne v jej neprítomnosti. Je pravdou, že súd v konaní mal preukázané pripojením spisov
Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T/12/2011, 3T/40/2015, že otec bol odsúdený v spolupáchateľstve
za prečin krádeže. K týmto konaniam otec sa vyjadril, že to bola minulosť a v súčasnom období má
ďalej záujem prehlbovať vzťah so svojou dcérou v rozsahu nielen plnenia si vyživovacej povinnosti,
ale aj v rozsahu upraveného styku. Jednoznačne sa vyjadril, že na priezvisku trvá tak ako bolo určené
súhlasným vyjadrením pri narodení maloletej K. a nevidel dôvody, pre ktoré by sa malo priezvisko zmeniť.
Súd neakceptoval dôvody matky, pre ktoré žiadala udeliť súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska
u maloletej K.. Jej želanie, aby maloletá niesla rovnaké priezvisko ako jej rodina, a teda zároveň aj jej
rodné priezvisko, nie je dostatočným dôvodom k tomu, aby súd návrhu vyhovel. Čo sa týka argumentu
ohľadom problémov rozdielnych priezvisk súd sa prikláňa k názoru, že v súčasnom období rozdielnosť
priezvisk rodičov a detí nie je ojedinelým spoločenským javom. V konečnom dôsledku nie je vylúčené do
budúcna, že matka maloletej K. uzatvorí manželstvo so svojim partnerom a v štádiu rozhodovania nie je
isté, či ponesie rodné priezvisko v manželskom vzťahu alebo priezvisko svojho manžela. Rozhodnutie o
zmene priezviska je jedným z množstva rodičovských práv a nie je možné nesúhlas rodiča so zmenou
priezviska obísť a nahradiť ho autoritatívnym rozhodnutím súdu v zmysle § 35 Zákona o rodine. Najmä
v prípade, ak si rodič rodičovské práva a povinnosti plní, čo v danom prípade na strane otca preukázané
súd mal. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade so zákonným
ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka. S rozsudkom súdu nesúhlasí
a odvolanie opiera o odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a podľa §
62 ods. 1 CMP. Nesúhlasí s tvrdeniami súdu. V konaní preukázala uvádzané skutočnosti, čo potvrdil
aj kolízny opatrovník, ktorý s návrhom súhlasil a na druhej strane poukazuje na ust. § 35 a § 36 CMP,
ktoré ustanovenia stanovujú súdu povinnosť zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Mimosporové konanie
je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby
zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu
účastníkov. Poukazuje na svoj návrh na doplnenie dokazovania učinený na pojednávaní konanom dňa
07.02.2018, na ktorom navrhla vykonať dopyt na OR PZ Čadca, Okresný úrad Čadca za účelom zistenia,
či sa otec dopustil nejakého priestupkového konania, resp. či bolo začaté voči nemu trestné konanie,
teda kompletný register trestov. Čo vie len od svojich kamarátok a známych, len za minulý rok mal otec
2 trestné stíhania za krádeže. Sám otec sa jej pochválil, že v trestnom registri má asi 7 záznamov,
pričom súd sa oboznámil iba s 2 trestnými spismi. Preto je v tejto veci potrebné vykonať dostatočné
dokazovanie, aby súd zistil, že spolu doposiaľ bol otec odsúdený najmenej v 9 trestných veciach,
nevylučuje však, že ich môže byť viac. Čo sa týka priestupkov, tak otec sám priznal priestupky na úseku
dopravy, ktorých jej známi napočítali 45. Ďalej otec maloletej pripustil, že má priestupky na úseku lesného
hospodárstva a taktiež priestupky prejednávané OÚ Čadca. Pokiaľ sa pýta známych, ktorí pracujú na
polícii, tak každý z nich povie, že otca maloletej pozná a uvedie, že vo svojich trestných konaniach
vystupuje veľmi arogantne, drzo a povýšenecky, pričom sa správa takmer ako známy recidivista. Otec
je pre políciu veľmi známa firma, pričom takejto osobe súd priznal právnu ochranu. Nepraje si, aby
dieťa nieslo priezvisko kriminálnej osoby, nakoľko by to pre dieťa do budúcna mohla byť priťažujúca
okolnosť, keď ju všetci budú posudzovať podľa jej otca. Pokiaľ ide o dopyt na OR PZ Čadca, tak súd
tento dopyt nevykonal úplne, keď si nevyžiadal podanie správy o otcovi maloletej, či sa nedopustil i
nejakého trestného činu, nielen priestupku, pričom súd si mal zabezpečiť i celý odpis registra trestov
voči otcovi maloletej, v ktorom by boli záznamy o celej prípadnej kriminálnej činnosti otca, a to aj mimo
okres Čadca. V prípade, ak by sa nepotvrdila žiadna trestná činnosť otca, tak by súd mohol konštatovať,
že ako matka nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti o osobe otca. Avšak v danom konaní mal súd
preukázané pripojenými trestnými spismi z Okresného súdu Čadca, že sa otec maloletej v nedávnej
minulosti za rok 2011 a 2015 dopustil trestných činov krádeže, a to v celkom krátkom časovom horizonte,
ktorá skutočnosť svedčí o tom, že otec nejaví snahu o nápravu svojho kriminálneho charakteru a naďalej
pokračuje vo svojom nezákonnom spôsobe života a správaní. Súd sa vyjadril k tejto skutočnosti len
2 vetami. Pokladá za nielen nesprávny, ale aj nezákonný postup súdu prvej inštancie, keď tento sa



k podstatnej okolnosti žiadnym spôsobom nevyjadril a k tejto nezaujal žiadne relevantné stanovisko.
Tu poukazuje, že v uvedených konaniach bol otec maloletej právoplatne odsúdený za rovnaký trestný
čin, pričom je potrebné zdôrazniť, že tento sa uvedených trestných činov dopustil v krátkom časovom
horizonte, čo svedčí o tom, že svoje konanie neľutuje, nepolepšil sa. Súd si mal vyžiadať aj správu
Mesta Čadca o povesti otca, príp. vyslúchnuť svedkov, ktorí by sa vyjadrili a zhodnotili by súčasné
správanie a spôsob života otca maloletej. Vyvodiť záver a rozhodnúť vo veci samej len na základe
vyjadrenia otca, o ktorom mal súd preukázanú trestnú činnosť, ktorá svedčí o jeho nedôveryhodnosti, je
nesprávne a neobjektívne, v rozpore s čl. 4 a 6 CMP a čl. 6 ods. 1 CSP. Poukázala i na ďalšie problémy,
ktoré vznikli a budú vznikať aj v budúcnosti v súvislosti s tým, že maloletá má iné priezvisko, ako má
matka a ktoré môžu ovplyvniť jej psychický vývin. V podanom návrhu uviedla nedávne udalosti, ktoré
sa stali a vyvolali negatívny dopad na psychický stav k maloletej. K týmto problémom sa súd prvej
inštancie vyjadril veľmi stroho, subjektívne a neakceptovateľne, keď konštatoval, že v súčasnom období
rozdielnosť priezvisk rodičov a detí nie je ojedinelým spoločenským javom. Názor súdu prvej inštancie
je len subjektívnym vyhodnotením prejednávajúceho súdu, nakoľko ani odborná prax, ani rozhodnutia
najvyšších súdnych autorít nevyslovili taký záver, aký vyslovil súd prvej inštancie. Judikatúra súdov sa
zhoduje, že v prípade trestnej činnosti rodiča súd povoľuje zmenu priezviska maloletého, nakoľko táto
skutočnosť je relevantnou a dôvodnou na zmenu priezviska. Zmenou priezviska maloletej sa otcovi
neobmedzia ani sa mu nezasiahne do jeho rodičovských práv a povinností. Uvedené bude v najlepšom
záujme maloletej, o ktorý záujem ide na prvom mieste. V tejto súvislosti poukazuje, že súd uviedol, že
mal v konaní preukázané, že otec si rodičovské práva a povinnosti plní, avšak uvedené mal preukázané
len samotnou výpoveďou otca maloletej, z čoho opätovne plynie záver, že súd rozhodol subjektívne v
prospech otca. Pokiaľ súd aj poukázal na iné konania vedené na tunajšom súde, prešetrujúci orgán
však nedal odpoveď na to, či aj otec maloletej nepoužíva alkoholické nápoje a ako sa tento správa voči
svojej manželke, teda matke otca maloletej. Súdom konštatovaná skutočnosť nie je v danom súdnom
konaní právne významnou. Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, nezákonné a neobjektívne. Z
toho dôvodu ho žiada odvolacím súdom zrušiť alebo zmeniť tak, že bude návrhu v celom rozsahu
vyhovené. Na podporu svojich tvrdení cituje rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vedené pod sp. zn.
11CoP/50/2014, ako aj na judikát R 11/1973.

5. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania matky v rozsahu
a z dôvodov daných ustanoveniami § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci, z ktorého vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods.
2 CSP poukazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva:

9. V zásade obidvom rodičom patrí právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa, a to bez
ohľadu na to, či sú alebo nie sú manželia, či žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Toto právo patrí
obidvom rodičom bez ohľadu na to, či je alebo nie je tzv. dominantným rodičom, teda tým, ktorému bolo
dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Iba výnimočne, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Takouto
podstatnou otázkou je aj zmena priezviska maloletého dieťaťa.

10. Zmena priezviska dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodiča, ale i do práva dieťaťa. Meno
a priezvisko nepochybne vytvára identitu dieťaťa. Súd môže dať jednému z rodičov privolenie k podaniu
žiadosti o zmenu priezviska neplnoletého dieťaťa za druhého rodiča len vtedy, ak sú pre takéto opatrenie
vážne dôvody. Za vážne dôvody podľa rozhodovacej praxe súdov treba považovať, ak si rodič, ktorý so
zmenou priezviska nesúhlasí, neplní vyživovaciu povinnosť, nejaví o dieťa záujem, stratil k dieťaťu citový
vzťah alebo je tu iný závažný dôvod a nie je v záujme dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný
pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.



11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že neboli zistené
vážne dôvody pre zmenu priezviska dieťaťa, pre ktoré by bolo potrebné návrhu matky vyhovieť.

12. Pri narodení maloletej K. sa rodičia dohodli, že maloletá K. bude niesť priezvisko svojho otca. Už
vtedy muselo byť matke zrejmé, že bude mať iné priezvisko ako matka. V tomto smere však odvolací
súd konštatuje, že ide o jednu zo zákonných možností výberu priezviska dieťaťa. V prípade rodičov, ktorí
nenesú spoločné priezvisko, je nevyhnutnosťou, že dieťa nebude mať s jedným z rodičov priezvisko
totožné. Možno sa stotožniť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v tomto smere nejde o žiadnu
výnimočnú situáciu, keď dieťa nenesie priezvisko rodiča, ktorý ho má zverené v osobnej starostlivosti.
Aj keď takýto stav môže spôsobiť určité administratívne problémy, opätovne odvolací súd konštatuje,
že ide o zákonnú možnosť. Rodičia mali možnosť voľby už pri narodení dieťaťa, pričom sa slobodne
rozhodli, že dieťa bude niesť priezvisko otca.

13. Na strane otca neboli zistené také nedostatky, ktoré by ho diskvalifikovali z úlohy rodiča a boli by
dôvodom, aby súd navrhovaným spôsobom vstupoval do jeho rodičovských práv. Z vyjadrení obidvoch
rodičov vyplýva, že otec si plní vyživovaciu povinnosť, o dieťa sa zaujíma, je s ním v kontakte.

14. Pokiaľ ide o tvrdené nevhodné správanie sa otca k matke dieťaťa, nebolo ani tvrdené, ani preukázané
nevhodné správanie sa otca takej intenzity, pre ktoré by bolo potrebné zasahovať do jeho rodičovských
práv.

15. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že otec sa dopustil veľkého množstva dopravných
priestupkov. Hoci možno konštatovať, že ide o negatívny jav na strane otca, nejde však o závažné
dôvody pre zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

16. V prípade trestnej činnosti rodiča môže ísť, vychádzajúc zo všetkých okolností daného prípadu,
aj o závažné dôvody, ktoré by mohli byť relevantné na udelenie súhlasu o zmenu priezviska. Je však
potrebné zvážiť všetky okolnosti prejednávanej veci a rovnako je potrebné zvážiť, aký dopad má
trestná činnosť otca na identitu dieťaťa. Hoci bolo preukázané, že otec sa dopustil trestnej činnosti (súd
zabezpečil trestné spisy odsúdeného otca, pričom bola preukázaná trestná činnosť v roku 2011 a v
roku 2015), pokiaľ ide o trestnú činnosť, ktorú otec spáchal v roku 2011, matke už v čase rozhodovania
sa o priezvisku dieťaťa bola táto skutočnosť známa, napriek tomu sa dohodla s otcom, že dieťa bude
niesť priezvisko otca. Nepochybne páchanie trestnej činnosti otcom dieťaťa má vplyv na morálny kredit
otca v spoločnosti. nebolo však preukázané, že sa tento jav negatívne dotýka výchovy maloletej K. a
prípadne ovplyvňuje jej vzťah s otcom. V tomto zmysle podľa názoru odvolacieho súdu nemalo zmysel
„vyšetrovať“ prípadne, či sa otec dopustil ďalšej trestnej činnosti, pretože táto preukázateľne nemala
žiadny vplyv na maloletú K.. Hoci matka tvrdila, že otec je lokálne známy páchateľ trestnej činnosti,
sama nevedela konkretizovať a označiť trestné konania, ktorých sa otec mal dopustiť. Nepochybne súd
má v konaniach podľa CMP povinnosť zistiť skutočný stav veci. Táto povinnosť však nie je bezbrehá.
Samotné spáchanie trestného činu otcom nie je dôvodom na zmenu priezviska dieťaťa, tým by mohlo
byť iba v spojení s inými okolnosťami, ktoré by vyvolali potrebu zmeny priezviska v súlade s najlepším
záujmom maloletej. Takéto okolnosti však v konaní zistené neboli, nebolo preto potrebné vykonávať
ďalšie dokazovanie na zisťovanie trestnej činnosti otca.

17. Pokiaľ matka uvádza negatívne reakcie dcéry, keď je okolím dopytovaná, resp. upozorňovaná, že
má iné priezvisko ako matka a je z toho zmätená, je predovšetkým na matke, aby dcére vysvetlila, že
má priezvisko svojho otca, pre ktorú zákonnú možnosť sa matka sama rozhodla. Takýto stav, ako už
odvolací súd vyššie uviedol, nie je ani neobvyklý, ani hanlivý.

18. Odvolací súd konštatuje, že nezistil, rovnako ako súd prvej inštancie, závažné dôvody, pre ktoré by
bolo potrebné priezvisko maloletej K. zmeniť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 52
CMP, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)