Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/24/2015 z 15. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. júna 2015, sp. zn. 14CoP/24/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6713219129.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/24/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6713219129.1 | 2015-06-15 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ústavná starostlivosť Citované ustanovenia: § 54 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c92e6909-7c41-405a-b119-0f3a4908b21f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6713219129.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713219129
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713219129.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu vo veci starostlivosti o maloletú P. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, t.č. Y. Y. X., dieťa rodičov Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., t.
č. bytom B., O. XX, zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, AK Zvolen, Dukelských hrdinov
22 a P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. L. I. XXX, a vo veci starostlivosti o maloletého P. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, t.č. umiestneného v Y. Y. X., dieťa rodičov Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F., t.č. bytom B., O. XX, zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, AK Zvolen, Dukelských
hrdinov 22 a P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., T.. F. XX, t.č. bytom K., X. X, obidve maloleté deti
zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., o nariadenie ústavnej starostlivosti,
o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9P/28/2013-181 zo dňa
02. 02. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd nariadil u maloletej P. F. a maloletého P. U. ústavnú
starostlivosť v Y. Y., N. X, X.. Matke maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
P. a maloletého P. výživným vo výške 30,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť t.j. 60,- Eur mesačne
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci na účet Y. Y. X.. Otcovi maloletej
Z. F., P. F. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30,- Eur mesačne počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci na účet Y. Y. X.. Otcovi maloletého P. U. P. U.
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci
na účet Y. Y. X.. Zároveň určil, že týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku okresného súdu č.k.
10C/365/00-21 zo dňa 14. 12. 2000 v časti zverenia maloletej P. a rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
č.k. P/81/02-27 v časti o výživnom na maloletú. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že uznesením Okresného súdu Zvolen 5PPom/9/2013-22 zo
dňa 04. 07. 2013 boli maloleté deti umiestnené do starostlivosti Y. Y. X. bezodkladne a to na návrh Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny K. z dôvodu, že súd mal preukázané, že je to v záujme maloletých detí
s prihliadnutím k tomu, že matka nebola schopná zabezpečiť deťom riadnu starostlivosť, požívala vo
zvýšenej miere alkoholické nápoje a svojim spôsobom života ohrozovala mravnú východu detí, pričom
v rodine nebol nikto, kto by zabezpečil maloletým deťom potrebnú starostlivosť. Zdravie, ako aj vývoj
maloletých detí boli ohrozené. Na odvolanie matky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13



CoPom/2/2013-49 zo dňa 10. 09. 2013 uznesenie okresného súdu potvrdil. Návrh matky, ktorým sa
domáhala zverenia maloletého P. do jej osobnej starostlivosti, súd rozsudkom zo dňa 14. 10. 2013
zamietol z dôvodu, že matka nezabezpečovala starostlivosť maloletým deťom. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 03. 01. 2014. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. P 81/2002-27 zo dňa 02.
10. 2002 bolo zvýšené výživné na maloletú P. od 01. 09. 2012 na sumu 800,- Sk (26,55 Eur). Vyživovacia
povinnosť bola určená otcovi maloletého dieťaťa, keď maloletá P. bola v osobnej starostlivosti matky
a to na základe rozsudku Okresného súdu zo dňa 14. 12. 2002 č.k. 10C/365/2000-21, ktorým bolo
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa zverené. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní mal
za preukázané, že sú splnené zákonné podmienky k nariadeniu ústavnej starostlivosti vzhľadom k
tomu, že v konaní súd mal preukázané, že matka maloletých detí spôsobom svojho života nie je
schopná dlhodobo zabezpečovať starostlivosť maloletým deťom vzhľadom k tomu, že neustále mení
miesto svojho pobytu. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na zdravotný stav maloletých detí, ktorý si
vyžaduje celodennú starostlivosť. Ani jeden otec neprejavil záujem prevziať do osobnej starostlivosti
maloleté deti, pričom otec maloletej P. má zdravotné problémy, otec maloletého P. nemá vytvorené dobré
podmienky. Stará matka vzhľadom na svoj vek nie je schopná maloletého P. prevziať do náhradnej
osobnej starostlivosti. Okrem iného poukázal aj na skutočnosť, že matka so súdom nespolupracovala.
Mal za to, že bude v záujme maloletých detí, ak budú umiestnené v ústavnej starostlivosti v Y. Y. X.,
kde budú zachované ich súrodenecké vzťahy, nakoľko udržiavajú kontakt. V prípade, ak matka opäť
vytvorí vhodné bytové podmienky pre maloleté deti nie je vylúčené, že tieto budú môcť byť aj do budúcna
uvoľňované na krátkodobé, či dlhodobé pobyty.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podala odvolanie matka maloletých
detí prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že podáva odvolanie proti rozhodnutiu
okresného súdu v časti rozsudku, ktorým súd u maloletých detí nariadil ústavnú starostlivosť, ako aj v
časti určenia vyživovacej povinnosti matky maloletým deťom vo výške 30,- Eur mesačne na každé dieťa
zvlášť. Má za to, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. V odvolaní uviedla, že má úprimný záujem na tom, aby deti vyrastali v rodinnom
prostredí, kde budú mať možnosť byť s ňou, ako s matkou, tvrdí, že sa dokáže o deti postarať sama,
čo najlepšie preukázala tým, že počas konania mala deti vo svojej starostlivosti na dlhší čas a v danom
období u nej deťom nič nechýbalo. Hoci aj v minulosti urobila chyby, z týchto sa poučila, snaží sa, ako
najlepšie vie, byť svojim deťom dobrou matkou. Prvostupňový súd pri jej neúčasti na pojednávaní dňa
02. 02. 2015, ktorého sa nezúčastnila, ako prvého po sérii pojednávaní, na ktorých predtým bola osobne
prítomná, zamietol návrh na doplnenie dokazovania smerujúcich k zisteniu jej aktuálnych, rodinných a
pracovných pomerov t.j. v čase rozhodovania v predmetnej veci nemal a nemohol mať dostatočným
spôsobom zistený skutkový stav. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
zrušil a vec prvostupňovému súdu vrátil na ďalšie konanie, alebo rozsudok prvostupňového súdu zmenil
tak, že návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti v celom rozsahu zamietne.

Otec maloletej P. F. v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že keďže on ako otec maloletej P.
F. sa nepodieľal na jej výchove od rozvodu, kde mu bolo zakázané stýkať sa s dieťaťom, (aj keď bola z
jeho strany nejaká snaha táto bola vždy zakončená fyzickými napadnutiami), nevie v akých podmienkach
deti vyrastali, ani kde sa nachádzali, nakoľko sa neustále sťahovali, preto je mu ťažko posudzovať, či
bude lepšie o ňu postarané u matky. Nevie, ako matka maloletých detí žije a nie je mu známe kde žije
a aké podmienky vie pre maloletú P. vytvoriť. Je mu známe a zrejmé, že v detskom domove, kde zatiaľ
je umiestnená maloletá P., jej nič nechýba, je o ňu dobre postarané. Chodí do školy a aj po zdravotnej
stránke sa o ňu starajú 24 hodín, nakoľko jej zdravotný stav to vyžaduje. Dcére určite matka chýba,
ale aj napriek tomu žiada o preskúmanie kolíznym opatrovníkom o podmienkach, či sú také, ako matka
opisuje a či neohrozia ďalší život a zdravie jeho dcéry. Posúdenie necháva plne na súd.

Otec maloletého P. U. k odvolaniu matky sa písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že maloleté deti
boli na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 5PPom 9/2013 zo dňa 04. 07. 2013 umiestnené
do starostlivosti Y. X.. Na odvolanie matky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie okresného súdu
potvrdil. Dňa 28. 10. 2013 okresný súd začal konať z úradnej povinnosti vo veci nariadenia ústavnej
starostlivosti a u detí bola nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa realizuje v Y. X.. Matka maloletých
detí od umiestnenia maloletých detí do detského domova vôbec nespolupracuje s Úradom práce,



sociálnych vecí a rodiny K., ani raz nenahlásila zmenu bydliska, nedvíha telefóny, šetrenie rodinných
pomerov je možné vykonať len po viacnásobnom pokuse navštíviť rodinu a vždy na inom pobyte.
Matka maloletých detí úrad úmyselne zavádza. Po umiestnení detí do detského domova žila matka
maloletých detí s plnoletým synom P. P. a jeho družkou M. B. na ul. P..X K., kde mali uzavretú nájomnú
zmluvu od 14. 07. 2013 na dobu určitú, na uvedenej adrese bývali len do 10. 09. 2013. Podľa vyjadrenia
matky maloletých detí z bytu sa odsťahovali z dôvodu, že susedia nesúhlasili s tým, aby rodina bývala
v uvedenom byte, nakoľko tu žijú starší ľudia a ručilo by ich malé dieťa, ktoré sa malo narodiť synovi
a neveste. V susedstve bolo zistené, že rodina musela byt opustiť z dôvodu porušovania domového
poriadku. Matka maloletých detí sa znovu vrátila k svojej matke na O. ul. spolu v plnoletým synom,
nevestou a vnučkou, kde žili do 31. 10. 2013 odkiaľ sa museli odsťahovať z dôvodu, že rušili nočný kľud
a porušovali domový poriadok, dostali príkaz na vysťahovanie. Nový podnájom si našli vo K. na ul. L.
č. XX, spolu s plnoletým synom, jeho družkou a ich maloletou dcérou. Šetrením na uvedenej adrese
bolo zistené, že rodina sa ku koncu roka 2013 z uvedenej adresy odsťahovala, nakoľko rodina bola
hlučná a mali nezhody so spolubývajúcimi. Nájomná zmluva bola uzavretá na obdobie od 19. 10. 2013
do 19. 10. 2014. V nájomnej zmluve nebola uvedená matka maloletých detí, majú za to, že tam žila
neoprávnene. Ďalší pokus o prešetrenie rodinných pomerov bol na adrese O. č. XX vo K. u starej matky
maloletých detí. V čase návštevy nebol nikto doma a susedstve bolo zistené, že matka maloletých detí
sa uvedenej adrese zdržiava od konca roka 2013. Nasťahovala sa s ďalšími tromi ľuďmi do bytu svojej
matky, boli hluční, porušovali domový poriadok a vo zvýšenej miere požívali alkoholické nápoje. Bolo
zistené, že matka maloletých detí k 31. 10. 2013 dostala príkaz na vysťahovanie. K tomuto dátumu sa
odsťahovala, ale od nového roka je späť spolu s priateľom a ďalšími dvomi mužmi. Boli znova na nich
sťažnosti, nakoľko boli hluční, bývali často pod vplyvom alkoholu, dobíjali sa do iných bytov, nakoľko
netrafili do bytu matky maloletých detí, fajčili a ohorky z cigariet rozhadzovali pred panelákom. Často
boli privolávané hliadky polície. Pri ďalšom šetrení rodinných pomerov zistili, že matka maloletých detí
u svojej matky už nebýva, odsťahovala sa do I. E. od 19. 02. 2014, kde bola zamestnaná v P., vo
firme Y.. Neskôr sa matka detí presťahovala do B., nájomnú zmluvu, ktorú predložila bola na meno
syna P. P., pani B. - jeho družky a pána U. F.. Matka maloletých detí bývala v B. pravdepodobne
bez vedomia prenajímateľa. Na uvedenej adrese bolo viackrát vykonané šetrenie, tu deti trávili aj letné
prázdniny. Pri poslednom šetrení rodinných pomerov na adrese, ktorú uviedla, nikto neotváral a na bráne
bol nápis, že dom je na predaj. Matka maloletých detí sa na posledné pojednávanie na Okresný súd
Zvolen nedostavila, ani sa neospravedlnila, nekontaktuje sa s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
X. M., P. pracovisko B., ani s ich úradom. O tej doby sa matka s nimi nespojila. Neuviedla im novú
adresu, kde sa toho času zdržiava, telefonicky sa s ňou nedá skontaktovať. Podľa vyjadrenia právneho
zástupcu matky, matka nekomunikuje ani s ním, nakoľko na pojednávaní nevedel uviesť, či došlo k
zmene pomerov od posledného pojednávania a nevedel sa s ňou skontaktovať. Matka nemá pravidelný
príjem, občas je zamestnaná na dohodu, ktorá trvá len dva až tri mesiace. Podľa informácie zo Sociálnej
poisťovne, t.č. by mala byť matka zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti v F. F. C. R. s.r.o. U.
č. XX v V.. U personalistu firmy bolo zistené, že sa pomer na dohodu končí matke maloletých detí
dňom 25. 03. 2015. V Y. Y. X. bolo zistené, že matka sa s deťmi v minulosti kontaktovala častejšie.
Posledný kontakt matky s deťmi bol vo februári 2015. Od vtedy sa s deťmi nekontaktovala žiadnym
spôsobom. V období týždňa pred podaním správy (správa podaná dňa 23. 03. 2015) sa telefonicky s
matkou spojil maloletý P., kde mu matka na otázku „kedy ich príde navštíviť“ povedala „že, keď bude
teplejšie“. Sociálna pracovníčka detského domova sa s matkou snažila telefonicky skontaktovať viackrát,
ale telefón jej buď nebrala, alebo ho mala vypnutý. Matka neprejavuje o deti skutočný záujem, s deťmi sa
nekontaktuje. Úrad sa snažil s matkou telefonicky skontaktovať, telefón mala však nedostupný; šetrením
zistili z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. pracovisko B., že na adrese v B. sa matka nezdržiava,
novú adresu im nenahlásila. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny X. M. bolo zistené, že matka s
nimi sa vôbec nekontaktuje. Uviedol, že rodinné prostredie je dlhodobo nevyhovujúce, nakoľko matka
často mení miesto svojho pobytu, súčasný pobyt matky im vôbec nie je známy, matka býva zamestnaná
len na dohodu a to len na dobu dvoch až troch mesiacov. Jej záujem o deti považujú nie za úprimný
a nedostačujúci. Kolíny opatrovník trvá na nariadení ústavnej starostlivosti a svoje stanovisko opiera o
skutočnosti, že v súčasnej dobe nie je vhodnejšia alternatíva riešenia sociálnej situácie maloletých detí.
Matka maloletých detí nemá vhodné, rodinné a sociálnej pomery v rodine od umiestnenia maloletých
detí do detského domova sa pomery v rodine nezmenili a zatiaľ nie je vhodné, aby sa deti vrátili k matke.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) viazaný dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214



ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom
rozhodnutí, ako aj z jeho dôvodmi, ktoré sú síce stručné, ale sú zrozumiteľné, presvedčivé a jasné.
Na odvolanie matky odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu.
Prešetrením veci odvolací súd dospel k názoru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne,
vydané v súlade so zisteným skutkovým stavom. Odvolanie matky neobsahuje také odvolacie námietky,
ktoré by boli spôsobilé privodiť prípadné zrušenie, alebo zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu.

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že vzhľadom na spôsob života matky maloletých detí
a nespôsobilosť resp. nezáujem otcov maloletých detí s prihliadnutím aj na zdravotný stav maloletých
detí je nevyhnutné zabezpečiť obidvom maloletým deťom adekvátnu starostlivosť, ktorú im rodičia
nevedia náležitým spôsobom zabezpečiť. Hoci odvolanie matky bolo podané z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia a nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho skutkového zistenia,
pričom v odvolaní bolo namietané, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, odvolací súd pri prešetrení
veci takéto pochybenia prvostupňového súdu nezistil. Okrem toho odvolací súd poukazuje, že pokiaľ
právny zástupca matky v odvolaní uvádzal, že súd rozhodol na pojednávaní, keď matka sa prvýkrát
pojednávania nezúčastnila po sérií pojednávaní, celkovo vo veci samej sa uskutočnili štyri pojednávania,
z ktorých matka sa nezúčastnila na dvoch pojednávaniach, pričom na poslednom pojednávaní, na
ktorom sa matka nezúčastnila dňa 02. 02. 2012, ani právny zástupca matky nevedel uviesť, prečo sa
na toto pojednávanie matka nedostavila, keďže matka s ním nekomunikuje, nevedel uviesť, či došlo
k zmene pomerov u nej, uviedol, že sa jej nevie dovolať, čo len potvrdzuje nezmenený spôsobom
života matky, ktorá mení miesto pobytu, nespolupracuje a nedáva tak deťom záruku stáleho rodinného
prostredia, ktoré je zdravý a priaznivý vývin maloletých detí prvoradé. Z obsahu zápisnice vyplýva, že
po poučení súdom právny zástupca matky neuviedol návrhy na doplnenie dokazovania a ani v odvolaní
neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali iný skutkový stav, ako skutkový stav, ktorý
zistil prvostupňový súd v čase rozhodovania.

Keďže odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v súdenej veci sú splnené zákonné podmienky pre
nariadenie ústavnej starostlivosti v zmysle § 54 ods. 2 Zákona o rodine, keďže výchova obidvoch
maloletých detí je vážne ohrozená, rozsudok okresného súdu, ktorý nariadil u maloletých detí ústavnú
starostlivosť v Y. Y. X., v ktorom maloleté deti sú umiestnené od 04. 07. 2013 z dôvodu vecnej správnosti
tohto rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Hoci matka maloletých detí podala odvolanie aj v časti určenia vyživovacej povinnosti matky maloletých
detí, voči rozsudku okresného súdu, ktorým matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej
P. sumu 30,- Eur mesačne a na maloletého P. sumu 30,- Eur mesačne, spolu na obidve deti 60,- Eur
mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, v odvolaní neuviedla žiadne
dôvody odvolania. Je nepochybné, že súd pri určovaní vyživovacej povinnosti matky maloletých detí
aplikoval ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Po preskúmaní veci odvolací súd
zistil, že prvostupňový súd pri určovaní výšky výživného na maloleté deti mal preukázané, že matka je
schopná pracovať na dohodu a mať vlastný príjem, takže je v jej možnostiach a schopnostiach výživné v
stanovenej výške na deti poskytovať. Odvolací súd poukazuje, že aj samotná matka v konaní pred súdom
vypovedala, že v prípade nariadenia ústavnej starostlivosti je ochotná prispievať na výživu maloletých
detí po 30,- Eur mesačne. Odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu aj v časti určenia vyživovacej
povinnosti matky maloletým deťom považuje za vecne správne.

Keďže rozhodnutie okresného súdu v časti určenia vyživovacej povinnosti otca maloletej P. F. a otca
maloletého P. U. odvolaním napadnuté nebolo, odvolací súd nepreskúmaval rozhodnutie okresného
súdu vo zvyšnej časti.



O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a O.s.p. tak, že
žiadnen z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.