Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/80/2019 z 13. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. novembra 2019, sp. zn. 19Co/80/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8618200056.2 Krajský súd Prešov | 19Co/80/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8618200056.2 | 2019-11-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9ae849d-d6bc-46de-a894-cac1267a0825 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8618200056.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/80/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618200056
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8618200056.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX/XX, XXX XX L., zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 7Csp/2/2018-49 zo dňa 24.09.2018
v spojení s opravným uznesením č. k. 7Csp/2/2018-90 zo dňa 23.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 7Csp/2/2018-90 zo dňa 23.05.2019.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovaného
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Poukázala na to, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2C/28/2016 o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy bola v postavení spotrebiteľky úspešná, keď rozsudkom zo dňa 26.09.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/3/2017 z 27.09.2017, ktoré sa stali právoplatnými
08.12.2017 bolo jej žalobe vyhovené. Dohodou o zrážkach zo mzdy bol zabezpečený revolvingový úver
vo výške 1.300 eur a ďalšie nároky, ktoré v čase uzatvorenia tejto Dohody neboli jasné a určité. Nebolo
možné zistiť, čo presne je predmetom prípadných zrážok zo mzdy a žalobkyňa sa nemohla proti tomu
brániť. S poukazom na § 37 ods. 1 OZ znenie Dohody spôsobuje nerovnováhu v postavení strán v
neprospech spotrebiteľa a pre neurčitosť bola Dohoda vyhodnotená ako absolútne neplatný právny
úkon. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť tvrdiac, že žiadna právna norma v roku 2013 nezakazovala
Dohodu o zrážkach zo mzdy a žalobkyni nevznikla ani nemohla vzniknúť žiadna majetková, resp.
nemajetková ujma alebo škoda.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 52 ods. 1 - 4; § 53 ods. 1 a 5;
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 1; § 3 ods. 3, 5; z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa § 9 ods. 2; § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že



žaloba je dôvodná. Bolo preukázané, že žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník
pod sp. zn. 2C/28/2016 úspešne uplatnila porušenie práva spotrebiteľa, preto má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie jeho práva nesie zodpovednosť. Žalovaná
v uvedenom konaní sp. zn. 2C/28/2016 dosiahla uloženie povinnosti zdržať sa používania Dohody
o zrážkach zo mzdy z dôvodu absolútnej neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy konštatovanej v
odôvodnení uvedeného rozhodnutia. Podľa odôvodnenia uvedeného rozsudku Dohoda o zrážkach
zo mzdy je neurčitá a oprávňovala vykonávať zrážky zo mzdy bez súdnej kontroly aj vo vzťahu k
nárokom z neprijateľných zmluvných podmienok, vo vzťahu k príslušenstvu úveru, k zmluvným pokutám,
nešpecifikovaným nákladom vzniknutým v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a prípadným ďalším
vopred neurčitým nárokom, ktoré mohli vzniknúť v budúcnosti.

4. Finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur považoval prvoinštančný súd za primerané s poukazom
na to, že pokiaľ by žalovaná vo vyššie uvedenom konaní nedosiahla úspešné uplatnenie svojich
spotrebiteľských práv, objektívne by jej hrozili nekontrolované zrážky zo mzdy. Hrozba rozsiahlych
majetkových škôd u žalobkyne bola reálna, keďže žalovaný žiadosťou zo dňa 12.07.2013 požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe revolvingovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, pričom na základe tejto zmluvy už došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov. Zrážky
zo mzdy mal zamestnávateľ vykonávať až do doby, kým žalovaný neoznámi splatenie všetkých
pohľadávok. V tejto súvislosti poukázal na to, že už len ročná úroková sadzba uvedená v zmluve vo
výške 70,01 % je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a ako podstatná náležitosť úverovej zmluvy
spôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy. Výška úrokovej sadzby 70,01 % z poskytnutého úveru 1.500
eur by znamenala značné predraženie úveru a žalovaný svojimi krokmi vo vzťahu k zamestnávateľovi
žalobkyne tieto úroky od žalobkyne reálne aj požadoval.

5. Podľa názoru prvoinštančného súdu je bez právneho významu, že žalovaná nepodala žalobu o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia bezprostredne po právoplatnom skončení konania
vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 2C/28/2016. Námietka žalovaného je v tomto smere irelevantná,
ako aj skutočnosť, či žalobkyni vznikla majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by
zakladala dôvodnosť nároku na finančné zadosťučinenie. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa nevyžaduje ako podmienku vznik ujmy, ba dokonca ani spôsobilosť porušenia privodiť
ujmu spotrebiteľovi tak, ako to bolo v znení zákona účinného do 09.06.2013. Pre priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia preto postačuje iba úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, čo v danom prípade preukázané bolo. Právne
zastúpená žalobkyňa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/28/2016 úspešne uplatnila
porušenie svojich práv spotrebiteľky, keď dosiahla uloženie povinnosti zdržať sa použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy pre jej neprijateľnosť a absolútnu neplatnosť, čo samo o sebe postačuje na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že priznaná výška primeraného finančného zadosťučinenia musí byť
primeraná, aby naplnila satisfakčnú, výchovnú a odstrašujúcu funkciu tohto právneho inštitútu. V
konkrétnom prípade sa môže výška primeraného finančného zadosťučinenia rovnať aj majetkovej ujme,
ktorá spotrebiteľovi hrozila. V tomto konaní žalobkyňa požadovala zaplatenie finančného zadosťučinenia
vo výške 500 eur, čo vzhľadom na znenie Dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej žalovaný mohol
žiadať nikým nekontrolované plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok (nemorálny úrok, zmluvné
pokuty, náklady a iné nešpecifikované pohľadávky spoločnosti), je primerané, aby splnilo odradzujúcu a
satisfakčnú funkciu vo vzťahu k profesionálom, ktorí sa zaoberajú poskytovaním spotrebiteľských úverov.

7. Skonštatoval, že žalovaný preukázateľne porušil právo žalobkyne ako spotrebiteľa a jeho dôsledkom
je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ ide o výšku
finančného zadosťučinenia je správne a spravodlivé, aby táto zohľadňovala aj ujmu, ktorá spotrebiteľovi
hrozila, pokiaľ by žalovaný uplatňoval voči nemu nároky z neprijateľných zmluvných podmienok,
čím sa naplní aj odradzovacia funkcia tohto satisfakčného prostriedku. Z uvedeného hľadiska sa
prvoinštančnému súdu javila ako primerané finančné zadosťučinenie suma vo výške 500 eur.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.



9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru o vzniku
nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Poukázal na § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. a rozsudok
sp. zn. 14Co/91/2012 Krajského súdu v Prešove s tým, že z dôvodu jeho neurčitej hypotézy a
prípadného možného zneužitia je nutné posudzovať každý nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia cez individuálne skutkové zistenia. Namietal tiež výšku priznaného finančného
zadosťučinenia a to, že v odôvodnení rozsudku nie je uvedená žiadna konkrétna skutočnosť vyplývajúca
z vykonaného dokazovania. Iba všeobecné konštatovanie, že výška zadosťučinenia je primeraná
nepostačuje, lebo sa neuvádza, k čomu má byť primeraná. Aj keď výška primeraného zadosťučinenia
je vecou úvahy súdu, táto nemôže byť svojvoľná a nepreskúmateľná. Musí sa opierať o konkrétne a
preskúmateľné hľadiská. V tomto smere je konštatovanie súdu v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP.
Rovnako napadol aj výrok o trovách konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej. Odvolacie
dôvody konkretizoval podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhol preto napadnutý rozsudok
zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu 100 % trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil aj
náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

10. Uznesením č. k. 7Csp/2/2018-90 zo dňa 23.05.2019 súd prvej inštancie opravil označenie právneho
zástupcu žalovaného v záhlaví rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 7Csp/2/2018-49 zo dňa
24.09.2018 tak, že toto správne znie: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516.

11. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 05.11.2019 a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza,
že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220
CSP. Odvolacia námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok nezodpovedá skutkovým okolnostiam,
preukazujúcich základ nároku, je nedôvodná. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa si svoj nárok
na primerané finančné zadosťučinenie uplatňovala v súvislosti s konaním Okresného súdu Svidník
vo veci sp. zn. 2C/28/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Co/3/2017 z
27.09.2017, ktoré sa stali právoplatnými dňa 08.12.2017 a v ktorých bola úspešnou žalobkyňou, keď
súdy vyhoveli jej žalobe o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú realizoval žalovaný bez
súdnej kontroly, a to aj na nároky plynúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky a pri absolútne neplatnej
Dohode o zrážkach zo mzdy aj pre jej neurčitosť. Z odôvodnenia uvedených rozsudkov jednoznačne
vyplýva, že v Dohody o zrážkach zo mzdy bola realizovaná na uspokojenie nárokov vyplývajúcich zo
Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.07.2013, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 1.300 eur, ročný úrok bol dohodnutý na 70,01 % a predpokladaná RPMN
bola stanovená hodnotou 70,01 %, priemerná RPMN bola 48,52 % , splátky boli dohodnuté sumou
80,37 eur mesačne v pošte 42/16. Pritom Dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť realizovaná nie len na
sumu úveru, ale aj na jeho príslušenstva, uplatnené zmluvné pokuty a náklady vzniknuté v súvislosti s
prípadným vymáhaním pohľadávky, vyplývajúce z uvedenej úverov zmluvy. Preto tvrdenie odvolateľa,
že nie je splnený predpoklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je správnym. Je
preto možné z uvedených rozhodnutí vyvodiť, že práve porušením povinnosti žalovaného pri uzatváraní
úverovej zmluvy došlo k situácii, že napriek neplatne uzavretej Dohode o zrážkach zo mzdy, žalovaný
ju chcel realizovať.

14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa



porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebite ľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany.

16. Odvolací súd ešte dodáva, že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen
vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy,
ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. V prejednávanom prípade si
žalobkyňa sama uplatnila svoje práva úspešnou žalobou proti žalovanému.

17. K výške primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné uviesť, že je len logické a spravodlivé,
aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobkyni v súvislosti s tým, že žalovaný si začal uplatňovať svoje
nároky cez Dohodu o zrážkach zo mzdy, uzavretej v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere, ktorou
mohol od žalobkyne vymôcť aj nároky, na ktoré nemal právo a ktoré boli vyhodnotené ako spôsobujúce
nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa a tiež ako neurčitý právny úkon
s následkom absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ. Je potrebné dodať, že ustálenie výšky
primeraného finančného zadosťučinenia je realizované na základe úvahy súdu, ktorý v predmetnej veci
svoje myšlienkové pochody náležite vyjadril v odôvodnení rozsudku aj čo sa týka uvedeného, pričom
súd druhej inštancie nemôže bezdôvodne vstúpiť do tejto jeho úvahy.

18. K výške primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné ešte uviesť, že aj odvolací súd má
za to, že priznaná suma 500 eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke
satisfakciu a mala by odradiť dodávateľa od ďalšieho prípadného porušovania práv spotrebiteľov. Pri
určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia bolo prihliadnuté na všetky skutkové okolnosti
daného prípadu. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoju obranu proti dodávateľovi
v konaní sp. zn. 2C/28/2016 Okresného súdu Svidník v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacím
súdom v Prešove. Tak, ako to už bolo uvedené vyššie, je pritom bez právneho významu pri uplatňovaní
primeraného finančného zadosťučinenia, či ujma spotrebiteľovi aj reálne vznikla, pretože postačuje iba
možnosť vzniku takejto ujmy, nie je preto pri určení výšky finančného zadosťučinenia nutné sa striktne
držať ujmy, ktorá žalobkyni objektívne hrozila ( pri realizácii Dohody o zrážkach zo mzdy aj na sumy, na
ktoré by žalovaný nemal nárok). Vzhľadom na porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom - žalovaným
je priznaná výška finančného zadosťučinenia určená súdom prvej inštancie vo vzťahu k porušenému
právu a skutkovým okolnostiam prípadu primeraná.

19. Je potrebné, pre úplnosť, odvolacím súdom dodať, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie
nie je závislý od rôznych iných skutočností, na ktoré poukazuje odvolateľ, ale pri posudzovaní
predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť to, či v danom zmluvnom vzťahu
existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, ako to
už bolo zdôraznené, či k vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal



spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie teda úplne postačuje len samotná existencia
hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z., čo bolo preukázané.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na
závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne
domohla na všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a požadovaná
výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne
a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

21. Odvolací súd tiež uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uvádza právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno
považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomformné, pretože súd prvej inštancie
sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel
ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR a NS SR iba skutočnosť, že
odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces
(viď uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010 a uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 08.06.2016, sp. zn. I. ÚS 188/06).

22. Keďže v odvolaní sa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na
zistený skutkový stav.

23. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami, ktoré by nemohli
mať vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci.

24. K výroku rozsudku o trovách konania odvolací súd uvádza, že správne bola žalobkyni priznaná
ich náhrada v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, a to spolu
aj s výrokom o trovách konania.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a nasl. CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol voči v odvolacom konaní
neúspešnému žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).