Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/69/2012 z 28. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. novembra 2012, sp. zn. 3Cob/69/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7810201414.1 Krajský súd Košice | 3Cob/69/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7810201414.1 | 2012-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 517 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4598b013-3d38-47b8-a6de-b131877b0321 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7810201414.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810201414
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810201414.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu Mgr.
Jolany Fuchsovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu Ing. C. F. O. T., IČO: XX XXX
XXX, P. 2/21, Trebišov, proti žalovanému W. družstvo T. R. C., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného S.. A. F.,
advokátkou Advokátskej kancelárie v K., K. XX, o plnenie z dohody, o odvolaní žalobcu aj žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. XCb/X/XXXX-XX zo dňa 7.10.2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. stupňa.

O d m i e t a odvolanie žalobcu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
vo výške, zo súm a za obdobie uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 4.929,78 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
295,78 eur to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca pôvodnou žalobou žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 37.560,00 Sk s prísl.. Žalovaný zaplatil istinu, a preto žalobca
zobral svoju žalobu v tejto časti späť. V zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa konanie v
tejto časti zastavil a rozhodovanie o úrokoch z omeškania, o zmluvnej pokute a o náhrade trov konania
vylúčil na samostatné konanie. Žalobca naďalej trval na podanej žalobe ohľadom úrokov z omeškania
ako aj zmluvnej pokuty, pretože na základe spoločnej dohody vykonával plnenie merania imisií v
hospodárskom obvode žalovaného. Na základe uzavretej dohody vystavil žalovanému faktúry č. M./M.,
č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, ktoré boli uhradené až po podaní žaloby.
Ďalšie úroky z omeškania si žalobca uplatnil z faktúr č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č.
XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, ktoré žalovaný taktiež uhrádzal po termíne
splatnosti. V podaní zo dňa 26.8.2010 žalobca vyčíslil zmluvnú pokutu za roky 2003 až 2006 v celkovej
výške 4.929,78 eur.

Žalovaný uviedol, že uzavretá dohoda je spísaná s neexistujúcimi subjektmi a taktiež spochybnil výšku
uplatnenej ceny žalobcom v jednotlivých fakturovaných obdobiach, pretože cena musí byť zmluvne
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia. Keďže podľa názoru žalovaného je
uzavretá dohoda neplatná, nesúhlasí ani so zmluvnou pokutou a navyše výška 25% je úžernícka a je



v hrubom rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Čo sa týka výšky úrokov, tieto sú určené
zákonom.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1.7.1996
uzavretá dohoda, na základe ktorej si objednávateľ objednal u zhotoviteľa merač exhalátov. V dohode
bolo dohodnuté, že po prekročení bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra
za predchádzajúci kvartál, resp. nebolo doručené uznanie záväzku, si zhotoviteľ vyhradzuje zmluvnú
pokutu vo výške 25% z neuhradenej faktúry. Citujúc ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca predloženými faktúrami preukázal, že žalovaný riadne svoj
dlh nesplnil, a preto sa dostal do omeškania. Svoje tvrdenie potvrdil aj výpisom zo svojho účtu. Vzhľadom
k tomu, že v uzavretej dohode neboli dohodnuté úroky z omeškania, súd vychádzal pri priznaní úrokov
z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorých výška bola určená v zmysle Nariadenia vlády č.
87/1995 Zb. V zmysle ust. § 300 Obchodného zákonníka súd zaviazal žalovaného k zaplateniu zmluvnej
pokuty tak, ako to bolo dohodnuté v uzavretej dohode. Vzhľadom k tomu, že po podaní žaloby zo strany
žalovaného došlo k plneniu istiny, súd neskúmal platnosť uzavretej dohody, pretože plnením žalovaný
uznal svoj dlh voči žalobcovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, pričom navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm.a/, d/, f/ O.s.p. a uviedol, že prvostupňový súd svoj
právny záver uvedený v napadnutom rozhodnutí riadne neodôvodnil, jeho konanie pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba
považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje
bez akéhokoľvek vysvetlenia, či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba
kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných
hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy.

Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia je právo účastníka na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré má obsahovať výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti úsudku súdu
vyjadreného vo výroku a zároveň má byť prostriedkom kontroly správnosti vydaného rozhodnutia nielen
pre súd, ktorý ho vydal ale aj pre účastníkov konania. Odôvodnenie rozsudku musí byť úplné v tom
zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva ako aj obranou proti takémuto uplatneniu. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný jednak v časti priznaných
úrokov z omeškania, s priznanou výškou ktorých sa súd nezaoberal ani ju nezdôvodňoval, ale aj v časti
priznanej zmluvnej pokuty, ktorú žalovaný namietal z dôvodu, že zmluvu, z ktorej plnenia sa žalobca
domáha, uzatvoril subjekt neexistujúci podľa obchodného mena a z toho dôvodu namietal žalovaný aj
platnosť samotnej zmluvy v tejto písomnej podobe.

Zároveň poukázal na ust. § 8 Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti uviedol, že z výpisu zo
Živnostenského registra Obvodného úradu T. vyplýva, že v čase podpisu zmluvy t.j. dňa 1.7.1996
žalobcovo obchodné meno uvedené na zmluve, ktorú sám žalobca vyhotovil, nebolo totožné s jeho
obchodným menom zapísaným v živnostenskom registri. Aj keď identifikácia žalobcu bola zrejmá z
jeho identifikačného čísla, žalovaný namietal platnosť tejto dohody v takejto písomnej forme aj keď
nespochybňoval skutočnosť, že dohoda bola uzavretá, avšak podľa žalovaného platne iba v ústnej
forme, čo zákon umožňuje a nevylučuje. Keďže podľa názoru žalovaného písomná zmluva nebola



platne uzavretá, pretože ju uzavrel subjekt, ktorý nemal oprávnenie podnikať pod uvedeným obchodným
menom, má za to, že prvostupňový súd pochybil, keď žalobcovi priznal právo aj na zmluvnú pokutu
z takejto zmluvy, keďže zmluvnú pokutu možno dojednať len v písomnej forme - § 544, ods. 2,
Občianskeho zákonníka.

V súvislosti so zmluvnou pokutou, žalovaný poukázal na čl. III ods. 4 Zmluvy (označenej ako Dohoda
č. 18/96), v ktorom sú dohodnuté termíny plnenia zo strany žalobcu. Ak aj prvostupňový súd neuznal
námietku žalovaného o neplatnosti písomnej zmluvy, pochybil pri priznaní zmluvnej pokuty aj preto, že
ďalšie písomné termíny plnenia ani v zmluve, ani v žiadnom písomnom dodatku k nej, neboli dohodnuté.
Teda aj keď zmluva neobsahuje ustanovenia o dohodnutých termínoch plnenia v období po 10.2.1997,
prvostupňový súd bez náležitého právneho zdôvodnenia žalobcovi jeho uplatnený nárok v časti zmluvnej
pokuty priznal aj za ďalšie obdobie t. j. po roku 1997 aj keď z rozsudku nie je možné zistiť, za aké
nasledujúce obdobie je priznaná zmluvná pokuta.

Žalovaný namietal aj neprimerane vysoké nároky žalobcu z titulu zmluvnej pokuty aj keď právna úprava
neustanovuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, zmluvné strany by mali zmluvnú pokutu dojednávať v
primeranej výške, ktorá by zodpovedala významu a hodnote zabezpečovaného záväzku, príp. škode,
ktorá by jeho porušením hrozila, avšak ktorá súčasne neodporuje dobrým mravom. Aj keď zákon pojem
dobrých mravov nevymedzuje, súdna prax sa ustálila na závere, že ide o súbor určitých morálnych
noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecné platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti a u ktorých existuje
všeobecný záujem (spoločenská dohoda) ich rešpektovať. Obchodný zákonník má ustanovenie, ktoré
umožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu (moderačné právo) znížiť.

Podaním zo dňa 30.10.2010 (doručeným súdu dňa 3.11.2010) žalobca požiadal o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania (§ 58 O.s.p.) z dôvodu zlého zdravotného stavu. V prílohe tohto
podania zaslal súdu odôvodnené odvolanie proti rozsudku a to výroku o trovách konania. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalovanému uložil povinnosť
vyplatiť žalobcovi doplatok trov konania vo výške 526,63 eur, nahradiť súdny poplatok za odvolanie do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Zároveň sa žalobca podaním zo dňa 10.11.2010 vyjadril k odvolaniu žalovaného, v ktorom uviedol, že
odvolanie je účelové v snahe vyhnúť sa zaplateniu úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a trov konania.
Poukázal na to, že žalovaný teraz zamestnáva až dvoch pracovníkov, pričom pôvodné telefónne čísla
žalovaného sú zrušené. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že spoločnosť s ručením
obmedzeným O. je personálne prepojená s predsedom W. družstva T. R. C. - žalovaný.

Poukázal na judikát Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XCob/XXX/XXXX zo dňa 30.6.2010.

Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to navrhol v podanom odvolaní.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, návrh na odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie bol uznesením
Okresného súdu W. z 23.8.2011, č.k. XCb/X/XXXX-XX v spojení s uznesením Krajského súdu v J. z
28. novembra 2012, sp.zn. XCob/XX/XXXX zamietnutý.

Pretože odvolanie žalobca podal po uplynutí 15 dňovej lehoty na jeho podanie, odvolací súd toto
odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. odmietol.



Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uplatnených úrokoch dôsledne vychádzal z ust. § 365 a § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a priznal úroky za obdobie, za ktoré
bol žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny.

Treba poznamenať, že žalovaný, aj keď s určitým omeškaním istinu zaplatil, teda postupoval podľa
uzavretej dohody.

V tejto dohode č. XX/XX bola dojednaná zmluvná pokuta v čl. V bod 4 vo výške 25% z neuhradenej
faktúry po prekročení kvartálu, za ktorý nebude žalovaným uhradená faktúra za predchádzajúci kvartál,
resp. nebolo doručené uznanie záväzku.

Dojednanie o zmluvnej pokute (§ 300 a násl. Obchodného zákonníka) je právnym úkonom, ktorý musí
byť urobený slobodne, vážne, musí spĺňať podmienku určitosti, zrozumiteľnosti a jeho predmetom musí
byť možné plnenie (§ 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

Z tohto pohľadu treba uviesť, že medzi účastníkmi nebolo sporné, kto a akú dohodu uzavrel a naviac
žalovaný istinu, i keď s omeškaním žalobcovi uhradil.

Za takejto situácie je tvrdenie žalovaného o neplatnosti písomnej zmluvy právne bezvýznamné.

Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (čl. IV bod 1) a túto zmluvu vypovedal žalovaný podľa
čl. IV bod 2 až 16.10.2006, teda platila aj po roku 1997.

Napokon výška zmluvnej pokuty zodpovedá vzhľadom na výšku odmeny a nákladov žalobcu svojmu
účelu a nie sú splnené podmienky pre jej zníženie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu I. stupňa ako vecne
správny.

Žalovaný v odvolacom konaní nemal úspech, žalobcovi trovy nevznikli, a preto odvolací súd účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.